Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kalmanovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: W., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. K. XX, a W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. pri I., K. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.09.2012 č. k. -239, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca a zročného výživného na maloleté deti m e n í takto:

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 60 eur mesačne od 01. 09. 2011 do 01. 01. 2013 a od 01. 01. 2013 naďalej sumou 40 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zročné výživné na mal. W. N. za obdobie od 01. 09. 2011 do 30. 04. 2013 v sume 354 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 40 eur mesačne od 01. 09. 2011 do 01. 01. 2013 a od 01. 01. 2013 naďalej sumou 30 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti W. a Y. N. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012 na každé z detí sumou 50,-Eur mesačne a od 1.6.2012 naďalej na každé z detí sumou 70,-Eur mesačne vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.9.2012 predstavujúce u každého z maloletých detí sumu 209,-Eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod. s

tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich v určenom čase pred miestom bydliska a otec je povinný si na určenom mieste deti prevziať a na tom istom mieste ich matke detí odovzdať späť. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia , , , a ods. 1 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obe maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov, ktorí spolu nežijú a starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Za daného stavu preto považoval za dôvodný návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, keďže v jej doterajšej starostlivosti o deti nezistil žiadne nedostatky a s takýmto riešením súhlasil i otec detí, ktorý uviedol, že starostlivosť o deti nemôže zabezpečovať. Pri určovaní výživného zohľadnil stav odôvodnených potrieb na strane maloletých detí, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Konštatoval, že otec i matka majú kvalifikačné predpoklady pre uplatnenie sa na trhu práce na základe dosiahnutého vzdelania a doteraz nadobudnutých skúseností a zručností v pracovnom zaradení, ktoré už absolvovali. U otca poukázal na to, že v minulosti vykonával prácu v zahraničí ako kapitán na riečnych lodiach a po tom, čo pre nedostatok práce sa vrátil domov a oženil sa už nemal záujem vycestovať do zahraničia. Takéto vyjadrenie otca hodnotil ako nedostatočne zodpovedné v stave, keď na jeho výživu sú odkázané dve maloleté deti, z ktorého dôvodu by otec mal vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie práce s adekvátnym finančným ohodnotením. Taktiež prihliadol i na skutočnosť, že otec z vlastného rozhodnutia ukončil zmluvný vzťah u poisťovne Allianz, ako i na jeho majetkové pomery a odpredaj jeho podielu na zdedenom majetku, za ktorý si zakúpil podiel na dome svojej manželky. Pokiaľ následne otec sa zaradil i do pracovného pomeru, avšak za minimálnu mzdu, nepovažoval tento príjem za rozhodujúci pre určenie výživného. Uzavrel preto, že je dôvodné, aby otec na výživu detí prispieval sumou 50,- eur mesačne v období, keď nebol pracovne zaradený a bol vedený ako nezamestnaný a od 1.6.2012 po nástupe do pracovného pomeru sumou 70,- eur mesačne. Zároveň vychádzal i z pomerov na strane matky, ktorá do februára 2012 poberala z objektívnych príčin rodičovský príspevok pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého Y., pričom sa snažila vylepšiť si svoj príjem prácami na základe dohôd o vykonaní práce. Rovnako tak z okolnosti, že je v súčasnosti evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky v sume 227,50 Eur. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom upravil od 1.9.2011 v nadväznosti na návrh podaný matkou detí s ohľadom na to, že otec na výživu detí v skoršom období prispieval a súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výživné na deti určil pred podaním návrhu. Za obdobie od 1.9.2011 do 30.9.2012 zročné výživné predstavujúce rozdiel medzi sumou výživného, ktorú otec mal zaplatiť a ktorú zaplatil, určil u každého z maloletých detí sumou 209,- eur, ktoré mu s poukazom na ustanovenie povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, berúc do úvahy odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti a majetkové pomery otca. Poukazujúc na to, že rodičia detí spolu nežijú a na potrebu zabezpečenia, aby sa otec podieľal nielen na výžive detí, ale aj na ich výchove upravil i styk otca s maloletými deťmi. V tejto súvislosti uviedol, že medzi rodičmi detí, pokiaľ ide o styk dochádzalo k problémom, v dôsledku čoho už v priebehu konania bol styk otca s deťmi upravený predbežným opatrením. Vychádzajúc z režimu zisteného na stranách ako detí, tak i rodičov považoval za dôvodné stretnutie otca s deťmi sústrediť do obdobia víkendov od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., a zároveň upravil styk otca s deťmi i v období vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod. argumentujúc, že v tomto období je možné prežiť stretnutia v inej atmosfére ako v bežných dňoch kalendárneho roka. Záverom poznamenal, že rodičia by mali svoje správanie udržať na slušnej úrovni, aby zbytočne nestupňovali napätie v ich vzťahoch a tieto nezhoršovali, predovšetkým v záujme maloletých detí s prihliadnutím na vnímanie celej situácie a ich ďalší priaznivý vývoj. Rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie v časti týkajúcej sa určenia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania. Dôvodil, že súd prvého stupňa neskúmal jeho životné náklady a nesprávne určil výšku výživného, ktorú nemá z čoho platiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho mzda predstavuje 303,- eur mesačne netto, pričom pri vyplatení výživného vo výške 140,- eur mesačne, ako i splátok vo výške 20,- eur mesačne mu na živobytie zostane 143,- eur

