Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9Co-61-2012.pdf
PDF · 98.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: O.Í. Z., I. XX, I., zastúpená : MGA lURlS s.r.o. Pri Starej Prachárni 10, Bratislava proti odporcovi : ALIZÉ, s.r.o., Laurinská č. 17, Bratislava, IČO: 3584624, zast. JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, Šancová 56 Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 100/2009-175 zo dňa 17. júna 2011 v pomere hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 684,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 628,20 € na účet JUDr. Petra Kvasňovského, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Opravuje sa záhlavie napadnutého rozsudku tak, že sídlo odporcu je Laurinská č. 17, Bratislava.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.3.2009 je neplatné a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 9.755,28 Eur (brutto) titulom náhrady mzdy do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovnoprávny vzťah na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.12. 2006. Odporca listom zo dňa 13.3. 2009 skončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zák.č. 311/2001 Z.z. Ako dôvod uviedol, že bolo dňa 25.2.2009 v čase medzí 19:30-19:40 kamerovým systémom zaznamenané odcudzenie majetku spoločnosti ALIZÉ, s.r.o.
- firemné obaly s logom spoločnosti na balenie oblečenia, cca 3 ks,
- opustenie prevádzky. Prevádzka v Central Passage, kde je miesto výkonu práce ostala prázdna a bez dozoru a navrhovateľka sa vrátila na svoje pracovisko už prezlečená do civilného oblečenia,
- dňa 26.2.2009 opätovne odcudzenie firemných obalov v počte 3 ks,
- opätovné opustenie prevádzky v čase medzi 19:00-19:15 tak, že prevádzka zostala bez dozoru.
Navrhovateľka opustila pracovisko v priebehu pracovného času, bez predchádzajúceho súhlasu svojho nadriadeného - vedúceho oddelenia, čím porušila č.l. 4,6 pracovnej zmluvy. Pri hodnotení obzvlášť závažného porušenia povinností odporca vychádzal aj z hlásenia nadriadenému spísaného X. S., zápisnicou zo dňa 9.3.2009. Z výsluchu navrhovateľky zistil, že počas zmeny v pracovných dňoch bol na prízemí vedúci predajne v práci od 10.00 do 18.00 hod., pričom od 18.00 do 20.00 boli na prevádzke len predavači. V dňoch 25.2.2009 a 26.2.2009 si presne nepamätá priebeh služby, uviedla, že určite
prevádzku svojvoľne neopustila. Ďalej poznamenala, že keď chcela ísť na toaletu v čase od 18.00 hod. do 20.00, keď na predajni boli len dve predavačky a to jedna na prízemí a ona na 2. poschodí a ak požiadala kolegyňu, aby došla na 2. poschodie, tak prízemie bolo bez dozoru, hoci je tam kamerový systém. K okolnostiam, či niečo zmizlo na predajni sa nevedela vyjadriť, pretože sa to dá zistiť len vtedy, ak sa robí inventarizácia. Tvrdila, že nie je pravda, že svojvoľne opustila predajňu, len zašla do šatne, ktorá je situovaná v predajni. Pokiaľ ide o tovar položený na pulte predajne a to obaly, tak sa po ukončení zmeny nepočítajú, len sa zakóduje predajňa a robí uzávierka predajne. Z výsluchu svedka X. S. súd zistil, že asi do februára 2009 navrhovateľke robil vedúceho. Uviedol, že na základe pozerania kamerových záznamov napísal hlásenia zo dňa 5.3.2009 a 6.3.2009, ktoré sa týkali opustenia prevádzky u navrhovateľky a je len vecou zamestnávateľa ako ich vyhodnotí. Uviedol, že pokiaľ ide o tovar, tak inventúra v predajni po dňoch 25.2.2009 a 26.2.2009 sa nerobila. Z výsluchu svedkyne B. J. súd zistil, že zo záznamu, ktorý predložil priamy nadriadený X. S., vyplýva, že navrhovateľka opustila prevádzku.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 81 písm. a/, e/, f/, Zákonníka práce a § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zastávajúc názor, že pokiaľ ide o skutok, ktorý odporca uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru a to - "opustenie prevádzky. Prevádzka v Central Passage, kde máte miesto výkonu práce ostala prázdna a bez dozoru. Po cca 10 minútach ste sa vrátila na svoje pracovisko už prezlečená do civilného oblečenia, čo je v rozpore s Vašimi pracovnými povinnosťami" ako aj skutok - „opätovné opustenie prevádzky v čase medzi 19:00-19:15 tak, že prevádzka zostala bez dozoru“, nie je presne časovo vymedzený a je teda nepreskúmateľný v zmysle ust. § 70 Zákonníka práce. Ostávajúce dva skutky nie sú vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 13.3.2009 tak, ako to vyžaduje ust. § 70 Zákonníka práce, keďže nie je uvedený deň ani čas, kedy malo dôjsť k opusteniu prevádzky. Prvostupňový súd neuznal obranu