Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-227-2012.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Subarea
3Cob/227/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: F. Q. T., s. r. o., G. 5, XXXXX P., IČO: XX XXX XXX, zast. B. Q. s. r. o., G. 5, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, proti odporcom: 1./ O. Á., nar. X.X.XXXX, P. P. XXX, 2./ L. Á., nar. XX. X. XXXX, bytom P., R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa X., L. XX, XXXXX Y., IČO: XX XXX XXX, zast. J.. D. R., Advokátska kancelária, V.. T. 7, XXX XX T., o zaplatenie 1 171,16 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. XXCb/X/XXXX -25 zo dňa 31.8.2012 jednomyseľne takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania 46,01 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Ostatným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1 171,16 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 966,55 eur od 9. 12. 2006 do 15.10. 2010, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 966,55 eur od 16.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcov v 1. a 2. rade a vedľajšieho účastníka zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 888,67 eur, priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., účinného do 31.12.2008 a účinného od 1.1.2009, ako aj vykonaným dokazovaním, na základe ktorého dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere. Odporcovia predmetný nárok uznali v celom rozsahu, navrhli návrhu vyhovieť, prehlásili, že predmetný dlh chcú uhradiť a odporca v l. rade prehlásil, že je si vedomý toho, že dlhuje navrhovateľovi. Predmetná pohľadávka vznikla z toho dôvodu, že mal finančné problémy, ktoré pretrvávajú aj v súčasnosti zároveň obaja odporcovia na pojednávaní 31.8.2012 jednoznačne prehlásili, že nevznášajú námietku premlčania vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku na základe uznania (§ 153a ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 888,67 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,00 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 818,67 eur.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcov a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň, aby uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Svoje odvolanie odôvodnil tvrdením, že v podaní z 8.2.2012 vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd oboznámil odporcov so vznesenou námietkou a položil im otázku, či so vznesenou námietkou premlčania súhlasia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku takýto postup súdu nevyplýva, a preto má vedľajší účastník za to, že došlo u neinformovaného spotrebiteľa k uznaniu záväzku. Z uvedeného je zrejmé, že bol porušený vysoký cieľ európskej únie stanovený v čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti poukázal na obdobné veci toho istého žalobcu, ktoré boli rozhodované v tom istom senáte, kde aj ďalší spotrebitelia pred súdom uznali nárok žalobcu, avšak postup súdu pri rozhodovaní navodzuje dojem porušovania spotrebiteľských práv a nadržovanie žalobcovi, ktorý celoplošne na všetkých slovenských súdoch ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka, podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania vznesených vedľajším účastníkom, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté desaťročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. Taktiež namieta oprávnenie vedľajšieho účastníka vzniesť účinne námietku premlčania. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na najnovšie slovenské teoretické publikácie z občianskeho procesného práva, ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. ako aj na rozsudok NS ČR z 19.2.2009, sp.zn. XXCdo/XXX/XXXX sp.zn. XX A./XXXX/XXXX z 7.7.2005. Uviedol, že je pravdou, že námietka premlčania ako taká je svojou povahou námietkou hmotnoprávneho charakteru a na právne úkony, ktoré majú za následok zmenu obsahu právneho vzťahu je zásadne oprávnený len účastník tohto vzťahu, ktorom vedľajší účastník nesporne nie je, ale ak by sa sporná otázka posudzovala len z tohto hľadiska a nepripustilo by sa vznesenie hmotnoprávnej námietky vedľajším účastníkom v konaní pred súdom, malo by to za následok významné oklieštenie, či znefunkčnenie samotného inštitútu vedľajšieho účastníka v konaní. Pokiaľ je prípustné zo strany vedľajšieho účastníka vznášať v rámci obrany v konaní v prospech účastníka, na ktorého strane vystupuje, iné námietky hmotnoprávneho charakteru (napr. námietku neplatnosti právneho úkonu), niet dôvodu v prípade vedľajšieho účastníka nepripustiť za rovnakých okolností možnosť vznesenia námietky premlčania. Navyše pokiaľ je námietka premlčania vznesená v rámci obrany v konaní pred súdom, nemá rýdzo hmotnoprávny charakter, no v jej prípade možno hovoriť ako o procesnom inštitúte. Na to, aby v hmotnom práve upravené premlčanie práva vyvolalo predvídané právne následky v sfére hmotnoprávneho vzťahu, je nevyhnutné, aby premlčanie bolo uplatnené v konaní pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vedľajší účastník trvá na vznesenej námietke premlčania, ktorú považuje za účinne vznesenú.