mesačne. Zároveň má i dlh vo výške 63,- eur, ktorý však musí hradiť jeho manželka a rovnako tak ho musí živiť. Poukázal taktiež na to, že matka maloletých detí neuviedla závažné skutočnosti týkajúce sa jej bývania, keď jej aj deťom prenechal zariadený a prerobený dvojizbový byt na I., ktorá skutočnosť ovplyvnila jeho finančnú situáciu. Nestotožnil sa ani s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne jeho dosiahnutého vzdelania a možnosti lepšie sa pracovne zaradiť. Uviedol, že pri hľadaní práce bol neúspešný, a preto v súčasnej ekonomickej kríze je rád, že má aspoň nejaké zamestnanie a v prípade, že mu bude zabezpečené lepšie platené miesto, rád tam nastúpi. Naviac po rozchode s matkou detí skončil ako bezdomovec, peniaze z dedičstva preto použil na kúpu domu, aby si zabezpečil strechu nad hlavou, má pôžičku, a preto nebude schopný platiť súdom určené výživné. Uzavrel, že súd prvého stupňa len na základe dedukcie a nie vykonaných dôkazov nesprávne odhadol, že si môže nájsť lepšie zamestnanie a platiť ním určené výživné. Konštatoval, že celé konanie sa viedlo jednostranne v prospech matky, ktorá má neúmerné požiadavky, do zápisnice bolo zapísané len to, čo súdu vyhovovalo a taktiež neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy ohľadne majetkových pomerov matky. Záverom ďalej podotkol, že taktiež žiadal upravenie styku s deťmi tak, aby nebol povinný si ich vyzdvihovať iba on, keďže náklady na cestu znáša sám, ale aby striedavo bola uložená povinnosť aj matke priniesť mu deti na styk.

Matka maloletých detí vo svojom odvolacom návrhu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že pri určovaní výživného bol zohľadnený stav potrieb na strane maloletých detí, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane oboch rodičov. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí zabezpečuje matka svojou osobnou starostlivosť, prídavkami na deti, ktoré poberá ako štátnu dávku, pričom otec má kvalifikačné predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce s adekvátnym finančným ohodnotením, a preto by mal na dosiahnutie tohto cieľa vyvinúť úsilie. Taktiež dedením nadobudol majetok, ktorý odpredal a následne nadobudol podiel na dome, v ktorom žije s manželkou, z ktorého dôvodu žiadal rozhodnúť v zmysle jeho návrhu učineného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a to, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť na maloleté deti v sume 45,- eur mesačne na každé dieťa od septembra 2011 do mája 2012 a následne od júna 2012 vo výške 70,- eur mesačne na každé dieťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie otca na odvolacom pojednávaní podľa , na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením sa so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o evidencii matky ako uchádzačky o zamestnanie, o poberaní prídavkov na dieťa v roku 2013 a dávok v hmotnej núdzi, s rozhodnutím ÚPSVaR Nitra zo dňa 17.1.2013 o zaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dohodou o ukončení pracovného pomeru otca zo dňa 17.12.2012 u Z. s.r.o. I. M., so správou o zdravotnom stave otca od W.. W. W. zo dňa 19.3.2013 a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky doručený súdu prvého stupňa dňa 6.9.2011, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí W. a Y. N. do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich po 200,- eur mesačne, ako i úpravy styku otca s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 14.00 hod. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke a upravil i styk otca s maloletými deťmi spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku, pričom pre absenciu odvolania účastníkov konania v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania preto zostali len otcom odvolaním napadnuté časti týkajúce sa jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dôsledne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci ku dňu svojho rozhodovania. Odvolací súd osvojac si skutkové zistenia prvostupňového súdu vyčerpávajúcim spôsobom popísané v dôvodoch napadnutého rozsudku, tieto preto duplicitne opakovať nebude a v podrobnostiach na ne len poukazuje. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, pre ktorý je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania však bolo potrebné zohľadniť i ďalšie skutkové okolnosti významné pre posúdenie danej veci. Týmito je predovšetkým ukončenie pracovného pomeru otca u Z. s.r.o. I. M. ku dňu 15.12.2012 a jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 15.1.2013 podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 17.1.2013 bez priznania dávok v nezamestnanosti alebo iných sociálnych dávok. Pokiaľ ide o matku, táto je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.6.2012 doposiaľ a od 1.7.2012 poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo výške 227,50 Eur mesačne.

