Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-28-2021.pdf
PDF · 134.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom pojednávaní dňa 02.08.2023 v trestnej veci proti obžalovanému O. S. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. takto
rozhodol:
Obžalovaný, O. S., E.. XX.XX.XXXX K. Š., J. I. J., E. S.
j e v i n n ý, že
odo dňa 01. septembra 1999 až do dňa 07. júla 2020 v obci Topoľnica v priestoroch rodinného domu č. 176 ako aj v priestoroch k nemu patriacich a v priestoroch spoločností Happy Fashion s.r.o. v obci Topoľnica č. 155 a všade tam, kde sa zdržiaval so svojou manželkou PatrícioQ. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. J. Č.. XXX a odo dňa 18. 05. 2009 už exmanželkou, jej opakovane vulgárne nadával, ponižoval ju, osočoval, požadoval od nej opakovane niekoľkokrát za deň vykonávať pohlavný styk, sácal ju o stenu, dusil a pod vyhrážkou zabitia ju nútil, aby mu dávala peniaze, následkom čoho svojím konaním spôsobil poškodenej Z. S. fyzické a psychické utrpenie,
t e d a
- blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie,
č í m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. a/, písm. j/ Tr. zák. sa obžalovanému v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom ukladajú povinnosti:
- nepriblížiť sa k poškodenej Z. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. J. Č.. XXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zároveň nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej
- zúčastniť sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, ktorú prokurátor v časti skutkovej vety modifikoval na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.08.2021, súd prejednal trestnú vec obžalovaného O. S. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej, svedkov, znalcov, prehratím dvd záznamu, prečítaním výpovede svedkyne, listinných dôkazov a oboznámením ostatného obsahu spisu.
Obžalovaný O. S., na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho bývalá manželka svoje tvrdenia skresľuje, prispôsobuje ich vo svoj prospech. Nie je pravdou, že by svoju manželku týral. Počas ich manželstva, ktoré trvalo 20 rokov sa nikdy nehádali, možno iba raz. Bola to naopak práve manželka, ktorá iniciovala hádky a vyvolávala konflikty. V roku 1993 založil firmu v ktorej podnikal najprv sám. Jednalo sa o nákup a predaj textilných výrobkov, keď firma prosperovala kúpil si auto, jeden väčší stôl na ktorom predával viac výrobkov. Tieto výrobky chodil predávať sám. Asi o dva roky sa k nemu pridala manželka, ktorá mu začala pomáhať predávať. V tom čase bola na materskej. Neskôr zamestnal krajčírku, strihača, prenajal si priestor u suseda, platil nájom za šijacie stroje. Po 3 rokoch našiel väčšie priestory, pretože už mal 11 zamestnancov a to v PD Topoľnica. Neskôr sa dohodol s manželkou, že si kúpia pozemok a postavia vlastnú dielňu, keď firma prosperovala. Ich výrobky sa neskôr predávali nie na ulici ale v butikoch. Získal asi 250 zákazníkov. V roku 2008 bola hospodárska kríza, prestal fungovať odbyt ich výrobkov, vtedy začali nezhody s manželkou, ohľadne riadenia a fungovania firmy. Riadenie firmy vtedy prevzala kompletne jeho manželka. On začal predávať ich výrobky v obchode. Vystupoval ako majiteľ firmy. Po roku 2008 museli prepustiť väčšinu zamestnancov. O financiách spoločnosti rozhodovala jeho manželka. Exekúcie nastali pretože už nemali taký obrat, nebol taký zisk. V roku 2013 manželka kompletne prepísala firmu na seba, založila s.r.o., jeho zamestnancov prevzala na firmu. Firmu založila preto lebo on podnikal ako fyzická osoba. Čo sa týka domu, pretože mal exekúcie svoj podiel BSM previedol na bývalú manželku. Následne v s.r.o. pracoval podľa potreby, jednalo sa o jeho pracovnú činnosť denno dennú. Manželka chodila do práce na 7.00 hod. domov sa vracala okolo 17.00 hod. Keď bol živnostník vlastnil Fiat Ducato, keď pracoval v s.r.o. ako údržbár používal firemné vozidlo VW Turan. V s.r.o. bolo zamestnaných asi 5 ľudí. Podľa neho firma neprosperovala, nemala dobré obchodné výsledky. S manželkou sa rozviedol v roku 2008 a s.r.o. založila manželka v roku 2013. Keď ešte podnikal ako živnostník každý rok chodievali 2-krát na dovolenku. Keď už bola založená s.r.o., s bývalou manželkou už bol iba dvakrát na dovolenke v Egypte a to v roku 2008 a 2013. Pred rokom 2008 boli s manželkou viackrát na dovolenke v rôznych exotických destináciách. Sám bol na dovolenke v Egypte na mori, keď sa potápal. Ku konfliktom začalo medzi nimi dochádzať pre nedostatok financií a iný pohľad na svet a biznis. S pracovníkmi firmy on konflikty nemal, do dnešného dňa sa s nimi stretáva. K rozvodu došlo preto lebo manželka ho podviedla a to niekoľkokrát. Mala viackrát s inými mužmi sexuálny pomer. Podľa neho jeho bývalá manželka podala na neho trestné oznámenie, pretože sa nachádzala v zlých finančných pomeroch, taktiež že si našiel priateľku, s ktorou začal žiť. Nie je pravdou, že od manželky požadoval neustály sexuálny styk. Vo firme svojej manželky pracoval do 30.03.2020, t.