Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-63-2012.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov JUDr. Andrey Mazákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci žalobcu: COFIDIS, a. s., so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpeného: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, za ktorú koná advokátka a konateľka JUDr. Alžbeta Fuchsová, proti žalovaným: 1/ U. G., O.. XX.X.XXXX a 2/ U. G., O.. X.X.XXXX, obaja bydliskom v D. XXX, D. E., o 571,83 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 27. januára 2012 č. k. 9C/184/2011-39, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku.
Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je žaloba o zaplatenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 70118033 z 27.3.2008 v sume 571,83 € (477,50 € úver, 77,32 € úroky za poskytnutie úveru a 17,01 € poplatky z omeškania so splácaním úveru) vzniknutého po odstúpení od zmluvy z dôvodu neplnenia povinnosti žalovaných ako dlžníkov žalobcovi ako veriteľovi platiť fixne určenú minimálnu splátku úveru v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti odvolávajúc sa v tomto smere na článok 8.4 VOP o možnosti veriteľa vyhlásiť úver za okamžite splatný.
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom z 27.1.2012 č. k. 9C/184/2011-39 žalovaných zaviazal žalobcovi solidárne zaplatiť 39,20 € a zároveň im povolil túto sumu zaplatiť v štyroch po sebe idúcich mesačných splátkach po 10 € počnúc od 1.3.2012, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ žalovaným ako dlžníkom poskytol 20 000 Sk (663,88 €) v hotovosti, z ktorej sumy žalovaní žalobcovi postupne splatili 624,68 €, pričom z dôvodu porušenia povinnosti žalovaných platiť pravidelné minimálne mesačné splátky úveru žalobca písomne odstúpil od zmluvy listom žalovaným doručeným 17.1.2012. Po právnej stránke vec posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a konštatoval, že daný záväzkový vzťah sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Uzavrel, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Obč. zák. zmluva sa zrušila s účinkami od počiatku (ex tunc), a preto každý účastník zmluvy je povinný druhému vrátiť to, čo podľa nej dostal (§ 457 Obč. zák.). Zistil, že v posudzovanom prípade
zostatok neuhradenej časti čerpaných finančných prostriedkov je 39,20 € ako rozdiel medzi veriteľom poskytnutou sumou 663,88 € a dlžníkmi postupne splácanou celkovou sumou 624,68 €. So zreteľom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných (žalovaný je invalidný dôchodca s dôchodkom 261 € mesačne, žalovaná je nezamestnaná, mesačne poberá len prídavky na 2 maloleté deti v sume 44 €, pričom z tohto celkového príjmu 300 € rodina mesačne uhrádza zálohové platby na elektrinu 62 € a 15 € na cestovné z miesta bydliska do Slavošoviec) zostatok dlhu 39,20 € im povolil splácať po 10 € mesačne (§ 160 ods. 1 OSP) a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.
S odôvodnením, že žalovaní, ktorým by podľa pomeru úspechu patrila pomerná náhrada trov konania, náhradu trov neuplatnili, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).
Proti zamietavému výroku rozsudku žalobca včas podal odvolanie. Súdu prvého stupňa vytýka nesprávne skutkové zistenia z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci [§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) OSP]. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v sume 54,97 € vrátane DPH. S poukazom na § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. má za to, že daný záväzkový vzťah účastníkov konania zo zmluvy o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov sa má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na možnosť účastníkov časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (VOP), ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené (§ 273 Obch. zák.). Zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade táto zákonom stanovená podmienka bola splnená, pretože VOP poskytnutia úveru sú vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere, tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, táto skutočnosť je zakotvená aj v znení samotnej zmluvy, pričom žalovaní svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že s VOP sa riadne oboznámili, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavujú svoj súhlas byť nimi viazaní. Odvolávajúc sa na článok 2 bodu 2.1 VOP poukazuje na záväzok žalovaných poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami spojenými s poskytnutím a správou úveru a tiež na ich ďalší záväzok zaplatiť prípadné sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy alebo z VOP. Pritom zdôrazňuje, že z dôvodu závažného porušenia ustanovení zmluvy o úvere spočívajúceho v neplnení povinnosti splácať poskytnutý úver minimálnymi mesačnými splátkami 26,52 € žalobca v súlade s článkom 8 bodu 8.4 VOP odstúpil od zmluvy a žalovaných vyzval na úhradu nesplateného úveru. Ku dňu 15.10.2011 išlo o žalovanú sumu 571,83 € pozostávajúcu aj z úrokov za poskytnutie úveru predstavujúcich celkové náklady spotrebiteľa a z poplatku z omeškania z každej minimálnej splátky úveru (článok 5 a 7 bod 2 VOP). Odvolávajúc sa na ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých odstúpenie od zmluvy má účinky až od okamihu odstúpenia (ex nunc), argumentuje, že do odstúpenia zmluva platne existovala, preto odstúpenie od zmluvy sa netýka nárokov, ktoré vznikli z porušenia zmluvy pred odstúpením. Zmluvná povinnosť dlžníka zo zmluvy o úvere veriteľovi vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky ako odplatu za poskytnutie úveru preto odstúpením od zmluvy nezanikla a nezmenila sa na pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, ale aj napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej ostáva pohľadávkou z úverovej zmluvy. Z týchto dôvodov a tiež s poukazom na ustanovenia nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z. a na skutočnosť, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzavretia zmluvy o úvere bola 29 %, nesúhlasí s napadnutým rozsudkom žalovaných zaväzujúcim len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a žalovanými vrátenou sumou. Okrem toho odôvodenie napadnutého rozsudku považuje za nedostatočné a arbitrárne.
Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§ 201, 202 a 204 OSP), postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s tým, že vyhlásenie rozsudku od 19. apríla 2013 bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na tomto odvolacom
súde 25. apríla 2013 o 8.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí (§ 156 ods. 1 a 3 za použitia § 211 ods. 2 OSP).
Odvolanie nesmeruje proti vyhovujúcemu výroku rozsudku, preto tento v zmysle § 206 ods. 2 OSP nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý je potrebné chápať komplexne. Do slovenského právneho poriadku sa aproximovali viaceré smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, ale aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 54 Obč. zák. Podľa § 54 ods. 1, veta prvá Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
V danom prípade posudzujúc podstatné náležitosti právneho úkonu účastníci uzavreli úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obch. zák. o zmluve o úvere. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (keďže ide o zmluvný vzťah založený do 1.4.2010). Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Obč. zák. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z.
Ustanovenia § 54 ods. 1, veta prvá Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy (27.3.2008) prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka („zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa“). Citovaný § 54 ods. 1 Obč. zák. predstavuje korektív pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom zmluva (článok 8 bod 8.4 VOP) obsahuje ustanovenie, že zmluva o úvere končí účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere s tým, že zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením, pričom pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru, celý do tej doby nesplatený úver klienta, a taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými, ide o odchylnú úpravu od ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmysle § 457 Obč. zák. totiž platí, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Občiansky zákonník teda nepripúšťa odchylnú úpravu účinkov odstúpenia od zmluvy, než je povinnosť jej účastníkov navzájom si vrátiť poskytnuté plnenie.
V posudzovanej veci odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu písomným podaním žalovaným preukázane doručeným 17.1.2012 preto zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce pre nich zo zrušenej zmluvy o úvere. V dôsledku tohto odstúpenia od zmluvy zanikli aj všetky záväzky zmluvných strán z danej zmluvy, došlo preto aj k zániku záväzku žalovaných žalobcovi platiť či už úroky za poskytnutie úveru alebo poplatok z omeškania. Pokiaľ v zmysle ustanovení posudzovanej úverovej zmluvy pre prípad odstúpenia od zmluvy existuje záväzok dlžníka veriteľovi vrátiť viac, než čo podľa zmluvy sám dostal, ide o odchýlku od ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá nepochybne
je v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Z tohto dôvodu pre prípad odstúpenia od zmluvy dojednaný záväzok žalovaných spotrebiteľov okrem nesplateného úveru žalobcovi bezodkladne vrátiť i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, predstavuje neprijateľnú, a preto v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať, čo v danom prípade znamená tomuto záväzku žalovaných z vyššie uvedených dôvodov nepripisovať žiaden právny význam a po odstúpení od zmluvy pri posudzovaní povinností bývalých zmluvných strán postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 457). Keďže z dôvodov vyššie uvedených Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, potom čo veriteľ od zmluvy platne odstúpil, účastníci sú si povinní navzájom vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali.
V posudzovanej veci žalovaní podľa zmluvy dostali 20 000 Sk, ktorú im poskytol žalobca ako veriteľ, pričom im neposkytol žiadne ďalšie peňažné plnenie. Žalovaní ako bývalí dlžníci zo zrušenej zmluvy o úvere preto v zmysle § 457 Obč. zák. sú povinní žalobcovi vrátiť poskytnutú sumu 20 000 Sk, a to v súčasnosti platnej mene euro. Po prepočte konverzným kurzom 30,126, ide o 663,88 €. Keďže dosiaľ žalovaní žalobcovi postupne zaplatili celkovo 624,68 €, správne súd prvého stupňa dospel k záveru o povinnosti žalovaných žalobcovi doplatiť rozdiel v sume 39,20 €. So zreteľom na súdom prvého stupňa zistené majetkové a zárobkové pomery žalovaných je správny jeho záver aj o povolení splátok, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP.
Hoci odvolateľ vytýka, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a arbitrárne, z obsahu odvolania nie je možné zistiť, v ktorých smeroch odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné. Ani odvolací súd nezistil takýto nedostatok v odôvodnení napadnutého rozsudku. Naopak, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistený skutkový stav správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, jasným, zrozumiteľným a právne korektným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Uplatnené odvolacie námietky zo zhora uvedených dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP) a potvrdil aj vecne správne rozhodnutie o trovách konania.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd úspešným žalovaným nepriznal, pretože im trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému žalobcovi nie je možné priznať náhradu trov konania.
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.