Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/7/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Ferratum Slovakia, s.r.o., Haanova 12, Bratislava, IČO: 43 770 207, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. 5, XXX XX Q., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou, so sídlom Exekútorského úradu Fajnorova 1547/13, Senica, pod sp. zn. EX 1131/11 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 97,50-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -19 zo dňa 07.02.2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Blanky Ružekovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“).

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Bratislava, sp.zn.: NRS 103/2011 zo dňa 12.04.2011. Z predloženého rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že účastníci mali uzatvoriť zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXX. Ustanovenia Exekučného poriadku ako aj , o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZoRK“) dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (návrh na vykonanie exekúcie, aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nielen z hľadísk uvedených v Exekučného poriadku, ale aj v zmysle ustanovenia ZoRK, pretože exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a zároveň, či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Na základe výzvy okresného súdu zo dňa 23.11.2011, právny zástupca oprávneného zaslal súdu zmluvné podmienky oprávneného, oprávnený však nezaslal zmluvu o pôžičke na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, čo znemožnilo exekučnému súdu posúdiť, či exekučný titul spĺňa vyššie uvedené náležitosti. Záujem na takomto preukázaní musí mať vždy oprávnený, ktorý navrhuje vykonať exekúciu na podklade tohto exekučného titulu, preto oprávnený je povinný ku každému návrhu na vykonanie exekúcie predložiť listiny, z ktorých je možné preskúmať aj hmotnoprávny vzťah, z ktorého vychádza plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku. Teda pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu z pohľadu v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom, za súčasnej nečinnosti oprávneného na predloženie zmluvy o pôžičke uzatvorenej s povinným, nemá súd inú možnosť len zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd podporne poukázal aj na to, že pre posúdenie

spôsobilosti exekučného titulu je rovnako podstatná rozhodcovská doložka, na podklade ktorej je rozhodcovský súd príslušný na rozhodnutie v predmetnej veci. Riešenie sporov upravuje rozhodcovská doložka v bode 14.4. zmluvných podmienok. Je nesporné, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. (ďalej len ako „OZ“). Zmluvnými stranami sú dodávateľ (Ferratum Slovakia s.r.o.), ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. . Okresný súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutom z uzavretej a nepredloženej zmluvy o pôžičke postavenie spotrebiteľa. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 14.4 zmluvných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie ( ) dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 14.4. je v rozpore so znením , čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol. V závere uviedol, že po právoplatnosti daného rozhodnutia rozhodne o zastavení a trovách exekúcie.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov:

- oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku nezakladá oprávnenie jeho meritórneho prieskumu. Exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd nie je ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku zmocnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu vrátane platnosti rozhodcovskej doložky, ale popri formálnej vykonateľnosti skúma výlučne presné označenie oprávneného a povinného, presné vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti- plnenia, určenie presnej lehoty na plnenie, a ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie, do úvahy musí prichádzať niektorý zo spôsobov na jej vymoženie podľa § 180 a nasl. Exekučného poriadku,

- z povahy veci vyplýva, že nakoľko exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ustanovenie § 45 ods.1 písm. c) ZoRK nemôže mať na mysli konkrétny obsah alebo právny dôvod plnenia, ale „len“ povahu plnenia,

- hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej kompetencie rozhodcovského súdu v prvom stupni alebo pri preskúmaní podľa § 37 ZoRK alebo súdu pri rozhodovaní o žalobe podľa § 40 a nasl. ZoRK. Aprobovanie postupu okresného súdu by bolo v priamom rozpore so systémovým rozlišovaním medzi občianskoprávnym konaním nachádzacím (základným) vrátane opravných konaní a občianskoprávnym konaním vykonávacím (exekučným),

- neexistuje judikát ESD, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve. Vo veci Asturcom Telecomunicationes (bod 47) ESD zdôrazňuje, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným,

- v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. ÚS 5/2000, právo na súdnu ochranu sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne,

- základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu dostať,

- ak bude spotrebiteľská zmluva obsahovať rozhodcovskú doložku, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa, či podá žalobu proti dodávateľovi na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, takáto rozhodcovská doložka nebude v rozpore s písm. q) prílohy 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“) ani s .) ,

- rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom; zo znenia rozhodcovskej doložky (v dobe 14.4. všeobecných zmluvných podmienok) je zrejmé, že oprávnený si dohodol s povinným jej znenie v súlade s , povinný mal možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, čiže bol dodržaný , je zrejmé že po začatí konania na rozhodcovskom súde, nie je možné zvoliť si na rozhodovanie sporu všeobecný súd, ale v zmysle rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu bol povinný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohol podať vzájomnú žalobu resp. žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

- dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, preto rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť ( ).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 24.10.2011 bol spísaný vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Blankou Ružekovou za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 14.06.2010 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Bratislava dňa 12.04.2011 pod sp.zn. NRS 103/2011. Zo zmluvných podmienok (ďalej aj ako „ZP“) vyplýva, že sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke (bod 1.1 ). V zmysle zmluvných podmienok je stanovený aj nasledovný kontraktačný mechanizmus pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke: v prípade záujmu o uzatvorenie zmluvy o pôžičke, klient zašle veriteľovi žiadosť o pôžičku (bod.3.2 ), a to formou sms správy alebo vyplnením elektronického formulára (bod 3.5 ). Odoslaním žiadosti o pôžičku klient žiada o dojednanie zmluvy o pôžičke prostredníctvom výmeny textových správ sms a potvrdzuje, že sa oboznámil so , ktoré budú klientovi odoslané v elektronickej podobe na ním uvedenú e-mailovú adresu (bod 3.3 ). O schválení žiadosti o pôžičku veriteľ informuje klienta zaslaním ponuky vo forme sms správy, pričom ak klient súhlasí s prijatím pôžičky na základe ponuky, a s uzatvorením zmluvy o pôžičke, zašle veriteľovi po obdžaní ponuky sms správu s textom súhlasím (bod 4.1 ), pričom tak musí urobiť do 1 hodiny po obdržaní ponuky, v opačnom prípade platnosť ponuky končí (bod 4.2 ). V odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že oprávnený dňa 10.03.2010 v súlade s bodom 4.1 informoval žalovaného o schválení žiadosti o poskytnutie pôžičky, a to zaslaním ponuky; taktiež, že povinný v súlade s bodom 4.2. odsúhlasil ponuku, a to zaslaním sms správy, čím okrem iného potvrdil, že súhlasí so zmluvnými podmienkami, a že ponuka a zmluvné podmienky zodpovedajú jeho vôli a bude plniť svoje záväzky z nich vyplývajúce (bod 4.3.ZP).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ods.1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods.2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (ods.3).

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd konštatuje, že zmluva o pôžičke medzi účastníkmi nebola uzatvorená v písomnej forme, ale možno ju, vzhľadom na povahu zmluvných strán, nepochybne považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v (zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 10.03.2010 v zmysle bodov 4.1. a 4.2 ). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, pričom oprávnený v konaní nepreukázal, že by zmluva o pôžičke nebola zmluvou spotrebiteľskou. Vo všeobecnosti zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale rozhodcovská

doložka ju musí mať, a to pod sankciou jej neplatnosti. Rozhodcovská doložka môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods.1 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (4 ods.2 ZoRK, druhá veta). Aplikujúc uvedené ustanovenia ZoRK na prejednávanú vec je zrejmé, že nebola zachovaná písomná forma rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovská doložka (obsiahnutá v bode 14.4 zmluvných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke) bola síce dohodnutá formou sms správy (ako formy telekomunikácie), ktorá neumožňovala zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy ani označenie osôb ktoré ju dohodli a naviac rozhodcovská zmluva (doložka) nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Týmto neboli splnené (kumulatívne) podmienky, ktoré ZoRK vyžaduje v § 4 ods.2 na zachovanie písomnej formy rozhodcovskej doložky. Úprava formy rozhodcovskej doložky obsiahnutá v § 4 ZoRK je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu, uvedené konštatuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. zo dňa 30.11.2011. Len samotné odsúhlasenie ponuky oprávneného formou sms správy zo strany povinného, aj napriek nejasnému zneniu bodu 3.3 , že odoslaním žiadosti o pôžičku klient potvrdzuje, že sa oboznámil so , ktoré budú klientovi odoslané, má za následok len uzatvorenie zmluvy o pôžičke a odsúhlasenie zmluvných podmienok zo strany povinného. V žiadnom prípade však súhlas povinného s ponukou formou sms správy neumožňuje zachytenie obsahu rozhodcovskej doložky a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. -19).

Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam (zmluvným podmienkam), a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom v rámci všeobecných podmienok len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rozhodcovská doložka bola individuálne vyjednaná so spotrebiteľom a keďže ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je v neprospech spotrebiteľa. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia neplatná.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými , kde v zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k . V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v danej veci prvostupňový súd nezamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v danej veci na základe aplikácie § 45 ods.1 písm. c) ZoRK, naviac v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2012 sa § 45 ods.1, ods.2 ZoRK vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto argumentáciu prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na § 45 ods.1,2 ZoRK hodnotí ako nadbytočnú, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola výslovne prvostupňovým súdom zamietnutá z dôvodu založenia právomoci rozhodcovského súdu na absolútnej neplatnej rozhodcovskej doložke, a teda vydaní exekučného titulu v rozpore so zákonom.

Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré má byť exekúcia prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov) je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.