č. pracuje v inej firme. Čo sa týka financií - všetky financie pred rozvodom ako aj po rozvode, keď si už založila s.r.o. riešila výlučne poškodená až do takej miery, že on nikdy nedostával výplatu či už ako živnostník alebo ako zamestnanec. Preto pýtal od nej peniaze, lebo nikdy nemal výplatu, pýtal od nej peniaze na bežné výdavky. Nikdy nemal svoje peniaze. V živote počas ich spolužitia manželke fyzicky neublížil. Je pravdou, že po rozvode, keď nedostával výplatu z firmy v ktorej pracoval a ktorú riadila manželka, začal jej vyčítať prečo platia nájomné v dome ich deti. Keď riadne pracoval, vtedy jej možno povedal, že je piča. Keď sa s ňou stretával v práci správal sa k nej normálne, naopak ona ho ponižovala pred kolegami. Po rozvode s manželkou už veľmi nekomunikoval, pracovné úlohy mu zadávala prostredníctvom ďalších zamestnancov. Všetko to začalo potom ako si našiel priateľku vtedy
podala aj na neho trestné oznámenie. Po rozvode sa dohodli tak, že on zostane bývať v dome, ona bude bývať v objekte firmy. Čo sa týka júna 2020, v tom čase v dome býval spoločne s priateľkou A. J., vtedy k nim chodievala poškodená. Začala jeho priateľku vyhadzovať z domu, že tam nemá čo robiť a keď sa doma nenachádzal s priateľkou v jednom prípade, zistil, že priateľke zmizli všetky osobné veci, preto vymenil zámky na dverách. Nepodal vtedy trestné oznámenie. Vtedy mu aj bývalá manželka oznámila, že všetky veci jeho priateľky naložila do auta, povedala mu, že sa má odsťahovať a ona jej tieto veci odvezie. Preto vymenil zámky, pretože sa strácali počas ich neprítomnosti aj peniaze. Taktiež zistili, že boli prehľadávané aj ich osobné veci. Čo sa týka hádok tieto väčšinou vyvolávala jeho bývalá manželka v rámci toho niekedy po ňom hodila tanier. Provokovala ho k tomu, aby ju fyzicky udrel avšak on sa nenechal nikdy vyprovokovať.
Svedkyňa - poškodená Z.Í. S., na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravdou, že minulý rok v júni podala trestné oznámenie na bývalého manžela. Nevie uviesť prečo nepodala v skoršom dátume trestné oznámenie. S obžalovaným uzatvorila manželstvo v roku 1990. Z manželstva pochádzajú dve deti. Čo sa týka dňa 01.09.1999, v tom čase bývali u matky obžalovaného. Ona pracovala ako návrhárka, manžel bol živnostník. Pracovala u manžela, vo forme pomoci bez pracovnej zmluvy. Chodievala do práce na 6.00 hod., manžel prišiel o 7.30 hod. Vtedy pýtal odo nej peniaze na kávu. Peniaze mu poskytla, tieto pochádzali zo spoločného podnikania. S peniazmi z podnikania disponovala ona, on realizoval príkazy na prevod peňazí. Neskôr odkúpili dom od rodiny obžalovaného, v ktorom bývali až do rozvodu. Obžalovaný počas svojho podnikania požadoval od nej peniaze na dovolenky. V tom čase firma prosperovala. Výrobky na ulici predávala výlučne ona, manžel jej iba poskladal stan. Firma sa rozmáhala. Denno-denne pracovala v tejto firme podľa potreby. Vo firme sa manžel nezdržiaval celý deň
- väčšinou tam nebol. Spoločne s obžalovaným chodievali na dovolenky. Okrem toho jej manžel chodil na dovolenky aj sám - potápať sa do Egypta a podobne. Peniaze na jeho dovolenky vyťahovala z tržby. Povedal jej, že ide na loď, že potrebuje 40 000,- Sk, tieto vybrala z tržby a dala mu ich. Vtedy mali iba firemné autá. Autá sa vymieňali podľa potreby. Ešte pred rozvodom jej manžel mal exekúcie, pretože sa nestíhalo všetko platiť z firmy. Týchto exekúcii bolo asi 40 alebo 50. Obžalovaný jej tieto exekúcie hádzal na stôl. Manžel si žil svoj život, nestaral sa o rodinu. Povedala si, že koniec a podala žiadosť o rozvod v roku 2008. Počas ich manželstva, keď ráno vstali a ona sa obliekala, keď mal chuť, musela mu poslúžiť. Nemala inú možnosť. Keď prišla z firmy domov na obed opätovne žiadal od nej sex. Vyhovela mu lebo bola jeho manželkou, nebolo to každý deň bolo to striedavo. Keď ešte fungovala jeho živnosť a mali zamestnancov, obžalovaný sa prejavoval tak, že im dával najavo kto je tu pánom. Stále niečo hľadal, aby ju mohol zhodiť. Väčšinou doma jej