Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-93-2010.pdf
PDF · 113.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/93/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci navrhovateľky: W. Š. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. I. Z. Č.. XXX, okres Č., proti odporcovi: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z. Č.. XXX, okres Č., právne zastúpený JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom, AK Čadca, Palárikova ul. 93, za účasti maloletého O. H. M., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinnosti k mal. O. H. M., takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že odporca N. W., nar. XX.XX.XXXX v Čadci, syn otca W. W. a F. W., rod. J., j e o t c o m maloletého O. H. M., nar. XX.X.XXXX z matky W. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX v Čadci.
Súd maloletého O. H. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho prípadný majetok.
Odporca ako otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. H. počnúc dňom jeho narodenia, t. j. XX.X.XXXX sumou 70,-- € mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zameškané výživné za obdobie od 21.6.2007 do 26.4.2013 vo výške 4.900,-- €, náklady na výbavičku a náklady na znalecké dokazovanie rozborom DNA v celkovej výške 300,-- €, teda dlh spolu vo výške 5.200,-- € je odporca p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom v splátkach takto:
- prvú splátku vo výške 1.000,-- € do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku,
- ďalšiu splátku vo výške 1.500,-- € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku,
- ďalšiu splátku vo výške 1.500,-- € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku,
- ďalšiu splátku vo výške 1.200,-- € do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku,
pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 24.5.2010 domáhala proti odporcovi určenia otcovstva k maloletému O. H. M., nar. XX.X.XXXX, pretože v čase rozhodné pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavné styky iba s odporcom. Iba on môže byť otcom maloletého O. H.. Navrhovateľka tvrdila, že o týchto stykoch vedeli jej rodičia aj rodičia odporcu, ako aj spoloční známi. Od narodenia sa odporca o dieťa nezaujímal, nenavštívil ho a nekontaktoval. Matka tvrdila, že svedčí otcovi zákonná domnienka ako odporcovi, pretože okrem neho nemala s inými mužmi pohlavné styky v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, a preto za otca sa považuje odporca.
Žiadala, aby rozsudkom súd určil otcovstvo k maloletému O. H., maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na jeho výživu sumou 100,-- € mesačne od 21.6.2007, teda od narodenia dieťaťa vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné, ktoré bude vyčíslené do rozhodnutia súdu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň nahradiť navrhovateľke alikvotnú časť nákladov spojených so zaobstaraním tzv. výbavičky, a to vo výške 266,-- € tak isto do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca sa písomným podaním zo dňa 14.9.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zamietnutia návrhu a uvádzal, že nemôže byť otcom maloletého O. H. Steinbergera, nar. 21.6.2007, pretože mu nesvedčí žiadna zo zákonných domnienok otcovstva uvedená v Zákone o rodine. K svojím osobným a rodinným pomerov uvádzal, že je v súčasnej dobe ženatý, z jeho manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, maloletý F.Á. W., nar. XX.X.XXXX a s manželkou a ich maloletým synom bývajú v rodinnom dome jeho rodičov, kde obývajú jednu izbu. V čase doručenia návrhu bol odporca nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, a vzhľadom na to, že pracoval v Českej republike a nespĺňal podmienky na priznanie nároku na podporu v nezamestnanosti nepoberá ani žiadnu podporu v nezamestnanosti, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Okrem rodičovského príspevok a prídavku na dieťa nemajú žiaden iný príjem. Ak im finančné pomery a podmienky dovolia prispievajú jeho rodičom na výdavky so stravovaním a ostatnými potrebami.
Odporca ďalej uviedol, že pracoval vo firme K-PROTOS, a. s., Kralupy nad Vltavou, areál Kaučuk 880 na základe pracovnej zmluvy od 1.2.2007 do 7.8.2008, následne živnostensky podnikal od 1.10.2008 do 13.5.2009, potom pracoval vo firme ESOBAU, s. r. o., A. Hlinku 3, Čadca od 13.5.2009 do 30.9.2009, kedy bol ukončený jeho pracovný pomer pre nevyplatenie miezd zo strany viacerých zamestnancov. Odporca ďalej uvádzal, že pracovný pomer pre nevyplatenie miezd zo strany viacerých zamestnancov bol ukončený a od 30.9.2009 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Na preukázanie svojho finančného príjmu predložil súdu výpis z daňových priznaní za roky 2007,2008,2009 a v roku 2010 bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez príjmu.
