Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., R. U. Q. U., dieťa rodičov: matky N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. č. XXX, štátnej občianky SR a otca J. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Q. č. XXX, štátneho občana SR, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16. januára 2013, č.k. -86, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca zo dňa 10.09.2012 na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Maloletú U. F. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, s účinnosťou od 01.07.2012. Otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej U. výživným vo výške 50 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.07.2012. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2012 do rozhodnutia súdu vo výške 200 Eur povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v splátkach po 10 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným po právoplatnosti rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok. Upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. v každý párny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 09:30 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná dieťa v stanovený čas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska, kam ju otec dieťaťa v stanovenú dobu privedie späť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci sa otec maloletého dieťaťa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti tak, že v nepárny mesiac bude maloletá U. so svojou matkou a v párny mesiac bude so svojím otcom. Následným návrhom sa matka maloletej domáhala zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 80 Eur mesačne. V priebehu konania, po pohovoroch vykonaných so psychologičkami otec dieťaťa netrval na nariadení striedavej osobnej starostlivosti a rodičia sa dohodli na úprave styku. Preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti matky a styk otca s dieťaťom upravil v rozsahu, ako navrhoval otec pre prípad zverenia maloletej U. matke, s čím matka dieťaťa súhlasila. O výške výživného rozhodol s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov a potreby maloletého dieťaťa.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, do výroku o úprave styku. Uviedol, že styk s maloletou tak, ako ho upravil súd, je vo veľmi malom rozsahu.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti žiada potvrdiť. Vrtochom otca maloletej nikto nevyhovie, s maloletou boli už na pohovoroch u dvoch psychologičiek, maloletej neustále „ťahanie po sociálkach, súdoch a psychológoch“ neprospieva. Maloletá U. má rada oboch rodičov, jej otec však všetko necháva na rozhodnutie súdu, hoci sa s ňou môže dohodnúť aj mimosúdne.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny, vzhľadom k tomu, že súdom stanovený styk je vzhľadom k veku maloletého dieťaťa v súčasnosti dostačujúci.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku o úprave styku potvrdiť podľa ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroky rozsudku, ktorými bol zamietnutý návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorými bolo rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o výške výživného a nedoplatku na výživnom neboli napadnuté odvolaním, a preto nadobudli právoplatnosť (, ).

Preskúmaním odvolací súd zistil, že námietky otca uvedené v odvolaní sú nedôvodné a že súd prvého stupňa v napadnutej časti rozhodol správne.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Rozsah úpravy styku rodiča s dieťaťom závisí od veku dieťaťa, jeho aktivít, ako aj od doterajšieho vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, s ktorým má styk upravený. Súd preto musí skúmať, čo bude v záujme dieťaťa, aby nedošlo k jeho citovému strádaniu a aby vývoj dieťaťa bol úplný ako po citovej, tak aj rozumovej a mravnej stránke.

V preskúmavanej veci sa jedná o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veku troch rokov, ktoré sa doposiaľ nachádzalo v starostlivosti matky. Napriek tomu, že otec svojím pôvodným návrhom žiadal o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, po pohovoroch vykonaných za účasti psychológov uznal, že je vhodnejšie, ak dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky a súhlasil s dohodou o úprave styku tak, ako rozhodol súd prvého stupňa. Táto skutočnosť vyplýva zo spisu, a to najmä zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.01.2013, kde otec návrh dohody v znení, ako prevzal súd prvého stupňa, navrhol.

Je tak zrejmé, že rozhodnutie súdu o úprave styku vychádza z dohody navrhnutej rodičmi dieťaťa, pričom rozsah takto upraveného styku podľa názoru odvolacieho súdu je primeraný veku tohto dieťaťa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti považoval za správny, a preto ho potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .