Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/90/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne Z. S., M. Š., T.. X.X.XXXX, H. U. XXXX, C., štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Milanom Přikrylom, advokátom, Kuzmányho 15, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému N. S., T.. XX.X.XXXX, U. H. U. XXXX, C., C. H. G.U. XXXX/XX, C., štátny občan SR, o zrušenie práva spoločného nájmu s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e účastníkom konania právo spoločného nájmu trojizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, na U. O. D. C., ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva.

II. Za ďalšieho nájomcu bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, T. U. O. D. C. u r č u j e žalobkyňu.

III. Žalovaný je p o v i n n ý sa z bytu vysťahovať do 30 dní po pridelení náhradného ubytovania.

IV. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.5.212 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému bytu č. 86, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX na U. O. D. C. pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Ďalej žiadala, aby súd za ďalšieho nájomcu určil žalobkyňu.

Svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 12.2.1971 na bývalom Mestskom národnom výbore v Poprade. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -24 zo dňa 27.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2009, bolo manželstvo rozvedené. Dňa 10.1.1997 bolo vydané rozhodnutie Mestského národného výboru v Poprade o pridelení náhradného bytu č. j.: MHODú77-193 za trvania manželstva pozostávajúci z troch izieb v Poprade, na sídlisku Juh I., bytový dom X. na bývalej ulici Č., v súčasnosti na ulici U.. Predmetný byt prevzali do spoločného užívania na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1.3.1977 a od 1.1.1992 sa právo spoločného užívania bytu manželmi transformovalo na spoločný nájom bytu manželmi. Tento byt užívala spoločne so žalovaným do roku 1999, ktorý sa odsťahoval a opustil spoločnú domácnosť, čo potvrdil aj v rozvodovom konaní. Poukázala na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu v rozvodovom konaní, kde je citovaný žalovaný že „je pravdou, že od roku 1999 mám známosť s inou ženou, s ktorou žijem v spoločnej domácnosti“. Žalovaný si zo spoločného bytu odniesol všetky svoje osobné veci, vkladnú knižku vystavenú peňažným

Slovenská sporiteľňa a finančnú hotovosť. Do rozvodového konania žalovaný párkrát za rok v jej neprítomnosti vstúpil do bytu a tento stav trval do roku 2009, kým nepodala návrh na rozvod manželstva. Od roku 1999 až do roku 2009 ako manželia spoločne nehospodárili so svojimi príjmami a žalovaný neuhradzoval náklady na spoločné potreby súvisiace so zabezpečením riadneho chodu domácnosti, ale len čiastočne. Žalovaný od rozvodu manželstva roku 2009 až do podania predmetnej žaloby (roku 2012) do bytu neprišiel a ani sa v ňom nezdržiaval, okrem prípadu, keď dňa 13.5.2012 okolo obeda, napriek jej nesúhlasu so vstupom, keďže bol pod vplyvom alkoholických nápojov, vstúpil do bytu, v ktorom zotrval cca 15 minút. Náklady na bývanie, tzv. náklady spojené s nájmom bytu a využívaním dodávateľských služieb ako vodné, stočné, vykurovanie v sume 168,69 eur mesačne, rozhlas a televízia v sume 2,32 eur mesačne, dodávka plynu v sume 6 eur mesačne a elektrická energia v sume 28,60 eur mesačne, celkovo 205,81 eur mesačne, hradí žalobkyňa. Do bytu investovala 300 eur pri výmene WC, oprave umývadla, vane, výmeny pracovnej dosky na kuchynskej linke, umývadla. Vymenila žiarovky, pivničné dvere a zámky vo vchode bytového domu. Žalovaný jej mesačne posiela poštovou poukážkou 40 eur, čo nepokrýva ani čiastočné náklady spočívajúce na užívanie a údržbu bytu. Tento sa žiadnym spôsobom nepodieľa ani na výkone práv a povinností, ktoré sú spojené s nájmom bytu. Žalovaný od roku 1999 žije v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou H. W. D. C., na ulici G. XXXX/XX, v 3-izbovom byte, a preto má za to, že má vyriešenú otázku bývania u jeho priateľky.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 7.11.2012. Uviedol, že nie je pravdou, že sa natrvalo odsťahoval k priateľke, keďže svoj byt nikdy neopustil a má v ňom svoje osobné veci, pokiaľ ich žalobkyňa nevyhodila. Byt by užívali spoločne, ak by žalobkyňa po rozvode nevymenila zámok na dverách a zamedzila tak prístupu do bytu. Na nájom bytu prispieva mesačne sumou 40 eur, resp. 50 eur a keďže mu nebol umožnený vstup do bytu, nebol ochotný prispievať na náklady spojené s užívaním bytu ako je vykurovanie, voda a elektrina. Napriek tomu, že si našiel priateľku, zdržiaval sa zo začiatku v predmetnom byte, avšak pre neustále hysterické výstupy, nadávky, dokonca fyzické napadnutie žalobkyňou pod vplyvom alkoholu, musel často prespávať u priateľov, v záhradnej chatke priateľky. V spoločnej domácnosti s priateľkou nežije. Táto mu len vypomáha s praním, žehlením a stravou. Jeho priateľka spolu s bývalým manželom vlastní 2,5 izbový byt. V tomto byte zároveň bývajú jej dve dospelé dcéry, z toho staršia dcéra žije v jednej izbe s manželom a ich dcérkou, bývalý manžel sa v tomto byte zdržiava pravidelne a užíva polovicu bytu, ktorú má uzamknutú. Za týchto podmienok je preto absolútne nemožné, aby tento byt užíval aj on. Keďže žalobkyňa tvrdí, že on má zabezpečené bývanie, tak na obranu uviedol, že žalobkyňa má tiež vyriešené bývanie, keďže po svojich rodičoch dedila podiel v byte na ulici Q. D. C.. Žiadal, aby mohol naďalej užívať byt, ktorý je predmetom sporu, príp. aby mu žalobkyňa zabezpečila náhradný byt ďaleko od jej blízkosti. Nerád by rozšíril rady bezdomovcov v meste Poprad. Nevidel dôvod, aby žalobkyňa užívala 3-izbový byt sama a podľa jej slov s vysokými nákladmi na jeho prevádzku. V súčasnosti sa najčastejšie zdržiava, prespáva v byte N. H., T. H. O. D. C..

