Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-177-2012.pdf
PDF · 113.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/177/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: PLAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ VINIČKY, s.r.o., so sídlom Viničky 80, IČO: 44 326 289, právne zastúpená JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Moldavská 21/A, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. apríla 2012 č. 9818301/1/756463/2012, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.04.2012 č. 9818301/1/756463/2012 žalovaný podľa § 29 ods. 1 zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti daňového subjektu Plavebná spoločnosť Viničky s.r.o. zo dňa 01.03.2012 doručenej žalovanému 07.03.2012 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011 z dôvodu, že žiadateľ nedodržal 30 - dňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, v zákonom určenej 30 - dňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto zmeškanej lehoty.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“). Uviedol, že žalobca o zmeškaní lehoty na podanie odvolania mal preukázateľne vedomosť už v čase podania výzvy na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 25.11.2011. V tomto podaní daňový subjekt spochybňoval správnosť postupu správcu dane pri vybavení odvolania voči dodatočnému platobnému výmeru č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou. Napriek tejto vedomosti žalobca využil svoje dispozičné právo v zmysle § 29 daňového poriadku až 07.03.2012, kedy doručil správcovi dane podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania a zároveň v rovnaký deň urobil aj zmeškaný úkon. Z týchto skutočností vyvodil, že žalobca nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre uplatnenie tohto inštitútu, nepreukázal dôležité dôvody pre odpustenie zmeškanej lehoty, a preto nie je možné zmeškanú lehotu odpustiť. Na odpustenie zmeškania lehoty nemá daňový subjekt právny nárok a je na správcovi daní posúdenie dôvodov zmeškania lehoty.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011 podal odvolanie prostredníctvom občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj. Toto odvolanie Daňový úrad Kráľovský Chlmec oznámením č. 738/230/23319/11/PekZ zo dňa 20.09.2011 zamietol z dôvodu uvedeného v § 47 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb., t. j. že bolo podané osobou na to nepríslušnou. Podaním zo dňa 23.11.2011 vyjadril svoj zámer podať odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty. Ako dôležitý dôvod uviedol nezákonný postup daňového úradu pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej konateľom žalobcu G.Á. H. p. N. R., v prípade výzvy v zmysle § 20 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. mohlo byť odstránenie nedostatku plnej moci, čím by zanikol dôvod pre neakceptáciu substitučného plnomocenstva udeleného občianskemu združeniu DR SR. Navrhol za čas odpadnutia dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu na výzvu žalobcovi, t. j. aby žalobcovi v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. plynula od tohto dňa 30 - dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému rozhodnutiu. Daňový úrad na jeho výzvu písomne odpovedal a uviedol, že posúdil obsah podania a dospel k záveru, že podanie je nekvalifikované, pretože žiada daňový úrad, aby mu umožnil podať podnet, pričom takýto inštitút zákon č. 511/1992 Zb. nepozná. Ďalej uviedol, že zákon č. 511/1992 Zb. umožňuje podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, pričom po podaní žiadosti daňový úrad posúdi závažnosť a dôvody, pre ktoré subjekt žiada odpustenie zmeškania lehoty a rozhodne. Na toto oznámenie daňového úradu reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že Daňový úrad Trebišov totožné výzvy iných daňových subjektov podľa obsahu posúdil ako žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty. Písomne vyzval správcu dane, aby jeho podanie zo dňa 23.11.2011 v zmysle § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. posúdil ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Vo vyjadrení upovedomil správcu dane aj o tom, že o rovnakej žiadosti, t. j. žiadosti obsahujúcej totožný skutkový a právny stav iného daňového subjektu (išlo konkrétne o daňový subjekt PRESTÍŽ, s.r.o., Malá Tŕňa 153), po doplnení žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty o zmeškaný úkon bolo už vyhovené rozhodnutím č. 740/230/43479/11/ Maže zo dňa 27.12.2011. K vyjadreniu priložil aj odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec zo dňa 24.08.2011, t. j. uskutočnil zmeškaný úkon.
Uviedol, že v zmysle § 20 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. bol správca dane v prípade, ak má podanie akékoľvek nedostatky, pre ktoré nie je daňovým úradom spôsobilé na prerokovanie, povinný vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podľa jeho pokynov, stanoviť mu na to lehotu a poučiť ho o následkoch spojených z ich odstránením. Daňový úrad však takto nepostupoval a za žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty považoval až jeho vyjadrenie zo dňa 01.03.2012.
