Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (57)Uznesenie_6Co-216-2013.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Subarea
6Co/216/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. C. Č., nar. XX.XX.XXXX, 2. G. Č., H.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XX, C., obaja zastúpení Studio Legale, s.r.o., Červeňova 20, Bratislava proti odporcovi: 1. T. E., H.. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, C., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, 2. B. E., C. A. E. XX, C., 3. A. E., C. A. E. XX, C., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s .r.o., so sídlom Turčianska 16, Bratislava, v konaní o bezdôvodné obohatenie na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26.10.2012, č.k. 14C 191/2010-98, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.1.2013, č.k. 14C 191/2010-116 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26.10.2012, č.k. 14C 191/2010-98, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.1.2013, č.k. 14C 191/2010-116 z r u š u j e vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom, v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov o bezdôvodné obohatenie, pričom ich zároveň zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne AK Slivka & Lečková náhradu trov konania vo výške 6.241,30 € a následne dopĺňacím rozsudkom zaviazal navrhovateľov zaplatiť na účet AK Slivka & Lečková ďalšie trovy konania vo výške 1.072,92 €. Zároveň uviedol, že o náhrade trov konania z pojednávania zo dňa 16.1.2013 súd rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa pôvodne domáhali voči odporcovi v 1/ rade vydania bezdôvodného obohatenia v sume 80.000 € titulom uzatvorenia neplatnej kúpnej zmluvy. Zároveň konštatoval, že dňa 7.2.2012 uznesením pripustil, aby na strane odporcu v 1/ rade vstúpili do konania odporca v 2/ a 3/, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť spolu s uznesením odvolacieho súdu dňa 18.7.2012.
Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť, pričom mal zato, že medzi navrhovateľmi a odporcom v 1/ rade nebolo sporné, že dňa 16.10.2009 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností s odporcom v 1/ rade, a ani to, že táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nebola určitá. Sporná podľa súdu prvého stupňa ostala otázka, či s takto neurčitého právneho úkonu došlo k plneniu, t.j. k vyplateniu kúpnej ceny kým a v akom rozsahu. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že spolu s kúpnou zmluvou posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke uzavretej tiež dňa 16.10.2009 u notára JUDr. Romana Vidovenca. Z obsahu oboch listín mal súd preukázané, že spolu súvisia, keďže zmluvou o prevode vlastníctva navrhovatelia mali dňa 16.10.2009 vôľu nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť, vrátane pozemku, nachádzajúceho sa v Podunajských Biskupiciach. Z výsluchu svedkov súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ si zapožičal 23.9.2009 od svedka M. C. sumu 86.000 € a tiež, že odporca v 1/ rade kúpnu cenu vo výške 80.000 € dňa 23.9.2009 od navrhovateľa v 1/ rade u notára skutočne neprevzal, odporca v 1/ rade neprevzal túto sumu ani dňa 16.10.2009. Mal zato, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že túto finančnú čiastku skutočne odporca v 1/ rade po podpise zmluvy prevzal.
Podľa zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľmi a odporcami v 2/ a 3/ rade vyplynulo, že navrhovateľ zapožičal sumu 80.000 € odporcovi v 2/ rade, ktorý prijatie sumy 67.000 a 12.000 € aj pred súdom potvrdil. Uviedol, že úmysel zapožičať si sumu 80.000 € zo strany odporcu v 2/ rade pre iné účely, vyplýva aj z obsahu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej pôžička bola zabezpečená prevodom nehnuteľností spätne, ak bude dlh splatený. Túto skutočnosť preukázali súdu i odporcovia v 1/ až 3/ rade, ako aj svedkyňa F. E.É.. Mal zato, že odporcovia v 1/ a v 3/ rade podpisovali zmluvy za účelom poskytnutia finančnej hotovosti v sume 80.000 € odporcovi v 2/ rade pre jeho podnikateľské aktivity, a to ako ručitelia. Navrhovatelia opak tvrdení odporcov inak nevyvrátili. Súd prvého stupňa výpoveď svedka Z. E. považoval za nedostatočnú, nepreukazujúcu skutočnú vôľu odporcu v 2/ rade nehnuteľnosť predávať. Navrhovatelia si navyše neboli vôbec nehnuteľnosť prehliadnuť pred kúpou, aj keď vedeli, že vlastníkom nehnuteľnosti je výlučne odporca v 1/ rade, pristúpili k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke s odporcami v 2/ a 3/ rade, ktorí uzatvorili zábezpeku zmluvou o prevode nehnuteľností neplatne ako nevlastníci nehnuteľností.