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný si z bytu pred rozvodom manželstva odniesol všetky svoje osobné veci. Ku dňu rozvodu manželstva zostalo v byte len jeho staré oblečenie ako tepláky, kravaty, pracovné košele, spodky. Žalobkyňa osobne v deň rozvodu manželstva uviedla, že si má prísť po svoje staré oblečenie, pretože inak ho zbalí a odloží do pivnice. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoje oblečenie nevzal, tak ho žalobkyňa uložila do pivnice, od ktorej má žalovaný doposiaľ kľúč. Poukázal na to, že už je tomu 14 rokov čo žalovaný opustil spoločnú domácnosť. Nepreukázal naliehavú potrebu užívať predmetný byt. Žalovaný je už viac ako 20 rokov v 1/3 spoluvlastníkom nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XX v k. ú. K., a to rodinného domu súp. č. XXX. Účastníci konania takmer rok pred uzavretím manželstva 12.2.1972 bývali v 2-izbovom byte u rodičov žalobkyne a v tomto byte žili aj po uzavretí manželstva až do mesiaca júl 1973. Následne sa ako manželia presťahovali do rodinného domu v Poprade, ktorý bol vo vlastníctve starej matky žalobkyne a v tomto byte bývali až do marca 1977. Následne Mestský Národný Výbor v Poprade rozhodol o asanácii tohto rodinného domu. Z tohto dôvodu bol rozhodnutím MsNV Poprad pridelený predmetný byt manželom, do ktorého sa nasťahovali 8.3.1977. Týmto chcel poukázať, že predmetný byt bol získaný ako náhradný byt v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím MsNV o asanácii rodinného domu, v ktorom účastníci konania bývali a ktorý bol vo vlastníctve starej matky žalobkyne. Práve žalobkyňa sa preto vo významnej miere pričinila o získanie bytu. Žiadal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkom konania, a to bez zabezpečenia bytovej náhrady žalovanému.