Ustanovenie § 13b zákona č. 511/1992 Zb. nestanovuje ako povinnú náležitosť rozhodnutia o odpustenie zmeškanej lehoty odôvodnenie, ale daňový úrad postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutie aj odôvodnil, ale len čo sa týka nedodržania lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, pričom nepreukázaním dôležitých dôvodov sa odôvodnenie vôbec nezaoberá. Napadnuté rozhodnutie mu nedáva žiadnu odpoveď na to, prečo a z akých dôvodov nebolo jeho žiadosti totožnej so žiadosťou iného subjektu (PRESTÍŽ, s.r.o.) vyhovené. Správny orgán pri vydávaní rozhodnutia je oprávnený uplatňovať správnu úvahu, táto však neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Vylúčeniu svojvôle pri rozhodovaní správneho orgánu v tomto prípade napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej. Tým, že tak daňový úrad neučinil, preukázateľne sa dopustil porušenia práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj článku 12 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na zásadu vyjadrenú v § 3 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Táto zásada by sa mala aplikovať napriek skutočnosti, že išlo o daňové konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 243/05 zo dňa 09.11.2006.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol v chronologickom slede všetky skutočnosti takto:
Dňa 25.03.2011 bolo DÚ Kráľovský Chlmec doručené oznámenie žalobcu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2010. Toto oznámenie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, lebo obsahovalo podpis osoby, ktorá bola oprávnená konať za žalobcu. Správca dane postupoval nasledovne. 18.04.2011 za účelom ozrejmenia a udelenia splnomonocnení v daňovom konaní bol vypočutý konateľ spoločnosti žalobcu G. H., o čom bola spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že konateľ spoločnosti udelil plnomocenstvo JUDr. Jurajovi Kolesárovi, advokátovi, aby ho zastupoval vo všetkých právnych veciach. Ďalej je tam uvedené, že ešte niekedy vo februári 2011 udelil plnú moc Mgr. Ľubici Kolesárovej, ktorá mala podpísať aj daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za február 2011, ako aj oznámenie o predĺžení lehoty na podanie priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2010. Správcovi dane však nebolo doručené žiadne splnomocnenie v súlade so zák. č. 511/1992 Zb.. Konateľ v žalobe a zároveň pri ústnom pojednávaní, bol upozornený správcom dane na to, že na podané daňové priznania a podania, bude sa prihliadať ako na nepodané. Zároveň bol upozornený aj na to, že môže sa nechať v konaní zastupovať, teda udeliť plnú moc v súlade s § 9 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. S obsahom spísaných zápisníc konateľ žalobcu súhlasil. Správca dane dňa 2.04.2011 vydal oznámenie č. 738/230/8447/11/Bac, ktorým oznámil, že na takéto podanie neprihliadol a neakceptoval ho. Toto oznámenie bolo doručené advokátovi JUDr. Kolesárovi. Na toto oznámenie žalobca nereagoval z dôvodu, že smrťou advokáta JUDr. Kolesára zaniklo pôvodné plnomocenstvo. Žalobca pri ústnom pojednávaní 14.06.2011 uviedol, že 01.06.2011 udelil generálnu plnú moc N. R. a M. H., pričom sám uviedol, že nevie, či tieto splnomocnenia boli doručené správcovi dane, ale si to zistí. Generálna plná moc zo dňa 01.06.2011 však správcovi dane vôbec doručená nebola. V tejto súvislosti poukazuje na benevolentný prístup žalobcu k právam a povinnostiam mu priznaným v rámci daňového konania. Dňa 04.07.2011 bolo správcovi dane postúpené plnomocenstvo, ktorým N. R. a M. H. splnomocnili vo veci zastupovania 49 daňových subjektov v daňovom konaní Občianske združenie DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ. Toto substitučné splnomocnenie vzhľadom aj na absenciu generálnej plnej moci z 01.06.2011 správca dane vyhodnotil ako zmätočné a dňa 13.07.2011 mu oznámil svoj postup, súčasťou ktorého bolo odmietnutie a neakceptovanie substitučného plnomocenstva zo 06.06.2011. Uvedený postup správca dane zvolil aj rešpektujúc ustanovenie § 23 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb.. Tento postup správcu dane bol správny a plne v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 3, § 10 ods. 2 aj v súlade s ostatnými ustanoveniami oboch paragrafových znení zák. č. 511/1992 Zb.. Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektoch v daňových veciach, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov. Čo sa týka substitučného zastúpenia v daňovom konaní uviedol, že vo všeobecnosti nemôže mať charakter všeobecnej plnej moci, ale môže byť udelené iba na vykonanie určitých úkonov za zastúpeného. Možnosť udeliť substitučné plnomocenstvo musí priamo vyplývať z pôvodného plnomocenstva, ktoré v prípade žalobcu nebolo, aj napriek výzve správcu dane z neznámych príčin, zdokladované a predložené. V dôsledku týchto skutočností správca dane zvážil a neuznal takéto substitučné plnomocenstvo, ktoré nespĺňalo všetky podmienky stanovené zákonom.
