Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17P-14-2013.pdf
PDF · 102.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa G. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: O. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., K.. K. XXX/X a otca: V. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. J. I. č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne a to počnúc dňom 24.1.2013, čím sa mení Rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. 12P/428/2007 - 34 zo dňa 19.6.2008.
Dlžné výživné za obdobie od 24.1.2013 do 25.4.2013 v celkovej výške 480,84 eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť v šiestich mesačných splátkach po 80,14 eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 24.1.2013 sa matka mal. dieťaťa domáhala zvýšenia výživného od právoplatnosti rozsudku a to na sumu 170,- eur mesačne, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. 12P/428/2007 - 34 zo dňa 19.6.2008 vo výške 49,79 eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že určené výživné vo výške 49,79 eur mesačne nepostačuje na pokrytie výdavkov dieťaťa, otec iným plnením na dieťa neprispieva, výživné platí nepravidelne. Matka poberá prídavky na mal. dieťa, pracuje, žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len na mal. G. A..
Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril, nedostavil sa na vytýčené pojednávanie dňa XX.X.XXXX aj napriek tomu, že predvolanie prevzal osobne dňa 4.3.2013, bol poučený o následkoch, keď sa nedostaví, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti, nakoľko mal k dispozícii všetky relevantné listinné dôkazy. Otec bol teda predvolaný riadne a včas spolu s výzvou, aby sa k návrhu vyjadril, spolu s poučením podľa O.s.p. a preto mu súd nemohol odňať právo konať pred súdom, keď vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd postupoval zákonne a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju prítomnosť riadne a včas neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania a súd tak postupoval podľa § 101 ods. 1 a 2 O.s.p.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd v rámci dokazovania vypočul kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, matku dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/428/2007 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Okresný súd Šaľa rozsudkom pod č.k. SA-NC 518/2000 - 17 zo dňa 26.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.6.2001, zveril mal. dieťa do výchovy matke a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu dieťaťa mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 eur) vždy do 15. dňa v mesiaci od 16.10.2000.
Tunajší súd rozsudkom pod č.k. 12P/428/2007 - 34 zo dňa 19.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.7.2008, zmenil rozsudok Okresného súdu Šaľa pod č.k. SA-NC 518/2000 - 17 v časti o výžive na mal. dieťa tak, že výživné zvýšil zo sumy 33,19 eur na sumu 49,79 eur (1.500,- Sk) mesačne a to počnúc dňom 1.1.2008.
V čase posledného rozhodnutia o výživnom matka dieťaťa pracovala na polovičný úväzok po prekonaní infarktu, dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 3.362,- Sk (111,60 eur), otec dieťaťa bol dobrovoľne nezamestnaný. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mal. dieťa bolo žiakom X. ročníka ZŠ.
Počas konania súd zistil, že matka dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti Študentský servis, s.r.o., Košice, za obdobie 2/2012 - 1/2013 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 148,92 eur. Matka dieťaťa mesačne poberá prídavky na mal. dieťa vo výške 23,10 eur v roku 2013 a 22,54 eur v roku 2012. Matka býva s mal. dieťaťom v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktorým na bývanie a stravu neprispieva, nakoľko jej príjem jej to neumožňuje.
Mal. G. A. je žiakom X.ročníka základnej školy v I. - I. (t.j. je žiakom O. stupňa ZŠ), kam denne cestuje autobusom, cena cestovného je 0,15 eur jedna cesta, t.j. 0,30 eur denne, cca. 6,60 eur mesačne. Mal. dieťa je zdravé, hoci navštevuje ambulanciu alergológa, matka dopláca na lieky 5,- eur na 3 mesiace. Matka súdu vydokladovala mesačné náklady na dieťa na oblečenie, obuv a hygienické potreby, ktoré zodpovedajú primeraným výdavkom vzhľadom na vek dieťaťa, návštevy psychológa - 15,- eur za jedno sedenie, mesačne 1-2 sedenia. Dieťa v šk. roku 2011/2012 zaplatil ZRPŠ 10,- eur, poistné 0,80 eur, pracovné zošity 7,20 eur, v šk. roku 2012/2013 zaplatil ZRPŠ 10,- eur, poistné 0,80 eur, pracovné zošity 6,50 eur.