Z výpovede svedkyne H. W. vyplynulo, že so žalovaným je v priateľskom vzťahu a už nežijú v spoločnej domácnosti, pretože sa jej vrátili deti z Anglicka. Dcéra Ivana je na Slovensku 5 rokov a druhá dcéra Petra sa vrátila v roku 2012 a je na materskej dovolenke. Polovica bytu patrí jej bývalému manželovi, ktorý má vyhradenú jednu izbu v byte a ten navštevuje byt sporadicky. V lete býval na ich záhradnej chatke a niekedy u nejakého priateľa. Potvrdila, že žalovaný je spoluvlastníkom rodinného domu v K., avšak tento dom patrí trom spoluvlastníkom - jeho sestre, ktorá býva v Chorvátsku a bratovi, ktorý je asociál. V tom dome nie sú podmienky na to, aby tam žalovaný býval. Potvrdila, že v spoločnej domácnosti s ňou žil asi v roku 2001, 2002. Pred rozvodom k nej chodil sporadicky. Potom sa nasťahoval do jej bytu a od jari 2012 u nej už nemôže prespávať, lebo byt nie je tomu prispôsobený. V jednej izbe je dcéra s vnučkou a v druhej druhá dcéra, ku ktorej prichádza manžel z Anglicka 4 - 5 krát ročne.

Z výpovede svedkyne M. I., dcéry účastníkov konania vyplynulo, že podľa jej vedomostí žalovaný býva u pani W.. Uviedla, že dom, ktorého je spoluvlastníkom žalovaný je obývateľný. Bola v ňom naposledy v roku 1999 a tento dom pozostáva z jednej kuchyne, špajze, dvoch izieb. Teda bol riadne obývateľný. Od uvedeného roku dom nenavštívila. Brat žalovaného sa jej nepozdával, aby bol asociál, keďže ho stretla v roku 2012 a nejavil takéto náznaky. Uviedla, že žalovaný v predmetnom byte nemá žiadne osobné veci a jej matka ho upozornila po rozvode, aby si prišiel po všetky veci, inak ich uskladní v pivnici.

Z výpovede svedka I. Š., brata žalobkyne vyplynulo, že býva oproti bytu pani W. a má výhľad na okná tohto bytu. Uviedol, že žalovaný sa v tomto byte zdržiava, chodí venčiť psa a vidieť ho aj večer cez okno, že chodí po byte.

Z výpovede svedka N. H., kamaráta žalovaného vyplynulo, že so žalovaným je dlhodobý kamarát a tento ho sem - tam navštevuje, keď potrebuje prespať. Nikdy nepýtal od žalovaného nájom, ale tento mu prispel asi 5 - 6 krát po 60 eur mesačne. Mal vedomosť, že keď nespal uňho, býval na nejakej chatke. U svedka začal prespávať od roku 2012 a nevedel uviesť kde býval predtým. So žalovaným sa pozná viac ako 7 rokov. V byte, v ktorom býva, bývajú s ním jeho rodičia a brat.

Svedok Q. S. uviedol, že žalovaný je jeho kamarát. Žalovaný býva v 13 poschodovom vežiaku, pred ktorým stojí aj žalovaného auto. Viackrát u neho prespával, v roku 2012 - 2013, ale neplatil mu nájom. V byte býva so synom a jeho priateľkou.

Zo správy mesta Poprad zo dňa 17.4.2013 vyplynulo, že výlučný nájom 3-izbového bytu č. XX T. U. O. XXXX/XX D. C. navrhujú prideliť žalobkyni, ktorá po rozvode manželstva užíva predmetný byt a pravidelne uhrádza nájom a platby za služby spojené s užívaním bytu.

Zo správy obce Gánovce zo dňa 22.4.2013 vyplynulo, že na adrese K. G.. Č.. XXX je prihlásená jedna osoba na trvalý pobyt J. S., T.. XX.X.XXXX. Dom je obývateľný, iné osoby na uvedenej adrese nie sú prihlásené na trvalý pobyt. V rodinnom dome sa nezdržiavajú neprispôsobiví ľudia, asociáli, bezdomovci.

