Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-12-2023.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Subarea
7Cob/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v právnej veci navrhovateľa: Mesto Svit, IČO: 00 326 607, Hviezdoslavova 32, 059 21 Svit, zastúpeného: BERNÍK & partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 47 256 451, proti odporcovi: RECYKLOGROUP, a.s., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 48 116 441, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/59/2023-97 zo dňa 09.05.2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/59/2023-97 zo dňa 09.05.2023 p o t v r d z u j e .
II. Odporca má proti navrhovateľovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. Bl-22Cb/59/2023-97 zo dňa 09.05.2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal vydať zabezpečovacie opatrenie v podobe záložného práva v prospech navrhovateľa na vyplatenie peňažných prostriedkov odporcu, vedených na podnikateľskom účte odporcu IBAN: E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v E. K. do výšky XX.XXX,XX EUR, ktoré sú pohľadávkou odporcu voči Slovenská sporiteľňa, a.s., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 37.606,68 EUR, ktorá vznikla z titulu nároku navrhovateľa na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby a z titulu nároku na úhradu trov civilného konania, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s upomínacím konaním vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/278/2023, pričom toto záložné právo sa zriaďuje do momentu začatia exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu vydaného v prospech navrhovateľa alebo do momentu vydania právoplatného súdneho rozhodnutia v prospech odporcu, ktorým súd určí, že nárok navrhovateľa uplatnený žalobným návrhom, na podklade ktorého je vedené konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up/278/2023, nie je daný. Navrhovateľ eventuálne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie na zloženie uvedenej sumy odporcom do súdnej úschovy súdu. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu, v ktorom navrhovateľ uviedol, že dňa 24.04.2023 bol na oficiálnom informačnom portáli Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zverejnený článok ohľadom právoplatného rozhodnutia o zrušení autorizácie udelenej odporcovi z dôvodu neplnenia si povinností v oblasti zberu odpadu zo strany odporcu. Navrhovateľ poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 27 ods. 14 písm. b) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o odpadoch“) sú výrobcovia vyhradených výrobkov (teda obchodní partneri odporcu) oprávnení zmluvný vzťah s odporcom ukončiť odstúpením od zmluvy, ak Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky právoplatne zruší autorizáciu organizácii zodpovednosti výrobcov, k čomu nepochybne došlo, je zrejmé, že odporca bude mať závažné finančné problémy plniť si svoje záväzky, nakoľko bez predmetnej autorizácie nebude môcť vykonávať činnosť, ktorá je primárnym zdrojom jeho príjmov. Uviedol, že podnikateľské aktivity odporcu sa profilujú výhradne na také činnosti, na ktorých vykonávanie je nevyhnutné disponovať autorizáciou v zmysle zákona o odpadoch. Mal za to, že samotné podnikanie odporcu je kriticky ohrozené, následkom čoho je odporca v takých finančných ťažkostiach, ktoré pravdepodobne budú znamenať ohrozenie exekúcie v prípade úspechu navrhovateľa v civilnom konaní, keďže je podľa neho otázne, či v tom čase ešte budú na strane odporcu exekvovateľné aktíva. Poukázal aj na internetový článok zverejnený dňa 21.04.2023 na webovom portáli teraz.sk, z ktorého vyplýva, že si odporca prestal plniť svoje finančné záväzky aj voči ďalším obchodným partnerom, čo podľa neho iba podčiarkuje ohrozenie pre exekvovateľnosť pohľadávok, vzhľadom na zlé smerovanie odporcu. 1.1. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa ustanovení § 341 ods. 1, 2 a 3 a § 344 CSP a dospel k záveru, že navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená a tiež neosvedčil, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že odporcovi bola zrušená autorizácia udelená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky z dôvodu neplnenia si povinností v oblasti zberu odpadu, nie je podľa súdu prvej inštancie dôvodom, pre ktorý by bolo možné hovoriť o obave, že exekúcia na jeho majetok bude nevyhnutne ohrozená. Poukázal na to, že predmetom podnikateľskej činnosti odporcu nie sú len aktivity ohľadom odpadov. 1.2. Pokiaľ ide o tvrdenia, že v dôsledku odňatia autorizácie dochádza k masovému odstupovaniu klientov od zmlúv s odporcom, tieto podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ nijako neosvedčil. Odvolávanie sa navrhovateľa na článok zverejnený na portáli teraz.sk, v ktorom sa uvádza, že pribudli zistenia o neplnení si finančných záväzkov voči niektorým zmluvným partnerom, taktiež nie je podľa neho samo osebe relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia, nakoľko vypovedá len vo veľmi všeobecnej rovine o neplnení si finančných záväzkov odporcom, aj to len vo vzťahu k niektorým zmluvným partnerom, nevypovedá pritom nijak o tom, akého rozsahu majú byť tieto záväzky. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľa tak majú charakter len domnienok a špekulácií, ktoré nemôžu byť zákonným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. V danom štádiu konania nemal zatiaľ za osvedčenú ani existenciu pohľadávky navrhovateľa, ktorú požaduje zabezpečiť formou zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia, a to vzhľadom k tomu, že ju odporca aktívne spochybňuje (napr. podaním odporu voči platobného rozkazu).
2. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote dňa 08.06.2023 odvolanie navrhovateľ, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP). 2.1. Navrhovateľ mal za to, že zbavovanie sa majetku zo strany odporcu za nízku cenu je iba jeden z možných dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia súdom, avšak zďaleka nie jediným. Poukazuje na to, že dôvody na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia CSP uvádza iba všeobecne v § 325 ods. 1 CSP, avšak konkrétny opis konania odporcu, ktorý má byť podkladom pre nariadenie takéhoto opatrenia, zákon presne nešpecifikuje. Absencia konania vedúceho k zbavovaniu sa majetku zo strany odporcu za nízku cenu nemôže byť podľa navrhovateľa dôvodom na to, aby bol návrh nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia zamietnutý. 2.2. Uviedol, že aj keď je pravdou, že odporca má v obchodnom registri zapísané viaceré predmety činnosti, primárnou zárobkovou činnosťou odporcu boli nepochybne tie činnosti, ktorých vykonávanie je podmienené autorizáciou organizácie zodpovednosti výrobcov v zmysle zákona o odpadoch, pričom väčšina týchto služieb je viazaná na autorizáciu organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá bola Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky odporcovi odňatá. Odporca tak podľa navrhovateľa musel s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, prísť následkom odňatia autorizácie o drvivú väčšinu svojich príjmov, čo nepochybne bude mať podľa neho likvidačný vplyv na jeho ďalšie podnikanie a tým pádom aj na exekúciu. Pluralita predmetov činností zapísaných v obchodnom registri nemôže byť podľa navrhovateľa v tomto konkrétnom prípade dôvodom na zamietnutie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia. 2.3. Konštatoval, že je bežnou praxou a oprávneným záujmom zo strany navrhovateľov žiadať o vydanie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia aj v prípadoch, keď je ich pohľadávka spochybnená v hlavnom sporovom konaní odporcom. Mal za to, že v prípade, ak by pohľadávka navrhovateľa v tomto konkrétnom prípade nebola spochybnená, platobný rozkaz (tvorí súčasť súdneho spisu) by sa stal právoplatným a vykonateľným, a tým pádom by navrhovateľ nemal dôvod podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho, eventuálne neodkladného opatrenia, ale inicioval by priamo exekúciu. 2.4. Argumentoval tiež, že skutočnosťami uvedenými v jeho návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia dostatočným spôsobom opísal a dôkazmi osvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, nakoľko zo skutočností uvedených v predmetnom podaní zreteľne vyplýva, že prípadná exekúcia vedená voči odporcovi je ohrozená z dôvodu nemožnosti vykonávať jeho primárnu podnikateľskú činnosť, čo bude mať za následok, že v čase exekúcie už nebude povinný disponovať exekvovateľným majetkom. 2.5. Na záver poukázal na to, že po podaní svojho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obdržal od odporcu Oznámenie o zrušení autorizácie organizácie zodpovednosti výrobcov a oznámenie o následnej nemožnosti plnenia zo dňa 05.05.2023, v ktorom odporca opisuje, ako si nebude ďalej schopný plniť svoje povinnosti voči nemu z dôvodu zrušenia autorizácie. Rovnaké listy podľa navrhovateľa boli s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozoslané aj ostatným obchodným partnerom odporcu, nakoľko to vyplýva z povahy textu listu. 2.6. Navrhovateľ navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, eventuálne nariadiť neodkladné opatrenie. V prípade, ak odvolací súd nevzhliadne dôvody na to, aby napadnuté uznesenie zmenil, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Odporca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 01.08.2023 k odvolaniu navrhovateľa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť. Súd prvej inštancie podľa neho rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, správnym procesným postupom pri zachovaní práv účastníkov konania na spravodlivý súdny proces, tak ako to predpokladá čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že aktívne spochybňuje nárok uplatňovaný na súde navrhovateľom aj tým, že podal odpor voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní. Podľa odporcu faktúry, ani keď sa vedú v kontrolnom výkaze, nie sú dostatočným nárokom samým osebe. Navrhovateľ podľa neho súdu v upomínacom konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že plnenie bolo naozaj dodané. Podľa odporcu návrh podaný navrhovateľom nespĺňa tu najzákladnejšiu zákonnú náležitosť, a to dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Zabezpečovacie opatrenie je sudcovské záložné právo upravené v ustanoveniach § 343 a § 344 CSP, pričom je nutné aplikovať primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa (zabezpečovacia funkcia), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (napr. dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie). Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú stanovené kumulatívne.
14. Podľa dôvodovej správ k CSP, nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potencionálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená.
15. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ (veriteľ) okrem všeobecných náležitostí podania opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva, ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa má teda poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka (odporcu), a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).
17. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
18. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.
19. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby neodkladnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.
20. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom napadnutého uznesenia, s obsahom odvolania navrhovateľa, ako aj s obsahom vyjadrenia odporcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia, s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje správnosť týchto dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Odvolací súd vyhodnotil všetky navrhovateľove skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľa a odporcu, navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby vzniku možnej škody a ujmy navrhovateľovi. Súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Navrhovateľ neosvedčil v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia, existenciu takého správania odporcu, ktoré by súd viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho/ neodkladného opatrenia a tiež osvedčenie, že iba navrhované zabezpečovacie/neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie ujmy navrhovateľovi. Inštitút zabezpečovacieho ako aj neodkladného opatrenia je totiž výnimočný inštitút civilného konania použiteľný výlučne len tam, kde sa niečo deje, t.j. keď škoda, alebo ujma hrozí reálne. Navrhovateľ neosvedčil potrebu súdnej ingerencie na odstránenie hrozby ujmy, ktorá však doposiaľ neexistuje, pričom je potrebné postupovať podľa § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre zabezpečovacie/neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť tvrdených pohľadávok na účely nariadenia zabezpečovacieho, eventuálne neodkladného opatrenia. Nepreukázal, že by sa odporca dopúšťal úkonov, ktoré by ho ukracovali. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca zbavoval svojho majetku predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že odporcovi bola zrušená autorizácia udelená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky z dôvodu neplnenia si povinností v oblasti zberu odpadu, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné hovoriť o obave, že exekúcia na jeho majetok bude nevyhnutne ohrozená. Predmetom podnikateľskej činnosti odporcu nie sú len aktivity ohľadom odpadov, ale aj kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb, reklamné a marketingové služby, prenájom hnuteľných vecí, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí, informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly a inžinierska činnosť. Navrhovateľ žiadnym spôsobom a ani relevantným dôkazom nepreukázal, že odporca má byť platobne neschopný a že by mala existovať dôvodná pochybnosť o ohrození nároku navrhovateľa. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne uviedol, že navrhovateľ nijako neosvedčil tvrdenia, že v dôsledku odňatia autorizácie dochádza k masovému odstupovaniu klientov od zmlúv s odporcom. Odvolávanie sa navrhovateľa na článok zverejnený na webovom portáli teraz.sk, v ktorom sa uvádza, že pribudli zistenia o neplnení si finančných záväzkov voči niektorým zmluvným partnerom, taktiež nie je samo osebe relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia, nakoľko vypovedá len vo veľmi všeobecnej rovine o neplnení si finančných záväzkov odporcom, a to tiež len vo vzťahu k niektorým zmluvným partnerom, nevypovedá to však o tom, akého rozsahu majú byť tieto záväzky, ani dokonca nehovorí o zmenšovaní majetku odporcu.
23. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku navrhovateľa týkajúcu sa listu odporcu - Oznámenie o zrušení autorizácie organizácie zodpovednosti výrobcov a oznámenie o následnej nemožnosti plnenia zo dňa 05.05.2023, v ktorom má odporca opisovať, ako si nebude ďalej schopný plniť svoje povinnosti voči navrhovateľovi z dôvodu zrušenia autorizácie. Navrhovateľ nijako nepreukázal, ako by táto informácia mala mať dopad na zmenu v majetku odporcu. Argumentáciu, ktorou navrhovateľ zdôraznil, že rovnaké listy boli s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozoslané aj ostatným obchodným partnerom odporcu, čo má vyplývať z povahy textu listu, považuje odvolací súd len za domnienky a ničím nepodložené informácie, ktoré zároveň neosvedčujú skutočnosti svedčiace na vyhovenie návrhu. Ako už konštatoval odvolací súd vyššie, navrhovateľ v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho, eventuálne neodkladného opatrenia opisom skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej súdnej ochrany neodôvodňoval bezodkladnosť právnej úpravy pomerov, keď navyše argumentácia navrhovateľa o nutnosti okamžitého zásahu súdu je neopodstatnená vzhľadom na to, že podľa odvolacieho súdu z návrhu a z listín k nemu doložených, nevyplýva nepochybne dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia, podľa navrhovateľa požadovaného, bez dočasného obmedzenia, bez potreby vykonania náležitého dokazovania a bez prebehnutia riadneho meritórneho konania, v rámci ktorého by sa riadne vyhodnotili navrhovateľom predložené argumenty. Argumentácia navrhovateľa sama osebe nie je dostačujúcim argumentom pre nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia bez tvrdenia a osvedčenia skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti svedčiace o takom konaní odporcu, ktoré by reálne znamenalo hrozbu budúcej exekúcie. Návrh navrhovateľa nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie odporcu - zbavovanie sa jeho majetku na úkor navrhovateľa (alebo zbavovanie sa majetku za zníženú cenu), a teda navrhovateľ neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie ním uvádzanej pohľadávky v prípade nenariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).