Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Cpr-2-2013.pdf
PDF · 112.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci navrhovateľa U.. Š. A., nar. XX. X. XXXX, bytom M.. P.. S. X, S., zastúpeného JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, so sídlom J. Kráľa 12, Senica, proti odporcovi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, IČO: 30 796 482, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a proti navrhovateľovi náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 27. 02. 2013, domáhal proti odporcovi určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru daného navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 18. 10. 2012, uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhrady mzdy 2.177,01 € mesačne od 01. 01. 2013 vždy s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 11. dňa v tom ktorom mesiaci do zaplatenia, počnúc od 11. 02. 2013 až do času, keď odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci a náhradu trov konania.
Podanie návrhu na súd navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 26. 10. 2010 A.. O. M., predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave (ďalej len "ÚDZS") vymenoval navrhovateľa do funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave. V rovnaký deň uzatvoril navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu, v ktorej sa dojednali, že navrhovateľ bude vykonávať prácu riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave. Navrhovateľ a odporca sa dojednali, že navrhovateľ bude odmeňovaný základnou mesačnou mzdou v sume 2.000,- €.
Dňa 01. 11. 2010 vypracoval odporca Pracovnú náplň navrhovateľa, v ktorej je uvedené pracovné zaradenie navrhovateľa ako riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave a ktorá obsahuje charakteristiku mzdového stupňa a podrobný opis pracovných činností navrhovateľa.
Dňa 28. 02. 2012 podpísali navrhovateľ a odporca Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce, v ktorej dojednali, že mesačná mzda navrhovateľa je 2.100,- €.
Dňa 18. 10. 2012 A.. A. Z., predsedníčka ÚDZS Odvolávacím dekrétom odvolala navrhovateľa dňom 31. 10. 2012 z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave. Navrhovateľ uvedený Odvolávací dekrét prevzal osobne dňa 18. 10. 2012.
Dňa 18. 10. 2012 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že dňom 31. 10. 2012 bude navrhovateľ odvolaný z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave. Výpoveď odporca odôvodnil ustanovením § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Odporca uviedol, že nemá možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a že výpovedná doba začína plynúť dňom 01. 11. 2012 a pracovný pomer sa skončí dňom 31. 12. 2012.
Listom zo dňa 05. 12. 2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že nesúhlasí s výpoveďou z pracovného pomeru, ani s dôvodmi uvedenými vo výpovedi a trvá na ďalšom zamestnávaní. List doručil odporcovi dňa 12. 12. 2012.
Listom zo dňa 13. 12. 2012 odporca oznámil navrhovateľovi, že na podanej výpovedi z pracovného pomeru trvá.
Navrhovateľ má za to, že výpovedný dôvod musí byť daný v čase doručenia výpovede. Dňa 18. 10. 2012, to je v čase doručenia výpovede navrhovateľovi, bol však navrhovateľ stále vymenovaným riaditeľom pobočky ÚDZS v Trnave (týmto prestal byť až dňa 01. 11. 2012). Výpoveď z pracovného pomeru preto nespĺňala zákonné náležitosti, keďže v čase, keď bola navrhovateľovi daná výpoveď, neexistoval dôvod výpovede, ktorý odporca uvádzal, keďže navrhovateľ bol odvolaný z funkcie riaditeľa dňom 31. 10. 2012, ale výpoveď bola doručená už dňa 18. 10. 2012 s odôvodnením, že od 01. 11. 2012 prestane navrhovateľ spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon uvedenej funkcie.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 25. 3. 2013 s tým, že návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť. Vo svojom vyjadrení odporca poukázal na to, že splnil všetky zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Dňa 18. 10. 2012 správna rada odporcu prerokovala odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa pobočky odporcu v Trnave. Dňa 18. 10. 2012 vydala predsedníčka úradu odvolací dekrét č. Ú.-XXX/XXXX/XXX, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie riaditeľa pobočky odporcu v Trnave dňom 31. 10. 2012. Odvolací dekrét bol navrhovateľovi doručený osobne dňa 24. 10. 2012. Prevzatie odvolacieho dekrétu potvrdil navrhovateľ svojím podpisom na odvolacom dekréte. Vzhľadom na to, že odporca nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve navrhovateľa, odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru č. 118/2012/976 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľovi doručená osobne dňa 24. 10. 2012. Prevzatie výpovede potvrdil navrhovateľ svojím podpisom na výpovedi.
Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že v čase, keď bola navrhovateľovi daná výpoveď, neexistoval dôvod výpovede, ktorý odporca uvádzal, keďže navrhovateľ bol odvolaný z funkcie riaditeľa dňom 31. 10. 2012, ale výpoveď mu bola doručená už dňa 18. 10. 2012 (správne dňa 24. 10. 2012) s odôvodnením, že od 01. 11. 2012 prestane navrhovateľ spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon uvedenej funkcie. Podmienkou použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce je odvolanie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu z funkcie. Zákon nevyžaduje, aby odvolanie z funkcie nadobudlo účinky v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. V prípade výpovede je rozhodujúce, aby v čase, keď je výpoveď daná, bolo o odvolaní rozhodnuté, odvolanie v prípade odporcu bolo prerokované so správnou radou a aby realizácia odvolania bola zabezpečená tak, že odvolanie nadobudne účinky najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej doby. Zákon nevyžaduje, aby odvolanie z funkcie bolo zamestnancovi oznámené, o odvolaní sa zamestnanec môže dozvedieť až z výpovede. Ak sa zamestnávateľ rozhodne odvolať zamestnanca z funkcie s účinnosťou skoršou než je deň skončenia pracovného pomeru, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ svojím rozhodnutím znemožní zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy po dobu od účinnosti odvolania do skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je vtedy povinný zaplatiť zamestnancovi za obdobie trvania prekážky v práci náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Je teda vecou zamestnávateľa, či
odvolá zamestnanca s účinnosťou ku dňu skončenia pracovného pomeru alebo so skoršou účinnosťou. Odporca považuje za neprípustný taký výklad zákona, podľa ktorého by bol zamestnávateľ oprávnený dať zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru až po nadobudnutí účinnosti odvolania. Takýto výklad zákona by zamestnávateľovi znemožnil prideľovať prácu zamestnancovi, pričom zamestnávateľ by bol nútený platiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca. Navrhovateľ mal v pracovnej zmluve dojednaný druh práce riaditeľ pobočky a miesto výkonu práce ÚDZS, pobočka Trnava. Prácu podľa dojednaného druhu práce mohol navrhovateľ vykonávať len počas platnosti a účinnosti menovacieho dekrétu. Odporca sa rozhodol odvolať navrhovateľa s účinnosťou ku dňu 31. 10. 2012, t. j. s účinnosťou skoršou než skončil pracovný pomer. Keďže pracovný pomer navrhovateľa trval viac ako jeden rok, výpovedná doba podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce uplynula dňa 31. 12. 2012. V čase od 01. 11. 2012 do 31. 12. 2012 navrhovateľ z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa nevykonával pre odporcu prácu a odporca mu za toto obdobie zaplatil náhradu mzdy v sume priemerného zárobku. Odporca však bol oprávnený odvolať navrhovateľa s účinnosťou k 31. 12. 2012.
Vydaním odvolacieho dekrétu dňa 18. 10. 2012 po splnení podmienky prerokovania odvolania so správnou radou navrhovateľ prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, a teda odporca bol oprávnený po tomto dni dať navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Na základe uvedeného odporca trvá na platnosti výpovede a nárok navrhovateľa uplatnený v návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy v celom rozsahu neuznáva.
Vykonaným dokazovaním výpoveďou navrhovateľa a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, zistil súd tento skutkový stav veci:
Podľa menovacieho dekrétu č. VL-122/2010/976 zo dňa 26. 10. 2010 predseda ÚDZS A.. O. M. s účinnosťou od 01. 11. 2010 vymenoval navrhovateľa do funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave.
Dňa 29. 10. 2010 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. X-XXX/XXXX/ÚDZS s dohodnutým druhom práce riaditeľ pobočky, s miestom výkonu práce Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, Pekárska 40/ A, 917 01 Trnava, s dňom nástupu do práce 01. 11. 2010, na dobu neurčitú. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj písomná pracovná náplň navrhovateľa vo funkcii - pracovnom zaradení riaditeľ pobočky Trnava.
Podľa zápisnice z 01. riadneho zasadnutia Správnej rady ÚDZS, konaného dňa 18. 10. 2012, správna rada prerokovala návrh na odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave ku dňu 31. 10. 2012 (Uznesenie č. 09/2012).
Podľa odvolávacieho dekrétu č. j. ÚDZS-116/2012/976 zo dňa 18. 10. 2012 A.. A. Z., MPH predsedníčka ÚDZS odvolala navrhovateľa z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave dňom 31. 10. 2012 v zmysle ust. § 23 ods. 1 písm. d) zák. č. 581/2004 Z.z. a v súlade s čl. 4 Pracovného poriadku ÚDZS. Odvolací dekrét prevzal navrhovateľ osobne dňa 24. 10. 2012, čo potvrdil svojím podpisom na tejto listine.
