Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-193-2012.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa ENBRA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 624 189, zast. AK URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi Generali Slovensko poisťovňa GAS, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/ A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, Vajanského nám. 2, 036 01 Martin o zaplatenie 36.562,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 165/2011-265, IČS: 6111209959 zo dňa 22. mája 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 165/2011-265, IČS: 6111209959 zo dňa 22. mája 2012 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní vo výške 608,64 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 36.562,77 Eur titulom poistného plnenia, ktoré si uplatnil navrhovateľ z dôvodu poistnej udalosti, a to záplavy vzniknutej v dôsledku topenia snehu pri prudkom oteplení, čo spôsobilo na tovare odporcu umiestneného v priestoroch skladu škodu na majetku vo vyčíslenej výške. K zatopeniu skladových priestorov došlo dňa 23.12.2009 a dňa 30.12.2009 nahlásil navrhovateľ odporcovi písomne škodovú udalosť. Tovar poškodený záplavou zachytáva fotodokumentácia, napriek tomu odporca navrhovateľom nahlásenú poistnú udalosť za poistné riziko nepovažoval a navrhovateľovi žiadne plnenie neposkytol.
Okresný súd sa stotožnil s tvrdením odporcu v konaní, že poistné riziko - záplava vodou a ani iné zmluvnými stranami dohodnuté poistné riziká neboli v konaní preukázané, preto škoda na majetku, ktorá navrhovateľovi vznikla nie je spojená s povinnosťou poisťovateľa poskytnúť podľa § 797 ods.2 OZ poistné plnenie.
Okresný súd pritom vychádzal z obsahu dojednania čl. XIV bod 5 Všeobecných poistných podmienok (VPP), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 07.11.2009 pod č. XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmý výklad pojmu záplava, ako vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá po istý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia. Z negatívneho vymedzenie pojmu záplavy vyplýva, že za túto sa nepovažuje také zaplavenie plochy vodou, keď výška súvislej vodnej plochy nad zaplavenou plochou je menšia ako 5 cm.
Okresný súd preto dospel k záveru, že je irelevantné, ako došlo k vytvoreniu vodnej plochy, či zrážkami zo strechy alebo z topiaceho sa snehu pred vchodom, podstatné podľa čl. XIV bod 5 VPP je, aby boli súbežne splnené dve kumulatívne podmienky dojednané zmluvnými stranami, a to vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá po istý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia a výška vodnej plochy nad zaplavenou plochou najmenej 5 cm. Záplava, a teda vodná plocha sa musí nachádzať podľa dojednaní zmluvných strán v celom priestore miesta poistenia a v celom priestore miesta poistenia musí dosahovať aspoň 5 cm. Keďže okresný súd z fotodokumentácie a z výsluchu svedkov a účastníkov konania zistil, že voda sa nachádzala len v určitom priestore miesta poistenia, a nie v celom priestore miesta poistenia, nie je tak možné hovoriť o záplave ako o vytvorenej súvislej vodnej ploche, ak sa táto na celom priestore miesta poistenia nenachádzala. Je tiež irelevantné, že v časti miesta poistenia, na ktorom sa voda nachádzala dosahovala výšku miestami viac ako 5 cm, keď na iných miestach takúto výšku nedosahovala. Na posúdenie toho, či k záplave skutočne došlo alebo nie nemá žiaden vplyv ani tá skutočnosť, že priestory skladu, v ktorých sa voda nachádzala nemali rovnomerný povrch.
Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že sa voda nachádzala na celej ploche poisteného skladového priestoru, preto neboli splnené poistné podmienky, na základe ktorých by vznikla odporcovi povinnosť z dôvodu poškodenia majetku navrhovateľa poistným nebezpečenstvom dojednaným v uzavretej poistnej zmluve plniť. Navrhovateľovi tak právo na plnenie z poistnej udalosti záplavy nevzniklo, preto súd návrh na zaplatenie sumy 36.562,77 Eur vrátane uplatneného úroku z omeškania z vyčíslenej škody na majetku zamietol. Navrhovateľa, ktorý nebol v konaní úspešný zaviazal na náhradu trov konania odporcovi s poukazom na § 142 ods.1 O.s.p.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie z dôvodu, že po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k nesprávnym záverom, keď pojem záplavy obsiahnutý v zmluvných dojednaniach poistnej zmluvy v spojení so VPP, a to čl. XIV bod 5 vyložil reštriktívne vo vzťahu k plneniu odporcu a rozšíril splnenie podmienok zo stany navrhovateľa v rozpore so znením poistnej zmluvy a VPP.
