Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-186-2010.pdf
PDF · 90.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/186/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava proti žalovanému: V. M., A. XX, A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 503,98 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 172,04 eur s 8,5% úrokom od 23.9.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 180,11 eur s úrokom 8,5% od 23.9.2008 do zaplatenia zastavuje.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal rozhodnutia, ktoré by žalovaného zaviazalo na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 503,98 eur s príslušenstvom.
Nárok v žalobe odôvodnil tým, že s žalovaným dňa 17.1.2008 uzavrel zmluvu č. P., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Pri uzavretí Dodatku k Zmluve č. P. odpredal žalovanému mobilný telefón značky Nokia 3110 classic za kúpnu cenu 0,03 €. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie 30.4.2008 - 1.7.2008. Porušením zmluvných povinností v zmysle dodatku k zmluve , by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorú si však žalobca návrhom na začatie konania neuplatňuje z dôvodu, že rozsudkom iného súdu, konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 bola zmluvná pokuta vyhlásená ako neprijateľná zmluvná podmienka a tak žalobca ako dodávateľ služby je povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Uplatnil si však nárok na náhradu škody proti žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón zn. Nokia 3110 classic vo výške 151,83eur, pričom uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu. Nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že žalovaný si bol vedomý, že porušenie zmluvných povinností by spôsobilo žalobcovi vznik škody.
K svojim tvrdeniam založil žalobca listinné dôkazy: zmluvu o pripojení, dodatok k zmluve, pokus o pokonávku, prehľad ceny služieb a skutočných úhrad, kópie neuhradených faktúr.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu; ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
V konaní bolo doloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb 172,04eur, súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Žalobou sa žalobca ďalej domáhal náhrady škody tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného spočívala v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorých sa zaviazal že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s žalobcom a že po túto dobu bude využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k tejto zmluve alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne sa zaviazal, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by vzniklo žalobcovi právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v zmluve alebo v dodatku.
Skutočnosť, že žalovaný porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení a to platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobca preukázal, nakoľko žalovaný cenu poskytnutých služieb žalobcovi neuhradil ani v dodatočnej lehote uvedenej v pokuse o pokonávku. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi podľa jeho tvrdenia, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a cenou akciovou. Žalovaný za zvýhodnenú akciovú cenu prijal za zmluvne dojednanej podmienky, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného telefónu/telekomunikačného zariadenia voči žalobcovi. Škoda predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, pretože mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie sa stal v zmysle dodatku vlastníctvom žalovaného.
Žalobca sa návrhom na náhradu škody domáhal z týchto dôvodov:
1. zmluvné dojednania o zmluvnej pokute boli vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť
2. vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 91/2011 je daná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobca zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút
3. je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú.
Tak, ako vymedzil nárok žalobca na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu porušenia povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je:
1. protiprávny úkon
2. spôsobenie škody
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. zavinenie.
Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (zmluva o pripojení. aktivácia služieb) bodu 2.1 spoločnosť Orange Slovensko a.s. poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky nepreukázal.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza:
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb žalovaným podľa počtu mesiacov využívania v rámci zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Inú ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilného telefónu súd nepovažuje z hľadiska záväzku žalovaného za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.
O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Žalobca i žalovaný mali v konaní čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.