Súd prvého stupňa uviedol, že v oboch zmluvách absentuje dohodnutá určitá výška, ale aj vôľa účastníkov konania realizovať úmysel, t.j. navrhovatelia nepožadovali vrátiť zapožičanú finančnú hotovosť od odporcov v 2/ a 3/ rade, ale mali záujem len o prevod nehnuteľnosti a následne o vydanie neoprávneného majetkového prospechu od odporcu v 1/ rade. Keďže oba právne úkony sú absolútne neplatné, avšak navrhovatelia nepreukázali, že odporcovi fyzicky sumu 80.000 € odovzdali, keď finančná hotovosť mala byť položená len na stole, čo však nepostačuje na to, aby navrhovatelia preukázali, že k bezdôvodnému obohateniu aj došlo. Odporca v 2/ rade v konaní pred súdom priznal, že sumu 80.000 € od navrhovateľ prevzal. Súd skúmal, či k bezdôvodnému obohateniu došlo u odporcu v 2/ rade. Súdu však boli uvádzané rozporné tvrdenia, ktoré založili pochybnosť, v akej výške navrhovatelia poskytli odporcovi v 2/ rade pôžičku, a kde došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti. I keď navrhovatelia rozšírili návrh na zaviazanie vrátania sumy 80.000 € od odporcov v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne, napokon v konaní žiadali vrátiť túto sumu len od odporcu v 1/ rade, keď navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.10.2012 súdu uviedol, že sumu 80.000 € odovzdal odporcovi v 1/ rade.
O trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom uviedol, že úspešným odporcom v 1/ a 3/ rade priznal náhradu trov konania vo výške 6.241,30 €. Následne dopĺňacím rozsudkom zaviazal navrhovateľov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokátskej kancelárie Slivka & Lečková, s.r.o. náhradu trov konania vo výške 1.072,92 € do troch dní od právoplatnosti doplňujúceho rozsudku. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že v rozsudku zo dňa 26.10.2012 v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej zaviazal navrhovateľov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokátskej kancelárie Slivka & Lečková náhradu trov konania vo výške 6.241,30 €, avšak následne zo spisu zistil, že priznaná výška trov konania predstavuje len náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v 1/ rade, a nakoľko predmetný rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť a súd prvého stupňa nerozhodol o trovách právneho zastúpenia odporcu v 3/ rade, ktoré si právny zástupca riadne vyčíslil vo výške 1.072,92 €, nariadil termín pojednávania za účelom vyhlásenia doplňujúceho rozsudku, a s poukazom na ust. § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania aj o trovách právneho zastúpenia pre odporcu v 3/ rade celkom vo výške 1.072,92 € opäť na účet advokátskej kancelárie Slivka & Lečkova, s.r.o. so sídlom Turčianska 16, Bratislava.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade a žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovatelia mali zato, že konanie má inú vadu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že podaním zo dňa 28.10.2011, upravené podaním doručeným dňa 2.2.2011, navrhovatelia žiadali, aby konajúci súd pripustil vstup do konania odporcu v 2/ a 3/ rade a zároveň žiadali, aby súd pripustil zmenu petitu v zmysle týchto podaní. Súd prvého stupňa dňa 7.2.2012 pripustil, aby na strane odporcu vstúpili do konania odporca v 2/ a 3/ rade, avšak nerozhodol o návrhu navrhovateľov o pripustení zmeny žalobného petitu v zmysle návrhu z 28.10.2012 a doplneného návrhu doručeného súdu 2.12.2011. Mali zato, že ak by súd rozhodol o zmene petitu bol by podklad na zaviazanie odporcu v 2/ rade na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zároveň uviedli, že v konaní bolo preukázané, že peniaze navrhovatelia zložili v notárskom úrade na stôl pred odporcov po podpise zmlúv, čo potvrdil notár. Súd vyhodnotil, že zmluvy sú absolútne neplatné, avšak pokiaľ sú neplatné, k bezdôvodnému obohateniu nesporne došlo, keď od samého začiatku neexistoval právny dôvod plnenia, a preto právna kvalifikácia žaloby zostáva zachovaná. Bezdôvodne sa obohatil ten, kto peniaze vzal. Súd prvého stupňa až na poslednom pojednávaní len okrajovo u odporcu v 2/ rade skúmal, či peniaze v žalovanej výške prevzal alebo nie, pričom odporca v 2/ rade na pojednávaní 11.2.2011 uviedol, že u navrhovateľov prevzal sumu 80.000 €, na pojednávaní 26.10.2012 tvrdil, že prijal sumu 79.000 € v častiach (67.000 € a 12.000 €), a preto súd prvého stupňa uzavrel, že odporcu v 2/ rade nemohol k ničomu zaviazať, aj keď tento pripustil, že peniaze boli pre neho, a že ich dokonca od navrhovateľov prijal. Uviedli, že v prípade pripustenia zmeny petitu mohol súd prvého stupňa zaviazať odporcu v 2/ rade ne vydanie bezdôvodného obohatenia aspoň v sume, ktorá medzi účastníkmi nie je sporná, tým by súd neprekročil návrh navrhovateľov.