nadával. Keď mal zlú náladu niekedy jej doma povedal - piča prijebaná, počas manželstva ju fyzicky nenapadol. To, že jej nadával musela počuť aj ich staršia dcéra D. S.. Čo sa deje u nich doma sa snažila zakrývať. Nemá vedomosť o tom, že by to niekto videl. Ani v robote sa nikomu nezdôverovala. Po rozvode si založila vlastnú s.r.o., rozviedli sa v roku 2009. S.r.o. založila v roku 2012. Po rozvode chcela začať nový život v Španielsku aj s deťmi. Už v jednom prípade to vychádzalo tak, že pôjde do Egypta žiť a pracovať. Vtedy sa jej začal obžalovaný vyhrážať, že keď odíde tak ju zabije. Rodina jej poradila aby neodišla, aby zostala na Slovensku. Po rozvode sa nad ním zľutovala, pretože nerobil nič, zamestnala ho vo firme. Manželove exekúcie dospeli do takého rozsahu, že im hrozilo to, že im zoberú dom. Začala to riešiť a dohodla sa s veriteľmi, že všetky dlhy za manžela bude splácať. Tieto dlhy splácala z peňazí, ktoré pochádzali z firmy. Peniaze mala aj od svojich rodičov. O tom s ním aj hovorila. Dohodli sa, že jej musí pomáhať s tým, že prevezme tieto dlžoby a úvery, že celý dom sa zato prepíše na ňu. Po rozvode, keď si založila s.r.o., na jeho prosbu ho zamestnala na 4 hodiny denne. Vyplácala ho na ruku. Mesačne mu na ruku vyplácala 240 - 300 Eur, neskôr sa to zvýšilo na 600 Eur. Výpoveď mu dala v marci 2020. Keď pracoval v jej firme, robil si čo chcel, chodil kedy chcel. Aj po rozvode boli spolu jedenkrát na dovolenke v Egypte. Vtedy sa k nej choval arogantne a ponižoval ju. Po rozvode väčšinu času trávila v práci. Aj po rozvode od nej vyžadoval sex. Fyzicky ju pred rozvodom nenapadol, po rozvode áno. Keď býval na dome povedala mu, že musí platiť inkaso. Vtedy ju prvýkrát napadol. Hodil ju o stenu. Vtedy jej povedal, že musí platiť ďalej ináč ju zabije. Bol to v ten deň, keď išla na políciu. V dome mal nasťahovanú priateľku. Keď prišla do domu, chytil ju za ruku a povedal, že má vypadnúť, následne ju chytil za hrdlo a buchol o stenu, vybehla z domu preč a ušla do firmy. Vtedy bola aj na polícii. Policajti ju neposlali k lekárovi. Niekedy po rozvode už mala priateľa a jej bývalý manžel mal s ňou sex, nahral si to na telefón. Pred rozvodom už mala iného partnera, potrebovala niekoho kto jej bude oporou. Svedkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že aj po rozvode v roku 2009 s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti. Zotrváva na tom, že obžalovaný napriek tomu, že už boli rozvedený naďalej vyžadoval od nej pohlavný styk. V tom čase už mali oddelenú spálňu. Ona užívala spálňu a obžalovaný užíval a spal v hosťovskej izbe. Keďže šaty mal v šatníku v spálni, tak tam chodieval. A keď tam spala
vtedy si vyžadoval pohlavný styk. Nepamätá si, že by pri tom použil nejaké násilie. Začal byť najprv milý a keď odmietala, tak ju zhodil na posteľ a nevedela sa už brániť. Toto sa udialo asi raz do týždňa čo trvalo asi jeden rok, kým bývala v tom dome, po čom sa odsťahovala do skladových priestorov firmy, kde si taktiež od nej vyžadoval sex. Neoznámila to na polícii, pretože staršia dcéra jej hovorila, že polícia to aj tak nebude riešiť. Konkrétne svedkov na to nemá. To, že si od nej obžalovaný vynucoval sex, zdôverila sa s tým, svojim deťom ako aj skladníčke U. J.. Čo sa týka fyzického násilia pamätá si, že to bolo po rozvode. Bolo to tesne pred tým ako bol obžalovaný zadržaný, konkrétne bolo to mesiac a deň predtým a následne až potom išla na políciu. Vtedy ešte mala kľúče od domu, keď ju prvýkrát napadol. Prišla tam v priebehu dňa pre svoje osobné veci. Obžalovaný ju napadol z toho dôvodu, že si dovolila pozbierať veci jeho priateľky z domu, s tým, že jej bránil tomu, aby pozbierala tieto veci, chytil ju pod krk a vyhodil ju z domu. K lekárovi nešla. V tom čase sa v dome okrem nich nikto nenachádzal. Ani na políciu nešla. Druhýkrát to bolo, keď opätovne prišla do domu, bolo to deň pred jeho zadržaním. Chcela niečo zobrať z domu pre dcéru D. z jej izby. V dome sa nachádzala družka obžalovaného, obidvaja chceli, aby opustila dom. Ona zamkla dcérinu izbu, na čo sa nahneval a hodil ju o stenu. V tom čase sa nachádzali na chodbe. Taktiež jej povedal, že nech vypadne lebo ju zabije. Vtedy s ňou policajti spísali trestné oznámenie, k lekárovi ju neposlali, ani nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia. Nechcela vtedy na bývalého manžela podávať trestné oznámenie, zľakla sa. Chce uviesť to, že obžalovaný nie je nebezpečný, len v tej situácii takto reagovala, v súčasnosti by to už inak riešila.
