Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-214-2012.pdf
PDF · 102.09 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/214/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu S. K., D., N. P. XX/XXX, P., IČO: 30 442 222, právne zast. JUDr. Alexander Kuchárik, advokát, AK ul. Hollého 11, Levice, proti žalovanému Obec Muľa, zast. starostom I. J., IČO: 00 650 757 00, o zaplatenie 355,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/48/2010-151 zo dňa 24. augusta 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/48/2010-151 zo dňa 24. augusta 2012 v napadnutej časti výroku, kde súd návrh v časti o zaplatenie 139,65 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 08. 02. 2011 až do zaplatenia zamietol (druhá výroková veta) v rozhodnutí o náhrade trov konania účastníkov (tretia výroková veta) a v rozhodnutí o náhrade trov štátu (štvrtá výroková veta) zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 216,29 Eur vrátane 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.316,29 Eur od 19. 01. 2010 do 20. 10. 2010, zo sumy 1.016,29 Eur od 21. 10. 2010 do 26. 11. 2010, zo sumy 716,29 Eur od 27. 11. 2010 do 17. 01. 2011 a zo sumy 216,29 Eur od 18. 01. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), v časti o zaplatenie sumy 139,65 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 08. 02. 2011 do zaplatenia návrh zamietol (druhá výroková veta), rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov (tretia výroková veta) a účastníkom uložil povinnosť nahradiť štátu na účet Okresného súdu preddavkované trovy konania v celkovej sume 328,48 Eur na znalečnom, a to každému rovnakým dielom po 164,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtá výroková veta).
Žalobou zo dňa 20. 07. 2010 sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1.316,29 Eur s úrokom z omeškania 0,05% denne za každý deň omeškania od 19.01.2010 až do zaplatenia titulom ceny montážnych prác, ktoré žalobca na základe objednávky žalovaného zo dňa 07. 01. 2010 vykonal na objekte školy v obci a cenu za práce a dodaný elektroinštalačný materiál vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2110 zo dňa 11.01.2010 vo výške 1.316,29 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 21. 10. 2011 žalobca navrhol pripustenie zmeny návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 355,94 Eur a úroky z omeškania vo výške 9% ročne, a to zo sumy 1.316,29 Eur od 19. 01. 2010 do 20.10.2010, zo sumy 1.016,29 Eur od 21. 10. 2010 do 26. 11. 2010, zo sumy 716,29 Eur od 27. 11. 2010 do 17. 01. 2011, zo sumy 216,29 Eur od 18. 01. 2011 do zaplatenia a zo sumy 139,65 Eur od 08. 02. 2011 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že z pôvodne žalovanej sumy 1.316,29 Eur žalovaný uhradil žalobcovi 1.100,- Eur, pričom na pojednávaní dňa 19.07.2011 súd uznesením pripustil rozšírenie návrhu o 139,65 Eur za faktúru č. 71111 so splatnosťou 07.02.2011. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 6Cb/48/2010-118 zo dňa
13. 03. 2012 pripustil zmenu návrhu tak, ako to navrhoval žalobca (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2012).
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a namietal, že faktúru vystavenú žalobcom na 1.316,29 Eur odmietol preplatiť, lebo nebola vystavená v súlade s dohodou medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdil tiež, že faktúrou č. 71111 zo dňa 31. 01. 2011 vystavenou na 139,65 Eur žalobca vyúčtoval práce, ktoré z pohľadu žalovaného neboli potrebné, nakoľko vykonanie týchto prác vyvolal sám žalobca tým, že demontoval v kotolni pôvodný elektrický kotol, ktorý bol funkčný. Po demontáži tohto kotla zostal funkčný len vykurovací kotol na pevné palivo, ktorý bol dodaný a spustený do prevádzky, jeho vykurovacia kapacita však bola nedostatočná, čo žalovaný u žalobcu reklamoval. Zvýšenie kapacity vykurovania bolo nakoniec realizované dodaním a pripojením nového elektrického kotla podnikateľom X. H. z G.. Omeškanie s úhradou dlhu žalobcovi žalovaný zdôvodňoval obmedzením zdrojov finančných prostriedkov obce.
Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj znaleckým posudkom znalca F.. S. J., znalca pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác, ktorý ho predložil súdu pod č. 38/2011 zo dňa 23.05.2011 (znalec bol ustanovený do konania uznesením okresného súdu č. k. 6Cb/48/2010-38 zo dňa 10. 02. 2011).
Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa §536 ods. 1, § 548 ods. 1 a § 369 v spojitosti s § 502 Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods.1 a 2 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci konania neuzatvorili písomnú zmluvu o dielo, a ich záväzkový vzťah bol riešený na základe objednávky žalovaného zo dňa 07. 01. 2010 pod č. 2010/1, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal vykonanie kurenárskych prác podľa dohody v materskej škôlke v Muli, pričom detaily záväzkového vzťahu medzi zmluvnými stranami boli priebežne dojednávané konkludentne. Bolo preukázané, že žalobca v priestoroch kotolne u žalovaného vykonal kurenárske práce, a ich rozsah a cenu uviedol vo faktúre č. 2110 zo dňa 11. 01. 2010 v celkovej sume 1.316,29 Eur. Žalovaný obsah tejto fakturácie nenamietal. Rozsah a cena vykonaných kúrenárskych prác boli aj predmetom znaleckého dokazovania, keď súdom ustanovený znalec v závere znaleckého posudku okrem iného uviedol, že zo strany žalobcu boli v skutočnosti vykonané kúrenárske práce v hodnote 1.321,10 Eur oproti fakturovanej hodnote prác 1.316,29 Eur faktúrou č. 2110 zo dňa 11. 01. 2010. Keďže medzi účastníkmi konania nebola dohoda o tom, čo s cenou diela, keď vykurovací systém nebude dostatočným, súd prvého stupňa prisvedčil žalobcovi, že dielo podľa objednávky vykonal a teda mu vzniklo právo na zaplatenie jeho ceny. Nakoľko žalovaný na žalobcom vyúčtovanej cene diela nezaplatil čiastku 216,29 Eur, súd ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal vrátane úrokov z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil vo výške 9% ročne z dlžnej sumy v súlade s platnou právnou úpravou.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že žalobca ako odborne zdatná osoba - živnostník v odbre kurenárskych prác pri inštalácii radiátorov v priestoroch materskej škôlky pochybil, keď radiátory umiestnil na nevhodnom mieste, čo malo za následok nesprávne prúdenie vzduchu a zníženú účinnosť vykurovania danných priestorov. K náprave stavu došlo až potom, keď bol v priestoroch nainštalovaný druhý kotol na elektrickú energiu s výkonom 21 kW. Vykonaným dokazovaním sa podľa súdu tiež preukázalo, že žalovaný si u žalobcu písomne neobjednal pripojenie elektrického kotla na pôvodné ústredné kúrenie, ktoré bolo predmetom faktrácie žalobcu vo faktúre č. 7111 zo dňa 31. 01. 2011 vystavenej na 139,65 Eur, žalovaný len žalobcu požiadal, aby sfunkčnil vykurovací systém do tej podoby, aký existoval pred pripojením kotla na tuhé palivo s výkonom 5 kW. Keďže predmetom objednávky žalovaného nebolo odpojenie a demontáž jestvujúceho vykurovacieho telesa, súd činnosť žalobcu v tomto smere považoval za žalovaným neobjednanú a rozporujúcu dohodnutým podmienkam účastníkov, o čom svedčí aj list žalovaného zo dňa 14.02.2011, ktorým vysvetľuje dôvody vrátenia faktúry č. 7111. Keďže práca a materiál obsiahnuté vo faktúre č. 7111 zo dňa 31. 01. 2011 neboli predmetom objednávky žalovaného a žalovaný ich ani neprevzal, súd ich druh a rozsah kvalifikoval ako odstránenie nedostatočnej výhrevnosti objektov s uvedením zariadenia do pôvodného stavu. Tomuto podľa súdu nasvedčuje aj konkludentné dojednanie účastníkov, keď žalobca netrval na zadaní písomnej objednávky
zo strany žalovaného. Súd preto návrh žalobcu v časti o zaplatenie 139,65 Eur s úrokom z omeškania zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu účastníkov v konaní, keď úspešnosť žalobcu voči úspešnosti žalovaného v spore zhodnotil ako 60,76% ku 39,24%, a preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 148 ods. 1 OSP súd uložil obom účastníkom konania povinnosť nahradiť štátu na účet okresného súdu preddavkované trovy konania v celkovej sume 328,48 Eur v súvislosti so znaleckým dokazovaním, pričom vychádzal z toho, že dôkaz znaleckým dokazovaním bol vykonaný v záujme obidvoch účastníkov, a preto ich zaviazal rovnakým dielom nahradiť štátu tieto trovy.
Proti tomuto rozsudku v časti 2., 3. a 4. výrokovej vete podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviaže aj na zaplatenie istiny 139,65 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 08.02.2011 do zaplatenia, zaviaže ho aj na náhradu trov prvostupňového konania a trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia žalobcu a napokon ho zaviaže aj nahradiť trovy štátu vo výške 328,48 Eur.