K samotnému návrhu na určenie otcovstva odporca najskôr otcovstvo popieral a navrhovateľka ako matka jednoznačne tvrdila, že otcom jej dieťaťa môže byť iba odporca s tým, že v období roku 2003 začala mať známosť s odporcom, zoznámili sa na diskoték, začali v podstate spolu chodiť a po určitom čase aj pohlavne žiť, nevedela konkretizovať ich pohlavný život, tvrdila že vzhľadom, že odporca pracoval mimo miesta trvalého bydliska nevie to presne uviesť, ale vždy keď z práce prišiel do trvalého bydliska, stretli sa a v tých obdobiach sa aj pohlavne stýkali. O tom, že majú vzťah vedeli rodičia z oboch strán, teda aj rodičia odporcu. Konkrétnu dobu kritickú pre splodenie maloletého O. H. matka nevedela uviesť vzhľadom na to, že si nezapisuje termíny svojho pohlavného života a nevedela presne uviesť dátumy, kedy došlo k poslednému styku s odporcom, ale tvrdila rozhodne, že v mesiaci august došlo k pohlavnému styku minimálne jednému, pripúšťala viaceré pohlavné styky, pretože ak bol odporca doma z pracoviska, tak sa stretli a pohlavne sa stýkali. Matka tiež uvádzala, že keď odchádzala na dovolenku 27.9.2006 a povedala odporcovi, že sa s ním rozchádza, ale vyzvala ho, aby urobili nejaké kroky preto, aby zachránili prípadne ich vzťah, čo on nemienil urobiť. Teda v auguste roku 2006 mali pre určité nedorozumenia vzťah pred ukončením, a keď sa rozhodol odporca, že pre tento vzťah nemieni nič urobiť, tak 27.9.2006 vycestovala na dovolenku na Kanárske ostrovy. Na dovolenke práve v deň svojho odletu zistila, že nedostala menštruáciu, urobila si tehotenský test na Kanárskych ostrovoch a bol pozitívny, preto hneď odporcovi telefonovala a informovala o vzniknutej situácii. Odporca jej nechcel veriť, že je tehotná. Z Kanárskych ostrovoch priletela 16.11.2006 do Prahy, odporcu kontaktovala, mala v úmysle stretnúť sa s ním, ale nedošlo k takémuto kontaktu, a preto vlastne celú záležitosť riešila sama. Bola následne na vyšetrení u gynekológa, ktorý potvrdil závery gynekológa, ktorého navštívila aj na Kanárskych ostrovoch. Rozhodla, že túto skutočnosť pôjde oznámiť rodičom odporcu, a vzhľadom na to, že po príchode do ich rodiny sa k nej správali spôsobom, ktorý jej naznačoval, že tomu neveria, že by mohla byť tehotná a že by otcom dieťaťa mal byť odporca, nezaujali žiadne stanovisko k celej situácii.
Odporca k označenému otcovstvu uvádzal, že pokiaľ bolo vedené pred Okresným súdom Čadca konanie proti nemu o určenie otcovstva toto bolo vedené pod číslom konania 4C/60/2008. Nepopieral známosť s matkou dieťaťa, ktorú nadviazal niekedy v roku 2003 na silvestrovskej diskotéke, ale nepovažoval tento vzťah za nejaké „chodenie s ňou“, pretože v podstate za celé toto obdobie chodievala často do Španielska, čo vyplývalo z jej cestovného pasu, kde sú pečiatky o jej odchode do Španielska a príchode na územie Slovenskej republiky, to znamená, že frekvencia s akou sa stretával s matkou dieťaťa sa nedá považovať za chodenie. Svoje otcovstvo k maloletému synovi matky dieťaťa,
teda O. H. zo začiatku chodieval, resp. tvrdil, že si nemôže byť istý, že je otcom dieťaťa vzhľadom na spôsob života matky dieťaťa. V konaní 4C/60/2008 do súdneho spisu založil niekoľko stranový list, ktorý mu navrhovateľka zo Španielska písala, z obsahu ktorého vyplynulo, že samotná navrhovateľka mu písala, že musí ísť za zákazníkom a vyplynulo z toho, že pracovala, podľa jeho názoru, ako prostitútka. Teda spôsob akým žila nasvedčuje tomu, že sa stýkala s rôznymi mužmi, a teda on vzhľadom na spôsob jej života v dobe kritickej pre splodenie maloletého O. H., podľa jeho názoru, nemal s ňou pohlavný styk, a nemôže byť otcom. Vzhľadom na tvrdenie odporcu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, odvetvie analýza DNA.
