Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/139/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľa: C.. C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. A.. Č.. XX, G., zastúpený: Ing. Taras Kukula, nar. 18.09.1951, bytom Veľká Scherfelova 98, Poprad, proti odporcovi: Y., Š. G., IČO: XX XXX XXX, E. XX, J., zastúpený: advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, Palackého ul. č. 12, Bratislava, o zaplatenie istiny 34.218,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. decembra 2010, č. k. -161, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 500,34 eur, k rukám právnej zástupkyne odporcu JUDr. Zdenke Benčíkovej, do troch dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 34.218,60 eur s 9% úrokom z omeškania ročne, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , , , , , , , , , , , o vodách a vecne tým, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že hydromelioračné zariadenia (zavlažovacie potrubie), ktoré je stavbou odporcu a nachádza sa na jeho parcele č. XXXX/XX, v katastrálnom území T., sa nevyužívajú na národnohospodárske účely, ale na podnikateľskú činnosť odporcu s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ v kúpnych zmluvách zo dňa 19.04.2004 a 16.08.2004, na základe ktorých nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec K. B., parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 279 m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 31. 295 m2 a parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 559 m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX prehlásil, že stav prevádzaných nehnuteľností pozná, pred uzavretím kúpnej zmluvy si ich prezrel a v takom stave ich aj do svojho výlučného vlastníctva kupuje, pričom svoju vedomosť o existencii a prítomnosti voľným okom pozorovateľných prvkov zavlažovacieho potrubia ani nepoprel. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že odporca je štátnym podnikom založeným na účely uspokojovania verejnoprospešných záujmov, najmä výkonu správy a prenájmu hydromelioračných zariadení, prevádzkovania závlahových a odvodňovacích zariadení, ich opráv a údržby s tým, že iba prenájmom uvedených zariadení môže získavať finančné prostriedky na účely uspokojovania verejnoprospešných záujmov, spojených so správou uvedených zariadení. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ kúpou daných nehnuteľností vstúpil do rizika nedosiahnutia finančného efektu predpokladaného zmenou kvalifikácie uvedených nehnuteľností z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v chránenej vodohospodárskej oblasti na stavebné pozemky a neuvedomenie si podmienok určujúcich vydanie rozhodnutí o prekvalifikovaní charakteru

pozemkov, nemôže byť na ujmu výkonu práv odporcu, ako správcu majetku štátu, z dôvodu ktorého na strane odporcu nedošlo k naplneniu ani jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, keď jeho konanie ani k takémuto účelu nesmerovalo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. , nakoľko postupom súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť pred súdom konať ( ), zároveň z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil ( ) a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkový zisteniam ( ) a napokon z dôvodu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že nerozhodol o podanom návrhu, keď sa nezaoberal dôvodmi špecifikovanými v návrhu na začatie konania s tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je iba opisom vyjadrenia odporcu zo dňa 26.11.2010. Poukázal na skutočnosť, že o existencii zavlažovacieho potrubia vedomosť nemal, nakoľko pri uzavretí kúpnych zmlúv z Listov vlastníctva nebol zrejmý žiadny stav, neboli na nich zapísané žiadne vady, ťarchy v prospech odporcu, z ktorých by bolo zjavné, že pod úrovňou pôdy sa nachádzajú akési stavby. Nesúhlasil s postupom prvostupňového súdu, ktorý namietol nesprávnosť ním predloženého znaleckého posudku č. 91/2009 z dôvodu, že bol vypracovaný nesprávnym znalcom s tým, že podľa názoru odvolateľa, bol ustanovený správny znalec, ktorý správnym spôsobom určil spôsob bezdôvodného obohatenia z titulu užívania daných zariadení odporcom na parcele, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Namietol, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy meritórny základ jeho žaloby, keď opomenul uviesť a vyhodnotiť základné skutočnosti s poukazom na skutočnosť, že na predmetných parcelách je postavené zariadenie vo vlastníctve odporcu, ktoré tento prenajíma iným súkromným subjektom bez plnenia akýchkoľvek národohospodárskych úloh a navrhovateľovi neuhrádza ako vlastníkovi žiadne náhrady, pričom sa bráni uzavrieť nájomné zmluvy. Navrhovateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil parcelu ako ornú pôdu aj napriek tomu, že v inej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia používa práve rozhodnutie príslušného orgánu D., ktorým bol dlhodobo a dávno pred podaním žaloby stav a charakter pôdy, ktorá je predmetom sporu a na ktorej je vyčíslené bezdôvodné obohatenie, menená zo štatútu orná pôda na pôdu stavebnú.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Súhlasil s tvrdením navrhovateľa, že rozhodnutím M. G. Ú. E. D., Č.. XXXX/XXXX - N. zo dňa 26.10.2009, bolo rozhodnuté o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo pre výstavbu rodinných domov a komunikácie na pozemkoch o celkovej výmere 3,1295 ha a zároveň existenciu hydromelioračného zariadenia pod parcelou č. XXXX/XX, List vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie L. T. nepoprel s tým, že tvrdenie navrhovateľa o nevyužívaní zavlažovacieho potrubia, ktoré je v správe odporcu na účely verejnoprospešných záujmov, považuje za nepodložené a subjektívne domnienky navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť že odporca je štátnym podnikom, založeným za účelom uspokojovania verejnoprospešných záujmov, v súlade so o štátnom podniku, ktorého predmetom činnosti sú najmä, výkon správy hydromelioračných zariadení v rozsahu voľnej živnosti, prevádzkovanie závlahových a odvodňovacích zariadení a oprava a údržba závlahových odvodňovacích zariadení, bol založený rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, vydaným dňa 11.03.2003, pričom zakladateľ odporcovi neodňal charakter podniku, ktorého základným predmetom činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. V dôvodoch svojho vyjadrenia odporca ďalej uviedol, že predmetné zavlažovacie zariadenie bolo vybudované podľa Rozhodnutia Okresného L. E.Ý. J.