Žalobca namietal, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola ústne dohodnutá zmluva, predmetom ktorej bolo napojenie elektrického kotla na ústredné kúrenie, čo je napokon zrejmé aj zo zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 12. 01. 2011 medzi žalovaným ako objednávateľom a X. H. ako zhotoviteľom na montáž elektrického kotla PROTHERM 24K (v čl. II. bod 1 zmluvy je uvedené, že napojenie elektrického kotla na ÚK toto dielo nerieši). Žalobca vykonal požadované práce, čo jednoznačne potvrdil aj znalec v znaleckom posudku, a má preto právo na zaplatenie ceny týchto prác. Žalobca poukazoval na § 546 ods. 1 druhá veta OSP, v zmysle ktorého ustanovenia v prípade, že cena nie je dohodnutá, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Námietky žalovaného v liste zo dňa 14. 02. 2011, ktorým žalobcovi vrátil faktúru a kde žiadal namontovať naspäť elektrické kúrenie a dať ho do pôvodného stavu, považuje žalobca za nelogické a nereálne, nakoľko elektrický kotol bol X. H. namontovaný už mesiac pred vrátením faktúry. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením súdu prvého stupňa o nevhodnom umiestnení radiátorov v materskej škôlke, keď v náprave stavu podľa súdu došlo až po nainštalovaní druhého kotla na elektrickú energiu s výkonom 21kW a namietal, že žalobcom zrealizované dielo - novovytvorený vykurovací systém bol napojený na už existujúci kotol na tuhé palivo s výkonom 5 kW, teda práce vykonané žalobcom a vyúčtované faktúrou č. 21110 zo dňa 11. 01. 2010 nemajú nič spoločné s 21 kW elektrickým kotlom.
Žalobca nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o náhrade trov konania a tvrdil, že odôvodnenie v tejto časti rozhodnutia je nejasné a nezrozumiteľné, keď nie je zrejmé, na základe čoho a ako súd prvého stupňa dospel k pomeru úspešnosti žalobcu voči úspešnosti žalovaného v spore ako k pomeru 60,76 % ku 39,24 %, pretože podľa žalobcu správny pomer úspešnosti aj v prípade zamietnutia návrhu vo výške 139,65 Eur je žalobca 90,41 % a žalovaný 9,59 %. Namietal tiež, že náklady na znalecké dokazovanie boli vyvolané vyslovene len konaním žalovaného a nie je preto žiadny právny dôvod, aby tieto znášal aj žalobca.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že demontáž pôvodného elektrického kotla a napojenie nového elektrického kotla na pôvodné ústredné kúrenie (práce fakturované žalobcom
faktúrou č. 7111 zo dňa 31. 01. 2011), žalobca vykonal. Žalovaný listom zo dňa 14. 02. 2011 faktúru č. 7111 zo dňa 31. 01. 2011, ktorá bola vystavená na 139,65 Eur, vrátil žalobcovi a oznámil mu, že túto neuznáva z dôvodu, že na súdnom pojednávaní bolo dohodnuté, že fakturované montáže elektrického kotla sú podmienkou úhrady predošlej faktúry žalobcu č. 2110 zo dňa 11. 01. 2010. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že pripojenie kotla nebolo predmetom zmluvy o dielo uzavretej dňa 12. 01. 2011 medzi žalovaným ako objednávateľom a X. H., G. ako dodávateľom (v čl. 2 bod 1 zmluvy sa uvádza predmet diela ako „montáž elektrického kotla PROTHERM 24K, montáž priestorového termostatu, úprava rozvádzača a zapojenie elektrickej časti kúrenia, napojenie ekektrického kotla na ústredné kúrenie toto dielo nerieši“). Žalobca rozšírenie žaloby o 139,65 Eur (práce vyúčtované faktúrou č. 7111) navrhol až podaním zo dňa 28. 03. 2011, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 30. 03. 2011. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 19. 07. 2011 pripustil rozšírenie návrhu o sumu 139,65 Eur, s čím žalovaný nesúhlasil a poukázal na svoje stanovisko v tejto veci prednesené na predchádzajúcom pojednávaní. Zo spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 13.01.2011 (teda ešte pred rozšírením návrhu, keď predmetom sporu bolo iba doplatenie ceny prác vyúčtovaných žalobcom faktúrou č. 2110 zo dňa 11. 01. 2010 po čiastočnej úhrade 1.100,- Eur), žalovaný prehlásil, že je ochotný žalobcu vyplatiť, a preto mu aj poskytol čiastočnú úhradu, navrhuje však, že ak žalobca dá elektrické kúrenie do pôvodného stavu, tak žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi faktúru č. 2110 zo dňa 11. 01. 2010, ktorú vystavil napriek tomu, že prešla určitá doba. Zo spisu nevyplýva žiadna dohoda o tomto návrhu žalovaného, ktorá by dosvedčovala jeho tvrdenie, že žalobca sa podujal demontovať pôvodný a namontovať nový kotol bezplatne, dokonca ako podmienku úhrady vykonaných kurenárskych prác.