Znalkyňa RNDr. Eva Feráková, PhD. podala vo veci znalecký posudok, ktorý na základe výsledkov uvedených zistených genotypoch vyplynul, že nie je možné vylúčiť otcovstvo N. W., teda odporcu k maloletému O. H. M., pretože odporca ako označený muž má všetky alely uvedené v tabuľke genotypov, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Z vypočítanej hodnoty pravdepodobnosti vylúčenia neotca až 99,999999 % mužov našej populácii takúto kombináciu alel nemá, boli by teda vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva.
Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb vychádzajúc zo súčasného stavu poznania v genetike treba pokladať otcovstvo odporcu N. W., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému O. H. M., nar. 21.6.2007 za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Odporca po oboznámení sa s obsahom a záverom znaleckého posudku z odboru genetiky zobral na vedomie tento znalecký posudok, vo vzťahu k záverom nemal žiadne ďalšie návrhy a namietal návrh matky v oblasti úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému O. H., keď vychádzajúc z pomerov navrhovateľky, považoval navrhovanú výšku výživného za neprimeranú, sám navrhoval určiť výživné 70,-- € mesačne s účinnosťou od narodenia dieťaťa, prípadne vzhľadom na to, že v určitom období bol aj nezamestnaný, ponechal na zváženie súdu modifikáciu spätne počas tohto obdobia určiť výživné aj inou, teda nižšou sumou. Vzhľadom na zameškané výživné určené s účinnosťou od narodenia maloletého dieťaťa považoval odporca túto sumu za privysokú na to, aby ju mohol zaplatiť jednorázovo, a preto žiadal o možnosť splácania v mesačných splátkach vo výške 20-30,-- € mesačne.
K uplatnenému nároku na zaplatenie pomernej časti nákladov na výbavičku pre maloleté dieťa uvádzal, že navrhovateľka nepredložila žiadne doklady o výške týchto nákladov a nie je teda zrejme aká časť týchto výdavkov bola uhradená prostredníctvom štátneho príspevku pri narodení dieťaťa, keďže je taká všeobecná prax pri rozhodovaní o takýchto nárokoch, že táto suma sa odpočíta a prejednáva sa potom zostatok prípadných takýchto nákladov.
K otázke zverenia maloletého do výchovy matke, vzhľadom na neprítomnosť kolízneho opatrovníka na pojednávaní, na ktorom sa odporca takto vyjadroval, uvádzal, že má určité obavy o výchovu maloletého, pretože sa dozvedel, že matka mala zamknúť deti v byte, ktoré plakali a susedia museli volať policajtov. Malo sa to stať pred pojednávaním zo dňa 25.5.2012, asi dva týždne predtým.
Matka dieťaťa namietala, že v minulosti v priebehu konania odporca sám uvádzal, že ak sa rozborom DNA preukáže, že je otcom maloletého O. H. je ochotný platiť 100,-- € mesačne výživné a uhradí polovicu nákladov na výbavičku. K štátnemu príspevku matka uvádzala, že je jej vecou, čo z toho príspevku zakúpi, z príspevku vynaložila dokladované náklady na výbavičku, ktoré doklady sa nachádzajú založené v súdnom spise.
Vzhľadom na námietky otca o výchovnom prostredí maloletého O. H. súd vyžiadala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opätovné prešetrenie pomerov na strane maloletého a správou z 27.6.2012 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci súdu oznámil, že matka v tom čase bývala na adrese E. I. Z. XXX, avšak na uvedenej adrese sa nezdržiavala, zistili, že sa zdržiava na adrese M. Z., ale ani tam nemala prechodný pobyt. Táto informácia bola zistená krátko pred podávaním správy, preto kolízny opatrovník ďalším šetrením zistil, že mala bývať v M. Z. v obecnom byte, ale bližšiu adresu súdu neoznámil.