V odvolaní navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že predmetom poistenia nebol sklad, ale súbor hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzajú v mieste poistenia, a tým bola adresa O. A. XX, P. P. bez bližšej špecifikácie v poistnej zmluve. Tvrdil, že u navrhovateľa nastalo splnenie kumulatívnych podmienok podľa poistnej zmluvy a VPP, preto argumentácia okresného súdu v odôvodnení rozhodnutia slovným spojením „v celom priestore poistenia“ nemá oporu v zmluvných podmienkach, pretože navrhovateľ uzavrel poistenie s cieľom poistiť hnuteľné veci a rozsah poistenia zahŕňa nesporne aj záplavu. Nikde v poistnej zmluve, ani vo VPP sa nevykladá „miesto poistenia“ a ani „celá plocha“, preto tento pojem nie je možné vykladať v neprospech navrhovateľa. Poistná zmluva a VPP odlišujú termíny „miesto poistenia“ a „vodná plocha“, avšak pojmom „celá plocha“ alebo „plocha, ktorá je predmetom poistenia“ v týchto dokumentoch uvedené nie je. Nesporné je, že miestom poistenia je adresa nehnuteľnosti - O. A. XX, P. P., a nie konkrétna hala, sklad alebo priestor.
Ak by záplavou mal byť len taký stav, že bude zaplavená celá plocha najmenej vo výške 5 cm, nebol by navrhovateľ také poistenie z dôvodu rôznej nivelity povrchu v hale uzavrel alebo by bol žiadal presné vymedzenie priestorov, na ktoré sa bude táto podmienka vzťahovať.
Navrhovateľ sa domáha plnenia len za tie hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v miestach zakrytých vodou minimálne vo výške 5 cm, a nie za celú plochu miesta poistenia. S prihliadnutím na túto skutočnosť navrhovateľ žiada plnenie len v takom rozsahu, ktoré zodpovedá poistným podmienkam v zmluve a vo VPP. Zmyslom čl. XIV bod 5 VPP nie je poskytnúť odporcovi možnosť na odmietnutie plnenia v takom prípade, aký sa prejednáva v tejto veci. Keďže v mieste poistenia je rôzna nivelita podlahy, je logické, že voda nedosahuje všade 5 cm, avšak k vytvoreniu súvislej vodnej plochy v sklade nesporne došlo a aj k naplneniu podmienky vyššej vodnej hladiny než 5 cm, preto podľa názoru odporcu došlo k záplave. Poukázal tiež na to, že odporca listom zo dňa 14.03.2011 odmietol plnenie z iného dôvodu, a to že na škody spôsobené zatečením vody z atmosferických zrážok sa poistenie nevzťahuje, čo je v rozpore s obsahom poistnej zmluvy a VPP, pretože sa jednalo o zaplavenie a uvedená skutočnosť nepredstavuje
výluku zo záplavy. Poukázal tiež na charakter poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca nemal ako ovplyvniť jej obsah, ktorý je od začiatku jednostranne odporcom vopred pripravený a je nemenný.
Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol rozhodnutie okresného súdu, ktoré vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a následne z nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť, návrhu navrhovateľa vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.08.2012, v ktorom navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vo výroku vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že podstatné pre posúdenie vzniku poistného rizika záplavy je, či v miestnosti, kde sa poistené veci nachádzajú došlo k vytvoreniu súvislej vodnej plochy o výške minimálne 5 cm alebo nie. Z fotodokumentácie, ako aj z ďalších dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že miesto poistenia, t.j. miestnosť kde sa nachádzali poškodené veci nebola pokrytá súvislou vodnou plochou, preto nebola splnená základná podmienka poistného rizika, a to aj preto, že výška zaplavenej vodnej plochy nebola na celom priestore minimálne 5 cm. Podmienky poistenia sú v čl. XIV bod 5 VPP presne formulované, preto výklad ich obsahu prezentovaný navrhovateľom právne neobstojí. Sám navrhovateľ pripustil, že výška vodnej hladiny nebola v celom priestore 5 cm vysoká a že požaduje náhradu škody len za veci, ktoré boli poškodené zaplavením vo výške min. 5 cm a potvrdil, že v sklade sa súvislá vodná plocha nenachádzala. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že miesto poistenia bolo dojednané v čl. I bod 2.1, 2.2 a 2.3 a čl. III bod 3 VPP, preto považoval tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní za účelové. Navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 608,64 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dňa 07.11.2009 Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu, súčasťou ktorej sú VPP. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla záplavou tovaru uskladneného na sklade dňa 23.12.2009 bola ako poistná udalosť nahlásená odporcovi, ktorý vykonal u navrhovateľa obhliadku škodovej udalosti za účelom zistenia príčiny a rozsahu poškodenia na poistenej nehnuteľnosti. Na obhliadke bola vyhotovená fotodokumentácia, pričom bolo zistené, že k zatečeniu priestoru skladu došlo vodou pri topení sa snehu a dažďových zrážok s následným poškodením zásob tovaru v obaloch uložených na paletách, na zemi a v regáloch. Po doplnení údajov k škodovej udalosti nahlásenej navrhovateľom evidovanej u odporcu pod č. XXXXXXXXXX odporca listom zo dňa 14.03.2011 oznámil ukončenie likvidácie vyššie uvedenej škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, pretože na škody, ktoré boli spôsobené zatečením vody z atmosferických zrážok sa poistenie nevzťahuje a poškodenie poistených zásob tovaru niektorým z dojednaných poistených nebezpečenstiev nebolo preukázané. Ani na základe opätovného prešetrenia poistnej udalosti navrhovateľom zo dňa 25.03.2011 odporca navrhovateľovi poistné plnenie dobrovoľne neposkytol a listom zo dňa 12.04.2011 navrhovateľovi oznámil, že k zatopeniu priestorov navrhovateľa došlo zatečením zhora, t.j. cez strechu, čo potvrdzuje vyhotovená fotodokumentácia z obhliadky poškodeného tovaru v kartónových krabiciach, pričom na podlahe v sklade sa vytvorila hladina vody, ktorá nedosahovala výšku 5 cm a bola nerovnomerná, niekde nulová. Kartónový obal, tovar na paletách bol zaprskaný vodou tečúcou zhora cez strechu, preto by tovar v tomto prípade nemal byť poškodený. Odporca poukázal na obsah čl. XIV bod 5 VPP, ktorý podľa jeho názoru nebol naplnený, pretože sa o záplavu nejednalo, a to v dôsledku tej skutočnosti, že dojednané poistné riziko z poistnej zmluvy - záplava nevzniklo a ostatné poistené riziká podľa zmluvy preukázané neboli, preto nemohol navrhovateľovi poistné plnenie poskytnúť.
Podľa § 797 ods.1 Obč.zák. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa ods.2 cit. ust. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. S prihliadnutím na rozsah dôvodov uvedených navrhovateľom v odvolaní a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie skutočnosti. Tak, ako to okresný súd správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, v konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ a odporca ako podnikatelia uzavreli poistnú zmluvu, ktorou si navrhovateľ poistil u odporcu majetok a zodpovednosť za škodu s označením miesta poistenia a rozsahu poistenia v poistnej zmluve, nedeliteľnou súčasťou ktorej sú aj Všeobecné poistné podmienky /VPP/ pod bodom 3 - Poistenie hnuteľných vecí na O. A. XX, P. P., pričom nehnuteľnosť je označená kódom XXXX Nájomné domy - obytné a kancelárie s presne dohodnutou poistnou sumou, s poistením na prvé riziko a ďalšie poistné riziká, medzi ktorými je pod bodom 2 Povodeň a záplava s tým, že poistenie bolo dohodnuté v súlade s príslušnými poistnými podmienkami na dobu neurčitú s poistným obdobím 12 mesiacov a s účinnosťou od 00:00 hod. dňa 08.11.2009. Podľa bodu 6 záverečného prehlásenia poistníka z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že poistník - navrhovateľ podpisom potvrdil, že prevzal a bol oboznámený s poistnými podmienkami a doložkami uvedenými v bode 1.2 až 1.6 a bodom 3 poistnej zmluvy a podľa čl. II Rekapitulácia poistenia bod 1.2 súhlasil s tým, že poistné plnenia vyplatené zo všetkých poistných udalostí vzniknutých v jednom mieste poistenia v priebehu jedného poistného roka sú pre celú poistnú zmluvu obmedzené limitmi poistného plnenia, ktoré sú najvyššou hranicou poistného plnenia pri škodách vzniknutých z príčiny poistného nebezpečenstva záplavy alebo povodne v súhrne 332.000,-Eur. Zároveň poistník v čl. II bod 2 potvrdil, že prevzal všetky VPP a doložky uvedené v poistnej zmluve, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.
Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že zatečením tovaru navrhovateľa, ktorý bol zabalený v kartónoch a uložený na zemi a na paletách došlo ku škode a ani to, že v čl. II bod 2 VPP živelného poistenia PPZ 08 zmluvné strany dohodli poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistených vecí záplavou. Zmluvné strany dohodli aj to, že poistený má právo na poistné plnenie v prípade, ak k poistnej udalosti došlo na mieste uvedenom v poistnej zmluve, ktoré je špecifikované nielen v čl. I. bod 2.1,2.2 a 2.3 poistnej zmluvy, ale aj v čl. III bod 1 a 2 VPP a ak ide o poistenie budov a iných stavieb je zvyčajne vymedzené adresou alebo katastrálnym územím a číslom parcely, kde sa budova alebo iná stavba nachádza. Podľa čl. III bod 3 VPP, ak ide o poistenie hnuteľných vecí, je potom miestom poistenia samotná budova a v nej miestnosť, kde sa veci, ktoré boli poškodené vodou nachádzali. Pokiaľ teda došlo k zatečeniu tovaru navrhovateľa v presne vymedzenom priestore skladu, je možné s určitosťou skonštatovať, že toto miesto bolo miestom poistenia, ktoré mali na mysli účastníci uzatvárajúci poistnú zmluvu a VPP, pričom rozsah poistenia bol nesporne vymedzený obvodovými stenami skladu, v ktorom sa zaplavený tovar nachádzal.
