Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-76-2013.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/76/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátkou kanceláriou GUNIŠ&PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava, proti odporkyni I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Z. XX, zastúpenej pani W. A., pracovníčkou tunajšieho súdu ako opatrovníkom o splnenie povinnosti zaplatiť 76,94€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 76,94€ spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,21€ od 7.10.2009 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 16,50€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16€, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený v A. N. Z., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd v zostávajúcej časti príslušenstva pohľadávky návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 18.9.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 76,94€, spolu s príslušenstvom - sankčným úrokom vo výške 20% zo žalovanej istiny od 7.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom nedodržania dohodnutých podmienok, vyplývajúcich zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, uzavretej dňa 19.2.2008 medzi navrhovateľom ako bankou a odporkyňou ako majiteľom účtu.
Súd vo veci vydal dňa 30.10.2012 platobný rozkaz č.k. 26Ro 1438/2012 -35, zrušený z dôvodu nemožnosti nedoručenia odporkyni.
Odporkyňa sa na adrese trvalého bydliska nezdržiavala, jej pobyt nebol súdu známy, súd podľa §29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporkyni v konaní opatrovníka.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 19.2.2008 uzavrel navrhovateľ pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951ako banka s odporkyňou ako majiteľom účtu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej poskytla banka odporkyni službu - zriadila účet č. XXXXXXXXXX, na vedení ktorého sa zmluvné strany dohodli za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Podpísaním zmluvy odporkyňa prejavila súhlas s neoddeliteľnou súčasťou zmluvy - Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko, a.s. /ďalej VOP/. Na uvedený účet poskytol navrhovateľ odporkyni peňažné prostriedky, ktoré odporkyňa mala možnosť čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu 663,88€ /20.000,-Sk/. Odporkyňa počas trvania platnosti zmluvného vzťahu prečerpala dohodnutý denný limit, čím sa dostala do debetu.
Odporkyňa neuhradila navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, navrhovateľ dňa 28.9.2009 od zmluvy odstúpil, výška aktuálneho debetného zostatku spolu so sankciami predstavovala 76,94€.
Listom zo dňa 28.9.2009 navrhovateľ oznámil odporkyni, že odstupuje od zmluvy o osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, nakoľko od 30.5.2009 na uvedenom účte je vykazovaný debetný zostatok a súčasne vyzval odporkyňu na úhradu debetného zostatku v lehote troch dní odo dňa doručenia oznámenia.
Podľa bankového výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 6.10.2009 banka evidovala na uvedenom účte debetný zostatok vo výške 31,21€ a úroky, poplatky a zmluvná pokuta vo výške 45,73€.
Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 31,21€, predstavujúcej nevyrovnaný debetný zostatok na osobnom účte odporkyne, sankčného úroku vo výške 0,09€, poplatku za balík výhod vo výške 3,65€, poplatku za účet vo výške 1,99€ a zmluvnej pokuty vo výške 40,-€.
Opatrovník odporcu namietal výšku sankčného úroku, ktorý pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku III, bod 23 VOP ak účet dosiahne debetný /záporný/ zostatok, prípadne sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky.
Podľa článku III, bod 36 VOP banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné poručenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie do 20 dní od jeho vzniku.
Podľa časti U, bod 19 VOP nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka.
Podľa sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. , platného od 21.9.2009, sankčná úroková sadzba je 20% p.a.
Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
Predmetná zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS.
Odporkyňa porušila písomne dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku prečerpania poskytnutých peňažných prostriedkov, debetne nevyrovnaných ani po výzve banky, nastalo ukončenie zmluvného vzťahu a v súlade s platobnou históriou odporkyne navrhovateľ vyčíslil celkový dlh, pozostávajúci z debetného zostatku a sankčných nárokov, zmluvne účastníkmi dohodnutých, pohľadávku navrhovateľ ustálil vo výške žalovanej istiny ku dňu zániku zmluvného vzťahu. Súd bankou uplatnené sankčné nároky, spočívajúce v sankčných úrokoch a zmluvnej pokuty, vyhodnotil za prijateľné zmluvné podmienky, zohľadňujúc skutočnosť, že odporkyňa prečerpala finančné prostriedky poskytnuté zo strany navrhovateľa, čím sa dostala do debetného zostatku.
Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.
Povahou občianskoprávny vzťah uzavretý medzi účastníkmi patrí medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa §3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu.
Navrhovateľom uplatnený sankčný úrok vo výške 20% ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §53 ods. 1 a 4 OZ, keďže v danom prípade išlo medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti odporkyne ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti, súd je k tomu v prípade spotrebiteľských zmlúv povolaný z úradnej povinnosti.
Pre prípad nesplnenia zmluvných podmienok si navrhovateľ uplatnil sankčný úrok vo výške 20% ročne, ktorý predstavuje zmluvnú podmienku, zakladajúcu značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej kauzy, t.j. ekonomického dôvodu vedúceho k zakotveniu do zmluvy, nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia §517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na uvedené, takého právo na zaplatenie úrokov z omeškania nemôže podľa názoru súdu požívať ochranu a návrh, ktorý je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý, musí byť súdom zamietnutý.
Výška sankčných úrokov sa nejaví byť podľa názoru súdu v súlade s dobrými mravmi ako spôsobom uplatňovania práva, zodpovedajúcemu požiadavkám ustanovenia §3 ods. 1 OZ, oprávnene možno odoprieť takému výkonu práva navrhovateľa právnu ochranu. Súd zamietol nárok navrhovateľa v časti úrokov z omeškania, presahujúcich najvyššiu prípustnú zákonnú výšku, v zmysle §517 ods. 2 OZ priznal navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania, určený z dlžného debetného zostatku odo dňa nasledujúceho po dni odstúpenia navrhovateľa od zmluvného vzťahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi ako z hľadiska priznania žalovanej istiny úspešnému účastníkovi v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po á 16,60 € /prevzatie veci, písomné podanie žaloby na súd/ + režijný paušál dvakrát 7,63€ +20% DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/2010Zb. Osvedčenie o registrácii pre poskytovanie právnych služieb právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je od 1.4.2009.
O povinnosti odporkyne zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa §149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.