Odmieta tvrdenie žalobcu v žalobe, že správca dane, ktorý pýtal oznámenie o neakceptovaní splnomocnenia udeleného Občianskemu združeniu DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ postupoval nezákonne a v rozpore s § 20 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb.. Zákon pojednáva o pojme „podanie“ a „podanie daňového subjektu“ v zmysle § 20 ods. 1 zákona, je podnetom na začatie konania, t.j. podanie alebo doplnenie podania na seba viažu právny dôsledok, ktorým je začatie daňového konania. Úkon, na základe ktorého, či už daňový subjekt alebo jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, sa dajú zastupovať, a ktorý môžu vykonať, či už písomnou alebo ústnou formou do zápisnice, nemohol byť v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. kvalifikovaný ako podanie, a preto podľa jeho názoru nebolo možné aplikovať ustanovenie § 20 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutím č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.09.2011 bola žalobcovi uložená pokuta za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010 vo výške 1659,69 eur. Nepríslušnému správcovi dane - Daňovému úradu Bratislava I bolo doručené odvolanie Občianskeho združenia DR SR proti rozhodnutiu z 20.07.2011 č. 738/230/18329/11/PekZ o uložení pokuty, ktoré príslušnému správcovi dane, t. j. DÚ Kráľovský Chlmec, bolo odvolanie odstúpené 08.09.2011. Správca dane v zmysle § 47 ods. 6 v nadväznosti na ods. 5 písm. c/ zák. č. 511/1992 Zb. oznámením č. 738/230/23319/11/PekZ zo dňa 20.09.2011 žalobcovi oznámil, že odvolanie zamieta, lebo bolo podané osobou na to nepríslušnou. Dňa 06.09.2011 bola vykonaná zmena týkajúca sa osoby štatutárneho zástupcu konateľa spoločnosti a s účinnosťou od 12.07.2011 sa ním stali M. H. a N. R.. N. R. do Zápisnice o ústnom pojednávaní 09.11.2011 uviedla, že splnomocnila na všetky právne úkony pred daňovými orgánmi advokátku JUDr. Martinu Gombosovú, čím jej udelila splnomocnenie všeobecného charakteru. Dňa 25.11.2011 splnomocnená zástupkyňa žalobcu doručila správcovi dane podanie, v ktorom namietala nezákonnosť postupu správcu dane a zároveň žiadala o umožnenie podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty so stanovením dňa odpadnutia dôvodov zmeškanej lehoty, keby by začala žalobcovi plynúť nová lehota na podanie žiadosti a lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu o uložení pokuty. Správca dane písomným podaním z 21.12.2011 oznámil právnej zástupkyni žalobcu a zároveň ju upozornil na možnosť podania žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, a že pôvodné podanie by kvalifikoval ako podanie urobené v zmysle § 13b zák. č. 511/1992 Zb.. Na toto podanie právna zástupkyňa žalobcu reagovala dňa 01.03.2012 podaním „zmeškaný úkon na vyjadrenie k oznámeniu“ a zároveň podala odvolanie proti rozhodnutiu č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011. Toto podanie správca dane posúdil podľa jeho obsahu ako žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty. Rozhodnutím č. 9818301/1/756463/2012 nevyhovel žiadosti žalobcu o dopustenie zmeškanej lehoty z dôvodu nepreukázania existencie dôležitých a relevantných dôvodov za odpustenie zmeškanej lehoty, ktoré však neobsahovalo ani jedno z podaní urobených zástupkyňou žalobcu. Nemohol uznať relevantnými tie dôvody, ktoré boli opakovane uvádzané vo všetkých podaniach zástupkyne žalobcu, a to nezákonnosť postupu správcu dane v daňovom konaní. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že daňový subjekt na odpustenie zmeškanej lehoty v zmysle zákona nemá právny nárok a je vždy na zvážení správcu dane ako posúdi dôvody zmeškanej lehoty a následne ako rozhodne o žiadosti. Aj pri tomto rozhodovaní môže postupovať len v medziach zákona a v rámci zásad vymedzených zákonom.