Súd realizoval prehratie videozáznamu výpovede poškodenej Z. S. z prípravného konania zo dňa 22.9.2020.
Obžalovaný k tejto výpovedi poškodenej uviedol, že všetko čo poškodená uviedla sa nezakladá na pravde. Jediným účelom tohto obvinenia bolo dostať ho z rodinného domu, ktorý prepísal na bývalú manželku, aby ho potom ona následne predala. K prvému fyzickému kontaktu došlo 24.06.2020, keď preskočila bránu, vošla do domu, pozamykala všetky detské izby s tým, že tam nemá právo chodiť. Keď jej povedal, že si chce vybrať žehliacu dosku z detskej izby, vtedy vytrhla žehličku aj zo zástrčky a následne s touto narazila do neho. Potom na neho vykrikovala, aby ju fyzicky napadol, pretože jej zámerom bolo pravdepodobne ho udať. Keď sa dozvedela, že má priateľku J. začala chodiť do domu a z tohto ich začala obidvoch vyhadzovať. Preto si myslí, že obžalovaná klamala, že mala z neho strach, pretože keby to tak bolo tak by nikdy neprišla do domu, ktorý užíval s priateľkou. Čo sa týka peňazí na dom, čo činilo mesačne celkovú réžiu 315,- Eur vrátane pôžičky jej pravidelne dával na výplatu. To si strhávala z jeho mzdy. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená vo štvrtok podala na neho trestné oznámenie a ešte v piatok jej dal poslednýkrát 315,- Eur. Počas celého manželstva nikdy nedostal výplatu z vlastnej práce a z firmy, preto keď potreboval peniaze na kávu 20,- Sk, alebo na žiletky alebo na svoje osobné potreby vždy musel peniaze od nej pýtať, takže nebolo to 100,- Eur ale 20,- Sk. Na každej luxusnej dovolenke, kde boli spolu, túto platila ona. Čo sa týka výplaty všetky výplatné pásky musel podpísať napriek tomu, že fyzicky mu neodovzdala mzdu. Päť rokov sedel doma, nebol v obchode, jedol iba to, čo mu kúpila poškodená a staršia dcéra. Chod domácnosti zabezpečoval on. Varil, upratoval, žehlil, pomáhal svojej mladšej dcére D. so štúdiom na vysokej škole, staral sa o záhradu a celé okolie domu. Čo sa týka sexu nie je to pravdou, že sex si od nej vynucoval, naopak ona bola tá, ktorá ho podvádzala. Mobilné číslo poškodenej nikomu neposkytol. Sama poškodená telefonovala cez firemné účty do Egypta, čo mesačne stálo 3 000,- Sk. Taktiež mala pomer s Egypťanom, bolo to ešte počas ich manželstva. Nikto okrem nej nevypovedal o tom, že je násilník. Poškodená ani žiadneho takého svedka neoznačila.
Svedkyňa D. S., na hlavnom pojednávaní uviedla, že s otcom aj s mamou bývali v Topoľnici, taktiež tam bývala sestra D. S.. Otec sa s mamou pred rozvodom viackrát hádali, pretože nevedeli sa zhodnúť nikdy na ničom. Boli to bežné rutinné práce v domácnosti, financie a podobne. Iniciátorom hádok boli obaja, fyzické násilie medzi nimi nevidela, taktiež nikdy neboli privolaní policajti. V podstate konflikty medzi nimi vznikali vtedy, keď bolo niečo potrebné riešiť. Nevidela, že by otec fyzicky útočil na mamu. Čo sa týka verbálnych útokov tieto boli medzi nimi obojstranné. Tieto konflikty medzi nimi pretrvávali aj po rozvode. Počula, že niekedy otec na poškodenú použil nadávky, vulgarizmy. Mama nezvykla používať vulgarizmy. Mama jej možno raz alebo dvakrát spomínala, že ju otec sotil, avšak nevie či to je pravda, nevidela to. Nikdy na mame nevidela žiadne zranenia. Nevie konkrétne čo medzi nimi bolo, prečo sa hádali. Bola prekvapená, že mama podala na otca trestné oznámenie. Chod domácnosti finančne zabezpečovala prevažne mama. Otec bol na mame finančne závislý, niekedy pýtal od nej peniaze. Peniaze potreboval jednak na osobné potreby, ako aj chod firmy. Po rozvode otec s mamou žili v spoločnej domácnosti avšak
s oddelenými spálňami a časom sa mama z domu odsťahovala do firmy. Aj po rozvode fungovali naďalej tak akoby sa nerozviedli. Pokiaľ vie tak mama aj otec pred rozvodom mali mimomanželský pomer. Po rozvode otec aj mama mali už iných partnerov. Po rozvode jej niekedy mama spomínala, že otec mal narážky na sex, konkrétne sa to malo udiať v práci, kde si mal od nej vynucovať sex. Nespomínala jej nikdy, že by si otec vyhotovil obrazový záznam v čase ich intímností. Po rozvode firmu riadila mama, otec tam vypomáhal ako pracovník. Vie, že dostával aj plat. Správanie otca vplývalo na mamu tak, že bola podráždená. Taktiež jej spomínala, že mala obavu z otca, bližšie to neopisovala. Už ju nebavili tie nekonečné hádky už nemala na to energiu. Vie, že otec pred rozvodom mal dopriaty vyšší životný štandard, ktorý spočíval v tom, že keď chcel ísť na dovolenku mohol si ju dovoliť. Keď chodieval na dovolenky väčšinou sa chodieval potápať do Egypta. Mama aj v tom čase držala financie v rukách, predpokladá, že keď chcel ísť na dovolenku tak mu poskytla na to peniaze. Myslí si, že otec by nebol schopný fyzicky ublížiť mame.
