Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-334-2012.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/334/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: R. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R. H. N., M. XXX, proti odporkyni: D. Š., rod. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C., N. X u Z. Z., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 100,- eur, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom, podaným na Okresný súd Galanta dňa 19.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu - jeho matku na platenie výživného vo výške 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku súdu.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom X. ročníka Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Navrhovateľ býva u starej matky, má výdavky súvisiace so školou (cestovné, strava, učebná literatúra), ďalej s oblečením a podobne, zarába si občasnými brigádami (cca. 40,- eur mesačne). Odporkyňa od mája 2012 navrhovateľa nijako finančne nepodporuje, nezaujíma sa oňho, do mája 2012 mu prispievala sumou 60,- eur mesačne, aj to nepravidelne. Mesačné náklady navrhovateľa na cestovné sú 25,- eur, strava 60,- eur, učebné pomôcky 15,- eur. Odporkyňa je dobrovoľne nezamestnaná, má však pravidelný mesačný príjem 700,- eur z práce v zahraničí (upratuje v domácnostiach v Rakúsku).
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, hoci ho spolu s výzvou na vyjadrenie a termínom pojednávania prevzala dňa 8.2.2013. Termín pojednávania bol stanovený na deň XX.X.XXXX, odporkyňa sa naň nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie, k návrhu sa nevyjadrila, nedoložila žiadne relevantné listinné dôkazy. Súd v ďalšom konaní preto postupoval v súlade s § 101 ods. 1 a 2 O.s.p. a tým nemohol odňať odporkyni možnosť konať pred súdom a s poukazom na § 120 ods. 1 a 2 O.s.p. ani nemohol vykonať dôkazy v prospech jedného alebo druhého účastníka konania, pretože by porušil takým postupom zásadu rovnosti účastníkov v konaní.
Vyjadrenie účastníka konania a predkladanie listinných či iných dôkazov na preukázanie jeho tvrdení je právom účastníka, ktoré nie je vynutiteľné, preto ak odporkyňa nevyužila svoje právo, ktoré jej súd neodňal, je to jej dôkazná núdza a súd tak rozhoduje na základe dôkazov, ktoré predloží druhý účastník konania.
Podľa § 101 ods. 1 a 2 O.s.p, (1) Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
(2) Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 120 ods. 1 a 2 O.s.p., (1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( § 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ podal na súd návrh na zvýšenie výživného tak, ako je vyššie uvedené. Navrhovateľ je synom odporkyne, je študentom X. ročníka Filozofickej fakulty UKF v Nitre, študijný odbor kulturológia, dennou formou.
Navrhovateľ býva u svojej starej matky D. N., ktorá je starobnou dôchodkyňou, poberá dôchodok vo výške 273,20 eur mesačne (od 1.1.2013).
Aj keď navrhovateľ súdu nepreukázal výšku svojich mesačných nákladov, ktoré uviedol v návrhu, súd ich posúdil ako objektívne a reálne náklady, nijakým spôsobom (umelo) navyšované a nekorektné. Jedná sa o nevyhnutné náklady na zabezpečenie výlučne základných potrieb navrhovateľa. Súd ich preto považoval za preukázané.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Ako uviedol navrhovateľ a odporkyňa to nijako nepoprela, odporkyňa je dobrovoľne nezamestnaná, navyše pracuje v Rakúsku, kde dosahuje príjem 700,- eur mesačne.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.
Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod.
Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Vzhľadom na takúto konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo vo výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samostatne sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady uvedené v § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a v ustanovení §-u 75 ods. 1 ZR.
Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že navrhovateľa je študentom vysokej školy dennou formou. Navrhovateľ býva u svojej starej matky v R. H. N., odkiaľ denne dochádza do školy v Nitre, pričom mesačné cestovné stojí 25,- eur, nákup učebníc 15,- eur mesačne, strava, oblečenie, hygienické potreby a v neposlednom rade aj záujmy už dospelého dieťaťa.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa je dobrovoľne nezamestnaná, súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy dosahovanej v hospodárstve SR v roku 2012, zistenej Štatistickým úradom SR, t.j. zo sumy 805,- eur.
Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľa, súd považoval za nevyhnutné, spravodlivé ale najmä potrebné v záujme dieťaťa určiť výživné na navrhovateľa vo výške 100,- eur mesačne, ktorá výška výživného sa javí ako primeraná, vzhľadom na vek dieťaťa však nie postačujúca, pričom súd je viazaný návrhom navrhovateľa a preto výživné v požadovanej výške priznal až od právoplatnosti tohto rozsudku, teda tak, ako to navrhovateľ žiadal v návrhu (§ 153 ods. 2 O.s.p.), hoci by sa javilo za potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť od mája 2012 (a to aj vo vyššej výške), od kedy si odporkyňa prestala dobrovoľne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., pretože si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, keďže súdne konanie je od súdnych poplatkov oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb., súd mu náhradu trov nepriznal.
Súd poukazuje na znenie § 162 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.