Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sp-2-2013.pdf
PDF · 103.87 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sp/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľky: Z. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX T. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci Bratislava, Kancelária Žilina, Národná 34, 011 00 Žilina o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 4N 3939/12 zo dňa 13.12.2012 takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. 4N 3939/12 zo dňa 13.12.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok vo výške 35,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím č. 4N 3939/12 zo dňa 13.12.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o žiadosti navrhovateľky ako žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci doručenej odporcovi dňa 14.11.2012 rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5, § 6, § 6a a § 8 zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 327/2005 Z.z.“). Odporca o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhodol s odôvodnením, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Z predložených dokladov odporca zistil, že v rámci prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 17C/207/2011 P.. M. E. a žiadateľka podali návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu do tohto konania. Okresný súd v Žiline Uznesením č.k. 17C/207/2011 z 24.04.2012 tento návrh na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka - žiadateľky do konania zamietol s odôvodnením, že navrhovaný vedľajší účastník nemá právny záujem na výsledku konania z dôvodu, že táto osoba ako sukcesor po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti - Z. N. - nebude hmotnoprávne dotknutá rozhodnutím vo veci samej voči odporcovi. Proti predmetnému rozhodnutiu sa žiadateľka odvolala, pričom Krajský súd v Žiline Uznesením sp. zn. 10Co/105/2012 z 31.07.2012 uznesenie Okresného súdu v Žiline potvrdil s odôvodnením, že na preukázanie právneho záujmu žiadateľky na výsledku súdneho konania nestačí len odporcove tvrdenie, že on neoprávnene nehnuteľnosť na odber elektrickej energie nepripojil a tak tvrdené nelegálne pripojenie už muselo existovať v čase nadobudnutia nehnuteľnosti darovaním od právnej predchodkyne žiadateľky. Ani v prípade úspechu navrhovateľa v konaní by takýto výsledok nijako neovplyvnil právne postavenie pôvodného vlastníka nehnuteľností, resp. jeho právnej nástupkyne (žiadateľky).
V predmetnej veci podala žiadateľka dovolanie a tvrdila, že rozhodnutiami Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu v Žiline jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže bol nesprávne posúdený
návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka a tým jej bola znemožnená realizácia tých práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) ako vedľajšiemu účastníkovi konania priznáva. Podľa odporcu o odňatie možnosti konať pred súdom nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka, ale postupuje v súlade s O.s.p., ako tomu bolo v tomto prípade, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Žilina a Krajského súdu Žilina. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 329/04, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu v prípade štádia civilného procesu. Odporca preto vyvodil, že žiadateľke postupom okresného súdu, ani krajského súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom a dovolanie v tejto veci preto nie je prípustné. V konaní podľa predložených dokladov nedošlo ani k žiadnej vade predpokladanej ust. § 237 O.s.p., ktorá by zakladala prípustnosť dovolania a touto vadou nie je ani žiadateľkou označená skutočnosť, že súdy nesprávne právne posúdili návrh na pripustenie vedľajšieho účastníka. Odporca preto konštatoval, že v tomto prípade nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, t.j. žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, má za následok negatívne rozhodnutie o tomto nároku.
V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka proti napadnutému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Poukázala na to, že dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podala z dôvodu, že v konaní bol nesprávne vyhodnotený skutkový stav veci, bola nesprávne aplikovaná právna norma, čím jej nebola umožnená realizácia procesných práv, ktoré jej priznáva procesné právo a tým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p.. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 6Cdo/16/2012, v zmysle ktorého „odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie ktorým nebolo vyhovené návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdov o tejto otázke nie je správny.“ Z citovaného rozhodnutia odvolateľka analogicky vyvodila, že aj samotným rozhodnutím možno odňať účastníkovi právo konať pred súdom, ak mu neprizná taký nárok, ktorý mu podľa procesného práva patrí. Odporca má skúmať len zrejmú bezúspešnosť sporu a prejudikovať výsledok sporu mu neprináleží. Keďže odporca nesprávne posúdil zrejmú bezúspešnosť sporu (v tomto prípade dovolacieho dôvodu) a aj rozhodnutia, v ktorých žiadateľka namieta, že jej bolo znemožnené konať pred súdom, môžu byť podľa nej predmetom dovolacieho prieskumu, považuje rozhodnutie odporcu za nesprávne.
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal zákonnosť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vydané v súlade so zákonom potvrdil.
Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou doručenou dňa 14.11.2012 v konaní o zaplatenie 605,60 Eur vedenom na Okresnom súde Žilina pod č.k. 17C/207/2011 v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. Žilina proti odporcovi P..M. E., D. XXX/XX, T., v ktorom bolo návrhu odporcu o pripustenie vstupu do konania vedľajšej účastníčky - žiadateľky - na strane odporcu rozhodnuté tak, že Okresný súd v Žiline Uznesením č.k. 17C/207/2011-48 z 24.04.2012 návrh zamietol a toto rozhodnutie bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/105/2012-58 zo dňa 31.07.2012. Žiadateľka podala na Okresnom súde v Žiline dňa 09.10.2012 v predmetnej veci dovolanie, pričom Okresný súd Žilina ju uznesením č.k. 17C/207/2011-63 z 05.11.2012 vyzval, aby si pre dovolacie konanie zvolila advokáta. Súčasne ju poučil v zmysle § 30 O.s.p. o možnosti obrátiť sa na centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. Na preukázanie príjmovej situácie, skutkového stavu a neexistenciu zrejmej bezúspešnosti predložila žiadateľka odporcovi Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2012, návrh na začatie konania zo dňa 05.10.2011 vo veci 17C/207/2011, uznesenie Okresného súdu Žilina v predmetnej veci z 24.04.2012, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu, uznesenie Krajského súdu Žilina z 31.07.2012, dovolanie z 08.10.2012 a uznesenie Okresného súdu Žilina z 05.11.2012.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že Okresný súd Žilina odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka (Z. E..bí od 08.11.2008 do 07.05.2009 na odbernom mieste E. D. XX, R. -t.j. nehnuteľnosti, ktorú odporca nadobudol od t.č. neb. Z. N., ktorej univerzálnou právnou nástupkyňou je Z. E., pričom dospel k záveru, že Z. E. nemá právny záujem na výsledku konania z dôvodu, že ako sukcesor po pôvodnej vlastníčke nehnuteľnosti nebude hmotnoprávne dotknutá rozhodnutím súdu vo veci samej. U pôvodného vlastníka nehnuteľnosti nebol totiž neoprávnený odber zistený a vo fakturačnom období neoprávneného odberu (08.11.2008 do 07.05.2009) bol vlastníkom nehnuteľnosti výlučne odporca. Predmetné rozhodnutie okresného súdu bolo rozhodnutím Krajského súdu Žilina z 31.07.2012 potvrdené s odôvodnením, že v uvedenej veci sa predmet konania týka len obdobia po nadobudnutí nehnuteľnosti odporcom a ani v prípade úspechu navrhovateľa v tomto konaní takýto výsledok nijako neovplyvní právne postavenie pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti, resp. jej právnej nástupkyne (žiadateľky). Na preukázanie právneho záujmu žiadateľky na výsledku aktuálneho konania rozhodne nestačí len tvrdenie odporcu, že on neoprávnene nehnuteľnosť na odber elektrickej energie nepripojil a toto už muselo existovať v čase nadobudnutia nehnuteľnosti darovaním od p. N. (právnej predchodkyne žiadateľky). Zároveň vyslovil názor, že právny záujem na výsledku konania v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. musí byť reálny a nie iba hypotetický.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a/ v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory") b/ v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a c/ v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 6 ods. 2 zák.č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
Podľa § 6a ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
Podľa § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 ods. 1, 5, 6 zák.č. 327/2005 Z.z. (1) Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. (5) Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia. (6) Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
Podľa § 25 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Preskúmaním veci v medziach a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel súd k záveru, že odporca vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, pričom odvolacie dôvody súd nepovažoval za také, ktoré by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Predmetom preskúmavania krajským súdom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci prejednávanej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/207/2011 navrhovateľa Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. T. proti odporcovi P.. M. E., D. XXX/XX, T., v ktorom odporca navrhol, aby súd pripustil do konania vstup Z. E. - navrhovateľky ako vedľajšej účastníčky na strane odporcu, o ktorom návrhu bolo rozhodnuté tak, že tento bol zamietnutý Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 17C/207/2011-48 zo dňa 24.04.2012 a na základe podaného odvolania bolo predmetné uznesenie okresného súdu Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/105/2012-58 zo dňa 31.07.2012 potvrdené.
Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu v konaní, v ktorom žiadala žiadateľka poskytnutie právnej pomoci (dovolanie proti rozhodnutiu o nepripustení vstupu žiadateľky do konania ako vedľajšej účastníčky na strane odporcu). Súd preto posudzoval správnosť aplikácie ust. § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 327/2005 Z.z. v prejednávanom prípade.
Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii ust. § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.
Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 zák. č. 327/2005 Z.z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dokazovania podľa § 120 a nasl. O.s.p. ohľadne samotného nároku (práva), o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci. Súd v preskúmavacom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho
uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v ust. § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. Správneho poriadku, na ktorého použitie odkazuje ust. § 25 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z..
Správny orgán sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zák. č. 327/2005 Z.z. bolo zabezpečiť prístup súdu tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenia právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosti v jednotlivých prípadoch.
