Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6P-85-2011.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/85/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa - C. W. , W.. XX.X.XXXX , F. G. I. , Š. C. XXX , Š. W. I. , zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda , dieťa rodičov matky - N. L. , W.. X.X.XXXX , F. A. XX , Y. a otca - C. W. , W.. X.X.XXXX, F. Š. C. XXX, Š. W. I., právne zastúpený JUDr. Danou Podhradskou, advokátkou so sídlom Estónska 16, 821 06 Bratislava o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu , protinávrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zverením maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Malol. C. W. , W.. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca , ktorý je oprávnený ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach počnúc od právoplatnosti rozsudku .
Matka je povinná platiť výživné na malol. C. vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc od právoplatnosti rozsudku .
Upravuje sa styk matky s maloletým C. tak, že matka je oprávnená dieťa si k sebe zobrať každý druhý víkend v mesiaci od piatku 16.00 hod. hod nedele 18.00 hod. toho ktorého týždňa v mesiaci .
Matka je oprávnená v stanovený čas dieťa zobrať k sebe z miesta bydliska otca a v stanovený čas dieťa vrátiť otcovi v mieste jeho bydliska .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 1.7.2011 pôvodne na Okresnom súde v Pezinku sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému C. a žiadala, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.
Po postúpení veci Okresným súdom v Pezinku otec dňa 30.1.2012 podal protinávrh na určenie rodičovských práv a povinností k maloletému C., žiadal , aby súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti a zo strany matky určil primerané výživné . Zároveň podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Súd uznesením zo dňa 1.2.2012 nariadil predbežné opatrenie v zmysle ktorého nariadil matke odovzdať maloletého C. do starostlivosti otca a zároveň upravil styk matky s maloletým C. . Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9.3.2012 a vykonateľnosť 4.2.2012 .
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi ohľadom osobných a majetkových pomerov rodičov , nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológie na najvhodnejší spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Maloletý C. W. sa narodil rodičom mimo manželstva, rodičia žili v spoločnej domácnosti do júna 2011, kedy zo spoločnej domácnosti odišla matka. Dňa 29.6.2011 vybrala dieťa z Materskej škôlky vo Štvrtku na Ostrove, niekoľko dní bol u matky, následne sa stretol s otcom a pri jednom zo stretnutí už podľa vyjadrenia otca sa nechcel k matke vrátiť a od uvedenej doby zostal v osobnej starostlivosti otca.
Matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa 28.12.2011 a žiadala, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, súd jej návrh zamietol potom, ako dospel k záveru, že matka vo svojom návrhu neuviedla podmienky dôvodnosti nároku a taktiež neodôvodnila nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy, keďže dieťa je v osobnej starostlivosti svojho otca.
Maloletý takmer od 1.7.2011 sa nachádza v osobnej starostlivosti otca, kde navštevoval aj Materskú škôlku vo Štvrtku na Ostrove . Na návrh otca zo dňa 30.1.2012 súd uznesením zo dňa 1.2.2012 nariadil predbežné opatrenie a nariadil matke odovzdať maloletého C. do starostlivosti otca až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka totiž dňa 25.1.2012 zobrala dieťa z materskej škôlky a neakceptujúc citovú väzbu maloletého k otcovi týmto zásahom mu neumožnila kontakt s dieťaťom. Tento stav jednoznačne poškodzoval maloletého a preto bolo v záujme dieťaťa nariadenie tohto predbežného opatrenia .
Zo záveru znaleckého posudku vyplýva , že dieťa v čase znaleckého vyšetrenia bolo v starostlivosti otca, všetky úkony okolo neho vykonával otec, alebo starí rodičia . Kontakt s matkou absentoval asi mesiac, dieťa má však spomienky aj na to , že mu matka rovnako ako otec a stará matka čítavala rozprávky. Posledné 2-4 týždne pred znaleckým vyšetrením sa dieťa s matkou nestretlo .
Otec trávi čas s dieťaťom v pracovných dňoch bežnými hrovými aktivitami a v prípade dobrého počasia v záhrade hrajú futbal, keď otec v záhrade pracuje , dieťa je s nim, rozprávajú sa, v lete sa chodia kúpať. Cez víkendy idú do Bratislavy, boli v ZOO a pod. Dieťa chce žiť v aktuálnom prostredí, teda s otcom a jeho rodičmi . Dieťa má neutrálny vzťah k členom biologickej rodiny matky, členov rodiny priateľa matky tiež spontánne v bežnej asociačnej produkcii nespomína, navyše matka medzičasom svoj vzťah s priateľom ukončila, aktuálne žije v dvojgeneračnom dome jej rodičov, s otcom a nevlastnou matkou .
