Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/308/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému Z.. Ľ. M., H.. X. X. XXXX, R. C. F. Z., S., Z. XXX/X, o zaplatenie 3503,84 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3319,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3319,39 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 300 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 96,77 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 153,46 eura, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 7. 9. 2012, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 25. 4. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3503,84 eura spolu s úrokom vo výške 16,9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 9. 4. 1997 uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ku ktorému bola zriadená služba povolené prečerpanie na osobnom účte. Nakoľko žalovaný mu neuhradil debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, dňa 16. 3. 2011 od zmluvy odstúpil. Ku dňu 25. 3. 2011 predstavovala výška debetného zostatku 3503,84 eura. Podľa podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, sa žalovaný zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi, pričom na sumu čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa uvedený úrok aplikuje rovnako. Výška úroku predstavuje 16,9 %.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 30. 11. 2012, žalobca uviedol, že nedisponuje doručenkou, preukazujúcou odstúpenie od zmluvy. Podľa čl. VIII. Časť B, bod 5 všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti považujú za doručené ak sú zasielané poštou na druhý pracovný deň od odoslania.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 3. 4. 2013, žalobca uviedol, že žalovaná suma 3503,84 eura predstavuje debetný zostatok na účte v čase jeho zatvorenia, vyplývajúci z transakcií na účte. Jedná sa o rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami. Úroková sadzba 16,9 % ročne predstavuje bežný úrok v prípade čerpania prostriedkov, ktorý vyplýva z podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte.

Žalovaný výhrady k žalovanej sume nemal.

V súlade s ustanovením súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na súdnom pojednávaní a navrhol, aby súd vykonal súdne pojednávanie a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mal s žalobcom uzatvorenú zmluvu o povolenom prečerpaní vo výške 100.000,-Sk, ktoré dlhé roky riadne a včas platili. Potom prišiel o zamestnanie, bol nezamestnaný. Momentálne pracuje ako advokátsky koncipient za minimálnu mzdu. Bol na jednaní s vedúcim expozitúry, kde navrhoval splátky po 100 eur, s čím však banka nesúhlasila. Prostriedky aj vyčerpali, nakoľko ich použili na prerobenie bytu. Na účet mu chodila výplata, z toho si banka potom brala jednotlivé splátky. Odstúpenie od zmluvy mu doručené bolo. Navrhol povoliť splácanie dlhu v splátkach po 300 eur mesačne.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o rastovom osobnom účte, návrhom na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu, výpisom z účtu žalovaného, odstúpením od zmluvy, sadzobníkom poplatkov, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, podmienkami zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca (ešte s obchodným menom Prvá komunálna banka, a. s.) a žalovaný uzatvorili dňa 9. 4. 1997 zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému rastový osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXXX, v slovenských korunách, s preberaním výpisov z účtu osobne, mesačne. Zároveň si účastníci zmluvy dojednali právo žalobcu úročiť debetný zostatok sankčnou úrokovou sadzbou 20 % ročne. Dňa 9. 6. 2005 žalovaný navrhol žalobcovi uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Podľa čl. 2. uvedeného návrhu, výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky, doručeného na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. Podľa čl. 3. uvedeného návrhu, majiteľ účtu sa zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa výpisu z účtu žalovaného bol zostatok na účte žalovaného ku dňu 25. 3. 2011 mínus 3503,84 eura.

Dňa 16. 3. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovania debetného zostatku vo výške 3455,04 eura a súčasne vyzval žalovaného na jeho úhradu do 3 dní od doručenia oznámenia.

Podľa sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 1. 3. 2011, predstavuje sankčná úroková sadzba pri povolenom prečerpaní na osobnom účte 20 % ročne, obchodná úroková sadzba 16,9 % ročne.

Podľa čl. 8), druhá veta Podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi priebežne, a to kreditnými obratmi na účte, ako aj kedykoľvek v plnej výške na požiadanie banky. Podľa čl. 16) Podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluvný vzťah zaniká:

b) zánikom zmluvy o účte, na ktorom bol debetný limit povolený. Zánikom zmluvného vzťahu dochádza k splatnosti všetkých záväzkov klienta voči banke vzniknutých zo služby povolené prečerpanie.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( ), zmluvy o bežnom účte ( ).