Je možné, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Súd v preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. však nenahrádza konanie tohto všeobecného súdu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, t.j. či konanie bolo vedené v súlade s procesnými predpismi, či správny orgán aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu. Správny orgán má povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a len v prípade, ak konštatuje, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných podmienok stanovených v § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z.), môže priznať žiadateľovi nárok na právnu pomoc.
V prejednávanej veci odporca zo žiadateľkou (navrhovateľkou) predložených listín zistil, že táto sa domáha nároku na poskytnutie právnej pomoci v spore vedenom na Okresnom súde v Žiline pod č.k. 17C/207/2011 v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika -Distribúcia ,a.s. Žilina c/a P.. M. E. o zaplatenie 605,60 Eur, v ktorom podal odporca a žiadateľka návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Okresný súd v Žiline Uznesením z 24.04.2012, ktoré bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Žiline z 31.07.2012, návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovaná ďalšia účastníčka nemá právny záujem na výsledku konania z dôvodu, že nebude hmotnoprávne dotknutá rozhodnutím súdu vo veci samej voči odporcovi a ani v prípade úspechu navrhovateľa v konaní takýto výsledok nijako neovplyvní jej právne postavenie. Keďže žiadateľka proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie tvrdiac, že súdy svojím procesným postupom znemožnili realizáciu jej procesných práv vyplývajúcich z O.s.p. a ako navrhovanej ďalšej účastníčke jej znemožnili vstup do prebiehajúceho konania, odporca sa pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v intenciách ust.§6 ods.1 a §8 z.č. 327/2005 Z.z. správne zaoberal otázkou prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Pokiaľ odporca po vyhodnotení navrhovateľkou ( žiadateľkou) predložených dôkazov poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 329/04 vyvodil, že žiadateľke postupom Okresného súdu a Krajského súdu v Žiline nebolo odňaté právo konať pred súdom, a preto dovolanie v tejto veci nie je prípustné, súd sa s jeho názorom stotožnil. V konaní, v ktorom navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci, bolo vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresného a Krajského súdu v Žiline právoplatne rozhodnuté o tom, že návrh na pripustenie vstupu žiadateľky do konania sa zamieta, pretože navrhovateľka ako navrhnutá vedľajšia účastníčka nemá právny záujem na výsledku konania a nebude hmotnoprávne dotknutá rozhodnutím súdu vo veci samej ani v prípade, ak rozhodnutie súdu bude v neprospech odporcu. Predmet sporu ( zaplatenie istiny 605,60 Eur) za tvrdený neoprávnený odber elektrickej energie sa týka výlučne odporcu a obdobia (08.01.2008-07.05.2009),v ktorom bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti výlučne odporca, a nie pôvodná vlastníčka, resp. právna nástupkyňa pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti a neoprávnený odber u pôvodnej vlastníčky nikdy nebol zistený. Vzhľadom na predmetné rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu v Žiline sa navrhovateľka nestala účastníčkou, resp. vedľajšou účastníčkou konania, a
preto jej nevznikli žiadne procesné práva. Keďže navrhovateľka nemá v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline postavenie účastníčky konania, postupom súdu v tomto konaní jej podľa názoru súdu nemohla byť odňatá možnosť konať pred súdom. Z toho je možné vyvodiť záver, že nie je daný dovolací dôvod podľa § 237 písm.f/ O.s.p. a teda záver odporcu, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, je logickým záverom vyplývajúcim z dokazovania vykonaného správnym orgánom. Rozhodnutie odporcu je riadne odôvodnené v súlade s ust.§46 a §47 Správneho poriadku.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že odporca nesprávne posúdil zrejmú bezúspešnosť sporu ( v tomto prípade dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm.f/ O.s.p.) a svoj názor oprela analogicky o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo 16/2012 súd uvádza , že uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad, keďže navrhovateľka nie je v konaní pred Okresným súdom v Žiline v postavení účastníčky konania. V konaní podľa predložených dokladov nedošlo k žiadnej vade, ktorá by v zmysle § 237 O.s.p. zakladala prípustnosť dovolania a ani žiadateľkou označená vada spočívajúca v žiadateľkou tvrdenom nesprávnom právnom posúdení návrhu na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania takouto vadou nie je.
Záver odporcu o tom, že neboli splnené (kumulatívne) podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. po posúdení otázky zrejmej bezúspešnosti sporu v intenciách ust. § 8 zák. č. 327/2005 Z.z., je výsledkom správneho právneho posúdenia, a preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľke - odvolateľke náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je poplatníčkou, keďže podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.). Citovaný zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 cit. zákona), ani nepriznáva navrhovateľke osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 cit. zákona). V zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona je od poplatkov oslobodený len účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo však v danom prípade nebolo splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.