Svedkyňa U. J., na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti Happy Fasion s.r.o. pracuje od roku 1989. V súčasnosti táto firma patrí poškodenej. Poškodenú pozná iba z práce. Čo sa týka obžalovaného tohto pozná od detstva. Pamätá si, že niekedy pred 20 rokmi bola u obžalovaného a poškodenej na dvore iba jedenkrát. Nevie ako žili doma. Čo sa týka obdobia kedy sa nachádzali v práci videla, že niekedy sa medzi sebou pohádali. Obžalovaný bol niekedy nervózny, niekedy sa hádali kvôli peniazom. Vie, že sa rozviedli. Obžalovaný po rozvode pracoval vo firme ako zamestnanec. Nepočula, že by obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, avšak niekedy počula, že jej povedal piča jedna a to vtedy tak nadával, keď nevedela vysvetliť ako má pracovať. Nemala s nimi žiadny bližší vzťah. Niekedy pred dvoma rokmi jej medzi rečou poškodená povedala, že obžalovaný ju pritlačil k stene, avšak ona na nej žiadne zranenia nevidela. Videla, že niekedy poškodená bola utrápená vo firme plakala, avšak sa pozbierala, je to silná žena a firma išla ďalej.
Svedkyňa A. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná od malička. Prichádzala s ním do kontaktu keď pracovala vo firme. Bližší vzťah mali po rozvode obžalovaného a to až v roku 2018-2019. T.č. žijú v spoločnej domácnosti v Topoľnici v jej rodičovskom dome. Nemôže povedať, že s obžalovaným žila spoločne aj v dome jeho manželky, avšak niekedy ho tam navštevovala a niekedy tam aj prespávala. Bolo to v čase keď už nežili v jednom dome. V práci bol vždy pohodový, kľudný, naopak jeho bývalá manželka mala temperamentnú povahu. Nikdy nevidela na nej žiadne zranenia ani sa jej osobne nesťažovala. Niekedy v roku 2020 jej poškodená z kúpeľne domu v Topoľnici, v ktorom býval obžalovaný zobrala osobnú drogériu. Ona to chcela riešiť avšak poškodená nekomunikovala. Videla ako sa s obžalovaným hádali o majetok. Poškodená mu vyčítala prečo tam býva jeho priateľka. V podstate išlo jej o to, aby odtiaľ odišla. Povedala jej, že keď jej vráti veci tak pôjde. Neskôr jej tieto veci priniesla ich dcéra D.. Poškodená sa do domu dostala tak, že mala vlastné kľúče od dverí, v tom čase neboli zámky vymenené. Nemá žiadne poznatky, z ktorých by vyplývalo to, že obžalovaný v skutočnosti aj týral poškodenú, či po psychickej resp. fyzickej stránke. Dozvedela sa však, že údajne obžalovaný naďalej viedol sexuálny život s poškodenou aj po rozvode.