K poukazovaniu na rozhodnutie iného správcu dane v obdobnej veci uviedol, že ak iný správca dane u iného daňového subjektu rozhodol tak, že žiadosti vyhovel a zmeškanú lehotu odpustil, nejednalo sa o rozhodnutie vydané podľa § 13b zák. č. 511/1992 Zb., voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Preto by bolo na základe stanoviska zaujatého FR SR ohľadne postupu potrebné začať konanie o preskúmaní predmetného rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty mimo odvolacieho konania, v rámci ktorého by bolo možné toto rozhodnutie preskúmať. V závere uviedol, že z obsahu žaloby, ale aj z písomných podaní žalobcu počas celého konania vyplýva, že zámerne a účelovo poukazoval len na tie skutočnosti, ktoré mu vyhovovali, ale zamlčal skutočnosti, ktoré jednoznačne vyvracajú jeho tvrdenia a poukazujú na správny záver žalovaného.
V písomnom doplnení (vyjadrení) k žalobe žalovaný opätovne zdôraznil a poukázal na tie skutočnosti, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe a zároveň poukázal aj na iné rozhodnutia súdu vydané v obdobných veciach a má za to, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a niet žiaden dôvod, prečo by preskúmavané rozhodnutie malo byť zrušené v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p..
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného a jeho doplnením, s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Na pojednávaní dňa 25.04.2013 právna zástupkyňa žalobcu nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 11.04.2013 oznámila súdu svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní nebol prítomný ani zástupca žalovaného, ktorý faxovým podaním zo dňa 25.04.2013 ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň súhlasil s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez jeho prítomnosti. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.
Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že právny predchodca žalovaného Daňový úrad Kráľovský Chlmec rozhodnutím č. 738/230/18329/11PekZ zo dňa 20.07.2011 uložil žalobcovi pokutu za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010, vo výške 1659,69 Eur.
Odvolanie občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj ako zástupcu žalobcu Daňový úrad Kráľovský Chlmec v oznámení č. 738/230/23319/11/PekZ zo dňa 20.09.2011 kvalifikoval ako odvolanie podané osobou na to nepríslušnou, a preto odvolanie podľa § 47 ods.6 v nadväznosti na ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. zamietol.
V podaní žalobcu bez dátumu jeho vyhotovenia doručenom Daňovému úradu Kráľovský Chlmec dňa 25.11.2011, ktoré bolo označené ako "Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu" žiadal Daňový úrad Kráľovský Chlmec, aby v záujme ochrany jeho práv umožnil mu podať odvolanie okrem iného aj proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/18329/11/PekZ, a to prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty podľa § 13b zákona č. 511/1992 Zb.. Za dôležitý dôvod v zmysle § 13b ods.1 označil nezákonný postup správcu dane pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej konateľom žalobcu N. R. a substitučného plnomocenstva udeleného N. R. občianskemu združeniu Daňová reforma a spoločenský rozvoj. Súčasne žiadal, aby za čas odpadnutia dôvodu zmeškania lehoty bol považovaný deň doručenia odpovede daňového úradu na túto jeho výzvu žalobcu.
Podaním zo dňa 21.12.2011 č. 738/230/34064/11/Bac Daňový úrad Kráľovský Chlmec oznámil žalobcovi, že jeho podanie doručené 25.11.2011 je nekvalifikované, pretože žiada správcu dane o umožnenie podania podnetu, pričom takýto inštitút zákon č. 511/1992 Zb. nepozná. Správca dane poukázal na možnosť podať žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 13b daňového poriadku.
Podaním zo dňa 01.03.2012 doručeným žalovanému dňa 07.03.2012 sa žalobca domáhal, aby jeho podanie doručené Daňovému úradu Kráľovský Chlmec 25.11.2011 bolo posudzované vzhľadom na totožný skutkový a právny stav rovnako ako obdobné podanie daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o. doručené Daňovému úradu Trebišov, ktorý obdobnej žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty vyhovel, odpustil zmeškanie lehoty a zmeškaný úkon považoval za úkon vykonaný v zákonnej lehote. K podaniu zo dňa 01.03.2012 žalobca pripojil odvolanie zo dňa 01.03.2013 proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011 o uložení pokuty vo výške 1659,69 Eur.
Podľa § 29 ods.1 až 3 daňového poriadku, ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok. Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie sú prípustné opravné prostriedky.