Za obdobie od 02/ 2012 do 02/2013 (za toto obdobie matka súdu predložila poštové poukážky o úhrade výživného) mal otec dieťaťa na výživnom zaplatiť 13 x 49,79 eur, t.j. 647,27 eur, v skutočnosti zaplatil výživné vo výške 500,- eur, z čoho vyplýva, že je v omeškaní s úhradou výživného, toto si neplní riadne a včas. Otec dieťa nenavštevuje, nijakým iným spôsobom neprispieva na jeho starostlivosť.
Otec dieťaťa je t.č. dobrovoľne nezamestnaný, z potvrdenia Úradu práce Nové Zámky zo dňa 4.3.2013 vyplýva, že nie je evidovaný na Úrade práve ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný od 22.1.1996 do 11.2.1996 a z potvrdenia Úradu práce Nové Zámky zo dňa 5.3.2013 vyplýva, že nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.3.2013 vyplýva, že otec dieťaťa nie je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné tak, ako to vyplýva z návrhu matky, t.j. na 170,- eur mesačne, avšak od podania návrhu. Uviedol, že dieťa je žiakom F.. stupňa ZŠ, otec sa s ním nekontaktuje, matke nepomáha so starostlivosťou ani osobne, ani iným plnením, výživné platí nepravidelne, je dobrovoľne nezamestnaný, ktoré skutočnosti odôvodňujú, aj vzhľadom na nízky príjem matky a dobrovoľnú nezamestnanosť otca, zvýšenie výživného tak, ako to požaduje matka dieťaťa.
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.
Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Niet dôvodu preto prihliadať ani napr. na pokutu, ktorú je otec detí povinný zaplatiť v prospech dopravného inšpektorátu.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, na dieťa inak neprispieva. Otec sa vyhýba plneniu svojich rodičovských povinností, dlhodobo nemá riadne zamestnanie. Takýto postoj je v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa a plnením si rodičovských povinností. Otec dieťaťa nemá záujem riešiť si svoju pracovné zaradenie, zaujíma pasívny postoj, pričom dieťa má svoje potreby bez ohľadu na snahu otca, má svoje záujmy a najmä fyzický vek, primerane ku ktorému má aj mesačné výdavky. Dieťa je vo vývoji, má svoje mesačné výdavky na hygienické potreby, stravu a všetka starostlivosť a finančné zabezpečenie dieťaťa je na matke. Matka sa o dieťa osobne stará.
Súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči dieťaťu tak, ako to vyplýva z výroku rozsudku, nakoľko takto určené výživné považuje za spravodlivé v záujme mal. dieťaťa s ohľadom na jeho plnenie školských povinností, pohlavie, potreby a záujmy. Je proti záujmu dieťaťa, aby súd prihliadal na nezamestnanosť otca, resp. súd musí prihliadať na to, že otec je nezamestnaný dobrovoľne a to už dlhé roky, otec je v produktívnom veku, je zdravý. Súd poukazuje aj na to, že otec dieťaťa nechodieva na súdne pojednávania (ani v predchádzajúcich konaniach) a nereaguje na výzvy súdu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, ale najmä v záujme dieťaťa, určiť výživné otca na dieťa vo výške 170,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Súd nevzhliadol objektívne dôvody, prečo si matka nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr,
keď dieťa nastúpilo na druhý stupeň ZŠ do piateho ročníka, tieto dôvody v konaní zistené a preukázané neboli, preto súd priznal vyššie výživné len odo dňa podania návrhu a nie ja spätne podľa § 77 ods. 1 ZR.
Obdobie od 24.1.2013 do 25.4.2013 v celkovej výške 480,84 eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť v šiestich mesačných splátkach po 80,14 eur
O povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 24.1.2013 do 25.4.2013 v celkovej výške 480,84 eur súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Dlžné výživné súd vypočítal ako súčet výživného, o ktoré súd zvýšil výživné od 24.1.2013, t.j. 4 mesiace x 120,21 eur, spolu tak dlžné výživné vo výške 480,84 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného a nezáujem otca o dieťa a o konanie, súd považuje za spravodlivé uhradiť ju do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (480,84 eur/6 mesiacov, t.j. splátky po 80,14 eur mesačne).
Dlžné výživné za predchádzajúce obdobia, kedy platila úprava predošlých rozsudkov súdu, si matka musí vymáhať exekučne na základe týchto exekučných titulov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Súdne konanie sa začalo za maloletosti detí, preto ho bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.