Za súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkyne D. S. z prípravného konania. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že keď bola menšia, tak manželstvo ich rodičov bolo také normálne. Nevnímala žiadne problémy a nevidela nijaké násilie. To, že sa hádali, boli také normálne hádky. Otec bol trocha agresívny, ba vulgárny voči mame. To bolo asi jediné čo si vtedy všimla. Takto sa správal aj pred nimi. Mame hovoril škaredé veci a neoslovoval ju pekne ako svoju manželku. Na verejnosti si myslí, že sa tak nesprával. Po rozvode si to začali viacej so sestrou všímať. Otec sa nechcel rozvádzať a mama zase áno. Vtedy začali u neho aj také psychické problémy. Nevedel sa dostať z tej situácie. Bol taký zaseknutý. Nevedel si nájsť prácu alebo si ju ani nechcel hľadať. len sedel doma. Mama ho potom zamestnala vo firme. Aj pred rozvodom mama ťahala firmu. Otec jej pomáhal čo sa dalo. Pred rozvodom to bolo všetko také normálne. Keď bol rozvod mala 13-14 rokov. Otec mal tú vlastnosť, že mame škaredo nadával a proste sa s ňou tak rozprával. Matku videla plakať. Ale zvykla sa vždy zatvoriť do izby. Väčšinou pred každým utekala. Mama sa jej zdôverila, asi 3 - 4 krát, že otec od nej chcel nasilu sex. Bolo to po rozvode, keď vlastne žili ešte pod jednou strechou. Každý mal zvlášť spálňu. Matka sa otca určite bála a bojí sa ho doteraz. Pochybuje ale, že by tam došlo k fyzickému útoku. Skôr jej ubližoval psychicky. Vyhrážal sa jej cez SMS správy. Niektoré jej mama preposlala, ale pre ňu to bolo iné ako pre mamu. Mama proste žije v strachu. Mama riadila financie otec od nej peniaze pýtal. Otec dostával peniaze na kávu, bežné výdavky, šeky. Vie, že mama mu dávala peniaze, keď on chcel. Keď otcovi povedali, aby si našiel prácu, tak on nechcel. Povedal, že kto ho zamestná keď má 50 rokov. Vždy mal
nejaké výhovorky. Až teraz bol prinútený nájsť si prácu a začať normálne žiť. Aj keď mal otec výplatu, tie mu nestačili a od mamy si pýtal navyše. Otec, keď bolo všetko v poriadku bol milý ku všetkým. Keď mal zlú náladu alebo sa mu niečo nepáčilo tak, vtedy začal útočiť na mamu. Fyzicky nikdy mamu a ani ich nenapadol. Ona sa k poslednému útoku po ktorom mama podala trestné oznámenie nevie vyjadriť, lebo tam nebola. Ona so sestrou sa po rozvode snažili otcovi nejako pomôcť, ale on nechcel. Bolo jedno čo mu hovorili. Za dom v ktorom bývali platila mama všetko. Ona potom so sestrou tiež platila nájom, keď sa zamestnali. Od otca pýtali tiež nejaké peniaze, ale nikdy im nedal. Mama sa vždy snažila otcovi vyhovieť, aby bol pokoj. Počula aj niečo o tom vynútenom sexe, ale ona pri tom nebola. To, že sa otec mame vyhrážal, že ju zabije, bola jeho bežná veta. Keď sa rozvádzali, tak otec behal po dome so vzduchovkou, hovoril, že sa zabije, hodí pod vlak, ale nikdy to nespravil.
Znalec A.. A. Q., z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku č. 77/2020 uviedol, že predmetom znaleckého dokazovania bolo klinické psychiatrické vyšetrenie osoby O. S.. Vyšetrením obžalovaného nezistil, že by v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou alebo chorobou, preto nebol ani objektivizovaný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase vyšetrovacieho deliktu. Taktiež nebol objektivizovaný syndróm závislosti na návykových látkach a v čase vyšetrenia bol schopný chápať zmysel trestného konania. Nezistil to, že by obvinený bol v minulosti psychiatricky liečený. Jeho pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.
Znalkyňa Z.. Y. I., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní k znaleckému posudku č. 88/2020 uviedla, že v rámci znaleckého dokazovania skúmala všeobecnú a špecifickú vierohodnosť výpovede poškodenej, ktorá má za zachované percepčné a kognitívne funkcie, ktoré jej umožňujú správne vnímať, zapamätať si udalosti, ktoré prežila. V oblasti vnímania a zapamätávania nezistila u poškodenej žiadnu patológiu, tak isto v jej myslení nezistila žiadne fabulácie a konfabulácie. Osobnosť poškodenej je plne integrovaná, ktorá disponuje intaktnými rozumovými kompetenciami a v jej výpovediach nachádza zhodu. Tiež má dobrú úroveň intelektu, ktorá sa nachádza v hornom pásme populačného priemeru. Výpoveď zo psychologického hľadiska nesie pozitívne znaky špecifickej a všeobecnej vierohodnosti. Jej osobnosť je dobre diferencovaná, ale emočne a sociálne nezrelá. Málo sebavedomá. V rámci sociálneho kontaktu má snahu o prispôsobenie. K druhému pohlaviu má zodpovedajúce postoje. Ide o dobre sociálne integrovanú, kultivovanú osobnosť. V sociálnych situáciách má nedostatok sebadôvery, preto je neistá, ústupčivá, ľahko ovplyvniteľná a v záťažových situáciách najmä konfrontačným je až manipulovateľná. Chýba jej zážitok rodinného prostredia, čo vyplýva z jej mladosti. Neustále hľadá podporu, istotu a nachádza ju v konzervatívnosti. Vo vzťahu k širšiemu prostrediu je podnikavá, iniciálna, všestranná, zaujíma sa o svet. V čase vyšetrenia bola psychosomaticky nenarušená, v podstate zdravá osobnosť, neagresívna, ovládajúca sa, emočne stabilná. Jej mravná morálna vyspelosť je na najvyššom štádiu. Čo sa prejavuje prosociálnym správaním. Primerane dodržiava stanovené hranice v každodennom živote, je ochotná ich rešpektovať čo súvisí s mravnou vyspelosťou. Poškodená má psychologickú schopnosť zaregistrovať určitú realitu a túto si zapamätať a následne vo forme spomienky aj reprodukovať. Je dostatočne integrovaná osobnosť, disponujúca intaktnými rozumovými kompetenciami. Poškodená vedome a účelovo neskresľovala svoju výpoveď. Poškodená podrobne vypovedala podrobne opisovala udalosti, ktoré sú predmetom trestnej činnosti s miernymi nezrovnalosťami, ktoré sa týkali časovo nepresného uloženia zážitkov. Keďže sa jednalo o dlhý časový úsek tak je to samozrejmosťou. Nezistila u nej, že by mala prežité udalosti skresľovať ani pamäťové medzery. V čase vyšetrenia už vo vzťahu k jej bývalému manželovi nemala žiadne traumy. Jednak preto, že už dlhšiu dobu nežili v spoločnej domácnosti a hlavný podiel na tom má jej základná osobnostná výbava, že je ovládateľná, snaží sa každému vyhovieť, prispôsobiť avšak na vlastný úkor. Z vyšetrení poškodenej nezistila u nej známky týranej osoby, avšak tiež to súvisí s jej základnou osobnostnou výbavou.