Na žiadosť matky znalkyňa sa vyjadrila aj k vzťahu dieťaťa k starému otcovi z otcovej strany, ktorého sa dieťa má báť. V spontánnej produkcii dieťaťa sa neobjavili obsahy , ktoré by sa týkali uvedeného správania starého otca, pri dotazovaní sa na aktivity starého otca dieťa neuvádza v súvislosti s jeho osobou negatívne zážitky. Neprejavil sa u neho v tomto kontexte strach. V prípade ak súd dieťa zverí do osobnej starostlivosti otca , styk s matkou by mal byť v súlade s jej pracovným časom na jej perspektívnom pracovisku, mal by to byť čo najčastejší styk, najmenej však každý druhý víkend . S každým z rodičov by mal byť styk čo najčastejší.
Obaja rodičia , ako aj kolízny opatrovník znalecký posudok Y.. V. Q. v celom rozsahu prijali .
Matka zmenila svoj návrh a žiadala, aby súd maloletého C. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka uviedla , že je nezamestnaná .
Na otázku zo strany súdu prečo sa s dieťaťom naposledy kontaktovala v decembri 2012, matka uviedla :
„Mám čo robiť , aby som sa vedela postarať sama o seba .“
Matka nepracuje , býva v Y. , čo je zhruba 8 km od miesta bydliska otca . Maloletý navštevuje Materskú škôlku v Štvrtku na Ostrove a od septembra 2013 nastúpi povinnú školskú dochádzku, otec je zamestnaný v tej iste firme , jeho pracovná doba je pravidelná a umožňuje mu starať sa o dieťa , pretrváva v nezmenenej forme aj pomoc starých rodičov .
Otec s nariadením striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil, uviedol , že takýto návrh zo strany matky považuje za nepremyslený aj vzhľadom na to, že matka je nezamestnaná , nemá možnosť ako by zvládla každodenne odvoz dieťaťa z Y. do Š.M. W. I. do materskej školy. Otec žiadal určiť výživné 100,- € zo strany matky s tým, že nie je možné neustále akceptovať tú skutočnosť , že matka nie je zamestnaná, pretože vôbec neprispieva na výživu maloletého .
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na osobnú starostlivosti o maloleté dieťa. Maloletý C. v podstate od rozchodu svojich rodičov je v osobnej starostlivosti otca, na otca je citovo naviazaný, taktiež aj na jeho rodičov .
Matka za uvedené obdobie v skutku len minimálne sa s dieťaťom stretávala, hoci otec v tomto jej nekládol žiadne prekážky. Matka momentálne nie je zamestnaná a keďže býva mimo bydliska a maloletého dieťaťa nezvládla by vzhľadom na túto skutočnosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a nevedela by zabezpečiť ani jeho každodennú dopravu z Y. do Materskej škôlky v Š. W. I. a späť. Nie je v záujme dieťaťa , aby v predškolskom veku , keďže od septembra 2013 nastupuje povinnú školskú dochádzku náhle zmeniť prostredie materskej škôlky, kde si zvykol. Má pocit istoty a bezpečia a na toto prostredie si v plnej miere zvykol.
Súd dospel k tomu záveru , že striedavá osobná starostlivosť v tomto prípade jednoznačne by nebola v záujme maloletého dieťaťa. Práve naopak súd akceptoval závery znaleckého posudku a maloletého Roberta zveril do osobnej starostlivosti otca .
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa , ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností . Ak sa nedohodnú , súd môže bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určí , ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti .Ustanovenia §-u 25 a 26 sa použijú primerane .
Podľa § 62 ods. 1,2 a 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť , ktorá trvá do toho času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť . Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov .
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .
Pri určení výživného zo strany matky súd zobal do úvahy tú skutočnosť , že matka nie je zamestnaná , nemá pravidelný mesačný príjem, je bezmajetná , žije u svojich rodičov a preto určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa počnúc od právoplatnosti rozsudku .
V súlade so závermi znaleckého posudku súd upravil styk matky s maloletým C. tak, že matka je oprávnená dieťa k sebe zobrať každý druhý víkend v mesiaci od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. toho ktorého týždňa v mesiaci . Takúto úpravu styku súd považoval za dostatočnú , pretože matka sa pravidelne s dieťaťom nestretáva. Naposledy sa s nim stretla v októbri a decembri 2012, navyše otec prehlásil, že nemá problémy , kedykoľvek aj v priebehu týždňa, pokiaľ matka bude mať na toto prostriedky a bude mať záujem sa s dieťaťom stretávať, toto jej každopádne bude umožňovať.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. súd vyslovil , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).