Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6P-116-2012.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Helenou Kuzmovou v právnej veci navrhovateľa: L. V., O.. XX.X.XXXX, V. F., F. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Peter Pihorňa, advokátska kancelária Košice, so sídlom Cyklistická 15, kancelária Nám. Osloboditeľov č.3, proti odporcovi: L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. F., V. XXX/XX, zastúpeného Valériou Bodovou, nar. 6.6.1962, bytom Bačkovská 603/13, Sečovce, o zrušenie vyživovacej povinnosti tatko
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa z a m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči odporcovi a ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č.k. 7C/1407/92-31 a to z toho dôvodu, že odporca nadobudol plnoletosť. Od roku 2003 do roku 2006 poberal polovičný invalidný dôchodok a od roku 2006 vzhľadom na svoj zdravotný stav poberá úplný invalidný dôchodok vo výške asi 300,00 Eur. Pretože došlo k zmene pomerov a zanikli dôvody, pre ktoré bol povinný poskytovať svojmu dieťaťu výživu, navrhuje ju zrušiť.
Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhoval návrh zamietnuť, poukázal na to, že je úplný invalidný dôchodca, ktorý nie je schopný sám sa živiť a z uvedeného invalidného dôchodku nevie vyžiť, pomáha mu iba jeho matka. Je vzhľadom na svoj zdravotný stav odkázaný na jej celodennú pomoc.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to predovšetkým pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov, sp.zn. 7C/1407/92, správami o zdravotnom stave odporcu a to z psychiatrickej ambulancie od U.. U. U., O. R. U.. C. F., K. D., F..E..D.. D. U.. U. F., lekárskou správou z ambulancie I. C.., rozhodnutím Sociálnej poisťovne o pridelení invalidného dôchodku, výplatnými listinami matky odporcu za rok 2012 a zistil tento skutkový stav veci:
Z podaného návrhu ako aj z výpovede navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že svojim návrhom sa domáha zrušenia vyživovacej povinnosti, lebo jeho syn je t.č. plnoletý a on nemá prácu, nemá z čoho platiť ďalej výživné a okrem toho poukázal právny zástupca na tú skutočnosť, že 10.7.2012 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie v trestnej veci navrhovateľa L. V., O.. XX.X.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 5T/91/2012. Navrhovateľ si svoju povinnosť splnil a zaplatil dlžné výživné od januára 1993 do októbra 2010, kedy odporca začal poberať
invalidný dôchodok, vyplatil v sume 2.945,00 Eur, čím bol oslobodený spod obžaloby v zmysle § 86 písm.a) Trestného zákona. Ďalej z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že on prakticky od podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti je na Slovensku veľmi málo. Nevie si nájsť zamestnanie a preto trávi prevažnú časť v Maďarsku, Rakúsku a v Čechách, prípadne na západnom Slovensku. Asi pol roka chodí vonku a vykonáva príležitostné brigádnické práce, predtým býval v dome, ktorý nevie komu patrí asi bratovi, nič neplatí, lebo nemá peniaze a raz za 2 - 3 mesiace a je tam 2 - 3 dni v tomto dome. Zdržiava sa v zahraničí, kde má pracovné príležitosti, tam mu dávajú aj ubytovanie, ide o súkromné osoby, kde aj býva. Nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Pokiaľ sa týka jeho syna, nevidel ho 20 rokov, nemal tú možnosť, bol vo väzbe a toto zanechalo na ňom po psychickej stránke následky, nevedel sa s tým vyrovnať a hľadal iniciatívu aj zo strany bývalej manželky. O zdravotnom stave syna vie iba z počutia, nebol ho pozrieť, vie, že je invalidný dôchodca. Má takú vedomosť, že syna podporovala jeho nebohá matka, tak mu to sľúbila. Pokiaľ sa týka dlžného výživného pre ktoré bol aj súdený, zohnal mu peniaze brat, nevie odkiaľ. Pretože sám nemá na svoju výživu, pretože robí iba brigádnicky, ničím neprispieva synovi, zarobí asi 100,00 Eur mesačne, ktoré potrebuje pre vlastnú potrebu, v prípade, že nemá tak mu požičiava rodina.