Listom pod číslom XXX/XXXX/XXX zo dňa 18. 10. 2012 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Odporca v tejto výpovedi z pracovného pomeru oznámil navrhovateľovi, že po predchádzajúcom prerokovaní so Správnou radou dňa 18. 10. 2012, bol navrhovateľ v zmysle § 23 ods. 1 písm. d) zák. č. 581/2004 Z.z. dňom 31. 10. 2012 odvolaný z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave. Odporca navrhovateľovi zároveň v súlade s § 63 ods. 2 Zákonníka práce oznámil, že nemá možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce s tým, že v zmysle § 62 ods. 1 Zákonníka práce je výpovedná doba navrhovateľa dva mesiace, ktorá začína plynúť dňom 1. 11. 2012 a pracovný pomer sa skončí dňom 31. 12. 2012. Výpoveď
z pracovného pomeru prevzal navrhovateľ osobne dňa 24. 10. 2012, čo potvrdil svojím podpisom na tejto listine.
Listom zo dňa 05. 12. 2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že nesúhlasí s výpoveďou z pracovného pomeru a ani s dôvodmi uvedenými vo výpovedi a že trvá na jeho ďalšom zamestnávaní.
Listom č. K.-XXX/XXXX/XXX zo dňa 13. 12. 2012 odporca navrhovateľovi oznámil, že na podanej výpovedi z pracovného pomeru trvá.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 26. 4. 2013 vypovedal ako účastník konania, že sa pridržiava návrhu na začatie konania zo dňa 25. 02. 2013, pričom uviedol, že nespochybňuje to, že dokumenty odvolávací dekrét a výpoveď z pracovného pomeru mu boli doručené dňa 24. 10. 2012 a nie dňa 18. 10. 2012, ako nesprávne uviedol v návrhu na začatie konania.
Odporca na pojednávaní dňa 26. 4. 2013 pred súdom uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 25. 3. 2013. Navyše odporca ďalej uviedol, že obdobná situácia ako pri výpovednom dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce nastáva aj pri výpovedi z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. V tomto prípade zákon tiež nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď, musí byť však určeným spôsobom o nej rozhodnuté. Odporca poukázal na rozsudok NS SR z 26. 9. 2007 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, podľa ktorého zamestnanec nemusí byť v každom prípade nadbytočným pre zamestnávateľa už v čase dania výpovede. Dôležité je, aby písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene bolo prijaté pred daním výpovede. Pracovný pomer na základe výpovede ale nesmie skončiť skôr ako nastala účinnosť písomného rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov. Odporca má za to, že rovnako je potrebné zákon aplikovať aj v prípade výpovede danej podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Existencia odvolacieho dekrétu v čase dania výpovede nie je sporná, a teda výpoveď je platná.
Odporca ďalej uviedol, že taký výklad zákona, podľa ktorého odvolací dekrét najprv musí nadobudnúť účinky a až potom môže dať odporca navrhovateľovi výpoveď, by poškodzoval odporcu ako zamestnávateľa v tom, že odporca by musel platiť navrhovateľovi náhradu mzdy až do skončenia pracovného pomeru počas výpovednej doby a bolo by mu upreté jeho právo požadovať od zamestnanca výkon práce a prideľovať zamestnancovi prácu do skončenia pracovného pomeru.
Odporca zároveň navrhol, aby súd v prípade, že by podľa jeho právneho názoru bola výpoveď neplatná, podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodol, že nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával a že pracovný pomer končí rozhodnutím súdu. Tento návrh odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie riaditeľa pobočky odporcu v Trnave. Odvolanie je platné a účinné a navrhovateľ už nemôže vykonávať prácu, ktorá je dojednaná v pracovnej zmluve. Z uvedeného dôvodu odporca nemôže navrhovateľa zamestnať na pracovnej pozícii podľa pracovnej zmluvy a nemôže mu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. V prípade vyhlásenia výpovede za neplatnú by odporca nemal inú možnosť, než dať opätovne navrhovateľovi výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce.
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa
§ 42 ods. 2.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 21 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov orgánmi úradu sú: a) predseda úradu, b) správna rada, c) dozorná rada.
Podľa § 23 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predseda úradu vymenúva a odvoláva po predchádzajúcom prerokovaní so správnou radou riaditeľa pobočky úradu.
Podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov správna rad prerokúva návrhy na vymenovanie a odvolanie zástupcu predsedu úradu a riaditeľa pobočky úradu.
Podľa článku 4 Smernice č. 11/4/2007, účinnej od 01. 9. 2011, (Pracovný poriadok Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou): 1) vedúcich zamestnancov úradu menuje a odvoláva predseda úradu, 2) Pracovný pomer zamestnancov podľa ods. 1 sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po vymenovaní vedúceho zamestnanca, 3) Predpoklad vykonávania funkcie: zástupcu predsedu úradu a riaditeľa pobočky menuje a odvoláva predseda úradu po predchádzajúcom prerokovaní so správnou radou (§ 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z), 4) odvolanie z funkcie je výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce.