- E. v J., odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ktorý povolil výstavbu tohto vodohospodárskeho diela, č. E../.-R.-XX/XXXX v súlade s príslušnými právnymi predpismi a Š. C. D., právny predchodca odporcu, v postavení investora a užívateľa stavby „O. - L. T. - X. G. I.“, podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a uvedenie diela do trvalej prevádzky, a nakoľko neboli ohrozené záujmy spoločnosti ani vodohospodárske záujmy, kolaudačným rozhodnutím E../.-R.- XX/XXXX-T., bolo povolené užívanie predmetnej stavby a uvedenie diela do trvalej prevádzky podľa ustanovenia o vodách, (Stavebný zákon) a v súlade so , o správnom konaní. Zároveň uviedol, že pod parcelou č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, predchádza časť funkčného podzemného

závlahového potrubia, ktoré je vo vlastníctve odporcu (štátu) a slúži verejnému záujmu na závlahu pozemkov až po katastrálne územie Š., je vodnou stavbou, ktorá spadá pod osobitnú ochranu a z dôvodu čo najefektívnejšieho využitia predmetnej závlahy, je v súčasnosti prenajatá na určený účel G. K. Ú. G. K. a nájomné slúži odporcovi ako štátnemu podniku na obhospodarovanie, údržbu, opravy tohto diela, čomu nasvedčuje aj výška nájomného v sume 0,03 eur (1,- Sk/ha). Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ o existencii uvedeného zariadenia v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 27.04.2004 mal vedomosť a pokiaľ mal za to, že vec má vady, o ktorých predávajúci vedel, bol povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Odporca namietol tvrdenie navrhovateľa, že o existencii závlahového zariadenia sa dozvedel až postupne v priebehu prvostupňového konania, nakoľko čl. III bod 3 Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v D., č. XXXX/XXXX - N. zo dňa 26.10.2009 o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo pre výstavbu rodinných domov a komunikácie na pozemkoch vo výmere 31.295 ha, podmieňuje jeho vydanie dodržaním podmienok zaväzujúcich predovšetkým vlastníka pozemku a investora stavby, explicitne určených vo vyjadrení odporcu zo dňa 04.07.2006, najmä rešpektovať závlahovú stavbu, zabezpečiť prekládku časti podzemnej rúrovej siete na vlastné náklady, dodržať ochranné pásmo od osi závlahového potrubia, majetkovo sa vysporiadať so správcom vodnej stavby, uviesť do pôvodného stavu v prípade poškodenia majetku štátu v správe odporcu, ako i uzatvoriť zostávajúcu časť rúrovej siete na náklady investora. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že súdny znalec W.. D. B., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 91/2009, je pre dané súdne konanie bezpredmetný a nepoužiteľný, nakoľko sa vôbec netýka parc. č. XXXX/XX, ktorou hydromelioračné zariadenie prechádza, s tým, že stanovuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti z hľadiska nájomného, pre účely uzavretia zmlúv pre stavebné pozemky, respektíve lokality so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností. Skutočnosť, že predmetný pozemok už nie je v súčasnosti evidovaný ako orná pôda bola podmienená tým, že navrhovateľ uskutoční prekládku zavlažovacieho zariadenia na vlastné náklady a teda, ak by svoju povinnosť splnil, predmetné potrubie by bolo presunuté na iný pozemok a nebránilo by vo výstavbe nakoľko, ak by sa sám nezaviazal k povinnosti prekládky potrubia, tento pozemok by nemohol byť vyňatý z Pozemkového pôdneho fondu a ostal by ornou pôdou, nakoľko závlahové zariadenia sú vždy umiestňované na poľnohospodárskych pôdach a nie na stavebných pozemkoch, keďže slúžia na závlahu ornej pôdy. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že na existujúci stav nie je možné uzavrieť nájomnú zmluvu ani v prípade, ak by išlo o ornú pôdu, nakoľko v prípade hydromelioračnej stavby, závlahového potrubia, nachádzajúceho sa v zemi, ide o špecifický prípad a nie je tu právny vzťah, ktorý by bol podobný nájomnému vzťahu. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ počas konania nepreukázal, na základe akej skutočnosti mal odporca získať bezdôvodné obohatenie vo výške 34.218,60 eur, ktorého vydania sa svojim návrhom domáhal.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s ust. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

Navrhovateľ svoj nárok v prejednávanej veci uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane odporcu má spočívať v tom, že na nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve sa nachádza stavba odporcu - zavlažovacie potrubie, prechádzajúce cez parcelu č. XXXX/XX, katastrálne územie L. T., ktoré podľa názoru navrhovateľa odporca využíva na podnikateľskú činnosť, pričom existencia uvedeného potrubia navrhovateľovi bráni užívať parcely, nakladať s nimi a vykonávať akékoľvek podnikateľské aktivity.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať ( ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ).