Zástupca odporcu tak vo svojich vyjadreniach ako aj na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Syn je invalidný dôchodca, ktorý poberá mesačne 300,00 Eur, má vysoké výdavky, potrebuje hlavne lieky a jeho ochorenie je tak závažné, že sú s tým spojené zvýšené výdavky. Predovšetkým poukázala na to, že príjem syna je invalidný dôchodok, ktorý predstavuje 312,00 Eur tohto času a jej invalidný dôchodok predstavuje 216,40 Eur. Jej príjem od zamestnávateľa predstavuje 514,88 Eur, príjmy spolu predstavujú v ich roku 1.043,78 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka výdavkov, tak náklady na služby spojené s užívaním domu, elektriny, plynu, vody sú 212,00 Eur, káblová televízia 12,00 Eur, internet 12,00 Eur, pevná linka a mobilné telefóny potrebné pre syna, kde môže komunikovať je 50,00 Eur, lieky 35,00 Eur, náklady na rehabilitáciu matky i syna 50,00 Eur, pohonné hmoty 90,00 Eur, lebo iný dopravný prostriedok nemôže použiť do práce, náklady na auto, poistka, servis 50,00 Eur, oblečenie - obuv 100,00 Eur, kultúra, nákup DVD, lístky do kina a iné 30,00 Eur, náklady na školu - štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku za účelom udržania práce 70,00 Eur, hygienické potreby 30,00 Eur, strava a náklady na bežný život 300,00 Eur. Rovnako poukázala na to, že v dome je potrebné stále niečo opraviť a potrebuje nevyhnutne vymeniť nejaké súčiastky, napr. na ohrev vody. Nemá už žiadne životné úspory ani poistky, nikdy nebola na dovolenke. Syn by potreboval liečenie dva krát ročne, ale jednoducho nemá peniaze na doplatenie pobytu. Pred 7 rokmi bol naposledy na liečení. Musí riešiť rekonštrukciu kúpeľne. Zároveň uviedla, že syn nie je samostatný, nie je schopný žiť oddelene v svojom byte a jej starostlivosť o spoločnú domácnosť je druhoradá oproti starostlivosti o syna, ktorý vyžaduje osobitnú starostlivosť. Poukázala na lekárske správy z ktorých je zrejmé, že sa jedná o ťažko chorého človeka, ktorý berie lieky a ktorý má bolesti chrbtice, rúk, nohy. Je psychiatrom sledovaný od roku 2003, navštevoval špeciálnu školu, ukončil odbor keramika, výučný list však nedostal. Je doma, všetko mu musí matka pripraviť, pre neurologické problémy mu pomáha matka aj s hygienou a má duševnú zaostalosť ľahkého stupňa. Odporca potrebuje opatrovateľskú starostlivosť trvale. Zo správ, ktoré predložila zástupkyňa odporcu sa zisťuje, že stav odporcu je vážny a nikdy mu nebude lepšie.
Z rozvodového spisu, čp.zn. 7C/1407/92 sa zisťuje, že manželstvo navrhovateľa s matkou odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, maloletý Ján bol zverený do výchovy matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Rozvod manželstva bol spôsobený z dôvodu, že navrhovateľ nadviazal intímnu známosť s inou ženou a stratil záujem o rodinný život, dieťa aj manželku.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ je otcom odporcu a výživné mu bolo určené v rozvodom konaní pre vtedy maloletého odporcu vo výške 500,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.8.1993. Navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil cca 20 rokov. Následne, keď bol trestne stíhaný pre zanedbanie povinnej výživy a o to v trestnej veci 5T/91/2012 vyplatil navrhovateľ dlžné výživné vo výške 2.945,00 Eur a to za obdobie od januára 1993 do októbra 2010. Ďalšie výživné odporcovi neposkytol do rozhodnutia vo veci a ani iným spôsobom neprispel. Súd z vykonaného dokazovania, z predložených listinných dôkazov má preukázané, že odporca je úplným invalidným dôchodcom, ktorého zdravotný stav je vážny, ktorý neukončil ani školu, resp. nemá výučný list, išlo o odborné učilište, ktoré neukončil, nezvláda ani násobilku. Vychádzajúc z predložených lekárskych správ, z vyjadrenia psychiatrov, psychológov má za to, že odporca nie je schopný žiadnym iným spôsobom si zabezpečiť príjem, ale opačne potrebuje starostlivosť inej osoby, pretože nezvláda ani základné činnosti. O všetko sa stará jeho matka, resp. príbuzný, kamaráti mu pomáhajú. Tak z výpovede navrhovateľa ako aj odporkyne vyplýva, že otec ani po príchode nenavštívil svoje dieťa, nevidel ho 20 rokov a súd má za to, že jeho zdravotný stav ho ani nezaujímal. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o invalidné dieťa, ktoré potrebuje celodennú starostlivosť. Aj keď odporca je plnoletý, invalidný dôchodca, je závislý na opatere inej osoby a preto súd posudzuje tento prípad ako prípad hodný osobitného zreteľa a preto návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.