odporcu, že skutky /2/ a /4/ uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 13.3.2009 priamo na seba nadväzujú a opustenie pracoviska navrhovateľkou, tak ako ho formuloval odporca, nie je možné hodnotiť ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré má za následok skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o odcudzenie firemných obalov, nebola ku dňu 25.2.2009 vykonaná inventúra a preto skutok považuje za nepreukázaný. Prvostupňový súd v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy od 18.3.2009, kedy sa odporca dozvedel o tom, že navrhovateľka trvá na ďalšom zamestnávaní za 12 mesiacov (za obdobie od 18.3.2009 do 18.3.2010) vzhľadom na uplatnenú námietku odporcu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, pretože ju považoval za dôvodnú. Navrhovateľka uzatvorila pracovný pomer s Interlingua, jazykový klub 74, s.r.o., Zvolen na dobu neurčitú, bola zamestnaná v období od 10.4.2009 do 17.6.2009 v E - Fashion, s.r.o. a v súčasnosti je na materskej dovolenke.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote v celom jeho rozsahu napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal záver súdu prvého stupňa o nesplnení hmotnoprávnej podmienky, ktorá zo strany navrhovateľky počas celého konania žiadnym spôsobom ani nebola vytýkaná. Odporca sa domnieva, že okamžité skončenie bolo dostatočne určité, zrozumiteľné preto, že zo systematického výkladu dôvodu okamžitého skončenia vyplýva, že k opusteniu prevádzky navrhovateľkou došlo v dňoch 25.2.2009 a 26.2.2009. Uvedené bolo preukázané listom X. S. a neurčitosť nespochybnila ani samotná navrhovateľka. To znamená, že medzi účastníkmi sporu nikdy nebolo sporné, z akého dôvodu odporca zrušil s navrhovateľkou pracovný pomer, preto okresný súd prekročil návrh navrhovateľky na začatie konania a rozhodol, že okamžité skončenie je neplatné pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky, ktorá sporná medzi účastníkmi konania nebola. Ďalej uviedol, že vytýkané porušenie pracovnej disciplíny, a to opustenie prevádzky bez súhlasu vedúceho, odcudzenie firemných obalov, bolo zistené vedúcim X. S. pri sledovaní kamerových záznamov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, keďže navrhovateľka vedela, že priestor predajne je monitorovaný. Priestor bol aj označený ako monitorovaný a navrhovateľka na uvedenú skutočnosť bola v rámci porady zamestnávateľa upozornená. Súd prvého stupňa nevzal na vedomie ani dôkaz Príručku zamestnanca, ktorú navrhovateľka prevzala pri vzniku pracovného pomeru. V Príručke boli taktiež vymedzené základné povinnosti zamestnanca byť na pracovisku počas pracovného času, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, ako aj bola v nej vymedzená pracovná doba a povinnosti zamestnanca počas nej. Opustenie pracoviska počas pracovnej doby bez súhlasu vedúceho oddelenia bolo charakterizované ako porušenie pracovnej disciplín. Navrhovateľka jednoznačne
úmyselne konala v rozpore so svojimi základnými povinnosťami. Závažne porušila pracovnú disciplínu, negatívne ovplyvnila celkový stav pracovnej disciplíny na pracovisku zamestnávateľa a preto odporca nepovažuje za prirodzené a spravodlivé, aby navrhovateľku naďalej zamestnával. Správanie, ktoré navrhovateľka vniesla na pracovisku odporcu, by si vyžadovalo nielen zvýšenú ochranu majetku, ale potenciálne voči iným zamestnancom, ktorí by konanie navrhovateľky vnímali ako tolerovateľné a monitorovanie odporcom, by potom bolo prezentované len ako minimálna prekážka porušovania pracovnej disciplíny. Je neakceptovateľné, aby zamestnanec informovaný, že je monitorovaný, konal spôsobom akým konala navrhovateľka, keď si bez akýchkoľvek morálnych zábran prisvojila cudziu vec, pričom jej obranou je iba tvrdenie, že dôkaz nebol získaný zákonne. Je potrebné, aby súd netoleroval a nepodporil konanie navrhovateľky a aby nepoužívala právnu ochranu. Odporca preukázal dôvodnosť okamžitého skončenia, keďže šlo o opakované porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky závažným spôsobom a opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného ponechanie predajne bez dozoru, prezlečenia sa do civilného oblečenia počas pracovnej doby, odcudzenie obalov, ktoré slúžili výhradne na zabalenie zakúpeného tovaru pre zákazníkov, dosahovalo stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom a voči odporcovi nebolo možné spravodlivo žiadať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával. Všetky dôkazné prostriedky boli získané zákonným spôsobom a navrhovateľka v rámci svojej obrany neuviedla, že skutok nespáchala a nepreukázala, že k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo, z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobný návrh o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy ako nedôvodný zamietol a priznal náhradu trov konania.