Nakoľko návrh žalobcu na rozšírenie žaloby, o ktorom súd rozhodol tak, že ho pripustil, bol podaný až po ustanovení znalca (uznesenie súdu zo dňa 10. 02. 2011), znalec hodnotu žalobcom vykonaných prác v súvislosti s demontážou pôvodného kotla a s montážou nového v posudku neriešil. Žalobca síce v návrhu na pripustenie rozšírenia návrhu zo dňa 28.03.2011 navrhol, aby bolo znalecké dokazovanie rozšírené aj o montážne práce vykonané v priebehu januára a vyúčtované faktúrou č. 7111 splatnou dňa 07. 02. 2011 vo výške 139,65 Eur, k doplneniu uznesenia súdu o nariadení dokazovania v navrhovanom smere však nedošlo, (aj keď znalec v závere znaleckého posudku konštatuje existenciu elektrického kotla s výkonom 21 kW).
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalobca tvrdil, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola ústne uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej boli práce súvisiace s montážou nového elektrického kotla, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7111 vo výške 139,65 Eur. Žalovaný uzavretie takejto zmluvy o dielo poprel.
V § 266 Obchodného zákonníka sú obsiahnuté pravidlá výkladu vôle v sporných prípadoch, pri aplikácii ktorých sa vychádza zo všetkých okolností, za ktorých k prejavu vôle došlo. Prihliada sa na rokovania o uzavretí zmluvy, na dovtedajšiu prax účastníkov pri uzatváraní zmlúv (pokiaľ takáto bola), ale aj na následné správanie sa strán (pokiaľ to povaha veci pripúšťa). Ak napriek použitia pravidiel výkladu vôle nie je možné odstrániť rozpornosť alebo nezrozumiteľnosť právneho úkonu, nie je možné považovať takýto právny úkon za platne vykonaný.
V zmysle citovaného § 536 Obchodného zákonníka, podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a na druhej strane záväzok objednávateľa zaplatiť za toto dielo cenu, výška ktorej nemusí byť v zmluve výslovne dohodnutá, musí však byť nepochybné, že objednávateľ sa zaviazal cenu diela uhradiť (§ 536 ods. 3, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka). V takýchto prípadoch ak nedôjde k dohode, je možné cenu prác určiť aj znaleckým dokazovaním.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy tak, ako to tvrdil, nesúhlasí však so záverom súdu prvého stupňa v tom, že práce obsiahnuté vo faktúre č. 7111 je možné kvalifikovať ako odstránenie vád spočívajúce v nedostatočnej výhrevnosti objektov s uvedením zariadenia do pôvodného stavu. Vykonané dokazovanie na takýto záver podklad nedáva. Pokiaľ je preukázané, že žalobca práce vykonal, avšak bez uzavretia zmluvy, ide o tzv. bezzmluvné plnenie, a žalobca má právo na náhradu ceny prác titulom bezdôvodného obohatenia.
Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, kde bol návrh žalobcu o zaplatenie 139,65 Eur s príslušenstvom zamietnutý zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rovnako odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých bude možné rozhodnúť až po skončení veci samej, pričom súd prvého stupňa bude zohľadňovať úspech, resp. neúspech účastníkov v celom konaní, vrátane toho, že žalovaný po podaní žaloby žalobcovi čiastočne plnil.
Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo 4. výrokovej vete, v ktorej súd uložil účastníkom konania nahradiť štátu trovy preddavkované na znalecké dokazovanie v sume 328,48 Eur a to každému rovnakým dielom. Takéto rozhodnutie nezodpovedá úprave § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O náhrade trov štátu teda súd rozhoduje podľa výsledkov konania, a nie podľa toho, v záujme ktorého účastníka bolo znalecké dokazovanie nariadené, (ako je tomu pri uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu § 141 ods. 1 OSP).
Odvolací súd preto vyššie uvedené 3 výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa §221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil v zrušenej časti na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa znovu vec prejedná a rozhodne o nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia. Bolo by vhodné, keby medzi účastníkmi konania došlo k vyriešeniu sporu vzájomnou dohodou, čím by sa predišlo ďalším nákladom na doplnenie znaleckého dokazovania, čo sa odvolaciemu súdu javí byť výhodné najmä pre žalovaného. Pokiaľ medzi účastníkmi konania nedôjde k vyriešeniu sporu dohodou, súd prvého stupňa bude pokračovať v konaní, posúdi nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia a bude zisťovať, či práce vyúčtované žalobcom faktúrou č. 7111 zo dňa 31. 01. 2011 zodpovedajú vyúčtovanej sume 139,65 Eur. Následne súd prvého stupňa znovu rozhodne o náhrade trov konania účastníkov, ako aj štátu, vychádzajúc z vyššie uvedených právnych názorov odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.