Skutkový stav je taktiež ustálený lekárskou správou poškodenej č.l. 225 zo dňa 27.03.2015. V rámci vyšetrenia klinickým psychológom poškodená okrem iného uviedla, že nevie, čo má robiť, má problém s exmanželom. Je 8 rokov rozvedená, bývalý manžel je arogantný, stále od nej pýta peniaze. Neplatí nájom, úver ani výživné.
Podľa § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Formálne znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sú definované tak, že v danom prípade objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa v dôsledku ktorého je spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Takéto konanie páchateľa sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti. Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby vznikli následky na zdraví. Obligatórnym zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je osoba, voči ktorej smeruje konanie páchateľa. Takouto osobou môže byť len blízka osoba alebo zverená osoba. Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, bývalý manžel, druh, bývalý druh. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je potrebné, aby boli súčasne splnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. V prípade ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. je definovaný závažnejší spôsob konania - po dlhší čas. Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby po dlhší čas. Naplnenie tohto zákonného znaku osobitného kvalifikačného pojmu závažnejšieho spôsobu konania je preto potrebné posudzovať striktne individuálne, v závislosti od osobitosti konkrétneho prípadu, predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu. Teda pri posúdení, či ide o trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby páchaný po dlhší čas je potrebné vychádzať z charakteru a intenzity útokov uvedených v odseku 1 písm. a) Tr. zák. a tiež na ich následok v podobe fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej osoby.
Na základe vykonaného dokazovania, súd vyhodnotil produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne a na rozdiel od obžaloby z trestnoprávneho hľadiska konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd mal jednoznačne a bezpochybne preukázané, že obžalovaný v presne nešpecifikovanom období odo dňa 01. septembra 1999 až do dňa 07. júla 2020 v obci Topoľnica v priestoroch rodinného domu č. 176 ako aj v priestoroch k nemu patriacich a v priestoroch spoločnosti Happy Fashion s.r.o. v obci Topoľnica č. 155 a všade tam, kde sa zdržiaval so svojou manželkou Z. S. a odo dňa 18. 05. 2009 už exmanželkou, jej opakovane vulgárne nadával, ponižoval ju, osočoval, požadoval od nej opakovane niekoľkokrát za deň vykonávať pohlavný styk, sácal ju o stenu, dusil a pod vyhrážkou zabitia ju nútil, aby mu dávala peniaze, následkom čoho svojím konaním spôsobil poškodenej fyzické a psychické utrpenie.
Súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný v rozhodnom období predovšetkým verbálnymi útokmi opakovane ubližoval svojej manželke, resp. bývalej manželke, čo potvrdzuje výpoveď samotnej poškodenej Z. S., ktorá podrobne opísala jednotlivé násilne prejavy obžalovaného smerujúce voči jej osobe, na ktorú súd aj poukazuje a túto vyzdvihuje. Predovšetkým sa jednalo o také konanie obžalovaného, ktoré sa výrazným spôsobom vymykalo z noriem rodinného spolužitia s poškodenou. Jeho komunikácia s poškodenou sa vyznačovala vulgárnymi nadávkami, vyhrážkami ako aj v jej ponižovaní a osočovaní, čo vyústilo aj do fyzického násilia menšej intenzity. K danému záveru súd predovšetkým dospel na základe výpovede poškodenej Z. S., ktoré v podstate priamo aj nepriamo korešponduje s výpoveďami svedkýň D. S., D. S. W. U. J.. V rámci uvedeného je potrebné poukázať aj na závery znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia č. 88/2020, z ktorých okrem iného vyplýva, že znalkyňa vyšetrením poškodenej Z. S. zistila, že táto má zachované percepčné a kognitívne funkcie, ktoré jej umožňujú správne vnímať, zapamätať si udalosti, ktoré prežila. V oblasti vnímania a zapamätávania nezistila u poškodenej žiadnu patológiu, tak isto v jej myslení nezistila žiadne fabulácie a konfabulácie. Osobnosť poškodenej je plne integrovaná, ktorá disponuje intaktnými rozumovými kompetenciami a v jej výpovediach nachádza zhodu. Tiež má dobrú úroveň intelektu, ktorá sa nachádza v hornom pásme populačného priemeru. Výpoveď zo psychologického hľadiska nesie pozitívne znaky špecifickej a všeobecnej vierohodnosti. Poškodená má psychologickú schopnosť zaregistrovať určitú realitu a túto si zapamätať a následne vo forme spomienky aj reprodukovať. Je dostatočne integrovaná osobnosť, disponujúca intaktnými rozumovými kompetenciami. Poškodená vedome a účelovo neskresľovala svoju výpoveď. Poškodená podrobne vypovedala, podrobne opisovala udalosti, ktoré sú predmetom trestnej činnosti s miernymi
nezrovnalosťami, ktoré sa týkali časovo nepresného uloženia zážitkov. Keďže sa jednalo o dlhý časový úsek tak je to samozrejmosťou. Nezistila u nej, že by mala prežité udalosti skresľovať ani pamäťové medzery. V čase vyšetrenia už vo vzťahu k jej bývalému manželovi nemala žiadne traumy. Jednak preto, že už dlhšiu dobu nežili v spoločnej domácnosti a hlavný podiel na tom má jej základná osobnostná výbava, že je ovládateľná, snaží sa každému vyhovieť, prispôsobiť avšak na vlastný úkor. Z vyšetrení poškodenej nezistila u nej známky týranej osoby, avšak tiež to súvisí s jej základnou osobnostnou výbavou.