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť. V konaní nebola povinná preukazovať, že k vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že firemné obaly odniesla do zamestnaneckej šatne, avšak z priestorov prevádzky odporcu ich nevyniesla. Kamerový monitorovací systém ju nezachytil, že by vyniesla firemné obaly z prevádzky. Nebolo preukázané, ani že by opustila pracovisko, nanajvýš z oddelenia predajne, na ktorom vykonávala svoju prácu, prešla cez iné oddelenie predajne do šatne zamestnancov a tam sa krátku dobu zdržala. V konaní nebolo preukázané, že by skutočnosť neoznámila inému kolegovi a nepožiadala ho o dohľad nad oddelením predajne. Odporca nepreukázal, že by ním tvrdené porušenie pracovnej disciplíny dosahovalo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1. O.s.p., na odvolacom pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov (pracovná zmluva zo dňa 1.12.2006, dohoda o zmene pracovných podmienok z 30.11.2007, skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením zo dňa 13.3.2009, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní z 18.3.2009, vyjadrenie k oznámeniu o trvaní na ďalšom zamestnaní zo dňa 19.3.2009, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny - upozornenie na možnosť výpovede zo dňa 20.6.2007, zápisnica o zistených skutočnostiach zo dňa 9.3.2009, hlásenie nadriadenému X. S. z 5.3.2009 a 6.3.2009, výpis z knihy príchodov a odchodov zo dňa 13.3 - 15.3.2009, (priepustka A.. A. E. zo dňa 13.3.2009, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 17.3.2009, príručka zamestnanca spoločnosti ALIZÉ, s.r.o.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je treba v zmysle § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť, pretože nie je vecne správny, aj keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, ale vec neposúdil správne po právnej stránke.
V súdenej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vykonané súdom prvého stupňa je nesporné, že účastníci konania dňa 1.12.2006 uzatvorili pracovnú zmluvu s pracovnou pozíciou predavačka a miestom výkonu práce na Laurinskej č. 17 v Bratislave. Dňa 20.6.2007 bola navrhovateľka odporcom upozornená na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou výpovede. Dňa 13.3.2009 zo strany odporcu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 uvádzajúc, že napriek upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny nedošlo k náprave a naďalej dochádzalo zo strany navrhovateľky vo väčšej a menšej miere k opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny. K obzvlášť závažnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo dňa 25.2.2009 v čase medzi 19,30 a 19,40, kedy kamerovým systémom bolo zaznamenané odcudzenie majetku spoločnosti ALIZÉ, s.r.o. firemné obaly s logom spoločnosti na balenie oblečenia cca 3 ks, opustenie prevádzky s tým, že predajňa zostala prázdna bez dozoru a približne po 10 minútach sa navrhovateľka vrátila na svoje pracovisko prezlečená do civilného oblečenia, čo je v rozpore s pracovnými povinnosťami.
Je potrebné prisvedčiť odporcovi, že medzi účastníkmi konania nikdy nebolo sporné z akého dôvodu došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, preto ak súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zastal názor, že pokiaľ ide o skutky „opustenie prevádzky“, tieto nie sú presne definované a špecifikované a sú pre súd nepreskúmateľné, nemožno s týmto úsudkom súhlasiť.
Uvedenému nasvedčuje nielen samotná žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorej navrhovateľka ako argument neplatnosti uvádza jeho nedôvodnosť (nenamieta neurčitosť, či nepreskúmateľnosť), ale aj výsluch navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 27.10.2010 (č.l. 108), v ktorom tvrdí, že „nie je pravdou, že opustila miesto výkonu práce a predajňa zostala prázdna“. Identicky právny zástupca navrhovateľky nespochybňuje určitosť porušenia pracovnej disciplíny, namieta iba, že nejde o výnimočný prípad, ktorý by zakladal okamžité skončenie pracovného pomeru a preto je potrebné konštatovať, že v danej veci je v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru dôvod uvedený jasným zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom; nejasnoť, ktorá nebola ani sporná.