Podľa , , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ods. l o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie . Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 9. 4. 1997 uzatvorená zmluva o bežnom účte. Na základe návrhu žalovaného zo dňa 9. 6. 2005 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, a to prijatím návrhu zo strany žalobcu tak, že žalovanému poskytol možnosť čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte formou poskytnutia debetného limitu vo výške 100.000,-Sk (3319,39 eura). Poskytnutie kontokorentného úveru žalovanému žalobcom, ani jeho výška, neboli medzi účastníkmi sporné. Žalovaný rovnako žiadnym spôsobom nespochybnil výšku žalovanej sumy. Vzhľadom na charakter zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Keďže žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zákon o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný peňažné prostriedky, poskytnuté mu žalobcom formou povoleného prečerpania na účte, žalobcovi nevrátil, uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške dojednaného povoleného a poskytnutého prečerpania, t. j. 3319,39 eura (100.000,-Sk). Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 184,45 eura súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca, napriek výzve súdu, nedoplnil žalobu o skutkové tvrdenia obsahujúce špecifikáciu žalovanej sumy uvedením jej položiek ani neoznačil a nepredložil dôkazy, ktoré by dôvodnosť jeho nároku v sume presahujúcej výšku dojednaného povoleného prečerpania preukázali. Žalobca teda nielenže dôvodnosť uvedeného nároku nepreukázal, ale nesplnil si vo vzťahu k uvedenému nároku ani povinnosť tvrdenia v rozsahu, aby bolo možné dôvodnosť nároku posúdiť. Špecifikácia žalovanej sumy spôsobom, že táto predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami je pre vecné posúdenie uplatneného nároku žalobcu absolútne nedostatočná. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti uplatneného úroku vo výške 16,9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Keďže dňa 16. 3. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy, súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku povoleného prečerpania v lehote 3 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy a prihliadajúc k obvyklej dobe poštovej prepravy zásielok, mal súd za to, že dňa 26. 3. 2011, od ktorého si žalobca uplatnil úrok, bol už dlh žalovaného nepochybne splatný a žalobcovi už preto po splatnosti dlhu úroky neprislúchajú.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia. Vzhľadom na dátum odstúpenia od zmluvy, žalobcom poskytnutú lehotu na plnenie a obvyklú dobu poštovej prepravy zásielok mal súd za to, že počiatok úrokov z omeškania bol žalobcom uplatnený dôvodne. Súd však priznal žalobcovi len úrok z omeškania z priznanej sumy, t. j. z 3319,39 eura a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na pomery žalovaného, ktorý má príjem vo výške minimálnej mzdy, súd povolil žalovanému splatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 300 eur mesačne. Súd mal za to, že povolením splácania v splátkach, vzhľadom na osobu žalobcu, nedôjde k ujme na jeho právach.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 3943,07 eura (istina vo výške 3319,39 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3319,39 eura od 26. 3. 2011 do vyhlásenia rozsudku 25. 4. 2013, čo činí 623,68 eura), čo pri celkovej výške uplatnenej sumy 5398,38 eura (vrátane vyčísleného úroku a úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) činí percentuálne 73,04 %, jeho neúspech 1455,31 eura (istina vo výške 184,45 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 184,45 eura od 26. 3. 2011 do vyhlásenia rozsudku 25. 4. 2013, čo činí 34,65 eura a úrok 16,9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do vyhlásenia rozsudku 25. 4. 2013, čo činí 1236,21 eura), čo percentuálne činí 26,96 % a pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 46,08 % (73,04 % - 26,96 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 46,08 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 210 eur, čo činí 96,77 eura a 46,08 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 333,02 eura, čo činí 153,46 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (, citovanej vyhlášky v spojení s citovanej vyhlášky) po 131, eura a režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2012 po 7, eura ( citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 277, eura, čo činí 55, eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, z rovnakých dôvodov, pre ktoré povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.