Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9C-16-2012.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Subarea
9C/16/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou, v právnej veci navrhovateľa: Solidní finance, uzavřetý investiční fond a.s., so sídlom Špitálka 8, Brno, IČ: 29 235 871, právne zastúpeného Mgr. Radkem Zapletalem, advokátom so sídlom, Železničná 1511, Senica, proti odporcovi: C. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V. Q. XXXX/X, P., zastúpený ustanovenou opatrovníčkou Mgr. Markétou Breuerovou, pracovníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 56,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 7Ro/44/2012-39 zo dňa 11.6.2012.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,62 eur spolu s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 14.4.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 16,50 za zaplatený súdny poplatok a v sume 24,01 eur trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.4.2012 žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 56,62 eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania titulom cestovania bez platného cestovného lístka. Svoj návrh zdôvodnil tým, že je aktívne legitimovaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2011 uzavretej medzi navrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou České dráhy a.s. ako postupcom.
Odporcovi bol v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, nakoľko jeho pobyt súdu nie je známy, ani sa mu nepodarilo doručiť písomnosti súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu a to najmä: oboznámením sa s návrhom zo dňa 26.3.2012, Hlásenke č. C XXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.10.2011 s prílohou, keď v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal v neprítomnosti účastníkov konania a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporca dňa 12.4.2011 cestoval vlakom spoločnosti České dráhy a.s. spojom medzi stanicami Praha
- Lanžhrot bez cestovného dokladu. Na základe tejto skutočnosti bol odporca povinný zaplatiť k cestovnému (400,- Kč) aj prirážku, čo v danom prípade predstavuje celkom sumu 1400,- Kč. České dráhy a.s., postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Odporca do dnešného dňa žalovanú sumu nezaplatil.
Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 2, odsek 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pod odsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
Podľa § 760 Občanského zákonníku, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu prepravná zmluva je tiež uzavretá, ak umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.
Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 175/2000 Sb. , ak si nezakúpi cestujúci cestovný lístok pred nástupom do vozidla, napriek tomu, že mu to dopravca umožnil, smie nastúpiť do vozidla bez cestovného lístka, ak dopravca zabezpečuje vo vozidle predaj cestovných lístkov a cestujúci si zakúpi cestovný lístok po nástupe do vozidla bezodkladne. V takom prípade cestujúci zaplatí cestovné s prirážkou. Výšku tejto prirážky stanoví dopravca v zmluvných prepravných podmienkach a uvedie v tarife. Dopravca v zmluvných prepravných podmienkach uvedie linky alebo spoje, u ktorých je možné po nástupe do vozidla zakúpiť si cestovný lístok s prirážkou.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 175/2000 Sb., ak si nezakúpil cestujúci cestovný lístok podľa odseku 3 alebo podľa odseku 5 a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa § 37 ods. 4 písm. d) zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, sprievodca dráhového vozidla, ktorá riadi dráhové vozidlo, alebo iná osoba vo verejnej dráhovej osobnej doprave poverená dopravcom s kontrolným odznakom alebo preukazom dopravcu (ďalej len „poverená osoba“) je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy k zaisteniu ich bezpečnosti, bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti dopravy. Poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu pokutu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatením cestovného a prirážky k cestovnému alebo požadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste, osobnými údajmi sú meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresa miesta trvalého pobytu, uvedená v osobnom doklade cestujúceho vydaného príslušným správnym úradom.
Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb., výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie prekročiť čiastku 1.000 Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom je najviac 1.000 Kč.
Podľa § 524 ods.1 Občanského zákoníka, veriteľ môže svoju pohľadávku i bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods.2 Občanského zákoníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Odporca má bydlisko v Slovenskej republike, navrhovateľ má sídlo na území Slovenskej republiky. Keďže odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia (Článok 2 bod 1) je daná príslušnosť súdov Slovenskej republiky a je daná aj právomoc jeho súdov na konanie v tejto veci.
Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle čl. 5, bod 2 Rímskeho dohovoru pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky.
Na základe vyššie uvedeného sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi tohto konania spravuje právnym poriadkom platným pre tento vzťah v Českej republike. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Zmluvou o preprave vzniká právny vzťah medzi dopravcom a cestujúcim, na základe ktorého cestujúcemu vzniká oprávnenie, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas, pričom mu vzniká povinnosť zaplatiť cestovné dopravcovi a zároveň dopravcovi vzniká oprávnenie, aby mu cestujúci zaplatil určené cestovné a povinnosť prepraviť cestujúceho do miesta určenia riadne a včas. Z uvedeného vyplýva, že si strany poskytujú navzájom určité plnenia, obe strany sú navzájom dlžníkmi a veriteľmi a preto práva a povinnosti zmluvných strán sú vzájomné (synalagmatické). V predmetnom konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca dňa 12.4.201 cestoval vlakom zo stanice Praha -Lanžhot bez cestovného lístka. V zmysle platných právnych predpisov bol odporca v takom prípade povinný zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa cestovné a prirážku k cestovnému (400,- Kč + 1000,- Kč) vyplývajúcu z prepravného poriadku, titulom cestovania bez platného cestovného lístka. Suma 1400,- Kč je v prepočte prevodným kurzom 24,725 CZK= 1 EUR, podľa kurzu ČNB suma uplatnenej pohľadávky 56,62 eur. Súd mal taktiež preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o plnenie deliteľné, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj iba jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 56,62 EUR od 14.4.2012 priznal mu súd uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy do jej zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
S poukazom na výšku uplatnenej pohľadávky tunajší súd skonštatoval, že v súlade s ustanovením § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa jedná o drobný spor. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko má za to, že právnym zástupcom uplatnené trovy konania sú oproti samotnej pohľadávke (ktorá je predmetom konania) neprimerané. V danom prípade sa jedná o drobný spor, po právnej stránke nenáročný, jedná sa o jednoduchý typ žalôb, pričom ide o hromadné vymáhanie pohľadávok pre navrhovateľa, kedy má navrhovateľ možnosť zvážiť
voľbu právneho zástupcu, pre ktorého je z hľadiska odmeňovania, i v prípade aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, zastupovanie v týchto konaniach zaujímavé. V zmysle vyššie uvedeného súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia - za jeden úkon právnej pomoci vo výške 16,60 eur + 1 x režijný paušál po 7,41 eur, t. j. celkovo náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 24,01 eur. Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.