Taktiež svojim odvolaním považuje rozhodnutie o trovách konania za nesprávne, pretože aj keby bol spotrebiteľ náležite informovaný o premlčaní pohľadávky a skutočne dobrovoľne a s plným vedomím uznal svoj dlh, takúto skutočnosť bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi trovy nepriznať. Už vôbec nie je dôvodný výrok o povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť žalobcovi trovy spoločne a nerozdielne so žalovanými, pretože vedľajší účastník vzniesol dôvodne námietku premlčania, pohľadávka žalobcu je objektívne premlčaná a pokiaľ by sa aj žalovaní dobrovoľne rozhodli plniť premlčaný dlh, bolo by to len ich rozhodnutie, na ktorom sa nemal možnosť podieľať vedľajší účastník, pretože tejto poskytol v konaní žalovaným právne účinný procesný argument (námietku premlčania) na úspech v spore.
K možnosti vedľajšieho účastníka podať odvolanie, poukázal na rozhodnutie NS SR z 27.8.2012 sp.zn. XObdo/XX/XXXX.
K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdí, že vedľajší účastník nie je oprávnený na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 201 O.s.p. má vedľajší účastník právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi a iba ak takéto právo má účastník. Jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCob/XX/XXXX, Krajského súdu v Nitre sp.zn. XCo/ XXX/XXXX a sp.zn. XCo/XXXXXXX, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XCo/ XXX/XXXX.
V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom žalobca citoval ust. § 93 ods.2 O.s.p. a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukázal na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XC/XX/XXXX z 2.4.2012. Uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca.
Čo sa týka Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, k tejto žalobca uviedol, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Zároveň žalovaní potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených, čo vyplýva z čl. 3 dohody, kde je jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 tejto Dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.“ Žalobca ďalej uviedol, že predmetná dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorou dochádza k zmene v spôsobe plnenia záväzku. Dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z toho vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že žalovaní uznávajú svoj záväzok nemohlo byť žalovaným vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vedľajší účastník žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca neprijateľným spôsobom podsunul na podpis formulár o uznaní premlčaného záväzku, ani úmysel žalobcu tak urobiť, za účelom dosiahnuť úspešné vymoženie premlčanej pohľadávky.
Žalobca ďalej poukázal na rozsudok súdneho dvora z 15.3.2012 vo veci C-XXX/XX, z ktorého je zrejmé, že by ochrana spotrebiteľa stále mala byť len výnimkou zo všeobecnej zásady zmluvnej slobody. A ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne. Na odstránenie každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali existovať vážne dôvody. Dohodu nemožno považovať za Dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. V danom vzťahu žalobca nevystupuje ako dodávateľ, a preto na predmetnú dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktoré uvádza vo svojom stanovisku vedľajší účastník.
K otázke priznania náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka žalobca citoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Ochrana práv žalovaných ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XXCo/ XX/XXXX.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. odmietol a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,01 eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol na základe uznania nároku podľa § 153 a ods. 1 O.s.p..
V takomto prípade odvolanie proti rozsudku podľa § 202 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné.
Napadnutý rozsudok obsahuje poučenie o odvolaní v súlade s § 202 ods. 1 O.s.p..
Pretože odvolanie proti tomuto rozsudku nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol.
K tvrdenému nesprávnemu postupu súdu prvého stupňa v tomto smere odvolací súd poznamenáva, že žaloba bola podaná na súde 28.9.2011.
Ešte pred podaním žaloby bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa ktorej žalovaní mali splácať záväzok po 50,00 eur mesačne, počnúc 15.10.2010 a zároveň vyhlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod 3.1. dohody).
Preto je táto námietka neopodstatnená.
Vedľajší účastník v odvolacom konaní nemal úspech, a preto je povinný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu podľa vyčíslenia za jeden úkon 36,85 eur a 9,16 eur režijného paušálu s DPH.
Ostatným účastníkom trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.