Navrhovatelia tiež namietali výšku priznaných trov konania odporcovi v 1/ a 3/ rade, ktoré pozostávajú len z trov právneho zastúpenia. Mal zato, že trovy právnemu zástupcovi odporcu v 1/ a 3/ rade by patrili len vo výške 5.538,25 €. Za odporcu v 1/ rade za 4 úkony právnej pomoci vo výške 2.343,56 € - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, sumu 1.318,27 € bez DPH za 5 pojednávaní. Za odporcu v 3/ rade vykonal právny zástupca len 1 úkon právnej pomoci, t.j. 585,89 € a 1 pojednávanie vo výške 292,95 €, pričom trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú celkom sumu 5.538,25 €.
K odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia v 1/ a 3/ rade. Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň zaviazal navrhovateľov k náhrade trov konania v zmysle písomného vyčíslenia. Mali zato, že odvolanie nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy a vec aj správne právne posúdil. Uviedli, že peniaze navrhovatelia mali zložiť v notárskom úrade na stôl pred odporcov, čo potvrdil aj notár, avšak položenie peňazí na stôl nijakým spôsobom nepreukazuje to, či a kto si peniaze zobral, ani to o akú sumu išlo a už vôbec nepreukazuje bezdôvodné obohatenie. Uviedli, že k bezdôvodnému obohateniu nedochádza tým, že zmluvy sú neplatné, ale tým, že sa niekto bez právneho dôvodu obohatí na úkor iného, čo v konaní preukázané nebolo. Ak navrhovatelia majú zato, že peniaze prevzal odporca v 2/ rade, nebol dôvod na to, aby žalovali navrhovateľa v 1/ rade (asi správne odporcu v 1/ rade), keďže tento nebol pasívne legitimovaný, pričom navrhovatelia mali podať žalobu, v ktorej by bol odporca v 2/ rade samostatne žalovaným subjektom. To však v čase, keď navrhovatelia rozširovali petit už nebolo možné, nakoľko ich nárok bol zrejme premlčaný, preto zvolili túto formu rozšírenia petitu. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, nebolo preukázané, či peniaze boli alebo neboli prevzaté. Nenavrhli vykonanie žiadnych iných dôkazov. Žaloba je šikanóznou žalobou, keď navrhovatelia podali žalobu na T. E. z úplne iného právneho titulu, ako teraz žiadajú vydanie bezdôvodného obohatenia od B. E.. Žiadajú vydať bezdôvodného obohatenie cca 80.000 €, ktorú mal prevziať odporca v 1/ rade pri podpisovaní dokumentov u notára, ako odplatu za predaj rodinného domu, ktorého vlastníkom je odporca v 1/ rade a kupujúci mali byť navrhovatelia. Upraveným podaním navrhli vstup odporcov v 2/ a 3/ rade z titulu prevzatia finančnej hotovosti na základe zmluvy o pôžičke. Uviedli, že odporcovia v 1/ až 3/ rade nemajú dôvod byť žalovanými na jednej strane, pretože právny titul žaloby na všetkých troch žalovaných je diametrálne odlišný a navyše odporcovia v 1/ a 3/ rade nie sú v žiadnom prípadne pasívne legitimovaní. K trovám právneho zastúpenia uviedli, že na vyčíslených trovách naďalej zotrvávajú, keď zúčastnili sa okrem 5 pojednávaní aj pojednávania zo dňa 19.9.2011 a v roku 2013 bola účasť na pojednávaní 16.1.2013.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov je potrebné vyhovieť.
