Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-77-2024.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Subarea
7Co/77/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, D., 3/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, D., 4/ A. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XXX, D., 5/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXX/X, D., 6/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, D., žalobcovia 1/ až 6/ právne zastúpení: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Klinec II 215/29, Zubrohlava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/ až 6/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/3/2020-714 zo dňa 27. februára 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh žalobcov 1/ až 6/ na doplnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 zamieta.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcov 1/ až 6/ na doplnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 odmietol.
2. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 rozhodol a určil, že žalobcovia 1/ ž 6/ sú vlastníkmi pozemkov bližšie špecifikovaných vo výroku I. predmetného rozsudku. Rozsudok bol žalobcom, prostredníctvom právneho zástupcu, doručený dňa 19.01.2024. Dňa 06.02.2024 bol súdu doručený návrh žalobcov na doplnenie uvedeného rozsudku, z dôvodu, že nevyčerpal predmet konania v celom rozsahu. Lehota 15 dní od doručenia rozsudku na podanie návrhu na doplnenie rozsudku žalobcom uplynula dňa 05.02.2024, návrh na doplnenie tak bol podaný oneskorene.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 6/, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nepopreli, že návrh na doplnenie rozsudku nepodali včas, avšak súd prvej inštancie pri posudzovaní ich návrhu postupoval neprípustne formalisticky. Keďže žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, rozsudok nenadobudol právoplatnosť, preto nielen mohol, ale aj mal z vlastnej iniciatívy vydať dopĺňajúci rozsudok, ktorým by svoju chybu napravil. Súdne konanie sa viedlo od roku 2011, sporom sa zaoberali súdy všetkých troch stupňov sústavy všeobecného súdnictva, žalovaný v priebehu konania prestal spochybňovať vlastnícke právo žalobcov, zobral späť odvolanie proti rozsudku o jeho určení. V takejto situácii mal súd prvej inštancie dôsledne zvažovať, či sám rozsudok doplní. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa touto možnosťou zaoberal. Bolo by v rozpore s výkonom a zabezpečovaním spravodlivosti, keby odvolací súd skôr zastavil odvolacie konanie, ako by preskúmal napadnuté uznesenie.
4. Žalovaný vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalobcov uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné, bolo by v rozpore so zásadou legality, aby súd rozhodoval bez toho, aby boli splnené zákonné predpoklady na vydanie dopĺňacieho rozsudku.
5. Následne žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcov, nemá záujem na ďalšom predlžovaní sporov medzi ním a členmi pozemkového spoločenstva v Tvrdošíne, preto zobral odvolanie proti rozsudku späť, keď uznal dôvodnosť žaloby. Ak došlo k pochybeniu, že do výroku rozsudku sa nedostali všetky pozemky, ktoré boli predmetom konania, súhlasí, aby súd sám túto chybu napravil. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobcov vyhovel. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. g) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, § 380 CSP, ktoré v zmysle § 388 CSP v spojení s § 234 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/ až 6/ na doplnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 zamietol.
7. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
8. Podľa § 225 ods. 1, 2 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Rozsudkom sa má v zásade rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, t. j. súd musí vo výroku rozsudku vyčerpať celý predmet konania. Ak súd nerozhodol o niektorej časti predmetu konania, môže strana do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Ak súd konštatuje, že návrh na doplnenie rozsudku je dôvodný, teda absentuje rozhodnutie o niektorej časti predmetu konania a bol stranou podaný v zákonnej pätnásťdňovej lehote od doručenia rozsudku, doplnenie urobí tzv. dopĺňacím rozsudkom. Ak súd rozhoduje o návrhu strany na doplnenie rozsudku a nemieni mu vyhovieť, napríklad z dôvodu, že je návrh podaný oneskorene alebo strana žiada doplnenie rozsudku o časť, ktorá v rozsudku neabsentovala, alebo žiada doplniť rozsudok o taký predmet, ktorý nebol predmetom konania, a pod., návrh zamietne (§ 225 CSP). Za takejto situácie sa žalobca môže domáhať nároku, o ktorom nebolo rozhodnuté, novou žalobou. Jej podaniu nebráni prekážka res iudicata, pretože o nároku rozhodnuté nebolo, ani prekážka litispendencie, pretože pôvodné konanie je právoplatne skončené. Prípadné negatívne dôsledky v podobe oslabenia uplatňovaného nároku (napríklad uplynutím času) musí znášať strana, ktorá nezistila včas neúplnosť pôvodného rozsudku, resp. nepodala včas návrh na jeho doplnenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2. vydanie, 2022, s. 907 – 910: L. Duditš). Odvolací súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 185/2022-38 zo dňa 6. septembra 2022, v zmysle záverov ktorého „Podľa § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Aj predchádzajúci procesný kódex Občiansky súdny poriadok v § 166 ods. 1 obsahoval takmer totožnú úpravu tohto procesného inštitútu v znení: ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Z uvedenej právnej úpravy oboch procesných kódexov bolo a je možné vyvodiť, že nápravu nerozhodnutia o celom predmete konania je možné vykonať len prostredníctvom a za podmienok uvedených v citovanom § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku (predtým podľa § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
V prípade, že k takejto náprave nedôjde v dôsledku nečinnosti strany konania, ktorá ma postupovať s náležitou bdelosťou, nemožno sa dožadovať nápravy prostredníctvom ústavnej sťažnosti, ktorou by ústavný súd prikázal vo veci konajúcemu súdu konať bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru ústavného súdu nemožno tvrdiť, že konanie aj naďalej trvá, pretože na takéto konanie sa hľadí ako na právoplatne skončené, keďže súd o veci sťažovateľa už právoplatne rozhodol rozsudkom vo veci samej.“).