Spornou bolo zistenie, či došlo k opusteniu prevádzky, prezlečeniu sa do civilného odevu a odcudzeniu firemných obalov, a ak áno, či toto konanie možno považovať za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je postihnuteľné najtvrdšou sankciou, a to okamžitým skončením pracovného pomeru.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru [§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce] a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81 a 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) a § 63 ods. 1 písm. e), časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce ]. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, a pod.
Vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav veci a po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom neboli pochybnosti o tom, že navrhovateľka konaním uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru porušila pracovnú disciplínu, pretože konala v rozpore s povinnosťami zamestnanca upravenými v § 81 a) a e) Zák.práce, konkrétne porušila povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a to konkrétne v rozpore s čl. 6.3 Pracovnej zmluvy, ako aj s Príručkou zamestnanca, v ktorej sa za porušenie pracovnej disciplíny považuje opustenie svojho pracoviska počas pracovnej doby bez súhlasu vedúceho oddelenia, okolnosť ktorú odporca preukázal Hlásením X. S. spísaného na základe záznamu z kamerového systému, a výsluchom svedkyne U.. B. J., riaditeľky Domu módy ALIZÉ a svedka, priameho nadriadeného navrhovateľky
- vedúceho oddelenia X. S.. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že vytýkaného konania sa nedopustila, považoval jej tvrdenie za účelové, keďže odvolací súd vychádzal z preukázaných skutočností, ktoré ho vedú k záveru, že navrhovateľka sa dopustila konania, ktoré jej bolo v zrušujúcom prejave vytýkané. Čo sa týka porušenia byť v zamestnaneckom odeve počas celej pracovnej doby, toto bolo preukázané nielen Hlásením X. S., ale uvedenú skutočnosť potvrdila navrhovateľka výsluchom na pojednávaní zo dňa 27.10. 2010.
Presné a prísne dodržiavanie predpisov a povinnosti zamestnanca je významným kritériom pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadol odvolací súd aj na okolnosť, že navrhovateľka bola opakovane počas pracovného pomeru
ústne svojou nadriadenou upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, čo vyplýva z výsluchu svedkyne J. a z Upozornenia za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 20.6. 2007 (č.l. 32). Svojou nedbanlivosťou, že opustila miesto výkonu práce bez súhlasu nadriadeného a ponechala tovar bez dozoru, ohrozila navrhovateľka ostatných, hmotne zodpovedných zamestnancov a takéto porušenie je potrebné kvalifikovať ako závažné vzhľadom na pracovné zaradenie, ktoré vykonávala, s následnou sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru sledujúc preventívne opatrenia v snahe zabrániť opakovanému, resp. obdobnému porušovaniu povinnosti zamestnanca.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľky napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny, porušenie ktoré oprávňovalo odporcu k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu ktorého odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s náhradou mzdy ako nedôvodný zamietol.
Odvolací súd podľa § 164 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že sídlo odporcu je Laurinská č. 17, Bratislava.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1, keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania v sume 684,50 € (súdny poplatok za odvolanie) a trov právneho zastúpenia vo výške 628,20 €, ktoré zaviazal navrhovateľku s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu. Právny zástupca odporcu JUDr. Peter Kvasňovský vyčíslil trovy odvolacieho konania, keď žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 628,20 € ako odmena za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 23.4.2013 a účasť na odvolacom pojednávaní 30.4.2013, t.j. 2 x 253,94 € + 2 x 7,81 € režijný paušál + 20% DPH, s tým, že trovy prvostupňového konania vyčíslil tak, že oznámil pôvodnému právnemu zástupcovi JUDr. Karin Jakubcovej, aby si ich samostatne vyčíslila v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd priznal s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. odporcovi len náhradu trov konania, tak ako si ich vyčíslil jeho právny zástupca, aj keď by mu prináležali trovy právneho zastúpenia vo vyššej výške, keď odmena za jeden úkon právnej predstavuje s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 1, 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 274,17 € (253,94 € + 20,23 €, t.j. 1/3 zo sumy 60,07 € ( a nie sumu 253,94 € a rovnako by mu prináležali trovy prvostupňového konania a to trovy právneho zastúpenia, ktoré ale JUDr. Karin Jakubcovou ani súčasným právnym zástupcom odporcu neboli vyčíslené v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.