Podľa § 63 ods.5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je súd viazaný obsahom žalobou napadnutého správneho rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.04.2012 žalovaný rozhodoval o žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011, ktorá bola doručená žalovanému 07.03.2012. Preto v tomto konaní súd nie je oprávnený posudzovať charakter podania žalobcu doručeného Daňovému úradu Kráľovský Chlmec dňa 25.11.2011 t.j., či toto podanie bolo žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 13b zákona 511/1992 Zb. a či bolo povinnosťou príslušného správcu dane o ňom rozhodnúť. Ak bol žalobca toho názoru, že toto podanie je žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty mohol uplatniť účinné prostriedky nápravy a ochrany svojich práv v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. a Občianskeho súdneho poriadku.
Ustanovenie § 29 ods. 1 daňového poriadku stanovuje zákonné podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre to, aby správca dane odpustil zmeškanie lehoty:
- existencia dôležitého dôvodu, pre ktorý daňový subjekt zmeškal lehotu, a preto žiada o odpustenie zmeškanej lehoty,
- podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty do 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov zmeškania pôvodnej lehoty,
- vykonanie zmeškaného úkonu v už uvedenej 30 - dňovej lehote.
Žalovaný v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku napadnuté rozhodnutie aj odôvodnil. Žiadosti žalobcu nevyhovel z dôvodu nesplnenia ani jednej z troch zákonných podmienok v zmysle § 29 ods. 1 daňového poriadku. Rozhodnutie zdôvodnil pokiaľ ide o nesplnenie zákonnej 30 - dňovej lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty a nedodržanie tej istej lehoty na vykonanie zmeškaného úkonu. Žalovaný záver o nepreukázaní existencie dôležitých dôvodov na predĺženie zmeškanej lehoty neodôvodnil. Nedodržanie 30 - dňovej lehoty na podanie žiadosti a vykonanie zmeškaného úkonu žalovaný odôvodnil tým, že žalobca preukázateľne mal vedomosť o zmeškaní lehoty už v čase doručenia svojho podania správcovi dane dňa 25.11.2011 (výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu). Žalovaný rovnako konštatoval, že žalobca nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie zmeškaného úkonu, ktorý urobil až dňa 07.03.2012. S týmto zdôvodnením zmeškania zákonnej lehoty na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu sa súd stotožňuje. Z obsahu podania žalobcu doručeného Daňovému úradu Kráľovský Chlmec 25.11.2011 nesporne vyplýva, že žalobca už pri vyhotovení tohto podania si bol nesporne vedomý toho, že zmeškal lehotu na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec č.738/230/18329/11/PekZ zo dňa 20.07.2011 .
Rozhodnutie správcu dane o nevyhovení žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty je potrebné považovať za zákonné, ak správca dane v rozhodnutí konštatuje a skutkovo a právne aj zdôvodní nesplnenie hoci len jednej zo zákonných podmienok pre odpustenie zmeškanej lehoty. Je nesporné, že žalobca nesplnil už uvedené dva zákonné predpoklady pre odpustenie zmeškania lehoty. Preto podľa názoru súdu nebolo nevyhnutné, aby žalovaný zdôvodňoval, prečo dôvod zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu správcu dane zo dňa 20.07.2011 (podľa žalobcu týmto dôvodom bol nesprávny procesný postup správcu dane pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu podanom občianskym združením Daňová reforma a spoločenský rozvoj), nepovažoval za dôležitý dôvod v zmysle § 29 ods. 1 daňového poriadku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že za závažný dôvod pre ktorý došlo k zmeškaniu lehoty v daňovom konaní (ale aj v správnom konaní - § 28 zákona o správnom konaní) je možné považovať právnu skutočnosť, ktorá je časovo ohraničená jej vznikom a zánikom, ale nie tvrdenie účastníka konania o nerešpektovaní procesných ustanovení správnym orgánom pri vydaní rozhodnutia, proti ktorému účastník konania zmeškal lehotu na podanie odvolania.
Záverom súd poznamenáva, že aj v prípade, ak by žalovaný rozhodoval o podaní žalobcu doručenom Daňovému úradu Kráľovský Chlmec dňa 25.11.2011 ako o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, musel by konštatovať nesplnenie jednej z troch kumulatívnych zákonných podmienok pre odpustenie zmeškania lehoty, t.j. že zmeškaný úkon nebol urobený v zákonnej 30-dňovej lehote (vedomosť žalobcu o ním špecifikovanom dôvode zmeškania lehoty najneskôr ku dňu spracovania podania doručeného správcovi dane 25.11.2011 a vykonanie zmeškaného úkonu dňa 07.03.2012).
Pretože žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§250k ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší úd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postupu súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.