Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-84-2023.pdf
PDF · 105.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/84/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, A. F. D., v konaní zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti manželovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, A. F. D., v konaní zastúpený: JUDr. Katarína Gonová, advokátka so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, B., zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. novembra 2022, č.k. 40P/9/2022-212, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky A. B. a jej manžela E. B. uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom Martin, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Martin vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX, rozviedol, výrokom II. až V. súd na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý F. zveruje do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne, ktorú je povinná zasielať k rukám otca maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 30.11.2022 a styk matky s maloletým sa neurčuje. Výrokom VI. súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 18, § 19, § 22, § 23, § 24, § 26 ako aj § 62, § 65, § 75 a § 76 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh na rozvod manželstva posúdil ako dôvodný. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva, keďže vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že ich manželstvo je z pohľadu navrhovateľky nefunkčné a ona nemá záujem na jeho ďalšom trvaní. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené dôvody na rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky žiadal zamietnutie návrhu na rozvod dôvodiac tým, že má záujem o obnovenie spolužitia s navrhovateľkou, súd vychádzal zo skutkových zistení, ku ktorým v konaní dospel. Navrhovateľka podala návrh dňa 17.01.2022, pričom z jej postoja a časových súvislostí do rozhodnutia vo veci samej je bez ďalších pochybností zrejmé, že nemá žiadny záujem ďalej zotrvať v manželskom zväzku s odporcom. Súd prvej inštancie dôvodil, že z definície manželstva vyplýva, že ide o dobrovoľný zväzok medzi mužom a ženou, keď nikoho nemožno nútiť, aby nasilu v tomto zväzku zotrvával. Preto súd rešpektoval právo
navrhovateľky na vystúpenie z tohto manželského zväzku, konštatujúc naplnenie všetkých znakov trvalo rozvráteného manželstva, keď manželia nežijú v jednej domácnosti už takmer rok, manželstvo nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií (biologickú, ekonomickú ani výchovnú vo vzťahu k maloletému F.). V záujme maloletého je rozhodne pokojné, stabilné výchovné prostredie tak v domácnosti matky, ako aj otca, hoci žijú oddelene, prospešnejšie ako v jednej domácnosti, kde boli vzťahy medzi jeho rodičmi tak narušené, že by to mohlo mať pre ďalšiu budúcnosť dieťaťa ako model spolužitia medzi mužom a ženou až devastačný účinok. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, považuje takéto rozhodnutie súdu za predčasné, keď rozvod podľa jeho názoru nič nevyrieši a žiadal, aby súd návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietol. Stanovisko navrhovateľky však bolo konzistentné a trvala na tom, že ich manželstvo je už tak vážne rozvrátené bez nádeje na obnovenie spolužitia, že jediným riešením je rozvod manželstva. Súd z uvedeného dôvodu, prihliadajúc na takmer ročné obdobie oddeleného bývania manželov v rozdielnych domácnostiach, keď intímne spolu nežijú už od mája 2021, čo odporca nepoprel, považoval za splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v citovanom ust. § 23 Zákona o rodine a rozhodol o rozvode manželstva.
3. V ďalšom súd schválil v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v znení ako je uvedené vyššie, keď túto považoval za uzavretú v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel navrhovateľky výlučne proti výroku I., ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP) a § 62 ods. 1 Civilného mimosprového poriadku ( ďalej CMP). Poukázal na to, že v konaní sa opakovane vyjadril, že nesúhlasí s rozvodom manželstva. Nemyslí si, že vzťahy medzi ním a manželkou sú vážne a natrvalo rozvrátené a nie je možná ich obnova, resp. záchrana. Podľa odvolateľa ide len o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi a ten podľa judikatúry nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom len vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie. Odvolateľ má eminentný záujem na zachovaní manželstva i rodiny, pričom rozvod nie je ani v záujme ich spoločného maloletého syna. Má za to, že jeho manželka znovu prechádza určitým zložitým obdobím a nevie si uvedomiť všetky dôsledky svojho konania. Už v minulosti si obdobnou krízou vo vzťahu manželia prešli, pričom správanie navrhovateľky bolo rovnaké ako teraz (odcudzenie, strata záujmu o rodinu, apatia, nervozita až agresia), napriek všetkému však manželia krízu ustáli. Odvolateľ je presvedčený, že súčasný stav je rovnako ako v minulosti prechodný, zvrátiteľný a manželstvo možno zachrániť. Tiež poukazuje na to, že psychika navrhovateľky nikdy nebola stabilná, po dobu ich spolužitia sa vyskytovali prejavy psychickej nerovnováhy v rôznej forme a intenzite, navrhovateľka mávala obdobia (trvajúce aj dva – tri roky), že strácala racionalitu a celý svet obviňovala zo svojho utrpenia. Tieto obdobia nastali nečakane a rovnako nečakane vymizli a vystriedali ich pozitívne obdobia. K výraznejšiemu zhoršeniu došlo podľa názoru odvolateľa opäť v období roka 2020 počas koronakrízy. V rodine navrhovateľky sa vyskytli psychické poruchy a je možné, že navrhovateľka zdedila určité predispozície, pričom manžel navrhoval, aby vyhľadala odbornú pomoc, čo však vždy odmietla. Aj preto je toho názoru, že navrhovateľka podala návrh na rozvod len pod vplyvom nejakej ťaživej situácie, ktorú prežívala a nevedela spracovať. Súd nedostatočne zistil skutkový stav, súd sa mal hlbšie zaoberať tým, či podanie návrhu na rozvod bolo len odzrkadlením nestability navrhovateľky a nie automaticky vyhovieť jej návrhu s tým, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve s inou osobou, ak o to nemá záujem. Odporca práve ten nezáujem u navrhovateľky nepovažuje za skutočný a vážne mienený. Napriek dlhšiemu odlúčeniu manželky si odvolateľ pritom vie predstaviť, že by sa vrátila domov a bol by rád a myslí si, že rovnako to prežívajú aj obaja ich synovia, ktorých najlepší záujem súd opomenul zohľadniť pri rozhodovaní. Aj tieto okolnosti preto viedli manžela k snahe zachrániť manželstvo a rodinu, ktorú považuje za základnú a najdôležitejšiu hodnotu vo svojom živote. Odmieta tvrdenia navrhovateľky, že by ich manželstvo bolo uzavreté z racionálnych dôvodov na odporúčanie okolia a považuje takéto tvrdenie za absolútny nezmysel, rovnako odmieta tvrdenie navrhovateľky, že správanie manžela voči nej bolo od začiatku majetnícke, bez úcty a rešpektu a neskôr sa pridalo zosmiešňovanie, ponižovanie, nadávky, osočovanie, manipulácia s deťmi. Ak by sa mal takto od začiatku vzťahu správať, nežila by s ním v jednej
domácnosti 25 rokov a zrejme by si ho ani nezobrala. Odvolateľ práve vníma spoločne strávené roky s navrhovateľkou ako harmonické a zaráža ho, že súd nevyužil žiadnu možnosť, žiadnu intervenciu za účelom zmierenia účastníkov. Navrhol preto napadnutý rozsudok v časti rozvodu zrušiť a návrh na rozvod zamietnuť, resp. vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že skutočnosti tvrdené manželom sa nezakladajú na pravde a nie sú úprimné, pričom z jeho strany ide len o snahu oddialiť zánik BSM a jeho vyporiadanie. Uviedla tiež, že manžel sa jej roky vyhráža, že k žiadnemu majetku sa navrhovateľka nikdy nedostane Manžel navrhovateľku nenávidí a vytváraním negatívneho obrazu o nej ako matke zmanipuloval obe ich spoločné deti, ktoré pod jeho vplyvom prestali mať o ňu záujem a akákoľvek jej snaha o kontakt s nimi je sprevádzaná odmietaním, nadávkami a nenávisťou, čo navrhovateľku ako matku veľmi trápi. Je presvedčená, že ich manželstvo sa dostalo do bodu, kedy už nie je absolútne žiadna nádej na obnovenie manželského spolužitia. Snaha o záchranu manželstva zo strany odvolateľa je predstieraná z čisto majetkových dôvodov. Stanovisko navrhovateľky je nemenné. Podľa nej jediným riešením rozvráteného manželstva je rozvod. Manželia žijú v oddelených domácnostiach a navrhovateľka si nevie predstaviť žiť s niekým, kto ju celé roky len osočuje, neváži si ju a správa sa k nej bez akéhokoľvek rešpektu a úcty. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje. Reagujúc na odvolaciu argumentáciu však dopĺňa nasledovné:
9. Odvolateľ namietal nedostatky v skutkových zisteniach súdu, ktorý mal lepšie overiť hĺbku a závažnosť manželskej krízy a mal pôsobiť výchovne, usilovať o zmierenie manželov a viesť ich k napĺňaniu úloh rodiny. Odvolací súd ale dospel k záveru, že vyššie vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie zistené nebolo. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú prijatie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje základné spoločenské funkcie a v súčasnosti je iba formálnym zväzkom, v ktorom narušené vzťahy už nie je možné reparovať a tento záver bolo možné prijať aj bez vykonávania ďalších dôkazov. Pretrvávajúca kríza v ich spolužití bola v konaní nesporná, vyvrcholila na Vianoce 2021 a viedla napokon k odsťahovaniu sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. V súčasnosti manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú a každý žije vlastným životom. Hoci odvolateľ považuje uvedenú situáciu len za dočasnú krízu, ktorú sa napokon podarí manželom vyriešiť, v tomto mu odvolací súd len ťažko môže dať za pravdu, pretože navrhovateľka odmieta akékoľvek pokusy o urovnanie ich vzťahu, nemieni viac obnoviť s manželom spolužitie a je pevne rozhodnutá sa rozviesť. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že manželstvo v súčasnej dobe už nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií. Ak sa odvolateľ aj napriek tomu domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, odvolací súd mu nedal za pravdu. Isteže ani nezhody a hádky samotné nemusia byť dôvodom na rozvod manželstva, za predpokladu, že i za takýchto okolností si obaja manželia želajú zotrvať v manželstve. Toto platí zvlášť v prípade, keď inak manželstvo plní svoje ostatné spoločenské funkcie v zmysle § 18 a 19 Zákona o rodine, najmä keď manželia spoločne žijú, vzájomne si pomáhajú, spoločne uspokojujú potreby rodiny a vytvárajú ( podľa možností) zdravé rodinné prostredie. V prejednávanej veci ale o takýto prípad nešlo. Rozhodujúcim bolo v danom prípade citové ochladnutie voči manželovi
deklarované navrhovateľkou a jej pevné rozhodnutie nezotrvať viac v tomto manželstve pri súčasne preukázanom pretrvávajúcom diskomforte navrhovateľky v spolužití s manželom, a to najmä v dôsledku jeho necitlivého a znevažujúceho sa správania k nej.
10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom; pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).
11. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
12. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah a želá si v manželstve zotrvať. Tvrdenie odvolateľa o dočasnosti postoja navrhovateľky k otázke rozvodu manželstva a to z dôvodu možnej psychickej poruchy navrhovateľky ( keď údajne po dobu ich spolužitia sa vyskytovali u navrhovateľky prejavy psychickej nerovnováhy v rôznej forme a intenzite a postupne vždy odzneli), zostalo len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia, navyše odvolací súd podotýka, že postoj navrhovateľky je nemenný od podania návrhu na súd, k čomu došlo v januári 2022 ( dokonca splnomocnila svojho advokáta ešte dňa 31.12.2021 na zastupovanie vo veci rozvodu), z čoho je zrejmé, že jej rozhodnutie nemožno označiť za neuvážené a jej postoj za prechodný. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala dlhá alebo harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Vo svetle zistených skutočností sa tvrdenie odvolateľa, že by nezáujem navrhovateľky na zotrvaní v manželstve nebol skutočný a vážne mienený, javí ako ničím nepodložené. Rovnako nemožno dať za pravdu odvolateľovi, že by rozvod manželstva mal byť v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa účastníkov konania, je totiž celkom zrejmé, že nefunkčné manželstvo rodičov nevytvára harmonické rodinné prostredie, ktoré je pre zdravý vývin maloletých detí nevyhnutné, naopak vyrastanie dieťaťa v nefunkčnom vzťahu jeho rodičov môže výrazne deformovať jeho predstavy o inštitúte manželstva a nepriaznivo ho v budúcnosti ovplyvniť. 13. Odvolateľ vytýkal súdu, že nevyužil žiadnu možnosť za účelom zmierenia účastníkov. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, že rozvod manželstva je najkrajnejšou formou riešenia rozvratu manželstva a možno k nemu pristúpiť len pri naplnení podmienok predpokladaných ustanovením § 23 Zákona o rodine, avšak v tomto prípade súd prvej inštancie nijako nepochybil. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť teda kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Zákon výslovne v ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak možnosti súdu pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná zo strany súdu závisí od okolností každého prípadu. Takto v zmysle ods. 1 cit. ustanovenia súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie, odsek 2 mu dáva aj možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, aby účastníkov vyzval pokúsiť sa o zmierne riešenie mediáciou. Postup súdu potom závisí od okolností každého prípadu. Inak postupuje súd vo veci, kde je trvalý rozvrat manželstva zrejmý
a nepochybný, iný postup je namieste tam, kde sa zo zistených skutkových okolností javí, že je tu možnosť zachrániť manželský zväzok. Zákon teda neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť, súd preto túto povinnosť realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Nie je pritom vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že tieto sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierenie, prípadne zmierne riešenie v konkrétnom prípade účelná a v danom prípade, ani podľa názoru odvolacieho súdu, takýto postup účelný nebol. S ohľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voči manželovi bolo totiž nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a obnova spolužitia nie je možná. 14. Vedený týmito úvahami, vyhodnotiac odvolacie námietky odporcu ako neopodstatnené v celom rozsahu, odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie prvoinštančého súdu za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil. 15. Záverom sa žiada ešte zdôrazniť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva i z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.