Je nutné však zdôrazniť, že podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie ( a nasl. ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia . Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v prejednávanej veci nebola naplnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 16.08.2004 uzavrel s C. V. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa pozemku, parc. č. XXXX/X, vedený ako orná pôda o výmere 10.823 m2. Z čl. II tejto zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa bol povolený príslušnou Správou katastra pod č. E. XXXX/XX dňa 03.09.2004 vyplýva, že navrhovateľ stav prevádzanej nehnuteľnosti pozná, pred uzavretím zmluvy si ju prezrel a v stave, v akom sa nachádza ku dňu uzavretia zmluvy ju kupuje a preberá. Navrhovateľ dňa 19.04.2004 uzavrel s predávajúcim K. V. kúpnu zmluvu (vklad príslušná Správa katastra v prospech kupujúceho navrhovateľa povolila dňa 03.09.2004 pod č. E. XXXX/ XX), predmetom ktorej bola kúpa pozemku, parc. č. XXXX, vedený ako orná pôda o výmere 11.002 m2. Z čl. II aj tejto zmluvy vyplýva prehlásenie navrhovateľa, že stav prevádzanej nehnuteľnosti pozná, pred uzavretím zmluvy si ju prezrel a v stave, v akom sa nachádza ku dňu uzavretia zmluvy ju kupuje a preberá a totožné vyjadrenie je obsahom aj kúpnej zmluvy zo dňa 27.04.2004, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, pozemok, parc. č. XXXX/XX, ornú pôdu.

Navrhovateľ návrh vo veci samej podal na súd prvého stupňa dňa 22.03.2010, t. j. v čase keď disponoval s rozhodnutím M. G. Ú. E. D. zo dňa 26.10.2009, č. XXXX/XXXX-N.., ktorým na základe jeho žiadosti bolo rozhodnuté o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo pre výstavbu rodinných domov a komunikácie na pozemkoch o výmere 31.295 ha, ktoré v čl. III bod 3 jeho vydanie podmieňuje dodržaním podmienok zaväzujúcich predovšetkým vlastníka pozemku (navrhovateľa) a investora stavby, rešpektovať závlahovú stavbu, zabezpečiť prekládku časti podzemnej rúrovej siete na vlastné náklady a dodržať ochranné pásmo od osi závlahového potrubia (min. 5 m) a pod. Zároveň i podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že navrhovateľ o existencii závlahového zariadenia vedomosť mať musel, nakoľko je viditeľné aj voľným okom.

Výkon vlastníckeho práva nie je neobmedzený. Niektoré jeho obmedzenia sú priamo spojené so samotnou povahou vlastníckeho práva; ide o tzv. obmedzenie vnútorné, pojmové, imanentné (výkon vlastníckeho práva je obmedzený hlavne tam, kde by spôsobil ujmu práv druhých alebo by bol v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami). Obmedzenie vlastníckeho práva však môže byť aj

"vonkajšie", t.j. také, ktoré nie je pojmovo späté s vlastníckym právom, no je v niektorých prípadoch stanovené pre určitý okruh vecí alebo určitú vec buď priamo zákonom, alebo na základe zákona (rozhodnutím správneho orgánu ap.). Základný rámec pre toto obmedzenie vlastníckeho práva je daný právnymi predpismi tvoriacimi ústavný poriadok ( a čl. 1 dodatkového protokolu), ako aj poriadok súkromného a verejného práva, ktoré sledujú dvojitý účel; jednak ochranu jednotlivca (individuálneho právneho subjektu súkromnej povahy), jednak záujmov celku, či ho už charakterizujeme ako "verejný" alebo "všeobecný" záujem, prípadne "všeobecné blaho" či "dobro" alebo inak.

V posudzovanej veci je nesporné, že pod parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, prechádza časť funkčného podzemného závlahového potrubia, ktoré je majetkom štátu, v správe odporcu a slúži verejnému záujmu na závlahu pozemkov.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanej veci nebola splnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, a zároveň, že na prejednávaný právny vzťah nie je možné aplikovať právny vzťah obdobný nájmu nehnuteľnosti, keďže podzemné zariadenie slúži na závlahu poľnohospodárskej pôdy a navrhovateľa v užívaní jeho pozemku žiadnym spôsobom neobmedzuje.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p, ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto napadnutý rozsudok, odôvodnenie ktorého spĺňa všetky požiadavky ust. , na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa a

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby á 492,93 eur, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 13.04.2011, 1 á 7,41 eur režijný paušál, 20% DPH, spolu v sume 500,34 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.