Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-103-2012.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, 2/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, v konaní o zaplatenie sumy 1.217,82 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na tunajší súd 02.11.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 1.217,82 eura so 14 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 850,65 eura za obdobie od 11.12.2009 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, IČO: 00151653 (ďalej len ”postupca”) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu žalovanú pohľadávku voči žalovaným, ktorá vznikla zo zmluvy uzavretej 15.04.2004 č. XXXXXXXXX (ďalej len ”zmluva”) spĺňajúca podľa neho všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému (žalovanému 1/) peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky, ktorá predstavuje žalovanú sumu je vo výške 1.217,82 eura (36.688,05 Sk), ktorá pozostáva z istiny 850,65 eura (25.626,68 Sk) - rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu, úroku z omeškania 358,31 eura (10.794,45 Sk) - rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky a ostatného príslušenstva 8,86 eura (266,92 Sk) - rozdiel medzi postúpeným ostatným príslušenstvom a platbami započítanými na ostatné príslušenstvo, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná 2/ uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Uplatnený zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.12.2009, t. j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, odôvodnil citáciou ustanovení § 369 ods. 1 ObZ účinného do 14.01.2009 a od 15.01.2009, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z.
Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu na výzvu súdu v podaní zo 04.03.2013, doručeným súdu 08.03.2013, doplnil, že dňa 15.04.2004 uzatvoril postupca so žalovanými 1/ a 2/ (správne len so žalovaným 1/) Zmluvu o kontokorentnom úvere (zmluva), na základe ktorej mu poskytol úverový rámec vo výške 730,27 eura (22.000,- Sk). Dátum poskytnutia úveru, ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného 1/ sú v platobnej histórii uvedené pod položkou „Schválenie kontokorentnej zmluvy“. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že nesplatená istina vo výške 850,65 eura predstavuje rozdiel položiek „Zvýšenie pohľadávky za istinu“ a „Zníženie pohľadávky za istinu“. V zmysle čl. I. zmluvy je úrok z omeškania 26,40 % p.a. a v platobnej histórii je vyčíslený vždy za obdobie, kedy sa žalovaný (1/) dostal do omeškania s úhradou pravidelnej mesačnej splátky. Úrok z omeškania vo výške 358,31 eura predstavuje rozdiel položiek „Zvýš. pohľad. za zml. úrok z omešk. (b)“ a „Zníž. pohľad. za zml. úr. z omešk. (b)“, ku ktorému je pripočítaný úrok z omeškania vo výške 14 % p. a. z neuhradenej istiny od 24.12.2006 (deň nasledujúci po dni posledného vyčíslenia úrokov z omeškania) do 10.12.2009 (dátum postúpenia pohľadávky). Ostatné príslušenstvo vo výške 8,86 eura predstavuje rozdiel položiek „Zvýšenie pohľadávky za poplatky BÚ“ a „Zníženie pohľadávky za poplatky BÚ“.
Pretože sa v priebehu konania nepodarilo zistiť aktuálne miesto pobytu žalovaného 1/ ani prostredníctvom jeho rodičov, keď tento sa pravdepodobne zdržiava na neznámom mieste v Taliansku buď v Bergame, Kome alebo Turíne, súd uznesením z 03.04.2013 č. k. 5C/103/2012-81 ustanovil žalovanému ako osobe na neznámom mieste (§ 29 ods. 2 O. s. p.) opatrovníka v osobe jeho otca.
Zástupca žalobcu na pojednávaní 24.04.2013 k námietke premlčania vznesenej opatrovníkom žalovaného 1/ uviedol, že predpokladá, že sa súd nejakým spôsobom s ňou vysporiada. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, je nepochybné, že táto uznala záväzok ohľadne sumy 850,65 eura. Pokiaľ ide o ostatné uplatnené príslušenstvo, ktoré žalobca na výzvu súdu špecifikoval, ponechal túto otázku na úvahu súdu.
Opatrovník žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že od uzavretia zmluvy žalovaným 1/, na základe ktorej boli žalovanému 1/ poskytnuté finančné prostriedky, už uplynula dlhá doba, je to premlčané a teda vzhľadom na túto dobu je to pasé a vznáša námietku premlčania. Dané peniaze si žalovaný 1/ požičal v súvislosti s tým, že chcel ísť pracovať do Škótska cez nejakú agentúru, kde musel zložiť 20.000,- Sk. Oni ako rodičia mu nemali z čoho dať a nakoniec on o tie peniaze prišiel.