Odporca k predmetnej veci uviedol, že v súčasnej dobe je ženatý so svojou manželkou majú jedno maloleté dieťa, obývajú jednu izbu v rodičovskom dome, nakoľko nemá vyhovujúce podmienky na bývanie požiadal Obecný úrad v E. I. Z. o pridelenie väčšieho bytu. Jeho manželka je na rodičovskej
dovolenke a v júni 2012 pracoval ako živnostník v oblasti zváračských prác, potvrdil, že finančné prostriedky na mal. O. H. neposielal, ani ho nenavštevoval, nakoľko čakal na výsledky rozboru DNA. Vzhľadom na to, že znalecký posudok dokázal jeho otcovstvo je si vedomý aj toho, že bude musieť doplatiť zameškané výživné. Tvrdil, že má vedomosť o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletého O. H., podľa neho matka často navštevuje nočné podniky a údajne nejakí robotníci sa vyjadrili o žobraní maloletého o jedlo. V prípade, že sa dokážu nedostatky v starostlivosti o maloletého na strane matky je ochotný si zobrať do svojej výchovy maloletého a spoločne ho vychovávať so svojím synom, so svojou manželkou, ktorá je k takémuto riešeniu pozitívne naklonená.
Na základe požiadania súdu kolízny opatrovník opätovne dňa 20.9.2012 podal správu o pomeroch v akých je maloletý vychovaný O. H. a v uvedenej správe uvádzal zistenia o šetrení a overovaní jednak na OOPZ Stará Bystrica, v Obci Stará Bystrica pohovorom s manželom matky dieťaťa pánom Š., ako aj osobnou návštevou v domácnosti, že z manželstva s pánom Š. má matka dieťaťa ďalšie dieťa maloletú F. E., nar. XX.X.XXXX. Počas spolužitia sa viackrát sťahovali, pretože on pracuje v zahraničí a domov chodieva iba sporadicky a manželke posielala finančné prostriedky dvakrát do mesiaca. Mal vedomosť o tom, že jeho manželka, teda matka dieťaťa v tomto konaní, sa chodieva zabaviť, ale k deťom si vždy niekoho zabezpečí a za takúto službu zaplatí. Spolu s ňou sa chodieva takýmto spôsobom zabaviť aj on, ak je doma, toleruje jej to, pretože o deti je vždy riadne postarané. Vylúčil zanedbávanie starostlivosti o maloleté deti. Ďalej uvádzal, že matka dieťaťa to so starostlivosťou až preháňa, deťom kupuje značkové oblečenie, obuv, varieva viac ako je potrebné, domácnosť tiež vedie v poriadku a v čistote. Poriadok a čisto bolo zistené aj pri návšteve domácnosti zo strany kolízneho opatrovníka a aj z výpovede riaditeľa OOPZ Stará Bystrica, ktorú informatívne vykonal kolízny opatrovník. Pri posúdení zovňajšku maloletých detí kolízny opatrovník nezistil, že by ich výzor zodpovedal výzoru deťom hladujúcim, práve naopak návštevu uskutočnil kolízny opatrovník v skorých ranných hodinách, bez ohlásenia, matka mala pre deti nachystané raňajky, a to podľa názoru kolízneho opatrovníka výdatné. Obe deti boli živé, bezprostredné, zvedavé a nebolo vidieť, že by boli zanedbávaním starostlivosti zakríknuté. Matka maloletého podľa správy kolízneho opatrovníka za obdobie od júna 2007 poberala do 31.8.2007 rodičovský príspevok vo výške 4.400,-- Sk a 540,-- Sk prídavok na jedno dieťa. Od 01.09.2007 do 31.8.2008 rodičovský príspevok 4.560,-- Sk a 540,-- Sk prídavok na dieťa. Do 1.9.2008 do 31.8.2009 158,67 € a prídavok na dieťa 21,25 €, od 1.9.2009 do 31.12.2010 164,22 € a prídavok na dve deti 43,98 €, od 1.1.2011 do 30.11.2011 rodičovský príspevok 190,22 € a prídavok na deti 44,02 €.
Zo správy Obecného úradu v Starej Bystrici z 11.2.2013 sú mal preukázané, že matka dieťaťa nemala predĺženú nájomnú zmluvu v bytovom dome patriacom obci, pretože podľa oznámenia obce mali byť na W. M. sústavné sťažnosti pre konfliktné vzťahy s obyvateľmi bytového domu a rušenie nočného kľudu. Zmluva uzatvorená na dobu určitú jej skončila 11.9.2012. K tvrdeniu o zanedbávaní maloletých detí obecný úrad nemal žiadne poznatky, ani k zabezpečovaniu starostlivosti o maloleté deti vo večerných hodinách.
