Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/123/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., F. XX, toho času bytom C. C., F. XX B, proti manželovi B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., F. XX, právne zastúpený JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -77 zo dňa 9. apríla 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -77 zo dňa 9. apríla 2024 v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -77 zo dňa 9. apríla 2024 vo výroku II., ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G., z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX a manžela B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX, rozviedol. Výrokom II. schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému G. C., nar. XX.XX.XXXX, v znení: Maloletý G. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach má každý z rodičov samostatne. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky a jeho zdôvodnenie, ku ktorému sa manžel navrhovateľky nevyjadril.

3. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol obsah vyjadrení navrhovateľky, manžela a kolízneho opatrovníka na pojednávaní a za aplikácie § 18, § 19 a § 23 Zákona o rodine rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľky a manžela rozviedol.

4. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na ust. § 23 Zákona o rodine, ktoré upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi a vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, možnosť poskytovať si osobnú, morálnu a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia rozvratu súd skúma aj z hľadiska, či manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Samotné príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov, alebo v subjektívnom správaní manželov, manželovom vedomom zavinení porušovania manželských práv a povinností tak, ako uvádza ustanovenie § 18 a § 19 Zákona o rodine. Spoločenský účel manželstva má svoje ťažisko v založení rodiny, výchove detí a vo vytvorení zdravého rodinného prostredia. Súd preto pri rozhodovaní o rozvode musí prihliadnuť aj na záujmy maloletého dieťaťa, čo znamená posúdiť, ako pôsobí rozvrat vzťahov medzi manželmi na maloleté dieťa a v akom prostredí bude maloleté dieťa vyrastať po prípadnom rozvode manželstva.

5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželstvo účastníkov konania trvá necelých 15 rokov. Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva a narušenia vzťahov uviedla 1/ kritiku jej výchovných prístupov k jej staršiemu dieťaťu pochádzajúceho z predchádzajúceho vzťahu, 2/ rozdiely v názoroch, hodnotách, odlišnej morálnej úrovne, ktorá nastala v roku 2021. Manžel navrhovateľky nespochybnil jeho kritiku výchovných prístupov navrhovateľky k jej synovi z predchádzajúceho vzťahu, naopak, z jeho vyjadrenia vyplynulo, že syn navrhovateľky po 15-tich rokoch od nich odišiel, čo len potvrdilo tvrdenie navrhovateľky, že v domácnosti vznikali konflikty v súvislosti s výchovou syna navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu. Okresný súd mal tiež preukázaný druhý dôvod rozvratu manželstva uvádzaný navrhovateľkou spočívajúci v ich odlišných životných názoroch, hodnotách, morálnej úrovni, pretože manžel navrhovateľky ako príčinu rozvratu manželstva uviedol, že navrhovateľka začala domov nosiť spirituálne veci, stretávala sa s ľuďmi, ktorí nie sú vzdelaní, s takými „guru“, čo mal problém akceptovať a ako sám uviedol, od tohto obdobia sa mu navrhovateľka začala vzďaľovať. Manžel navrhovateľky ako svoj nesúhlas s rozvodom manželstva uviedol, že k navrhovateľke nestratil žiadne city, avšak toto tvrdenie v samotnom vyjadrení poprel, keďže odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti 01.07.2023 žiadnym spôsobom nezabránil, od tohto obdobia nevykonal žiadne kroky, ktorými by si navrhovateľku získal späť, nezakúpil jej darčeky, nepozval ju na večeru, do divadla, do kina. Z takéhoto konania manžela navrhovateľky vyplýva potvrdenie rozvratu vzťahov medzi nimi. Rovnako tvrdenie manžela navrhovateľky, že podanie návrhu na rozvod manželstva nie je pevným rozhodnutím navrhovateľky bolo vyvrátené tým, že z jej opakovaného vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo, že trvá na rozvode manželstva, jej rozhodnutie je pevné, nemieni sa vrátiť do spoločnej domácnosti. Pokiaľ manžel navrhovateľky ako ďalší dôvod nesúhlasu s rozvodom manželstva uvádzal ich spoločné dieťa, okresný súd poukázal na vyjadrenie navrhovateľky, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo zaťahovanie maloletého do ich hádok tak, aby bol ich svedkom, čo manžel navrhovateľky nepoprel. Okresný súd nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva vzhľadom na nevykonanie kroku pre záchranu manželstva, považoval za účelový, o čom svedčilo aj vyjadrenie navrhovateľky, podľa ktorej manžel sa mal vyjadriť, že rozvod bude naťahovať kvôli vysporiadaniu BSM.