Žalovaná 2/ na uvedenom pojednávaní vypovedala, že si tiež myslí, že je tu premlčacia doba. Potvrdila, že na dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 30.07.2010 sa nachádza jej podpis v kolónke podpis dlžníka, takže to asi podpisovala. Nevie, o čo sa jedná. Žalovaný 1/ mal viac úverov. To, čo podpisovala, podrobne neprečítala, však na to nebol ani čas. Ten pán jej povedal, že ide o úver, ktorý si zobral žalovaný 1/ zo Slovenskej sporiteľne, že to bude treba splatiť a že žalovaný 1/ je v exekučnom konaní - aspoň tak to od neho pochopila. Ukázal jej nejaký papier, koľko syn dlží a myslí si, že tam bola hlavička EOS alebo niečo také. Potom jej dal podpísať tú dohodu. Ona to podpísala, lebo sa bála. Bála sa toho všetkého. Bála sa aj o syna, aj o seba. Ona nič z toho nezaplatila, lebo je 20 rokov doma. Tiež tomu pánovi povedala, že presne nevie, koľko má žalovaný 1/ dlhovať, pretože zásielky, ktoré mu domov chodili, ona preberať nemohla a tiež dotyčného pána informovala, že žalovaný 1/ je dlhodobo v zahraničí. Daný pán, ktorý vystupoval slušne jej nepovedal svoje funkčné zaradenie a vlastne si to už ani moc nepamätá vzhľadom na odstup času. Keď jej povedal, že jej syn je v exekučnom konaní, ona sa aj zľakla a hneď začala rozmýšľať, odkiaľ zoberú peniaze, lebo v tom čase mesačne dostávala 80,- eur. Ten pán sa jej vopred pred príchodom neohlásil, jednoducho zazvonil a pýtal sa na žalovaného 1/. Potom keď mu povedala, že nie je doma, spýtal sa jej kto je ona. Ani jej nehovoril, čo konkrétne je uvedené v tej listine, ktorú mala podpísať, ale ona si uvedomovala, že to budú musieť asi vrátiť, preto to podpísala. Povedala mu, že nevie, ako sa to bude ďalej riešiť, lebo so synom často krát nemá kontakt. Povedal jej, že sa to musí nejako vyriešiť, aby sa spojila so synom. Potom volala jednému zo svojich synov M., aby sa pokúsil nejako spojiť so žalovaným 1/, ktorému sa to nepodarilo. Syn M. jej vtedy povedal, že žalovaný 1/ sa bojí aj ísť domov, lebo že ho oklamali, že prišiel o všetky peniaze. Po tom ako podpísala list z 30.07.2010 jej už ohľadne danej záležitosti neboli doručované žiadne písomnosti od
žalobcu. Neprišiel jej nejaký splátkový kalendár, alebo aspoň si nespomína, že by jej domov niečo také prišlo. Nepamätala sa, po koľko to mala splácať na základe uvedeného listu. U žalovanej 2/ sa počas jej výsluchu striedali plačlivé nálady a z jej správania bolo zreteľné, že je rozrušená.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 15.04.2004 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluva o kontokorentnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X s výškou úverového rámca 22.000,- Sk s úrokovou sadzbou - typ premenlivá 10,85 % p. a., so splatnosťou úrokov ročne k 31.12. kalendárneho roka s konečnou splatnosťou úveru 14.04.2005 (zmluva). V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úverového rámca splatný pri podpise zmluvy. V zmluve bol dohodnutý úrok z omeškania a aj úrok z prečerpania vo výške 26,40 % p. a. Listom z 18.01.2006 veriteľ oznámil žalovanému 1/, že v zmysle bodu 7.6. Všeobecných obchodných podmienok vydaných veriteľom mu s účinnosťou od 18.01.2006 zastavuje čerpanie kontokorentného úveru s tým, že ak nedôjde zo strany žalovaného 1/ k odstráneniu skutočnosti, ktorá mala za následok pozastavenie čerpania úveru v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia, bude veriteľ nútený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru alebo k výpovedi zmluvy. Ďalším listom z 24.08.2006 veriteľ zmluvu vypovedal s účinkom výpovede k momentu doručenia výpovede, ak v zmluve nie je dohodnuté inak a oznámil žalovanému 1/ v tom čase aktuálny debetný zostatok vo výške 25.808,24 Sk. Uvedený list zasielaný doporučene žalovanému 1/ prevzala jeho matka 28.08.2006.
Aj keď žalobca (jeho zástupca) napriek výzve súdu z 31.01.2013 doručenej mu 05.02.2013 neoznámil, ku ktorému dňu vzniklo omeškanie so zaplatením celej žalovanej istiny s bližším zdôvodnením uvedeného dňa a tento dátum nemožno presne zistiť ani zo žalobcom predložených dokladov, s ohľadom na výpoveď zmluvy zo strany veriteľa a jej účinky, k omeškaniu žalovaného 1/ došlo najneskôr v r. 2006 (v mesiaci august).