V súčasnej dobe matka dieťaťa nepoberá rodičovský príspevok a od 1.6.2012 je jediným jej príjmom príspevok štátu - rodinné prídavky na dve deti, ktoré jej posiela manžel z Nemecka, kde žije a pracuje, vo výške 368,-- € mesačne a okrem toho jej posiela na náklady domácnosti 200,--€ mesačne. V súčasnej dobe býva matka s obomi maloletými deťmi v prenajatom byte na W. U. Č.. XXXX O. Č. a platí za prenájom bytu mesačne 350,-- €. Jej manžel dochádza z Nemecka domov asi približne každé dva mesiace, pracuje pri kladení káblov pre spoločnosť T-Com so zárobkom okolo 1.500,-- € mesačne. Posiela jej peniaze v takej výške ako je vyššie uvedené, pretože on sám si platí v Nemecku náklady na nájom a spláca dosť vysoké dlžoby. Nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem ich spoločnej maloletej dcéry.
Matka dieťaťa ďalej uviedla, že bola ochotná dohodnúť sa s odporcom na výške výživného, ktoré predniesol na predchádzajúcom pojednávaní, avšak nesúhlasí s tým, aby splácanie celého dlhu za obdobie od narodenia dieťaťa splácal v mesačných splátkach po 20-30,-- € mesačne, pretože matka dieťaťa i s dieťaťom museli až doposiaľ čakať na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, ktorú si vôbec neplnil, a preto žiadala, aby tieto splátky boli súdom určené maximálne v troch alebo štyroch splátkach, pretože matka dieťaťa je presvedčená, že odporca má dostatok finančných prostriedkov a majetok na to, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť.
Aj napriek tomu, že matka dieťaťa uvádzal, že odporca má na seba údajne napísané dve nehnuteľnosti, nekonkretizovala tento poznatok a nešpecifikovala tak, aby zo strany súdu mohol byť urobený prípadne dotaz, v ktorom katastrálnom území a o aké nehnuteľnosti sa jedná.
Podľa § 84 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z. (ďalej iba Zákon o rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd pri určovaní otcovstva na základe výpovede matky a odporcu, keď obaja sa zhodli na tom, že v dobe kritickej pre splodenie dieťaťa sa pohlavne stýkali, avšak odporca tvrdil, že na jeho strane sú vážne pripomienky k tomu, že by mal byť určený za otca on, pretože jeho otcovstvo môžu vylučovať závažné okolnosti, za ktoré považuje pohlavný styk matky dieťaťa s viacerými mužmi, a preto na odstránenie týchto pochybnosti bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, rozborom DNA.
Rozbor DNA jednoznačne potvrdil, že otcom maloletého O. H. je odporca, pretože rozborom DNA sa jeho otcovstvo prakticky potvrdil.
Podľa § 113 ods. 2 OSP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinnosť. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinnosti pre prípad, že rodičia spolu nežijú je obsiahnutá v § 36 ods. 1 Zákona o rodine. V zmysle tejto úpravy, ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti. Ust. § 65 je vo vzťahu k § 36 ods. 1 špeciálnou úpravou, v zmysle ktorej súd musí rozhodnúť o výžive, ak rodičia nežijú spolu. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípade, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva alebo mimo neho.
Dohoda rodičov o výživnom, ktorú súd schváli je síce výrazom vôle rodičov, nemôže však byť v rozpore s príslušnými zákonnými kritériami pri určovaní výživného. V súdenom prípade nedošlo ku konkrétnemu uzavretiu dohody rodičov, pretože na pojednávaní, v ktorom súd rozhodol rozsudkom vo veci samej nebol osobne odporca prítomný, avšak z predošlého pojednávania vo veci súd poznal návrh a vôľu otca, čo do výšky výživného a jeho názor aj na splácanie zameškaného výživného.