6. Okresný súd mal preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Rozvod manželstva vzhľadom na zaťahovanie maloletého do hádok svojich rodičov, nebude ani v rozpore s jeho záujmami. Okresný súd mal splnené podmienky v zmysle zákonných ustanovení a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvod manželstva podľa je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

8. Okresný súd uviedol, že rodičia maloletého dňa 22.02.2024 uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý má byť zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach má každý z rodičov samostatne. Otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode.

9. Opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu odporučil súdu schváliť s odôvodnením, že v starostlivosti rodičov o maloletého nezistil žiadne nedostatky, obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre výchovu maloletého. Rodičovská dohoda je preto v záujme maloletého a neodporuje zákonu.

10. Okresný súd aplikoval § 24 ods. 2, 4, 5, § 62 ods. 7 Zákona o rodine a zaoberal sa tým, či navrhnutá rodičovská dohoda spĺňa podmienku zákonnosti a záujmu maloletého.

11. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že obaja rodičia dokážu zabezpečiť starostlivosť o maloletého, navzájom starostlivosť o maloletého nespochybňovali. Obaja rodičia poznajú školské výsledky maloletého, jeho zdravotný stav, potreby, povahu, obaja chodia s ním k lekárovi podľa ich dohody, otec ho vozí každý deň do školy, spolu športujú. Maloletý chodí k otcovi pravidelne, styk prebieha na základe dohody otca a maloletého aj s nočným prespaním, a to cez víkendy, ako aj cez pracovný týždeň. Rodičia sú vo výchove maloletého v zásadných veciach jednotní. Podľa vyjadrenia opatrovníka v starostlivosti rodičov o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, obaja majú vytvorené vhodné bytové podmienky.

12. Okresný súd mal splnené podmienky podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, a preto rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do ich spoločnej osobnej starostlivosti schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti zohľadnil, že takouto úpravou výchovného prostredia maloletého bude plne rešpektované jeho právo na výchovu a osobnú starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a tiež právo na udržiavanie pravidelného, rovnoprávneho, rovnocenného styku s obidvomi rodičmi, čo je v záujme maloletého. Tiež zohľadnil, že na doterajšiu starostlivosť zo strany rodičov je maloletý zvyknutý. Zverením maloletého do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bude kontinuálne zabezpečená starostlivosť o maloletého tak, ako tomu bolo pred rozvodom manželstva.

13. Vo vzťahu k výživnému okresný súd rodičovskú dohodu schválil, pretože mal preukázané, že výdavky spojené s návštevou školy, záujmovou činnosťou (návšteva jazykovej školy, venovanie sa thajskému boxu) uhrádza matka, ktorá aj vo väčšej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Pre úplnosť uviedol, že maloletý navštevuje terciu osemročného Katolíckeho gymnázia, je zdravý, má necelých 15 rokov. Matka, podľa vlastného vyjadrenia, dosahuje príjem ako SZČO a u svojho zamestnávateľa spolu vo výške 3.000 Eur netto. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1.385,98 Eur a starobného dôchodku vo výške 234,20 Eur.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu z dôvodu, že na aplikáciu iného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky.

15. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I., ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, v zákonnej lehote podal odvolanie manžel prostredníctvom zástupcu. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil a mal za to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, pretože vzťahy medzi manželmi nepovažuje za tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že by manželstvo nemohlo plniť svoj účel a očakáva, že v budúcnosti by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Podľa odvolateľa okresný súd neprihliadol pri rozhodovaní na záujem spoločného syna účastníkov. Odvolateľ nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu v odseku 12. odôvodnenia. Uviedol, že odchod manželky zo spoločnej domácnosti vnímal ako jej snahu o získanie priestoru na sebapoznanie, sebarealizáciu, nadobudnutie väčšej samostatnosti a slobody, ktorú určitým spôsobom v manželstve stratila tým, že manžel ju zahŕňal starostlivosťou, láskou, podporou, a to až v takej miere, že jej to začalo prekážať. Odchod bral iba ako dočasnú fázu ich spoločného života, pretože svoju manželku mal a stále má rád. Navrhoval jej hľadať spoločné riešenie pre upevnenie manželstva najmä z dôvodu, že spoločne vychovávajú maloletého syna. Navrhovateľka si po odchode zo spoločnej domácnosti nepriala, aby ju manžel kontaktoval, čo rešpektoval. Počas obdobia od 01.07.2023 sa snažil byť ústretový, chápavý, nekonfliktný, keď prišla do spoločnej domácnosti prosil ju, aby sa vrátila, snažil sa zistiť, aký je pravý dôvody nespokojnosti, ktorý doposiaľ nepozná, snažil sa o zlepšenie komunikácie, ktorá však zostala iba jednostrannou,

