Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoCsp-6-2024.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/6/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XX, zast. advokátska kancelária WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2 667,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. januára 2024 č. k. 18Csp/127/2023-55 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 667,18 eura, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 667,18 eura od 12. 09. 2023 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 37, § 39, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že pokiaľ ide o charakter zmluvy z hľadiska obsahu a povahy, zmluva o úvere má nepochybne spotrebiteľský charakter, a preto podlieha posudzovaniu, z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva bola uzatvorená medzi fyzickou osobou, ktorá bola v zmluve determinovaná menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Po preskúmaní predmetnej zmluvy konštatoval, že celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú v nich formálne rozčlenené na úrok vo výške 39,15% ročne a „administratívny poplatok", ktorý má pokrývať administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Z takéhoto vymedzenia nie je zrejmé, o aké administratívne náklady by sa malo jednať. Presná informácia o tom, z čoho administratívny poplatok pozostáva, a prečo je v predmetných zmluvách vyčíslený práve uvedenými sumami, nie je možné zistiť zo zmluvy o úvere. Žalobkyni tak nebola poskytnutá komplexná informácia o celkovej výške administratívneho poplatku, o jeho zložení, tým pádom primeranosti požadovaného administratívneho poplatku, a zároveň jej nebola zachovaná možnosť výšku poplatku akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ by sa malo jednať o poplatok zohľadňujúci náklady na uzavretie
zmluvy, nepovažoval za akceptovateľný poplatok, ktorého výška sa pohybuje na úrovni jednej polovice úverovej istiny, keďže ním žalovaná prekrýva skutočnú úrokovú mieru úveru. Zároveň uviedol, že výška RPMN, tak ako bola uvedená v Zmluve o úvere, a ktorá sa zmenila v Dohode o plnení v splátkach k Zmluve o úvere číslo 401600146 na hodnotu 304,10%, je uvedená v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Dospel preto k záveru, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
1.2. Preskúmal obsah Dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že predmetná dohoda neobsahuje poučenie žalobkyne o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť tak, ako to stanovuje § 5a ods. 1písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, preto je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy neprípustné. Poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je koncipovaný jej obsah týkajúci sa pohľadávky žalovanej, nespĺňa náležitostí právneho úkonu, tak ako ich stanovuje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitne požiadavku určitosti. Z obsahu dohody nie je zrejmá určitá pohľadávka, ktorá má byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, pričom pohľadávku je možné považovať za dostatočne určitú, keď je vyjadrená peňažnou sumou a právnym dôvodom vzniku. V danom spore nebolo preukázané, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobkyňou ako spotrebiteľkou vopred individuálne dojednaná. Zároveň súd uviedol, že v Dohode o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobca ako dlžník vystavil zmenku, pričom odmena zo zmenky predpokladaná v dohode o zrážkach zo mzdy predstavuje zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy (teda 91,25% ročne) a zákonný sankčný úrok vo výške 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania. Mal za to, že ide o neplatný právny úkon, uvedené nemá oporu v zmluve o spotrebiteľskom úvere ani v dohode o plnení v splátkach, a preto spôsobuje neplatnosť zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a právnymi predpismi.
1.3. S poukazom na vykonané dokazovanie, keď žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný, neuviedol žiadne argumenty a nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil uplatnený nárok, mal za preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500 eur, žalobkyňa uhradila sumu vo výške 261 eur (preukázané potvrdením zo dňa 30. 10. 2013) a sumu 2 921,18 eura (vykonané zrážky zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne). Žalobkyňa zaplatila celkovo žalovanému sumu vo výške 3 182,18 eura, na strane žalovaného tak prijatím plnenia (plnenie bez právneho dôvodu) vo výške presahujúcej 500 eur došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať. Žalobkyňa by mala nárok na zaplatenie sumy vo výške 2 682,18 eura (3 182,18-500), žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 2 667,18 eura, a keďže súd bol petitom žaloby viazaný a nemôže ho prekročiť, priznal žalobkyni sumu vo výške 2 667,18 eura. Uviedol, že žalobkyni priznal i úrok z omeškania, a to od 12. 09. 2023 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobkyňa mala úspech vo veci, priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli.
2. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že na zmluvu o úvere nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v danom prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, a preto ide o vzťah obchodnoprávny, a nie občianskoprávny. Namietal, že zmluva o úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom predpísané obligatórne náležitosti. Poukázal na to, že ak po podpise zmluvy o úvere žalobkyňa nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Uviedol, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve. Poukázal na tú skutočnosť, že do sumy nároku, ktorú si uplatňuje žalobkyňa z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru nemožno zahrnúť ani zákonný úrok z omeškania. Žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou istiny, vzhľadom na čo mu patrí okrem istiny poskytnutého úveru nárok na zákonný úrok z omeškania, ktorý nie je možné považovať za odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere alebo ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný sa k podanej žalobe vôbec nevyjadril, napriek tomu, že bol súdom prvej inštancie vyzvaný. Poukázala na pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, kedy napriek tomu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 273 CSP a napriek tomu, že ide o spor so slabšou stranou sporu, nevydal rozsudok pre zmeškanie. V tomto postupe súdu tak videla procesné pochybenie a nesprávny úradný postup, kedy jej súd zmaril ako slabšej strane sporu možnosť, aby o jej nároku bolo rozhodnuté rýchlo, efektívne a s čo najmenšími nákladmi. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, namietla, že ide o nové skutkové tvrdenia, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že má postavenie spotrebiteľa. Žalovaný nepoprel, že by nekonala ako spotrebiteľka, preto navrhla, aby odvolací súd neprihliadal na prostriedky procesnej obrany žalovaného uvedené v odvolaní, pretože sa jedná o novoty. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013. Za neprípustné novoty v odvolacom konaní považovala aj obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že nejaké jej platby mali byť započítané na úrok z omeškania. Žalovanému nič nebránilo uplatňovať tieto prostriedky procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie. Rovnako tak túto obranu považovala za neurčitú a nepreskúmateľnú. Popierala, že by jej plnenia boli započítané na úrok z omeškania. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy vo výške 2 667,18 eura s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 13. 02. 2013 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401600146, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi úver vo výške 500 eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanej túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984 eur jednorazovo do 18. 02. 2014. Zároveň podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovanej sumy sa žalobkyňa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalovaného vyzval uznesením č. k. 18Csp/127/2023-34 zo dňa 12. 10. 2023, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný výzvu súdu prevzal dňa 20. 10. 2023, avšak k žalobe sa nevyjadril. Súd prvej inštancie vo veci následne nariadil pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 16. 01. 2023, pričom žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 20. 11. 2023. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa 11. 01. 2024 podanie, v ktorom sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Okrem ospravedlnenia k veci nič neuviedol. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
8. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
9. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalovaný mal v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a bol vyzvaný súdom na ich predloženie a bol súdom poučený o tom, že ak si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
10. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je podmienené ich skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.
11. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a v odvolaní nepreukázal, že ním v odvolaní tvrdené skutočnosti nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez jeho viny, odvolací súd na tieto ním tvrdené skutočnosti nemohol prihliadnuť a potom považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie za správny, pričom už tento záver postačuje na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobkyne vyhovel. Záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobkyne pre absenciu prípustných dôvodov v odvolaní nebolo z akých dôvodov preskúmavať, pričom odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný.
12. Napriek uvedenému, odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného dodáva, že s posúdením daného vzťahu ako spotrebiteľského súdom prvej inštancie v bode 19. napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje. Dlžníčka uzatvárala zmluvu o úvere so žalovaným ako spotrebiteľka, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ani inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vstupoval do zmluvných vzťahov so žalobkyňou ako dlžníkom v pozícii dodávateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Na tomto právnom základe súd daný právny vzťah správne vyhodnotil ako spotrebiteľský, na právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade má špeciálna právna úprava, ktorou je Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj právna úprava o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a preto je nevyhnuté predmetný právny vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalovaný v odvolaní s poukazom na znenie zmluvy uviedol, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, k tomu odvolací súd uvádza, že takýmto spôsobom súd prvej inštancie rozhodnutie neodôvodnil, pričom dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel žalovaný v odvolaní nenamietol. Pokiaľ je zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov, má žalobkyňa nárok na vrátenie všetkých plnení nad rámec toho, čo jej bolo poskytnuté, teda aj plnenie, ktoré bolo započítané na úroky
z omeškania. Keďže súd prvej inštancie zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, plnením nad rámec toho, čo jej žalovaný poskytol u neho došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože v okamihu poskytnutia plnenia zo zmluvy o úvere existoval právny dôvod plnenia aj nad rámec poskytnutej istiny, ale v dôsledku vyhlásenia úverovej zmluvy súdom za bezúročnú a bez poplatkov stratil svoje právne účinky (odpadol). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ napadnutým rozsudkom žalobe žalobkyne vyhovel, toto rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, odvolací súd jej voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.