Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3647-2012.pdf
PDF · 78.76 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3647/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného A. U. N., O..I.., E. XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX proti povinnému C. + C. I..W..V.., N. X, XXX XX J. - J. R. H., X.: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v Myjave u súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu, Gegeľovská 662/2, 907 01 Myjava pod spis. zn. Ex 4740/2012 o vymoženie pohľadávky vo výške 605,71 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 14.11.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Marcela Kroupu vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 605,71 Eur s prísl., a to na základe exekučných titulov - právoplatných a vykonateľných výkazov nedoplatkov A. U. N., O..I.. C. D. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2012 a č. 1200239771 zo dňa 27.2.2012.
Dňa 21.11.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/150526 zo dňa 28.11.2012.
Dňa 13.2.2013 postúpil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že voči oprávnenému neeviduje pohľadávku vo výške 605,71 Eur a nie je si vedomý žiadneho záväzku voči nemu.
Na základe výzvy súdu zo dňa 14.2.2013 a opätovnej výzvy zo dňa 3.4.2013 oprávnený k námietkam povinného uviedol, že exekučné konanie prebieha na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú výkaz nedoplatkov č. 1200239771 zo dňa 27.2.2012 vydaný za obdobie 2011/11 na sumu 256,37 Eur a výkaz nedoplatkov č. 1208061171 zo dňa 16.6.2012 vydaný na obdobie 2012/02-2012/03 na sumu 369,34 Eur. Všetky platby, ktoré povinný uvádza vo svojej námietky oprávnený eviduje. Podľa pokynov uvedených vo výkaze nedoplatkov je potrebné obdobie, na ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený, uhradiť s variabilným symbolom čísla výkazu nedoplatkov. Nakoľko platby neobsahovali správny variabilný symbol a voči povinnému oprávnený evidoval nedoplatok aj na inom období, boli tieto platby systémom priradené na obdobie, ktoré nie je predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní. Na základe uvedeného oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený zároveň predložil súdu aj fotokópie poštových doručeniek preukazujúce riadne doručovanie exekučných titulov povinnému.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pred samotným rozhodovaním o dôvodoch uvádzaných povinným v jej námietkach preto považoval súd za potrebné najskôr posudzovať včasnosť ich podania. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, na počítanie lehoty 14 dní možno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP"), a to v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 57 ods. 1 OSP. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že do počítania lehoty 14 dní sa nezapočítava deň, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začatie plynutia tejto lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Podľa fotokópie poštovej doručenky nachádzajúcej sa v spise si povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 31.1.2013. Lehota na podanie námietok mu tak začala plynúť dňa 1.2.2013. Posledný deň lehoty potom pripadol na deň 14.2.2013. Podľa pripojenej fotokópie poštovej obálky povinný podal námietky proti exekúcii na poštovú prepravu dňa 4.2.2013, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Vychádzajúc z námietok povinného súd nahliadol do spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených a zistil nasledovný skutkový stav: Exekučnými titulmi, na podklade ktorých sa vedie toto exekučné konanie, sú výkazy nedoplatkov DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave č. 1208061171 zo dňa 16.6.2012 a č. 1200239771 zo dňa 27.2.2012.
Výkazom nedoplatkov č. 1208061171 zo dňa 16.6.2012 bolo povinnému predpísané dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 02/2012 až 03/2012 v sume 359,34 Eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,00 Eur. Predpísanú sumu mal povinný uhradiť na účet oprávneného s uvedením variabilného symbolu zodpovedajúceho číslu rozhodnutia a konštantného symbolu 3558.
Výkazom nedoplatkov č. 1200239771 zo dňa 27.2.2012 bolo povinnému predpísané dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 11/2011 v sume 246,37 Eur a poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10,00 Eur. Predpísanú sumu mal povinný uhradiť na účet oprávneného s uvedením variabilného symbolu zodpovedajúceho číslu rozhodnutia a konštantného symbolu 3558.
Povinný predložil súdu výpis zo svojho bankového účtu, z ktorého vyplýva, že na účet oprávneného realizoval debetné platby v rôznej výške. Po jeho preskúmaní však súd zistil, že ani jedna z uvedených platieb nekorešponduje s výškou dlžného poistného, ktoré bolo povinnému predpísané a rovnako v ňom nie je uvedený ani jeden z vyššie uvedených variabilných symbolov.
Z toho dôvodu súd nemá za preukázané, že by zo strany povinného došlo k úhrade vymáhanej pohľadávky.
Okrem toho, z fotokópií poštových doručeniek založených v spise súd zistil, že oprávnený doručoval predmetné výkazy nedoplatkov povinnému na poslednú známu adresu sídla povinnej spoločnosti (Piesočná 6, Košice), no povinný si zásielky neprevzal v odbernej lehote.
Podľa § 17b ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení") výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ si povinný neprevzal výkazy nedoplatkov v odbernej lehote, oprávnený postupoval podľa zákona, keď ich považoval za riadne doručené a vyznačil na nich doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku pritom taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť a exekúciu zastaviť. V prvom rade musí ísť o také skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania a zároveň pred jeho začatím a súčasne tieto skutočnosti musia spôsobovať zánik vymáhaného nároku, brániť jeho vymáhateľnosti, resp. musí ísť o také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Dôkazné bremenom pritom znáša povinný. To znamená, že svoje tvrdenia uvádzané v námietkach proti exekúcii musí podložiť dôkazmi, ktoré ich bezo zvyšku preukazujú.
Námietky navyše nie sú považované za opravný prostriedok proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu (exekučnému titulu) a exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávne aspekty pôvodného konania, správnosť, resp. zákonnosť rozhodnutí súdov alebo iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní.
Vzhľadom na uvedené nemá súd za preukázané, že by v tomto štádiu exekučného konania existovali skutočnosti, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti, resp. pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.