Matka maloletého, aj keď pôvodne trvala na výživnom vo výške 100,-- € mesačne, nakoniec pri preukázaní určitých období, v ktorých otec dieťaťa pracoval ako živnostník určité obdobie nepracoval a bol vedený ako záujemca o prácu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, teda počas celého obdobia od narodenia maloletého O. H., t. j. od 21.6.2007 a z rozhodnutia súdu sa striedali obdobia, v ktorých boli príjmy odporcu ako otca rôzne a bolo aj obdobie kedy nemal odporca takmer žiaden príjem. Sám navrhol pre špecifikáciu výšky výživného najjednoduchší spôsob, a to určenie výživného po celé obdobie od narodenia dieťaťa až do rozhodnutia súdu v jednej sume pre prehľadnosť v sume 70,-- € mesačne, s ktorou výškou nakoniec matka dieťaťa súhlasila. Preto súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti určenia výživného od narodenia dieťaťa až doposiaľ, pretože je pravdou, že špecifikácia jednotlivých období tak ako ich uvádzal odporca, čo do zamestnávateľov, výšky jeho príjmov za celé takmer sedemročné obdobie, od narodenia dieťaťa, by bolo príliš zložité a plnilo by fakticky rovnakú úlohu ako určenie výživného v priemere, ktoré nakoniec navrhovateľka aj odporca chválili alebo súhlasili s ním. Tedaod narodenia maloletého O. H. až do rozhodnutia súdu do 26.4.2013, t. j. za 70 mesiacov po 70,-- € predstavuje výživné, ktoré je ku dňu rozhodnutia súdu zročné 4.900,-- €. Ďalej si matka účtovala náklady na výbavičku, a náklady na znalecké dokazovanie, najmä náklady na cestovné, v celkovej výške spolu 300,-- €, teda výživné s hore špecifikovanými nákladmi spolu predstavuje 5.200,-- €.
Pri určovaní jednotlivých splátok súd akceptoval aj pripomienku navrhovateľky ako matky, že na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca čakala niekoľko rokov a sama musela vynakladať všetky prostriedky na potreby maloletého O. H., a to aj po období kedy rozborom DNA mal odporca preukázané, že jeho otcovstvo nie je vylúčené a ani napriek tomu si vyživovaciu povinnosť neplnil a dlh sa čiastočne nesnažil znížiť. Na druhej strane súd akceptoval aj námietku zo strany otca, že v obdobiach kedy jeho príjem nebol dostatočne vysoký na plnenie vyživovacej povinnosti si nemal z čoho vytvoriť určitú finančnú rezervu a v súčasnej dobe má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, kedy jeho manželka je na rodičovskej dovolenke s tým, že začal živnostensky podnikať a ak by celý dlh mal zaplatiť naraz, prípadne v dvoch splátkach, mohol by sa prípadne dostať do finančných problémoch, ktoré by ovplyvnili aj jeho podnikanie, čím by bolo ohrozené aj riadne plnenie vyživovacej povinnosti, nielen k dieťaťu z manželstva, ale aj k maloletému VF. H.. Dlh narástol nielen zavinením odporcu, ktorý popieral otcovstvo, ale postupom matky, ktorá aj napriek tomu, že dieťa sa narodilo XX.X.XXXX podala prvý návrh na súd o určenie otcovstva až 7.5.2008, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 4C/60/2008 a podaním z 29.10.2008 zobrala v celom rozsahu návrh späť a konanie žiadala zastaviť z dôvodu, že dňa 11.10.2008 uzavrela manželstvom s V. Š.. Súd preto uznesením zo 4.11.2008 konanie zastavil. Ďalší návrh, a teda návrh v tomto konaní matka podala až 24.5.2010, to znamená takmer štyri roky po narodení maloletého O. H., teda takýmto postupom aj ona spôsobila zameškané výživné, keď otcovstvo k maloletému dieťaťu nebolo takú dlhú dobu určené. Súd preto považoval za primerané zameškané výživné na maloletého povoliť splácať odporcovi v štyroch mesačných splátkach, a to prvú splátku vo výške 1.000,-- € do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, ďalšiu splátku vo výške 1.500,-- € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ďalšiu splátku vo výške 1.500,-- € do piatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku, poslednú splátku vo výške 1.200,-- € do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku, teda celý dlh vo výške 5.200,-- € by mal byť splatený odporcom do šiestich mesiacoch od právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.
Súd nepriznal náhradu ďalších trov konania okrem nákladov na znalecké dokazovanie vo forme nákladov, ktoré si uplatňovala s účasťou maloletého dieťaťa pri odbere krvných vzoriek.
Rozhodnutie o súdnom poplatku bude zo strany osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).