Predmetom tohto konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej (typovej) zmluvy (Zmluvy o kontokorentnom úvere), ktorú právny predchodca žalobcu (banka) uzatváral v pozícii dodávateľa konajúceho pri jej uzatváraní a plnení v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa - ako fyzická osoba nekonajúca v čase jej uzavretia v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď pri takýchto zmluvách bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. To, že v danom prípade šlo o spotrebiteľský vzťah vyplýva z ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. S ohľadom na charakter zmluvného vzťahu, v ktorom vystupuje ako dlžník spotrebiteľ, pokiaľ ide o otázku premlčania peňažných nárokov voči spotrebiteľovi, je potrebné podľa názoru súdu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalobca s ohľadom na súdom ustálený čas vzniku omeškania žalovaného 1/, si žalovaný nárok voči nemu uplatnil na súde až po jeho uplynutí. Preto súd musel jeho žalobu pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníka žalovaného 1/ v celom rozsahu zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné bližšie sa zaoberať dôvodnosťou jednotlivých položiek žalovanej istiny. Aj v prípade, ak by súd otázku premlčania posudzoval podľa ObZ, na ustanovenia ktorého zmluva vo svojom úvode odkazovala, aj v takom prípade by šlo o premlčaný nárok, keďže štvorročná premlčacia doba (§ 397 Obchodného zákonníka) by tiež uplynula pred podaním žaloby, ktorú žalobca podal na tunajší súd až dňa 02.11.2012, čiže po viac ako šiestich rokoch po tom, ako sa mal žalovaný 1/ dostať do omeškania so zaplatením žalovanej sumy.
Súd v celom rozsahu zamietol žalobu aj voči žalovanej 2/, ktorej pasívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzoval od ňou dňa 30.07.2010 podpísanej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1604452, v ktorej ako veriteľ vystupuje už terajší žalobca. Podľa nej mala žalovaná 2/ podľa § 533 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. pristúpiť k záväzku žalovaného 1/ voči pôvodnému veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej žalovaným 1/ s pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., číslo zmluvy/číslo zákazníka XXXXXXXXX vo výške 850,65 eura, príslušenstvu pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie 150,- eur a mala sa zaviazať na jeho splácanie splátkami po 30,- eur mesačne, splatnými k 28. dňu mesiaca so splatnosťou 1. splátky 28.08.2010. Podľa uvedenej dohody mal byť obom žalovaným bez odkladu zaslaný písomný splátkový kalendár s podrobným rozpisom
splátok s tým, že jeho zaslanie je len pre informačné účely a nemá vplyv na platnosť dohody. Tiež podľa nej mala žalovaná 2/ vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod 3.1. posledná veta dohody). Pre prípad, že žalovaná nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky (bod 3.2 dohody). Uvedená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku má charakter „formulárovej“ zmluvy, do ktorej boli dopisované údaje týkajúce sa osoby dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka, uznávaná pohľadávka - jej výška, výšky mesačných splátok a dátumy ich splatnosti s uvedením dátumu splatnosti prvej splátky, miesto jej uzavretia a podpisy. Za žalobcu mal pri uzatváraní zmluvy konať N. R..
Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým vychádzajúc z výpovede žalovanej 2/, na ktorú protistrana nereagovala v smere predkladania alebo aspoň navrhovania nejakých dôkazov spôsobilých vyvrátiť alebo aspoň spochybniť žalovanou 2/ uvádzané skutočnosti, dospel k záveru, že úkon, ktorým podľa žalobcu mala žalovaná 2/ pristúpiť k záväzku žalovaného 1/ a tento záväzok uznať, trpí vo vzťahu k žalovanej 2/ vadami vôle, majúcimi za následok jeho absolútnu neplatnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže nebol urobený z jej strany slobodne a jediným dôvodom, pre ktorý ho žalovaná 2/ urobila (fakticky len podpísala bez toho, aby si ho prečítala alebo jej bol jeho obsah predkladateľom tejto dohody podrobnejšie a pravdivo vysvetlený), bol strach z ňou predpokladaných následkov pre jej syna - žalovaného 1/ a aj pre ich rodinu, ak by to nepodpísala. Zo strany N. R. - osoby konajúcej za žalobcu, jej bolo povedané, že ten úver bude treba splatiť, že žalovaný 1/ je v exekučnom konaní. Žalovanej 2/, ktorá ako už bolo uvedené, danú dohodu pred jej podpisom ani nečítala a ani jej obsah jej nebol N. R. bližšie