Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_29Cb-312-2009.pdf
PDF · 71.25 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/312/2009
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporcovi: K. G., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 362,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z a m i e t a .
Odporkyni súd návrhu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 326,31 Eur spolu s 0,08 % úrokom z omeškania denne zo sumy 341,86 Eur od 16.09.2007 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania.
Súd rozsudkom zo dňa 17.10.2012 zaviazal súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 326,31 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 341,86 Eur od 16.09.2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Podľa § 166 ods. 1 O. s. p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Súd v rozsudku nerozhodol o zamietnutí časti návrhu na začatie konania v časti úrokov z omeškania prevyšujúci zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 31.07.2008 (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa názoru súdu je potrebné posúdiť predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania jednoznačne ako spotrebiteľský, čo vyplýva aj z ustanovení všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere. Odporcu možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane navrhovateľa možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa.
Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právny predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto skutočnosťou súd v rámci dokazovania zaoberal. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku súd prihliadol na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však porovnal dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. V danom prípade podľa potvrdenia Národnej banky Slovenska činila základná úroková sadzba NBS v septembri 2007 4,25 % ročne (dvojnásobok diskontnej sadzby: 8,5 %), účastníci si dojednali úrokovú mieru vyše 29,2 %, čo predstavuje asi 3,5 násobok obvyklej úrokovej miery. Súd má teda za to, že dojednanie účastníkov o úrokoch z omeškania je neplatné, lebo sa prieči dobrým mravom.
S ohľadom na uvedené súd teda odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Výšku úrokov určená podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vzniku omeškania, teda dvojnásobkom diskontnej sadzby.
Na základe uvedeného súd doplňujúcim rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1. O. s. p. a odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.