Súd nemal za preukázané, že obžalovaný O. S. naplnil zákonné znaky ustanovenia § 208 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (v obžalobe nesprávne uvedené § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) V zmysle tohto ustanovenia je vyjadrené, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a to nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie. V rámci trestného konania nebol produkovaný žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by bol získaný taký relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bezpochyby potvrdil takéto protiprávne konanie obžalovaného, resp. spôsobený následok.
Okrem uvedeného súd na rozdiel od obžaloby taktiež neakceptoval trestnoprávne posúdenie konania obžalovaného podľa ust. § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. t.j. závažnejším spôsobom - po dlhší čas.
Aj keď už samotný charakter útokov opísaných v skutkovej vete rozsudku nesie pečať trýznivosti vo vzťahu k poškodenej osobe, avšak stupeň intenzity vykonania takýchto útokov nebol tak exponovaný, že by to napĺňalo kritérium závažnejšieho spôsobu páchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyjadrený v ustanovení § 138 písm. b) Tr. zák. V danom prípade sa jednalo o opakované hádky medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré predovšetkým súviseli s finančnými problémami a ktoré vyústili aj do verbálnych vulgárnych vyhrážok obžalovaného a použitia násilia menšej intenzity. Súd dospel k záveru, že exponovanosť útokov obžalovaného z hľadiska ich charakteru, spôsobu a intenzity zásahu do integrity poškodenej a spôsobeného následku neboli takého rázu, že by napĺňali kritérium závažnejšieho páchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zák., ktorá okolnosť by vyžadovala použitie trestnej sadzby podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. - odňatie slobody 7 rokov až 15 rokov.
Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie obžalovaného kvalifikoval ak zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako úmyselné konanie (priamy úmysel). Tento právny záver súdu o subjektívnych znakoch trestného činu sa v prejednávanom prípade zakladá na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. V danom prípade sa jedná o preukázané verbálne a fyzické útoky obžalovaného, ktoré smerovali voči jej manželke, resp. bývalej manželke. Súd pri stanovení formy zavinenia vychádzal zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska. Súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že týmto úmyselným konaní obžalovaného došlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmov chránených Trestným zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb pred domácim násilím.
Súd pri úvahe o treste prihliadol na ust. § 34, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods.3 Tr. zák.
Obžalovaný O. S. je z miesta bydliska všeobecne hodnotený. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR v minulosti spáchal 4 priestupky na úseku cestnej premávky. V registri trestov nemá žiaden záznam.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd predovšetkým prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho zavinenie a pohnútku. Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Pri posudzovaní účelu trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. ako aj pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4
rokov. Zároveň pre posilnenie výchovného trestu a pre ochranu samotnej poškodenej mu súd v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uložil povinnosti nepriblížiť sa k poškodenej Patrícii Szabovej, nar. 03.12.1970, trvale bytom Topoľnica č. 151 na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zároveň nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej a zúčastniť sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na psychologickom poradenstve.
V tejto súvislosti súd poukazuje nato, že psychologickým poradenstvom sa rozumie činnosť zameraná na poskytovanie informácií, rád, návrhov, pomoci a podpory, prípadne na sociálne učenie pri riešení bežných, konfliktných a ťažko zvládnuteľných situácií. Psychologické poradenstvo je rovnako pomoc sprostredkovaná psychológom v krízových situáciách, napríklad pri závažných životných rozhodnutiach, riešenie problémov, preskúmanie a objasnenie cesty ako žiť uspokojivejšie (problémy v komunikácii, pracovné a rodinné problémy, emocionálne problémy, zvládanie stresu a záťaže a pod.).
Súd o škode nerozhodoval, pretože poškodená Patrícia Szabová si v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je až jeho doručenie.