Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-4-2013.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: TT- KOMFORT s. r. o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, proti odporkyni: V. D., narodená XX. X. XXXX, bytom I. X., U., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná vypratať byt č. X pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva o výmere 22,18 m2, nachádzajúci sa v U. na ulici I. X., v U., v bytovom dome súpisné číslo XXXX, na 1. podlaží, zapísaný Správou katastra U. na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U., postavený na parcele č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 484 m2 bez bytovej náhrady a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 99,50 eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9. 1. 2013 domáha voči odporkyni vypratania bytu č. X, na 1 podlaží, nachádzajúci sa v U., na ulici I. X. X v U., v bytovom dome súp. č. XXXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný Správou katastra U. na LV č. XXXX, katastrálne územie U. a náhrady trov konania.
Tunajší súd vydal dňa 21. 1. 2013 rozkaz na plnenie, ktorým návrhu vyhovel.
Dňa 11. 2. 2013 podala odporkyňa voči rozkazu na plnenie odpor, v ktorom okrem iného uviedla, že nemala z čoho zaplatiť nájomné, ktoré bolo dohodnuté, požiadala o splátkový kalendár.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä nájomnou zmluvou zo dňa 5. 4. 2011, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 22. 6. 2012, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu od 1. 4. 2011, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 1. 1. 2012 do 31. 3. 2013, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U. vyplýva, že Mesto Trnava je okrem iného vlastníkom budovy súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXXX/X, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt.
Zo zmluvy o nájme zo dňa 5. 4. 2011 vyplýva, že bol dohodnutý nájom bytu č. X, I. X., U. na dobu určitú do 31. 3. 2012 s odporkyňou ako nájomníčkou.
Navrhovateľ uviedol, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 3. 2012. Následne bola odporkyňa vyzvaná na vypratanie bytu, bol podaný návrh na súd. Navrhovateľ vydal predpis zálohovej úhrady za byt od 1. 4. 2011. Po skončení nájmu, predpis zálohových úhrad za byt nebol vydaný. Po 31. 3. 2012 navrhovateľ prijímal platby za služby od odporkyne, dňa 21. 6. 2012 uhradila sumu 155,02 eur, dňa 6. 7. 2012 sumu 250 eur, dňa 19. 12. 2012 sumu 79,33 eur, dňa 19. 2. 2013 uhradila sumu 79,33 eur, dňa 20. 3. 2013 uhradila sumu 79,33 eur. Po 31. 3. 2012 prijímal platby od odporkyne za nájom dňa 21. 6. 2012 v sume 172,98 eur, dňa 19. 12. 2012 v sume 19,22 eur, dňa 19. 2. 2013 v sume 19,22 eur, dňa 20. 3. 2013 v sume 19,22 eur. Za rok 2012 dlhuje sumu 96,10 eur, za rok 2013 sumu 19,22 eur.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Po 31. 3. 2012 uhrádzala bežné nájomné, vychádzala z predpisu mesačnej zálohovej úhrady od 1. 4. 2011. Platila v pokladni navrhovateľa, pani jej povedala, že má platiť nájom 19,22 eur. Po doručení výzvy na vypratanie bola u navrhovateľa, oznámil jej, že najskôr musí zaplatiť celý dlh. Chcela, aby nájom pokračoval.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ods. 2 súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 663 ods. Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného, výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva, opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrie písomne, vyhotoví sa jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzatvára na dobu neurčitú.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu, opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania, musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu.
Zákon nevyžaduje písomnú formu nájomnej zmluvy, pokiaľ nebola nájomná zmluva uzavretá písomne, treba o jej obsahu vyhotoviť zápisnicu. K povinnému obsahu nájomnej zmluvy bez ohľadu na formu jej uzavretia patrí označenie predmetu bytu, rozsahu užívania, ako aj výška nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich vypočítania.