Na základe vykonaného dokazovania, pri hodnotení každého dôkazu jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti, a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa podaný proti odporcovi nie je dôvodný.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ bol menovacím dekrétom č. K.-XXX/XXXX/ XXX zo dňa 26. 10. 2010 s účinnosťou od 01. 11. 2010 vymenovaný do funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave a že dňa 29. 10. 2010 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. X-XXX/XXXX/ÚDZS, s dohodnutým druhom práce riaditeľ pobočky, s miestom výkonu práce Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, pobočka Trnava, Pekárska 40/A, 917 01 Trnava, s dňom nástupu do práce 01. 11. 2010, na dobu neurčitú.
Ďalej medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že odvolávacím dekrétom č. Ú.-XXX/XXXX/XXX zo dňa 18. 10. 2012 bol navrhovateľ ku dňu 31. 10. 2012 odvolaný z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave a že odporca dal navrhovateľovi listom zo dňa 18. 10. 2012 výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie § 42 ods. 2 Zákonníka práce, pričom tieto dve listiny boli navrhovateľovi odporcom doručené osobne dňa 24. 10. 2012.
Navrhovateľ v konaní namietal, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu odporcom listom zo dňa 18. 10. 2012 nespĺňa zákonné náležitosti, keďže v čase, keď bola navrhovateľovi výpoveď daná, neexistoval dôvod výpovede, ktorý v nej odporca uviedol, keďže navrhovateľ bol z funkcie riaditeľa odvolaný ku dňu 31. 10. 2012, ale výpoveď bola navrhovateľovi doručená už dňa 24. 10. 2012 s odôvodnením, že od 01. 11. 2012 prestane navrhovateľ spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon uvedenej funkcie.
K uvedenej námietke navrhovateľa súd poukazuje na to, že skutková podstata výpovedného dôvodu, ktorá spočíva v nespĺňaní požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce sa uplatní len u tej časti zamestnávateľov, ktorý vo svojom vnútornom predpise zakotvili voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, alebo ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu. Nespĺňanie požiadaviek podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce sa chápe ako objektívny stav, pri ktorom zavinenie zamestnávateľa nemá právny význam. Ide o stav, ktorý nastane po tom, čo je zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti podľa vnútorného predpisu odvolaný z funkcie podľa osobitného predpisu alebo sa funkcie vzdal.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade pre platnosť výpovede danej odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľovi ako zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, tento zákon výslovne vyžadoval existenciu, teda vydanie rozhodnutia zamestnávateľa o odvolaní z vedúcej funkcie zamestnanca (ako hmotnoprávneho predpokladu jednostranného právneho úkonu výpovede z pracovného pomeru), ktorá funkcia bola v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu a to štatutárnym orgánom odporcu, ktorým bol predseda odporcu, v čase dania výpovede z pracovného pomeru pri splnení podmienky stanovenej vo vnútornom predpise odporcu vopred toto odvolanie z funkcie prerokovať so správnou radou.
Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou odporcu, že podmienkou použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce je odvolanie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu z funkcie, keď zákon nevyžaduje, aby odvolanie vedúceho zamestnanca z funkcie nadobudlo účinky v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. V prípade výpovede na základe uvedeného výpovedného dôvodu je rozhodujúce to, aby v čase keď je výpoveď daná, bolo o odvolaní riadne rozhodnuté, v tomto prípade aj aby bolo odvolanie navrhovateľa prerokované správnou radou odporcu, pričom odporca nemá možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ktorú skutočnosť navrhovateľ nerozporoval.
V danom prípade bol návrh na odvolanie navrhovateľa z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave riadne prerokovaný správnou radou odporcu, následne dňa 18. 10. 2012 bol vydaný štatutárnym orgánom odporcu odvolávací dekrét, ktorým bol navrhovateľ ku dňu 31. 10. 2012 odvolaný z tejto funkcie, pričom odporca nemal možnosť navrhovateľa naďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bola výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľovi daná listom zo dňa 18. 10. 2012 a doručená dňa 24. 10. 2012, bolo o odvolaní navrhovateľa z funkcie riaditeľa pobočky ÚDZS v Trnave riadne rozhodnuté. Preto výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce v čase, keď bola výpoveď odporcom navrhovateľovi daná, existoval.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky a predpoklady na platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 18. 10. 2012, preto súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru ako nedôvodný zamietol.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mal podľa § 142 ods. 1 O. s. p. proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože odporca nepodal návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).