vysvetľovaný, nebola informovaná o tom, že už v čase jej podpisovania bol záväzok tvoriaci predmet tohto konania premlčaný a dôsledkoch tejto skutočnosti na N. R. prezentovanú nutnosť (povinnosť) zaplatenia danej pohľadávky, čo vyvolalo u nej (nepripravenej riešiť takúto záležitosť s ktorou za ňou prišiel menovaný) dôvodný strach. Vychádzajúc z (minimálne neúplných, ak nie skreslených a až nepravdivých) informácií, ktoré boli žalovanej 2/ poskytnuté, zohľadniac aj okolnosti, za ktorých k tomu došlo, došlo pri uzavretí tohto úkonu k určitej forme psychického nátlaku na žalovanú 2/ takej intenzity, že táto po poskytnutých informáciách p. R. bola a následne konala v presvedčení, že žalovaný 1/ bude musieť bezpodmienečne uhradiť danú pohľadávku, čo ju viedlo k podpísaniu tejto dohody v snahe aspoň oddialiť ňou predstavované okamžité nepriaznivé dôsledky voči jej synovi a voči ich rodine. Za významné pre konštatovanie, že žalovaná konala neslobodne súd považoval aj to, že k pristúpeniu k záväzku žalovaného 1/ zo strany žalovanej 2/ došlo v situácii, že nie žalovaná 2/, ale práve pracovník, resp. zmocnenec žalobcu vyhľadal žalovaného 1/ v snahe vymôcť pre žalobcu na neho postúpenú pohľadávku alebo docieliť jej zabezpečenie formou uznania záväzku, prípadne formou pristúpenia k záväzku zo strany blízkej osoby dlžníka, ktorú zastihol v domácnosti dlžníka a keďže žalovaný sa doma nenachádzal, riešil túto záležitosť s jeho matkou - žalovanou 2/, ktorú doma zastihol. O tom, že s ohľadom na miesto (domácnosť žalovaných) a žalovanou 2/ popisované okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku výlučne žalovanou 2/, šlo o neprípustnú formu psychického nátlaku, využívajúc (zneužívajúc) vedomostnú úroveň žalovanej 2/, ktorá bola podľa poznatkov získaných súdom pri jej výsluchu na nižšej úrovni s výrazne prítomnými prejavmi stresu negatívne ovplyvňujúcim jej racionálne uvažovanie, nepriamo svedčí aj to, že žalobca (zrejme on vie prečo) si sám zvolil takýto spôsob kontaktovania dlžníkov, využívajúc moment prekvapenia a ich nepripravenosť (iné by bolo, ak by im zaslal návrh dohody poštou a dlžník poprípade aj iné osoby by mu ho vyplnený a podpísaný vrátili) a ešte za túto činnosť (neiniciovanú žalovanou 2/ a ani žalovaným 1/) vyčíslil v dohode (nevedno na základe akého prepočtu) náklady na inkasné konanie vo výške až 150,- eur, ktorú sumu mala žalovaná 2/ taktiež uznať, čo zreteľne dokresľuje schopnosť žalovanej 2/ racionálne slobodne a vážne konať v danom mieste a čase (ak vôbec vedela, že aj takéto náklady „uznávala“). Pracovník žalobcu teda konal s osobou, ktorej právne vedomie bolo skôr na nižšej než priemernej úrovni, pričom informácie, ktoré jej osoba konajúca za žalobcu pred podpisom dohody poskytla, vzbudili u žalovanej 2/ presvedčenie, že to „musí“ podpísať, pretože je to za danej situácie jediná možnosť alebo možnosť, ktorá je lepšia, ako keby to nepodpísala. Nebolo preukázané, že by boli žalovanej 2/ pravdivo a komplexne prezentované všetky potrebné skutočnosti, včítane toho, že daná pohľadávka bola už v tom čase premlčaná, aké sú možné dôsledky pre žalovaného 1/, ak by to nezaplatil s ohľadom na p. R. prezentované tvrdenie, že je to potrebné splatiť a aké sú možné dôsledky v prípade pristúpenia k už premlčanému záväzku žalovaného 1/ ako pre ňu a aj pre žalovaného 1/. Už bolo uvedené, že daná dohoda predstavovala predtlač, do ktorej sa dopisovali chýbajúce údaje. Predtlačeným bol o. i. aj text, že pristupujúca osoba k záväzku vyhlasuje, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch, bez akejkoľvek alternatívy pre prípad, že by takýto predpoklad nebol v konkrétnom prípade naplnený, resp. že by text dohody predpokladal možnosť úpravy danej časti zmluvy. Naviac v danej dohode nebolo nijako bližšie špecifikované príslušenstvo pohľadávky, ktoré taktiež malo byť predmetom uznania, teda aká má byť celková výška záväzku, ku ktorému „pristúpila“ a ktorý „uznala“. Pre vyššie uvádzané dôvody súd žalobu aj voči žalovanej 2/ zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako úspešným účastníkom, ktorým by zásadne prislúchal nárok na ich náhradu podľa § 142 ods. 1 O. s. p., právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný 1/ (opatrovník žalovaného 1/), ako aj žalovaná 2/ si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by im v súvislosti s týmto konaním vznikli nejaké náklady v konkrétne zistiteľnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).