Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-87-2024.pdf
PDF · 87.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/87/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 0T/46/2024 zo dňa 31. mája 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. 10. 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.: 0T/46/2024 zo dňa 31. 05. 2024 vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici
u k l a d á
podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 7 (sedem) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 0T/46/2024 zo dňa 31.05.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 05. 05. 2024 v čase o 15:00 hod viedol motorové vozidlo značky Mercedes-Benz, evidenčné číslo C., ktorého vlastníkom je D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., E. XX po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, kde na Mlynskej ulici v
Banskej Bystrici, časť Skubín sa plne nevenoval vedeniu vozidla v dôsledku čoho pravou prednou časťou vozidla narazil do betónového stĺpika oplotenia rodinného domu s popisným číslom 4 a po nehode zostal s vozidlom stáť na mieste, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následne bol vodič A. B. privolanou hliadkou polície poučený a podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus výrobného čísla A410244, dňa 05. 05. 2024 v čase 15:45 hod. s výsledkom 0,80 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, následne opakovaná dychová skúška bola vykonaná tým istým prístrojom dňa 05. 05. 2024 v čase o 16:03 hod. s výsledkom 0,88 ml/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a tretia opakovaná dychová skúška bola vykonaná tým istým prístrojom dňa 05. 05. 2024 v čase 16:20 hod. s výsledkom 0,79 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, čím porušil § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: 4T/51/2023 zo dňa 26. 09. 2023, právoplatným dňa 12. 10. 2023 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 30 mesiacov.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Zároveň bolo obžalovanému uložené primerané obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na 6 rokov a 7 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil podaním zo dňa 26. 07. 2024, v ktorom s uložením trestu povinnej práce vo výmere 250 hodín nesúhlasil a považoval ho za veľmi mierny. Poukázal na to, že predmetného skutku sa obžalovaný dopustil len niekoľko mesiacov po tom, ako bol za rovnaký trestný čin odsúdený Okresným súdom Banská Bystrica, a to napriek predchádzajúcemu uloženiu trestu zákazu činnosti a navyše v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Nešlo teda u obžalovaného o ojedinelý exces. Aj v roku 2019 viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, za čo bol prejednaný v priestupkovom konaní. Vzhľadom na uvedené považuje trest povinnej práce za neadekvátny a z hľadiska ako individuálnej tak aj generálnej prevencie za nedostatočný. Záverom navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť, aby krajský súd následne vo veci rozhodol sám a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, prípade trest domáceho väzenia v polovici trestnej sadzby.
K podanému odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, v ktorom vyjadrení považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny. Poukázal na to, že svoju vinu uznal a všetko oľutoval. Došlo u neho ku skratu po rozchode s priateľkou, už sa to nikdy nebude opakovať. Ďalej zdôraznil, že nahradil škodu, a to vo väčšom rozsahu, než požadoval poškodený, sused pán F., s ktorým má aj teraz veľmi dobre vzťahy. Rovnako sa ospravedlnil aj svojom otcovi. Trest, ktorý pre neho prokurátor navrhuje je neprimerane prísny. Jeho najväčšou prioritou je viesť riadny život, bez takýchto excesov, ktoré sa mu stali a vykonať za najkratší možný čas povinnú prácu 250 hodín. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 21. 08. 2024.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý svoju neúčasť na verejnom zasadnutí písomne ospravedlnil a zároveň požiadal aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Verejného zasadnutia sa zúčastnila obhajkyňa obžalovaného a prokurátor krajskej prokuratúry.
Prokurátor sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal podaného odvolania, pričom poukázal na to, že ani predchádzajúca sankcia, ani hrozba vysokého trestu u obžalovaného neviedla k prevýchove a mal za to, že trest uložený napadnutým rozsudkom nebude plniť prevýchovný účel, preto navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ponechať uložený trest zákazu činnosti vo výmere uloženej okresným súdom.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť. Uviedla, že uložený trest je dostatočne represívny a zároveň účelnejší z hľadiska nápravy ako trest povinnej práce, alebo akýkoľvek iný trest s tým, že takto je účelnejšie využitie obžalovaného na prospech štátu, jeho schopností strechára, ktoré takto dokáže využiť lepšie ako by mal sedieť doma alebo v nápravnovýchovnom ústave.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu uložil obžalovanému neprimerane mierny trest.
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 07. 05. 2024 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojedovaní, po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku a po poučení podľa § 275 ods. 5 až 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, bude toto vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku a na všetky položené otázky v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“. Prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, následok, aj na zavinenie. U obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l), že sa obžalovaný k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, písm. k), že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu) a dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h), že spáchal viac trestných činov, písm. m), že už bol za trestný čin odsúdený).
Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.
Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe.
Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal okrem zásad ukladania trestov, z osoby obžalovaného, skutočnosti, že nahradil škodu vo vyššej výmere ako bola spôsobená ako aj z postoja obžalovaného k trestu povinnej práce, ktorý je pripravený vykonať v čo najkratšej možnej dobe.
V odpise registra trestov má obžalovaný jeden záznam, a to odsúdenie Okresným súdom Banská Bystrica, sp.zn.: 4T/51/2023 zo dňa 26. 09. 2023, právoplatný dňa 12. 10. 2023 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16 mesiacov s probačným dohľadom a obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosťou spočívajúcou v príkaze pravidelne sa dostavovať pred probačného a mediačného úradníka a strpieť kontrolu dodržiavania zákazu, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 30 mesiacov.
V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný dva záznamy, jeden za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.
Po zavážení všetkých uvedených skutočností odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora tým, že sprísnil obžalovanému trest uložený okresným súdom, hoci neukladal trest nepodmienečný, ani trest domáceho väzenia. Za primeraný trest pre obžalovaného, a to z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie považoval trest povinnej práce v najvyššej možnej výmere určenej Trestným zákonom, a to 300 hodín, spolu s primeraným obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Trest zákazu činnosti bol krajským súdom rovnako sprísnený, a to na sedem rokov. Od takéhoto trestu zákazu činnosti uloženého podľa § 61 ods. 3 Trestného zákona nie je možné podmienečne upustiť a obžalovaný ho musí vykonať v celej uloženej výmere.
Je pravdou, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.: 4T/51/2023 zo dňa 26. 09. 2023, táto skutočnosť však sama o sebe nezakladá povinnosť súdu ukladať trest nepodmienečný.
Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné chápať ako príkaz na uloženie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu namiesto uloženia iného prípustného druhu trestu, alebo popri inom prípustnom druhu trestu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 02. 2015 sp. zn.: 2Tdo/11/2015).
Uloženie trestu povinnej práce preto nie je v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona, keďže pre jeho uloženie boli splnené podmienky uvedené v § 54 a takýto trest je spolu s trestom zákazu činnosti vo výmere 7 rokov pre obžalovaného primeraný. Uložené tresty zabezpečia nápravu obžalovaného účinnejšie ako trest odňatia slobody.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.