Napadnutým rozsudkom, v spojení s dopĺňacím rozsudkom (ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov právneho zastúpenia i pre odporcu v 3/ rade) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali pôvodne voči odporcovi v 1/ rade vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 80.000 € z titulu uzatvorenia neplatnej kúpnej zmluvy.
Následne súd prvého stupňa uznesením dňa 7.2.2012 pripustil, aby na strane odporcu v 1/ rade vstúpili do konania odporcovia v 2/ a 3/ rade; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2012. Návrh navrhovateľov bol v celom rozsahu zamietnutý, keď zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom v 1/ rade, ako aj zmluva o pôžičke, uzatvorená taktiež dňa 16.10.2009 u notára JUDr. Romana Vidovenca, sú absolútne neplatné. Z týchto neplatných právnych úkonov sú navrhovatelia oprávnení domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák., avšak v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázali, že odporcovi v 1/ rade fyzicky sumu 80.000 € odovzdali, a i keď rozšírili návrh na zaviazanie vrátenia sumy 80.000 € od odporcov v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne, súd prvého stupňa uviedol, že v konaní žiadali vrátiť túto sumu len od odporcu v 1/ rade.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konanie. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (§ 95 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 95 ods. 3 O.s.p., o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (§ 95 ods. 3 O.s.p. zmena účinná od 1.1.2012 - v spojení s prechodným ustanovením k úpravám účinným od 1.1.2012 § 372t).
Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že v priebehu konania písomným podaním zo dňa 27.10.2011, doručeným súdu prvého stupňa 28.10.2011 (č.l. 58) navrhovatelia v 1/ a 2/ rade zaslali súdu prvého stupňa návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania podľa § 92 ods. 1 O.s.p., ako aj návrh na rozšírenie žalobného petitu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. Žiadali, aby konajúci súd rozšíril žalobný petit, a to tak, že odporcovia v 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 80.000 € s úrokom z omeškania 9 % p.a. z dlžnej sumy od začiatku omeškania do zaplatenia a zároveň odporcovia v 1/ až 3/ rade sú povinní nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Súd prvého stupňa písomným podaním zo dňa 22.11.2011 vyzval navrhovateľov o doplnenie tohto návrhu tak, aby obsahoval presný, určitý a zrozumiteľný, vykonateľný petit, keď mal zato, že navrhnutý petit nie je určitý v časti zaplatenia úrokov z omeškania, keď je stanovený dátum, odkedy majú odporcovia úrok z omeškania uhradiť. Následne podaním zo dňa 1.12.2011 doručeným súdu 2.12.2011 navrhovatelia doplnili návrh v časti petitu a zároveň žiadali o rozšírenie žalobného petitu tak, ako to uviedli v doplnení návrhu v časti žalobného petitu (č.l. 65).
S poukazom na ust. § 79 O.s.p., civilné konanie sa začína na návrh, alebo bez návrhu. Návrh na začatie konania je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby o jeho veci rozhodol. Z petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha a ako žiada, aby súd vo veci rozhodol. Petit návrhu preto musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, súd je viazaný návrhom. Nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí petit návrhu svojim rozhodnúť úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Návrh na začatie konania je teda určujúci pre vymedzenie predmetu konania. V priebehu konania navrhovateľovi (navrhovateľom) prináleží procesné právo svojimi dispozitívnymi úkonmi predmet konania meniť podaním návrhu na zmenu návrhu tak, aby z konania pre neho (pre nich) vzišlo rozhodnutie, ktoré bude v konečnom dôsledku garantovať efektívnu ochranu ich porušených práv, ktorých sa v konaní domáhali. Opačný postup by bol v rozpore s ust. § 79 O.s.p.
Odvolací súd má zato, že súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona, keď návrh navrhovateľov prejednal a vecne o ňom rozhodol bez toho, aby sa procesne vysporiadal s ich návrhom na rozšírenie žalobného petitu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. (viď č.l. 58 a 65 spisu). Súd prvého stupňa o pripustení, či nepripustení takéhoto rozšírenia žalobného petitu nerozhodol podľa ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p. Navrhovateľov v 1/ a 2/ rade síce podaním zo dňa 22.11.2011 vyzval na doplnenie návrhu, aby obsahoval presný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, avšak o takomto zmenenom návrhu súd prvého stupňa procesne nerozhodol.
Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) však nie je len zmenou, tzv. žalobného petitu. Návrh v civilnom konaní je potrebné vnímať ako komplexné podanie navrhovateľa, pričom pod zmenou návrhu je treba chápať aj zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú má návrh obsahovať. Je potrebné uviesť, že v zmysle § 79 ods. 1, ako aj v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) právna kvalifikácia navrhovateľom predneseného skutkového stavu je vecou súdu. Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať buď v kvalitatívnej alebo v kvantitatívne zmene, prípadne v zmene, tzv. rozhodujúcich skutkových okolností, na ktorých návrh spočíva. Podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania podľa § 79 ods. 1 je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, ide o povinnosť tvrdenia, ktorú znáša navrhovateľ. Ak chce navrhovateľ tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať, či rozširovať, pôjde vždy o zmenu návrhu podľa § 95 O.s.p.. Zmena návrhu je dispozičným úkonom účastníka, pričom takúto zmenu bude súd posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Zmenu návrhu súd v zásade pripustí okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu. Výsledky doterajšieho konania spravidla nebudú umožňovať konať o zmenenom návrhu v prípadoch, keby výsledky doterajšieho dokazovania a celkovej procesnej aktivitu súdu a ostatných subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že by pripustením zmeny návrhu sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach, ako boli uvedené v pôvodnom návrhu.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé a súd prvého stupňa jednoznačne neodôvodnil, (keď nerozhodol o návrhu navrhovateľov o pripustení zmeny žalobného petitu) bližšie nešpecifikoval právny vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom v 1/ rade, prípadne právny vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom v 2/ a 3/ rade. V pôvodnom návrhu navrhovatelia poukázali na zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 16.10.2009, poukazovali na neplatnosť takejto kúpnej zmluvy a žiadali, aby z titulu bezdôvodného obohatenia bol povinný zaplatiť žalovanú sumu 80.000 € odporca - T. E.. Následne v návrhu na rozšírenie žalobného petitu poukázali na zmluvu o pôžičke, kde vystupovali v postavení dlžníkov B. E. a A. E. s navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade v postavení veriteľov v zmluve o pôžičke, titulom ktorej mala byť odovzdaná čiastka vo výške 80.000 €. Súd prvého stupňa bližšie neuviedol, či sa jedná o totožnú sumu, resp. o ďalších 80.000 € z iného právneho vzťahu.
Vzhľadom na vyššie procesné pochybenie súdu prvého stupňa, aj následne konanie pred súdom prvého stupňa je zmätočné a odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom na vyššie uvedené aj nepreskúmateľné.
Navrhovateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko prvostupňový súd svojim postupom odoprel navrhovateľom realizáciu ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva, keď nerozhodol o zmene ich návrhu. Doteraz teda nie je ustálený predmet konania pred súdom prvého stupňa. Ak by odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 213 O.s.p., odňal by účastníkom konania možnosť konať pred súdom, pretože proti takémuto rozhodnutiu by nebol prípustný riadny opravný prostriedok. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 95 ods. 1, resp. ods. 2 O.s.p. rozhodnúť o pripustení, prípadne o nepripustení navrhovaných zmien zo strany navrhovateľov. V prípade, že súd prvého stupňa pripustí navrhované zmeny (§ 95 ods. 1 O.s.p.) zmenený návrh doručí ostatným účastníkom do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene a následne si ustáli a doplní predmet konania, čo do základu, čo do výšky, ako aj ich následne právne posúdenie. V prípade nepripustenia zmeneného návrhu s poukazom na ust. § 95 ods. 2 O.s.p., následne opätovne bude pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia o nepripustení zmeny návrhu. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že súd prvého stupňa v zrušujúcom rozsudku, vrátane zrušujúceho doplňujúceho rozsudku nesprávne rozhodol o trovách konania, keď navrhovateľov zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátskej kancelárii náhradu trov konania, keď síce uviedol, kde sa majú trovy konania uhradiť, avšak neuviedol komu sú navrhovatelia povinní zaplatiť náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal náhrada trov konania sa totiž vždy prisudzuje účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom. Nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Nič na tom nemení ani ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ktoré iba určuje miesto plnenia trov priznaných účastníkovi konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.