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 určil, že žalobcovia 1/ ž 6/ sú vlastníkmi pozemkov tak ako sú bližšie špecifikované vo výroku I. predmetného rozsudku. Z rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že ním nebolo rozhodnuté o celom predmete konania vymedzenom v žalobnom návrhu. Z uvedeného dôvodu žalobcovia podaním zo dňa 05.02.2024 podali návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku. Rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcov doručený dňa 19.01.2024 a dňom nasledujúcim, t. j. dňom 20.01.2024 začala žalobcom plynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu na doplnenie rozsudku, pričom posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 05.02.2024 (§ 121 ods. 2, 4 CSP). Návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku bol podaný dňa 06.02.2024. Žalobcovia mali k dispozícii účinný prostriedok nápravy, avšak tento nevyužili v zákonom ustanovenej lehote 15 dní od doručenia rozsudku, čomu svedčí aj vyjadrenie samotných žalobcov v odvolaní, keď uviedli, že „Nedopatrením však bol návrh podaný deň po uplynutí lehoty.“ a tiež že „... nepopierajú, že návrh na doplnenie rozsudku nepodali včas...“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o oneskorenom podaní návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku.
12. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď právnu normu aplikoval neprípustne formalisticky, prípadne ju vôbec neaplikoval, ktorým postupom došlo k odopretiu spravodlivosti žalobcom, poukazujúc na dĺžku konania, ktoré sa vedie od roku 2011, skutočnosť, že sporom sa zaoberali súdy všetkých troch stupňov sústavy všeobecného súdnictva a že žalovaný v priebehu konania prestal spochybňovať vlastnícke právo žalobcov, pričom v takejto situácii mal súd prvej inštancie sám rozsudok doplniť napriek tomu, že žalobcovia podali návrh oneskorene. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Ako už bolo vyššie uvedené, procesnú možnosť odstránenia vzniknutého nedostatku Civilný sporový poriadok pripúšťa a upravuje v § 225 ods. 1 vo forme včas podaného návrhu na doplnenie rozsudku. Žalobcovia svoje procesné právo síce využili, no jeho oneskoreným podaním už nemohli dosiahnuť, aby súd prvej inštancie dodatočne rozhodol aj o nároku, o ktorom v už vydanom rozsudku nedopatrením opomenul rozhodnúť. Keďže preukázateľne nebola splnená podmienka včasnosti podania návrhu na doplnenie rozsudku, súd prvej inštancie nemohol tomuto návrhu, podanému po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, vyhovieť. Z uvedených dôvodov ani argumentácia žalobcov v podanom odvolaní nepredstavujú dôvody, ktoré by boli spôsobilé napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Doplnenie rozsudku môže súd vykonať aj bez návrhu (ex offo), ale iba dovtedy, kým rozsudok nenadobudol právoplatnosť (§ 225 ods. 1 veta druhá CSP). V čase podania návrhu žalobcov na vydanie dopĺňacieho rozsudku 06.02.2024 (po zákonom stanovenej lehote) rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v tom čase ešte plynula odvolacia lehota žalovaným (do 13.02.2024), ktorí napokon aj odvolanie podali dňa 12.02.2024, avšak neskôr dňa 11.03.2024 odvolanie vzali späť. V prípade späťvzatia odvolania v zmysle § 369 ods. 2 veta prvá CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. V preskúmavanej veci tak nastane právoplatnosť rozsudku dňa 14.02.2024, a preto odvolací súd nemal možnosť vrátiť vec súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho rozsudku ex offo.
14. Pokiaľ súd prvej inštancie použil vo výroku napadnutého uznesenia znenie, že návrh žalobcov 1/ až 6/ na doplnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 odmieta, aplikujúc analógiu § 386 písm. a) CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP, odvolací súd, hoci vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov ako nedôvodné, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a znenia právnej úpravy (§ 225 ods. 2 veta druhá CSP: Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.), napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/ až 6/ na doplnenie rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/3/2020-685 zo dňa 19. januára 2024 zamietol, stotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie o oneskorenom podaní návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).