Zo zápisu Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu vyplýva, že dňa 1.3.1977 bola dohodnutá medzi Okresným podnikom bytové hospodárstvo Poprad a N. S. dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu na Juhu, v bloku X., G.. Č.. XXXX. Teda tento byt pozostával z troch izieb, kuchyne, príslušenstva a nadobudli ho ako manželia.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. -24, rozhodnutím MsNV Poprad s rozhodnutím o pridelení náhradného bytu, zápisom o dohode a odovzdaní, prevzatí bytu, zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 1.3.1977, platobnými dokladmi SIPO platené žalobkyňou, čiastočným výpisom z LV č. XXXX D. Y.. Ú.. C., W. Č.. XXXX Y.. Ú.. C., D. F. W. Č.. XXXX Y.. Ú.. C., rozsudkom Krajského súdu Prešov , mesačnými predpismi úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu 6/2012, 5/2012, výpisom z LV č. XX Y.. Ú.. K., záznamom z Obvodného oddelenia PZ zo dňa 16.5.2012 z priestupkového konania, poštovými

poukazmi z platenia nájomného žalovaným, vyjadrením mesta Poprad o pridelení bytu, správou z obce Gánovce, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.2.1972, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -24 zo dňa 27.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.12.2009. Z manželstva účastníkov konania pochádza dcéra. Účastníci konania bývali už ako manželia v júli 1973 v rodinnom dome na ulici Fraňa Kráľa v Poprade, ktorý bol vo vlastníctve starej matky žalobkyne. V tomto dome bývali do marca 1977 a následne keď Mestský národný výbor v Poprade rozhodol o asanácii tohto rodinného domu, bol rozhodnutím MsNV Poprad pridelený predmetný byt účastníkom, do ktorého sa nasťahovali dňa 8.3.1977. V roku 2009 boli účastníci konania rozvedení. Pred rozvodom manželstva od roku 1999 žalovaný mal známosť, ktorú navštevoval v jej byte. V rokoch 2001, 2002 žalovaný s priateľkou žil v spoločnej domácnosti u nej v byte. Priateľka žalovaného býva v dva a pol izbovom byte, s dvomi dcérami, z ktorých jedna má dieťa a druhá je tehotná. Jednu izbu má uzamknutú bývalý manžel pani W., ktorý je spoluvlastník bytu a sporadicky prichádza do bytu. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu č. 2 na prízemí, zapísaný v LV č. XXXX, D. Y.. Ú.. C., v 1/5 k celku, po rodičoch a žalovaný je spoluvlastník v 1/8 rodinného domu v Gánovciach. Prenajímateľ bytu Mesto Poprad navrhol prideliť byt žalobkyni, ktorá byt užíva a pravidelne uhrádza nájom.

Podľa , , miestny národný výbor môže zrušiť právo užívať byt

a) ak treba naložiť s bytom alebo domom tak, že byt nemožno ďalej užívať, najmä ak sa má dom použiť celkom alebo z časti na uskutočnenie územného plánu alebo územného rozhodnutia alebo na vykonanie asanácie alebo v naliehavom záujme socialistickej výstavby štátu na iné účely než na bývanie alebo

b) ak sa majú vykonať rekonštrukcie, prestavba alebo iné stavebné úpravy bytu alebo domu, ktoré vylučujú po dlhší čas užívanie bytu.

Podľa (ďalej len ), ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa , , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa , náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola v časti návrhu na zrušenie spoločného nájmu k bytu účastníkov konania podaná dôvodne, a preto jej súd v tejto časti vyhovel. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.2.1972. Počas trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu sporný byt v roku 1977. Návrh na rozvod bol podaný dňa 6.4.2009 a ich manželstvo právoplatne rozvedené dňa 9.12.2009. Po rozvode manželstva sa o spôsobe užívania bytu nedohodli. Preto musel rozhodnúť súd. Sporná v konaní bola otázka kto z účastníkov konania sa stane ďalším nájomcom bytu, pretože obidvaja mali záujem o nájomný vzťah k bytu, avšak žalovaný pripustil, že je ochotný sa vzdať bytu za podmienky zabezpečenia náhradného bytu. Súd nemohol v konaní pri