Odporca, ktorý poistnú zmluvu pripravil a predložil na podpis navrhovateľovi vo VPP presne vymedzil v čl. XIV výklad pojmov, ktoré sú poistnými rizikami zakladajúcimi právo na poistné plnenie v prípade, ak sa preukáže, že takéto poistné udalosti skutočne nastali. Podľa čl. XIV bod 5 VPP pojem záplava je vymedzený tak, že sa ňou rozumie vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá po istý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia. Za záplavu sa však nepovažuje také zaplavenie plochy, keď výška súvislej vodnej plochy nad zaplavenou plochou je menšia ako 5 cm.
Aj keď pojem „zaplavenej plochy“ nie je súčasťou výkladu pojmov obsiahnutých v čl. IV, je v tejto súvislosti nutné poukázať na 1. vetu čl. XIV bod 5 VPP, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vytvorenie súvislej vodnej plochy musí nastať v mieste poistenia, ktorým na základe čl. III bod 2 a 3 VPP je miestnosť, v ktorej sa nachádzali veci poškodené vodou, a teda sklad. K tomu, aby mohol navrhovateľ preukázať, že k záplave ako k poistnému riziku a poistnej udalosti došlo v miestnosti skladu zaplavením jeho podlahovej
plochy, bolo potrebné preukázať nielen to, že bola zaplavená celá plocha skladu, ale aj tú skutočnosť, že výška vodnej plochy bola súvislá a nad zaplavenou plochou skladu vystúpila voda do výšky vyššej ako 5 cm. Inak z logického a gramatického výkladu čl. XIV bod 5 VPP nie je možné vyvodiť navrhovateľom tvrdenú skutočnosť, že škoda, ktorá vznikla na tovare jeho zatečením bola spôsobená záplavou, a nie len zatečením vodou.
Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní o tom, že sú sporné pojmy a ich logická súvislosť medzi „miestom poistenia“, „celou plochou“, „plocha ktorá je predmetom poistenia“ a „vodná plocha“, pretože tak miesto poistenia, ako aj súvislá vodná plocha sa týkajú toho istého priestoru. Skutočnosť, že tento priestor nebol zaplavený rovnomerne vo vyššej výške než je 5 cm po celej súvislej vodnej ploche bola dôvodom pre to, že zatečenie priestoru nespĺňalo zmluvnými stranami dohodnuté podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z dôvodu škody na hnuteľných veciach spôsobených záplavou.
Zatečenie tovaru je zdokumentované fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu a jeho rozsah, spôsob a forma bola objasnená aj výsluchom účastníkov konania. Aj z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že výška vody v sklade bola nerovnomerná práve z dôvodu nerovnej podlahy a nedosahovala rovnomernú hladinu vyššiu ako 5 cm. Nerovnomernosť podlahy v sklade navrhovateľa, a teda nerovnaká výška vody hladiny vody v miestami pod 5 cm nemôže ísť na ťarchu odporcu. Ak by mala nastať povinnosť poisťovne plniť z titulu poistnej udalosti záplavy, musela by byť výška zaplavenia v mieste poistenia - v zatopenom sklade po celom rozsahu tohto priestoru ako súvislá vodná plocha vyššia ako 5 cm, inak nie je možné zatopenie skladu považovať za takúto poistnú udalosť. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal že ku škode na tovare došlo výlučne záplavou, čo nárok navrhovateľa na poskytnutie poistného plnenia podľa uzavretej písomnej zmluvy voči odporcovi nezakladá.
Z vyššie uvedených dôvodov sú preto právne irelevantné aj tvrdenia navrhovateľa o charaktere poistnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, a to o to skôr, že ju uzavreli podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, preto sa v prejednávanej veci nejedná na strane navrhovateľa o spotrebiteľa.
Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil.
V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, preto mu odvolací súd v súlade s § 224 a § 142 ods.1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zodpovedajú trovám právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.08.2012 v celkovej sume 608,64 Eur. Odmena za zastupovanie zodpovedá sume 499,57 Eur podľa § 14 ods. 1 písm. b vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, 1x 7,63 Eur režijný paušál podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. a 20% DPH vo výške 101,44 Eur podľa § 18 ods.3 cit. vyhl.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.