Podľa ustanovenia bodu 3 zákona č. 261/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov v § 710 ods. 2 tak, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa ustanovenia § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
Podľa ustanovenia § 4 zákona č. 189/1992 Zb. v platnom znení pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, 6) okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 5. 4. 2011 zmluvu o nájme bytu, ktorou navrhovateľ ako prenajímateľ, keď z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe, že v zmysle Zmluvy o výkone správy majetku, ktorú má uzavretú s Mestom Trnava, má okrem iného právo uzatvárať nájomné zmluvy a podávať návrhy na súd, prenajal odporkyni byt č. X, na ulici I. X. X v U. na dobu určitú do 31. 3. 2012. Zároveň dňa 5. 4. 2011 vystavil predpis mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu od 1. 4. 2011 vo výške 19,22 eur za nájom a vo výške 57,92 eur za služby. Po ukončení nájmu v zmysle zmluvy zo dňa 5. 4. 2011, listom zo dňa 22. 6. 2012 vyzval odporkyňu na vypratanie bytu v lehote 14 dní, keď uviedol, že odporkyňa užíva byt bez platnej nájomnej zmluvy. Z ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). V tejto súvislosti je tiež treba uviesť že ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ktorá je ale iba dokladom o tom že sa nájomná zmluva uzavrela - nie je teda podmienkou vzniku nájomnej zmluvy; ak sa takáto zápisnica nespíše, zákon s tým nespája žiadne sankcie. Súd mal v konaní preukázané, a to správaním sa odporkyne ako aj navrhovateľa, že po skončení nájmu nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy na predmetný byt a to ani konkludentne. Síce v konaní bolo preukázané, že odporkyňa aj po 31. 3. 2012 uhrádzala navrhovateľovi nájomné vo výške 19,22 eur mesačne a aj úhrady za služby, avšak nepravidelne. Potom ako jej bol dňa 29. 6. 2012 doručený list navrhovateľa zo dňa 22. 6. 2012, ktorým dal navrhovateľ jasne najavo, že s odporkyňou neuzavrel nájomnú zmluvu, odporkyňa uhrádzala nájomné nepravidelne a to dňa 19. 12. 2012, dňa 19. 2. 2013 a dňa 20. 3. 2012, vrátane úhrad za služby, keď za obdobie júl až november 2011 a január 2012 neuhradila žiadnu čiastku. Z uvedeného konania odporkyne súd vyvodil záver, že je odporkyňa neprejavila svojím konaním záujem o riadne uzavretie novej nájomnej zmluvy. Na uvedenom nemení nič ani správanie sa odporcu, ktorý čiastočné platby nájomného od odporkyne prijímal, a to podľa názoru súdu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď uvedené nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, ktorý sa správa ako podnikateľský subjekt. Odporkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že zo strany navrhovateľa došlo k obnoveniu nájomného vzťahu, nepreukázala že od navrhovateľa dostala akúkoľvek písomnosť, v zmysle ktorej by bolo možné vyvodiť právny záver, že navrhovateľ s ňou uzavrel, resp. prejavil vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu a to aj konkludentným spôsobom. S ohľadom na to, že uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentne je dvojstranný právny úkon, nemožno v danej veci vyvodil právny záver, že aj po 31. 3. 2012 vznikol medzi účastníkmi nájomný vzťah konkludentne, keď konanie, resp. nekonanie odporkyne ako aj navrhovateľa, nepreukazuje ochotu ani jedného účastníka konania uzavrieť nový nájomný vzťah po ukončení nájomnej zmluvy k 31. 3. 2012. Súd má za to, že vznik dvojstranného právneho úkonu (zmluvy) konkludentným spôsobom nie je možné posudzovať len z chovania jednej zmluvnej strany, ale je potrebné skúmať správanie sa oboch prípadných zmluvných strán v súvislosti s posudzovaním vzniku nájmu aj po 31. 3. 2012. Účinky právne záväzného prejavu vôle, smerujúceho k uzavretiu nájomnej zmluvy, potom nie je spôsobilá vyvolať ani okolnosť, že navrhovateľ podal návrh až v januári 2013 potom ako skončil nájom k 31. 3. 2012 a prijímal čiastkové platby od odporkyne. Odporkyňa v súčasnosti a ani v dobe podania návrhu vo veci nemala platný právny titul k bývaniu v predmetnom byte a to aj napriek tomu, že podpísaním nájomnej zmluvy v roku 2011 jej tento titul síce svedčil, avšak len do doby určitej a dohodnutej do 31. 3. 2012. Po tomto dni obýva odporkyňa predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Súd má za to, že ani prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nie je možné nevyhovieť požiadavke na vypratanie predmetného bytu. V súvislosti s vyprataním bytu aj napriek tomu, že navrhovateľ sa nedomáhal vypratania predmetného bytu bez poskytnutia bytovej náhrady a taktiež odporkyňa v konaní nepoužila poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu, súd sa zaoberal aj možnosť bytovej náhrady v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, avšak nakoľko nájomný pomer bolo uzavretý na dobu určitú a skončil dňa 31. 3. 2012, rozhodol súd tak, že uložil odporkyni povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa obýva byt spolu s maloletou dcérou a má tam osobné veci, nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, uložil jej 30 dňovú lehotu na vypratanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.