určení, koho z účastníkov určí za ďalšieho nájomcu bytu prihliadnuť na záujem maloletých detí, pretože z manželstva pochádza dcéra, ktorá je plnoletá a má vlastnú rodinu. Taktiež nemohol prihliadnuť na argument, že k bytu je prihlásený na trvalý pobyt syn žalobkyne, ktorý je v zahraničí, samostatný, avšak tento prichádza sporadicky domov do Popradu. Súd pri rozhodovaní o pridelení bytu žalobkyni prihliadol na skutočnosť, že byt bol bývalým manželom pridelený z dôvodu potreby asanácie rodinného domu, po starej mame žalobkyne, v ktorom bývali, čo vyplynulo z listinného dôkazu, rozhodnutia o pridelení náhradného bytu zo dňa 10.1.1977 od MsNV Poprad. Čo sa týka rozvratu manželstva, je nepochybné, že od roku 1999, pred rozvodom manželstva žalovaný navštevoval priateľku, čo nepopieral, avšak po vzájomnom sa osočovaní na súde súd uvážil, že príčiny rozvratu mohli byť aj na strane žalobkyne, a následne oboch zo vzájomného nepochopenia sa. Teda súd úvahy, na ktorej strane boli príčiny rozvratu manželstva nemohol vziať do úvahy, pretože v rozhodnutí rozvodového konania je uvedené, že žalovaný neuznal dôvody rozvratu manželstva popísané žalobkyňou, ale súhlasil s rozvodom manželstva. Preto sa aj vzdali práva podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Súd pri rozhodovaní v tomto konaní v súlade s platnou judikatúrou musel skúmať širšie okolnosti prípadu. Teda kto sa pričinil o pridelenie sporného bytu. Preto súd konštatoval, že o byt sa v prevažnej miere zaslúžila žalobkyňa. Zároveň však musel súd prihliadnuť na skutočnosti týkajúce sa bývania žalovaného. Žalovaný napriek tomu, že býval niekoľko rokov u priateľky v byte, v súčasnosti a v čase vyhlásenia rozhodnutia táto možnosť nie je možná. Žalovaný nemá právo k bytu priateľky a jeho právo na bývanie je neisté, preto v zmysle by bolo porušené. Taktiež súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že niekoľko rokov býval mimo spoločnej domácnosti so žalobkyňou, platil žalobkyni mesačne 40 eur ako nájomca bytu, ktorá tieto prostriedky prijímala. V podstate sa žalovaný podieľal na nájme v 1 po prihliadnutí, že byt neužíval vôbec, čo potvrdila žalobkyňa. Z výpovede svedkov jednoznačne vyplynulo a súd sa domnieva, že v prípade aj keď má žalovaný možnosť bývať u pani W. v prevažnej miere, podmienky v byte nie sú dôstojné, pre počet ľudí ktorí v ňom bývajú, keďže ide o 2,5 izbový byt. Vyriešenie bytovej situácie žalovaného súd nemohol považovať za spravodlivé, keďže občasné prespávanie u kamarátov nespĺňa funkciu dôstojného bývania.

Súd preto musel venovať adekvátnu pozornosť k právu žalovaného na obydlie, pretože uvedené skutočnosti nasvedčujú potrebu poskytnúť mu ochranu na obydlie. Právo na obydlie je garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle článku 8. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy je ochrane obydlia venovaná pozornosť a hierarchia hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a majetok. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva každopádne garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd požadujú, aby zásah do práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Preto súd pridelil žalovanému náhradné ubytovanie a rozhodol ultra petitum, keďže by bolo neadekvátne, že samej žalobkyni by súd pridelil 3-izbový byt a o bývaní žalovaného by súd nerozhodol. V prípade iného rozhodnutia súdom by žalovanému bola odňatá možnosť na dôstojné bývanie tým, že by riešil svoju bytovú otázku občasným prespávaním u priateľky a kamarátov, pretože takéto dočasné obydlia nemožno definovať ako miesto kde osoba býva. pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Pod náhradným ubytovaním je potrebné rozumieť taký obytný priestor, ktorý umožňuje trvalé uspokojenie potreby bývania. Taktiež súd nemohol zobrať na zreteľ podielové spoluvlastníctvo u žalovaného, ktoré mu prináleží k rodinnému domu v Gánovciach, pretože ide o dom iba s dvoma izbami s tým, že aj žalobkyňa je spoluvlastníčkou bytu po jej rodičoch.

Súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania v zmysle z dôvodu, že úspech v konaní obidvoch bol približne rovnaký. Žalobkyňa bola úspešná v žalobe na zrušenie spoločného nájmu bytu a žalovaný bol úspešný v nároku o pridelenie náhradného ubytovania. Mal za to, že v konaní by bolo spravodlivé, aby každý z účastníkov konania si znášal svoje trovy, vzhľadom na to, že išlo o vyriešenia dlhodobej negatívnej situácie medzi bývalými manželmi.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.