Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/196/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej, v právnej veci žalobkyne: A., spol. s r.o., sídlo: P. č. XX/I, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej: ST trade a.s., sídlo: P. č. 2, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpená advokátom: B.. M. Z., sídlo: M. č.4, C., o zaplatenie 21.853,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -159 zo dňa 6.6.2012 jednomyseľne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 473,24 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 21.853,90 eur istiny.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania nasledovne: z dlžnej sumy 10.926,95 eur od 31.1.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne a z dlžnej sumy 10.926,95 eur od 1.3.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne.

III. Konanie ohľadom úroku z omeškania v časti nad priznaný nárok zastavil.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 6.637,32 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne advokátskej kancelárii GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.. Trovy konania v časti 1.311,00 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 5.326,32 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobkyne.

V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaná povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 21.853,90 eur titulom zaplatenia ceny za predaj tovaru. Žalobkyňa v rámci príslušenstva žiadala priznať aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžných súm denne nasledovne: zo sumy 10.926,95 eur od 31.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 10.926,95 eur od 1.3.2009 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 13.6.2011 a 22.12.2011 zobrala žalobu čiastočne späť a to ohľadom úroku z omeškania vo výške nad 10% z dlžných súm ročne. Žalovaná uviedla, že vo veci vydaný platobný rozkaz je nezrozumiteľný a neurčitý a nie je z neho zrejmé pri úroku z omeškania z akej meny sa tento úrok z omeškania ráta. Taktiež namietala výšku uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,05% denne z dôvodu, že o takomto úroku z omeškania sa so žalobkyňou nedohodla a tento úrok nezodpovedá zákonnému úroku z omeškania podľa . S poukazom na znenie Nariadenia vlády SR č. uviedla, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa po 31.1.2009 znížila, preto sa mal znížiť aj úrok z omeškania, nakoľko toto je pre žalovanú výhodnejšie.

Súd prvého stupňa vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 27.11.2008, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 21.853,90 eur istiny v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ako aj v tej istej lehote zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania nasledovne: z dlžnej sumy 10.926,95 eur od 31.1.2009 do zaplatenia vo výške 10,5% ročne a z dlžnej sumy 10.926,95 eur od 1.3.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne. Žalobu ohľadom úroku z omeškania v časti nad priznaný nárok zamietol a zároveň uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 3.179,68 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne advokátskej kancelárii GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Odvolací súd uznesením sp.zn. XCob/XX/XXXX z 31.3.2011 vydaný prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zrušil a prvostupňovému súdu uložil povinnosť vypočuť žalovanú a prípadne vykonať dôkazy, ktoré by žalovaná na svoje tvrdenia navrhla.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté viaceré kúpne zmluvy, podľa ktorých žalobkyňa ako predávajúci predala žalovanej ako kupujúcemu rôzny tovar, ktorý bol žalovanej riadne dodaný a jeho cena bola pôvodne splatná na základe faktúr vystavených žalobkyňou: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Z kúpnej ceny uhradila žalovaná čiastočne iba niektoré faktúry žalobkyne a to: faktúru č. XXXXXXXXXX v časti 8.901,00 Sk, faktúru č. XXXXXXXXXX v časti 5.355,00 Sk a faktúru č. XXXXXXXXXX v časti 5.355,00 Sk. Žalovaná však zostatok vyúčtovanej sumy 65.561,67 eur žalobkyni neuhradila. Žalobkyňa a žalovaná sa dňa 23.1.2009 dohodli, že zostatok kúpnej ceny za predaj tovaru uhradí žalovaná 6 mesačnými splátkami podľa dohodnutého splátkového kalendára. 1. splátka vo výške 10.926,95 eur mala byť žalovanou uhradená dňa 30.1.2009 a 2. splátka v rovnakej výške mala byť uhradená dňa 28.2.2009. Na pojednávaní dňa 6.6.2012 žalovaná k veci uviedla, že má záujem na vyriešení veci dohodou. K meritu veci sa nevedela vyjadriť, pretože celú záležitosť riešili iní zodpovední pracovníci žalovanej. Ohľadom K Dohody z 23.1.2009 žalovaná uviedla, že ju vyhotovili jej pracovníci z ekonomického odboru, pričom žalovaná ju podpísala. Pri rokovaní o spornom záväzku boli zo strany žalovanej najprv navrhované iné riešenia veci ako to je uvedené v dohode zo dňa 23.1.2009, avšak nakoniec došlo k podpísaniu dohody v jej znení z 23.1.2009. Žalovaná na pojednávaní dňa 6.6.2012 na otázku súdu, či má nejaké návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania uviedla, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie. Súd ďalej zistil, že dňa 31.1.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške 2,5% ročne a dňa 1.3.2009 bol tento úrok stanovený na 2% ročne.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenia , , , , , a Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, podľa ktorého má žalobkyňa voči žalovanej nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 21.853,90 eur a titulom nároku na zaplatenie prvých dvoch dohodnutých splátok kúpnej ceny. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila dohodnuté splátky kúpnych cien v lehote splatnosti, žalobkyni vznikol voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Na základe omeškania s uhradením 1. splátky vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 10,5% z dlžnej sumy ročne do zaplatenia od 31.1.2009 (úrok predstavuje 8 percentuálnych bodov + 2,5% základná úroková sadzba ECB ku dňu 31.1.2009) a na základe omeškania s uhradením 2. splátky vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 10% z dlžnej sumy ročne do zaplatenia od 1.3.2009 (úrok predstavuje 8 percentuálnych bodov + 2% základná úroková sadzba ECB ku dňu 1.3.2009).