pre nezáujem navrhovateľky. Toto sú kroky, ktoré urobil pre záchranu manželstva, a či boli správne a dostatočné, je problematické objektívne vyhodnotiť. Manžel urobil všetko, čo vedel. Navrhovateľka nepoprela vyjadrenia manžela, že ju má stále rád, že voči nej prechováva pozitívne city, že má záujem o to, aby manželstvo bolo opäť harmonické, teda pozná jeho postoj. Posúdenia o nedostatočnosti konania manžela zo strany okresného súdu sú nesprávne. Pri skúmaní foriem prejavov lásky treba vychádzať z reálnych potrieb manželov počas ich harmonického fungovania, ktoré boli prejavom vzájomnej lásky uspokojované. Prejavmi lásky boli predovšetkým slová uistenia o tom, že ju má rád, že si ju váži, že sa mu páči, že je na ňu hrdý a takými prejavmi ju zahŕňal aj počas odlúčenia. Manžel poprel, že príčinou odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti mala byť jeho kritika výchovných postupov navrhovateľky k plnoletému synovi z predchádzajúceho manželstva, čo preukazoval stranou 4 bod 2. vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 04.07.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn . Uviedol, že nezasahoval do výchovy staršieho syna navrhovateľky, so všetkým pomáhal, samotná navrhovateľka ohodnotila vysoko pozitívne jeho správanie sa k synovi. Záver okresného súdu o preukázaní dôvodu rozpadu manželstva, ktorý mal spočívať v kritike výchovy syna navrhovateľky, preto považoval za nesprávny. Navrhovateľka sa k problémom v manželstve na pojednávaní vyjadrila tak, že s manželom majú rozdielne názory, hodnoty a odlišnú morálnu úroveň, nezhody vo výchove jej staršieho syna, svoje vyjadrenie však bližšie nevysvetlila. Aj keď manžel vo výpovedi uviedol, že začala domov nosiť spirituálne veci, stretávala sa s ,,guru“, čo mal problém pochopiť, navrhovateľku v jej koníčkoch ani vierovyznaní nijako neobmedzoval. Počas jej neprítomnosti sa staral o maloletého syna a navrhovateľka sa vždy mohla na neho spoľahnúť. To, že nezdieľal jej nadšenie a záujem o ezoteriku, či jogu, upozorňoval na možný negatívny vplyv ľudí, ktorými sa obklopila, nezapríčinilo rozpad manželstva. Rozhovormi a vyjadrením svojho názoru sa navrhovateľku snažil chrániť pred bludmi, ktorým začala veriť. Hoci mal odlišný názor a jej nadšenie nezdieľal, mala možnosť slobodne sa venovať svojím koníčkom. Pokiaľ by za rozpadom rodiny a harmonického vzťahu, ktorý si manželia budovali od roku 2009, bol ich rozdielny názor na ezoteriku, považoval by to za fatálne zlyhanie zo strany navrhovateľky. Jeho dôvera v kritické a triezve myslenie navrhovateľky trvá, preto sa domnieva, že návrat navrhovateľky do spoločnej domácnosti je v budúcnosti možný, medzi manželmi nevníma žiadne také rozpory, ktoré by nebolo možné prekonať pri minimálnej úprimnej snahe z oboch strán. Podľa odvolateľa okresný súd nesprávne vyhodnotil dôvod nesúhlasu manžela s rozvodom pre stratu rodinného zázemia spoločného syna. Mal za nepochybné, že stabilné a harmonické rodinné prostredie je dôležité pre pozitívny vývoj maloletých detí a strata istoty detí rozvodom ich rodičov môže u nich vyvolať stres, strach, úzkosť, depresie. Navrhovateľka aj manžel sa snažili maloletého čo najviac chrániť aj tým, že nesúhlasili s jeho vypočutím kolíznym opatrovníkom z dôvodu, že si to maloletý neželal. Okresný súd preto nemal preukázané stanovisko maloletého, potvrdené či vyvrátené vyjadrenia matky, že maloletý by mal byť zaťahovaný do ich partnerských konfliktov, čo manžel popiera. Navrhovateľka maloletému nevysvetlila dôvody odchodu zo spoločnej domácnosti. Maloletý si prechádzal ťažkým obdobím, počas ktorého ho sprevádzal najmä manžel svojím citlivým prístupom. Manžel bol sám zranený konaním navrhovateľky a z vlastnej skúsenosti má vedomosť, ako tento krok môže výrazne ublížiť maloletému a negatívne ovplyvniť jeho správanie, a preto sa na pojednávaní vyjadril, že jeho dôvodom nesúhlasu s rozvodom je skutočnosť, že to nie je v prospech maloletého a na tom vyjadrení trvá. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil, že nepopretím tvrdenia navrhovateľky o príčine jej odchodu zo spoločnej domácnosti pre zaťahovanie maloletého do hádok rodičov, bolo toto tvrdenie považované za preukázané a pravdivé. Pokiaľ okresný súd nesúhlas manžela s rozvodom vyhodnotil ako účelový, o čom malo svedčiť vyjadrenie navrhovateľky, podľa ktorej sa mal manžel vyjadriť tak, že rozvod bude naťahovať kvôli BSM, tak uvedené tvrdenie popiera. Manžel preukázal snahu o záchranu manželstva na rozdiel od navrhovateľky, ktorá sa reálne zaujímala o rozdelenie a vyporiadanie spoločného majetku. Manžel sa vyporiadaním BSM nezaoberá, pretože mu ide prioritne o záchranu manželstva. Ak dôjde k rozvodu, nemá problém sa s navrhovateľkou korektne vysporiadať. Manžel prejavil v konaní vôľu o návštevu odborníka, psychológa, resp. párového terapeuta, ktorý by mohol pomôcť manželom nájsť k sebe cestu. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie postupoval iba formálne a neprejavil úsilie o zmierenie manželov. Uspokojil sa s vyjadrením navrhovateľky o jej pevnom rozhodnutí rozviesť sa, neprihliadol na manželstvo, v ktorom harmonicky žili 14 rokov, na záujem maloletého, ktorý chce žiť v úplnej rodine, na dôvody navrhovateľky, ktoré neboli preukázané a iba jednostranne a zaujato vyhodnotil odmietnutie rozvodu zo strany manžela navrhovateľky ako účelové. Okresný súd nemal preukázaný objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, manželstvo aj naďalej plní svoju funkciu výchovnú voči maloletému dieťaťu a funkciu vzájomnej pomoci, a preto je rozhodnutie okresného súdu nesprávne a predčasné. Navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 28. 05. 2024 na č.l. 101 spisu, bolo odvolanie manžela doručené navrhovateľke a opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec na základe podaného odvolania v rozsahu vyplývajúcom z ust. (z tohto titulu nedotknutým ponechal výrok II. o schválení rodičovskej dohody, voči ktorému odvolanie ani nie je prípustné), a za aplikácie ust. a contrario v spojení s ust. postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o rozvode manželstva a v závislom výroku III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie manžela bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -110 zo dňa 26.06.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 23.07.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu manžela, bolo prioritne posúdiť, či v danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie boli naplnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manžel síce napadol rozsudok súdu prvej inštancie výslovne len vo výroku I. o rozvode manželstva, ale nakoľko s týmto výrokom je spojený aj výrok ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, odvolací súd sa zaoberal aj výrokom II. o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode.

20. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku podporujúceho správnosť záverov, pre ktoré bolo potrebné návrhu navrhovateľky prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania rozviesť.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne v zmysle .

22. Za aplikácie ustanovenia k odvolacím argumentom manžela dopĺňa nasledovné.

23. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

24. So zreteľom na obsah vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potom zjavné, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania, tak potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti založeného partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

25. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, keď manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, intímne nežijú, čo potvrdil aj manžel navrhovateľky vo svojom vyjadrení do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.04.2024 (konkrétne na č.l. 71 spisu) a navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti (od 01.07.2023), pričom je pevne rozhodnutá ukončiť manželstvo rozvodom. Tento svoj postoj vyjadrila v návrhu ( č.l. 1-2 spisu), do Záznamu z prvého informatívneho stretnutia rodičov dňa 22.02.2024 (č.l. 58-59 spisu), ako aj na pojednávaní (zápisnica na č.l. 69-75 spisu). V zhode s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonicky jeho manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta tak, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má k navrhovateľke citový vzťah, ani to, že si praje zachovanie ich manželstva. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia spolu vychovali maloleté dieťa, ktorému sa snažili vytvoriť rodinné zázemie, ktoré by rozpadom manželstva stratil, čím argumentoval odvolateľ, keďže táto skutočnosť síce vypovedá o tom, že svojho času si manželstvo svoju spoločenskú funkciu naozaj plnilo, toto je však už minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku výslovne odmieta. 26. Hoci manžel v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní žiadal zachovať manželstvo s navrhovateľkou a zrušiť rozsudok okresného súdu, tak krajský súd poukazuje na to, že možnosť obnovenia spolužitia medzi manželmi za stavu, kedy navrhovateľka jednoznačne a ,,neochvejne“ deklaruje svoj negatívny postoj k spoločnej forme spolužitia, je v konečnom dôsledku nereálna. Navrhovateľka pritom nielen slovne deklaruje ukončenie manželského spolužitia, ale už aj realizovala konkrétne kroky, ktorými naplnila svoje rozhodnutie definitívne ukončiť (manželské) spolužitie s manželom - t.j. odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti 01.07.2023.

27. K apelu odvolateľa, že súd prvej inštancie mal na manželov pôsobiť výchovne a usilovať sa o ich zmierenie, a pokiaľ tak neurobil, tak je jeho rozhodnutie predčasné, krajský súd uvádza, že rozvod manželstva je najkrajnejšom formou riešenia rozvratu manželstva a možno k nemu pristúpiť pri naplnení podmienok predpokladaných ustanovením § 23 Zákona o rodine, avšak v tomto prípade súd prvej inštancie nijako nepochybil. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť splnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa musí javiť ako nezmeniteľná a nenapraviteľná. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, avšak nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Zákon výslovne v ustanovení ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov, avšak možnosti súdu, pokiaľ ide o odstraňovanie príčin rozvratu manželstva, sú obmedzené a aktivita vyvíjaná zo strany súdu závisí od okolností každého prípadu. Zákon neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť, preto súd túto povinnosť realizuje s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Nie je vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. V danej veci z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.04.2024 vyplýva, že po výsluchu manželov sa súd pokúsil o vyriešenie sporu zmierlivo, pričom v rámci zmierovacieho konania navrhovateľka výslovne uviedla, že na rozvode trvá. Hoci po vykonanom dokazovaní v tomto prípade neuložil okresný súd účastníkom konania návštevu manželskej poradne, ani ich nevyzval na zmierne riešenie mediáciou, niet dôvodu s ohľadom na zistený skutkový stav takýto postup mu vytknúť, ak sama navrhovateľka na návrh právnej zástupkyne manžela, či by nebolo možné, aby súhlasila s dvoma stretnutiami u psychológa, ktorý sa špecializuje na párovú terapiu, reagovala nesúhlasom so zdôvodnením, že stav by sa nezmenil ani po návšteve akéhokoľvek odborníka. Výslovne sa vyjadrila, že rozhodnutie rozviesť sa je pevné, nie je ochotná sa do manželstva vrátiť a trvá na rozvode. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že zákon dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať k návšteve psychologickej poradne, alebo ich vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, nedáva súdu možnosť toto im uložiť (prikázať) ako povinnosť. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierenie, prípadne zmierne riešenie v

konkrétnom prípade účelná a v danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup účelný nebol. S ohľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, u ktorej došlo k citovému odcudzeniu voči manželovi, k rozporom, ktoré nedokáže prekonať, bolo totiž nepochybné, že rozvrat manželstva jej trvalý a obnova spolužitia nie je možná.

28. K úplnosti sa dodáva, že ak sa takejto pomoci mediátora, terapeuta domáha odvolateľ až v čase prebiehajúceho proinštančného konania, príp. odvolacieho konania, ide o počínanie žiaľ, zjavne oneskorené, nespôsobilé sanovať/zvrátiť nastalý rozvrat vzťahov.

29. Po vykonanom dokazovaní aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne skonštatoval, že ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a ani do budúcna nemôže plniť svoje funkcie. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že všetky prostriedky na to už boli vyčerpané a jedinou cestou je tu rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v rozpore so zákonnou úpravou. Správny bol záver okresného súdu i v tom, že rozvod manželov nie je ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

30. Krajský súd nezistil dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie , .

31. V súvislosti s podaným odvolaním manžela a s právnou úpravou v ust. krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že voči výroku II. o schválení rodičovskej dohody v súdenej veci v otázke úpravy výkonu rodičovských práva a povinností na čas po rozvode k mal. G. ( o zverení do spoločnej starostlivosti, o zastupovaní, výživnom ) v zmysle nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. Vzhľadom na označenú osobitnú právnu normu, ktorá má prednosť pred normou všeobecnou ( , podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veci, v ktorej môže začať konanie aj bez návrhu, a teda teoreticky by mohol preskúmať i tú časť rozhodnutia, ktorá predstavuje rodičovskú dohodu), krajský súd s poukazom na to, že dotknutý výrok o schválení rodičovskej dohody nebol odvolaním ani fakticky napadnutý, konštatoval, že v danej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže neboli zistené výnimočné okolnosti pre ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.