Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_9Co-94-2013.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/94/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., Z. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Kvetoslavou Kolínovou, advokátkou so sídlom B., X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom R., X. R. X, o zaplatenie 978,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/171/2012-62 zo dňa 6. novembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, odvolaním nenapadnutý, ostáva n e d o t k n u t ý .
V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 493,37 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 7. 8. 2012 do zaplatenia s tým, že povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 50,- eur vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 31. 8. 2008, pričom konštatoval, že zmluvou o úvere č. 02000119 zo dňa 10. 4. 2008 bol právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni poskytnutý úver vo výške 30 000,- Sk, ktorý mala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach v počte 36 pri mesačnej splátke 1 147,- Sk a cene úveru 41 292,- Sk s dátumom prvej splátky 10. 5. 2008 pri RPMN na úver 24,46 %. Prvostupňový súd konštatoval, že zmluva o úvere neobsahuje základné náležitosti predpísané zákonom č. 258/2001 Z.z., preto zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Z platobnej histórie úveru zistil, že odporkyni fakticky bola poskytnutá suma 27 480,- Sk (912,16 eur), uhradila splátky vo výške 417,80 eur a neuhradený zvyšok predstavoval 493,37 eur. Súd tiež priznal s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania od času, kedy bola doručená výzva na plnenie dlhu a v zmysle § 160 O.s.p. umožnil splatiť dlh v splátkach po 50,- eur mesačne pod stratou výhody splátok.
Uznanie dlhu vyhodnotil v súlade s ust. § 558 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. § 110 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že vznesená námietka premlčania uplatneného nároku odporcom nie je dôvodná.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu účastníkov v konaní a žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne.
Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p. s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd vyhodnotil zmluvu ako nespĺňajúcu podmienky zmluvy o úvere, a preto ju považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa odvolateľky zmluva však obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, týmto sa však súd nezaoberal s odôvodnením, že tvrdená neplatnosť nemá priamy vplyv na priznanie alebo zamietnutie nároku, resp. žiadne nároky z nich si navrhovateľ neuplatňoval a odporkyňa nevzniesla vzájomný návrh. Takéto konštatovanie zo strany prvostupňového súdu je nesprávne, pretože vyslovenie neplatnosti obchodných podmienok v takej forme, ako boli odporkyni predložené, by mali význam hlavne v oblasti premlčania. Taktiež za neplatnú považuje dohodu o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku z 15. 12. 2010, a preto uplatnený nárok považuje za premlčaný. Predmetná dohoda je kombináciou jednostranného úkonu a niekoľkých dvojstranných úkonov. Ak išlo skutočne o dohodu, zostáva nezodpovedaná otázka, prečo nebola dohodnutá forma splatenia záväzku, ale výhradne tu vystupuje uznanie dlhu. Zároveň ide o formulár pripravený navrhovateľom ako veriteľom a predložený odporkyni ako dlžníkovi. Vzhľadom na obsah predloženej dohody možno mať pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Je otázne, či vôbec odporkyňa ako spotrebiteľ pri podpisovaní tejto dohody vedela, čo podpisuje. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/37/2012. Odvolateľka poukazovala tiež na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Využívanie nekalých obchodných praktík navrhovateľa je konaním v rozpore s dobrými mravmi, preto mu nemožno poskytnúť súdnu ochranu.
Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Taktiež poukazoval na uzatvorenú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom túto je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádza od spotrebiteľa, ale je podpisovaná po vynútenej návšteve pracovníka, prípadne splnomocnenej osoby navrhovateľa a je predkladaná dlžníkovi s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ tak netuší význam toho, čo podpisuje. Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj právny nárok. Takáto dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná. Vedľajší účastník taktiež poukazoval na viaceré rozhodnutia v obdobných veciach vydaných Krajským súdom v Prešove.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v časti, ktorou súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru a priznaného príslušenstva, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Je zrejmé, že prvostupňový súd zmluvu o úvere podľa obsahu hodnotil v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 31. 8. 2008 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Správne dospel k záveru, že zmluva neobsahovala všetky základné náležitosti, a preto ju považoval za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Je nepochybné, že odporkyni bola poskytnutá suma 912,16 eur (27 480,- Sk), pričom financie spotrebovala pri prerábaní bytu. Prvostupňový súd tiež správne zistil neuhradený zvyšok reálne poskytnutých finančných prostriedkov odporkyni a na vrátenie tejto sumy ju zaviazal spolu s úrokom z omeškania po dátume doručenia výzvy na zaplatenie dlhu. Odvolatelia prvostupňovému súdu vyčítali, že nesprávne vyhodnotil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 15. 12. 2010, pretože ju mal hodnotiť ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, pričom ju mal vyhodnotiť ako neplatnú (najmä v časti uznania dlhu) a následne by dospel k záveru, že po vznesení námietky premlčania je nárok navrhovateľa premlčaný. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že došlo k uznaniu dlhu v zmysle
§ 558 Občianskeho zákonníka, čo má za následok začatie plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Samotné uznanie záväzku nezbavuje dlžníka možnosti brániť sa voči zaplateniu uznaného záväzku, ak preukáže, že záväzok nevznikol. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V ostatných výrokoch, ktoré odvolaním napadnuté neboli, ponechal odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odporkyňa, ani vedľajší účastník neboli úspešní v odvolacom konaní a navrhovateľ si žiadne trovy neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.