Citujúc ust. súd prvého stupňa z dôvodu späťvzatia žaloby v časti ohľadom úroku z omeškania nad 10% z dlžných súm ročne, konanie zastavil.

Čo sa týka obrany žalovanej (ohľadom výšky úroku z omeškania spočívajúca v jej tvrdení, že úrok z omeškania sa mal medzičasom znížiť na výšku 7% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky), táto nebola opodstatnená, pretože podľa Nariadenia vlády SR č. sa výška úroku z omeškania zmení iba v prípade, že je to výhodnejšie pre veriteľa, t.j. pre žalobcu a nie pre žalovaného, ktorý je v tomto vzťahu dlžníkom. Žalovaná sa k meritu veci počas celého priebehu konania (viac ako 3 roky) v podstate vôbec nevyjadrila a iba deklarovala svoju snahu o vyriešenie sporu dohodou. Na dohodu je však vždy potrebný súhlas všetkých účastníkov vzťahu a v tomto prípade žalobkyňa nebola ochotná riešiť spor dohodou, navyše na uzavretie dohody bol počas priebehu celého tohto súdneho konania dostatočný časový priestor, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citujúc ust. a , dospel k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, a preto žalobe vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a .

Proti tomuto rozsudku a to výroku I., II., IV. a V. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, pričom navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa ust. v konaní došlo k vadám uvedeným v účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným v , súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a taktiež podľa ust. písm. b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Svojím odvolaním žalovaná namieta nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku v zmysle ust. . V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie sp.zn. X., ako aj na rozhodnutie sp.zn. ÚS XXX/ XXXX, z ktorého je okrem iného zrejmé, že podľa ust. je súd povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Čo sa týka výroku, ktorým súd priznal náhradu trov konania vo výške 3.201,26 eur a túto sumu je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovaná má za to, že aj v prípade úspešnosti v spore, odmena právnemu zástupcovi žalobcu za úkony - Podanie stanoviska k odporu podanému žalovanou, Písomné podanie z 22.1.2010, Písomné podanie z 5.9.2011, bola konajúcim súdom priznaná nedôvodne, nakoľko predmetné úkony neboli podávané na základe výzvy súdu, boli úplne nadbytočné, predmetné vyjadrenia sa netýkali merita prejednávanej veci a neuvádzajú žiadne podstatné resp. nové skutkové okolnosti.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá tvrdenie žalovanej v odvolaní

považuje za účelové a ničím nepodložené, nakoľko v odôvodnení rozsudku sa súd dostatočne vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi a skutkovým stavom. Zo strany žalovanej ide len o bezdôvodné naťahovanie súdneho konania, nakoľko žalovaná nebola schopná predložiť žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vyvrátila žalobkyňou tvrdené skutočnosti, a to počas celého prvostupňového konania ukončeného rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 27.11.2009, odvolacieho konania a opätovného prvostupňového konania, ktoré trvajú spolu už viac ako 3 roky. Žalobkyňa má za to, že táto s prihliadnutím na jednoznačnosť prípadu, neúmerne dlhá doba konania, poskytovala žalovanej nepochybne dostatočný priestor na to, aby v konaní predložila aspoň jeden relevantný dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia žalobkyne a odôvodnila tak nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

K ďalším tvrdeniam žalovanej v odvolaní ohľadne trov právneho zastúpenia žalobkyne, žalobkyňa má za to, že všetky uvádzané vyjadrenia boli podané za účelom využitia možnosti poskytnutej súdom. Žalobkyni nie je zrejmá ani argumentácia žalovanej, ak tvrdí, že predmetné vyjadrenie sa netýkalo merita veci, nakoľko obsahom každého z uvedených podaní bolo vyjadrenie stanoviska žalobkyne ku skutočnostiam uvádzaným v predmetnom odpore, resp. odvolaní práve žalovanej. Pokiaľ má žalovaná za to, že uvádzané podania žalobkyne boli nadbytočné a netýkali sa merita veci, pripúšťa tým len jediný odôvodnený záver, a to, že žiadne z podaní žalovanej uskutočnené v tomto súdnom konaní sa netýkalo merita veci a neobsahovalo žiadne relevantné, resp. nové skutkové okolnosti.

Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a aby žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 473,24 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku ( ) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaná v odvolaní namietala iba nejasnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku.

Neuviedla však žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy dodala žalovanej tovar, tento riadne vyfakturovala, ale žalovaná jeho cenu uplatnenú v tomto konaní riadne nezaplatila.

Žalovaná v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu nároku žalobkyne a jej námietky boli len všeobecné a neurčité.

Tak isto úkony z 22.1.2010 a 5.9.2011 boli robené za účelom úspešného uplatnenia práva a teda išlo o účelne vynaložené trovy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto je žalovaná povinná nahradiť jej trovy odvolacieho konania a to za jeden právny úkon 386,74 eur ( v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb), režijný paušál 7,63 eur ( vyhlášky), DPH 78, eur, spolu 473, eur ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.