Vychádzajúc z takto zistených pomerov účastníkov konania v ich vzájomných súvislostiach odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a to od 1.9.2011 v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Vo svetle zhora uvedených záverov pri určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov ako i z

odôvodnených potrieb maloletých detí, avšak výšku ním určenej vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nepovažuje za správnu a zákonu zodpovedajúcu. V tomto smere si totiž neosvojil prvostupňovým súdom predkladané úvahy týkajúce sa kvalifikačných predpokladov rodičov pre uplatnenie sa na trhu práce na základe dosiahnutého vzdelania a doteraz nadobudnutých skúseností a zručností v pracovnom zaradení, ako i o nedostatočnom úsilí otca za účelom získania práce s adekvátnym finančným ohodnotením či už na domácom trhu alebo aj na trhu práce v zahraničí. Ako už totiž bolo vyššie uvedené, pri určovaní výživného je potrebné vychádzať z reálnych možností a schopností rodičov, vnímaných i za konkrétnych ekonomických podmienok a možností a tiež ích osobných, rodinných, zdravotných a iných predpokladov. V prvom rade je nutné uviesť, že otec, ktorý od 2.4.2012 bol zapojený do riadneho pracovného pomeru spočiatku na základe dohody o pracovnej činnosti a od 1.6.2012 na základe pracovnej zmluvy u Z., pracovný pomer v tejto spoločnosti skončil dňom 15.12.2012 z dôvodov na strane zamestnávateľa a od 15.1.2013 na základe jeho žiadosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Je bez príjmu a neboli mu priznané žiadne sociálne dávky, ani dávky v hmotnej núdzi. Bolo preto potrebné posudzovať rozsah jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zvlášť za obdobie od 1.9.2011 do 1.1.2013 a následne od 1.1.2013 naďalej.

Odvolací súd dospel k záveru, že v období od 1.9.2011 do 1.1.2013 odôvodneným potrebám maloletých detí ako i možnostiam a schopnostiam rodičov zodpovedá vyživovacia povinnosť otca vo výške 60,- eur mesačne na maloletého W. a 40,- eur mesačne na maloletého Y.. Táto zohľadňuje nielen rozdielne potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek, fyzickú vyspelosť, záujmy, zapojenie sa do vyučovacieho procesu maloletého W., ktorých rozsah nie je determinovaný činiteľmi ako napríklad neuspokojivý zdravotný stav, ale i skutočnosť, že potreby detí sú čiastočne kryté prídavkami na deti. Taktiež zohľadňuje i možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca v uvedenom období. Za situácie, že otec v období od 24.10. do 24.3.2011 vykonával na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia osôb zo dňa 20.9.2009 finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia pre poisťovňu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., ako jej obchodný zástupca, pričom za uvedené obdobie mu bola vyplatená provízia v celkovej výške 3.504,53 Eur, čo znamená v priemere mesačne 389,39 Eur, a túto činnosť ukončil otec dobrovoľne svojou výpoveďou, čoho dôsledkom bola jeho následná nezamestnanosť, resp. pracovný pomer, kde dosahoval nižší príjem, bolo potrebné v intenciách § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, vychádzať z tohto jeho zárobku, keďže platí, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Tvrdenia otca o tom, že výkon tejto činnosti ukončil pre nezdary odvolací súd vyhodnotil ako účelové, čomu nasvedčuje i jeho následný odchod za prácou do Nemecka, a v tomto smere je významné i to, že jeho manželka vykonáva rovnakú činnosť a za obdobie od januára 2011 do marca 2012 jej boli vyplatené provízie v rozsahu 34.738,73 eur. Naviac vyznieva ako paradox, že otec ukončil činnosť, ktorá mu zabezpečovala príjmy pre nezdary a následne sa uspokojil so svojou evidenciou ako uchádzača o zamestnanie bez akéhokoľvek príjmu. Určené výživné rovnako tak zohľadňuje i povinnosť matky podieľať sa na výžive maloletých detí výživným, i keď v minimálnej miere s ohľadom na jej príjmové pomery v tomto období, ktoré naviac matka v rozhodnej miere vyvažovala i svojou osobnou starostlivosťou o deti. Odvolacím súdom ustanovené výživné takto nielenže plne zodpovedá zákonnej úprave, ale i zásade rovnakej životnej úrovne detí a rodičov. Reagujúc na námietku otca uvádzanú v jeho odvolaní týkajúcu sa zabezpečenia bytu, ktorý uspokojoval bytové potreby matky a maloletých detí odvolací súd len dodáva, že táto pri určení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je bez právneho významu, pričom svoje majetkové nároky z tohto titulu si otec môže prípadne uplatňovať len voči matke detí. Pokiaľ ide o obdobie od 1.1.2013 naďalej, preukázateľne od uvedenej doby na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov, spočívajúcej v ukončení jeho pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa bez zavinenia otca a následnej jeho evidencie ako nezamestnaného bez poskytovania dávok. Uvedená zmena pomerov má za následok skutočnosť, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive maloletých detí naďalej určeným výživným bez ohrozenia jeho vlastnej výživy a potrieb. Berúc však do úvahy i prehlásenie otca, podľa ktorého i za tejto situácie je schopný prispievať na výživu maloletých detí celkovou sumou 70,-eur mesačne, odvolací súd jeho vyživovaciu povinnosť od 1.1.2013 znížil na sumu 40,- eur mesačne pre maloletého W. a na sumu 30,- eur mesačne pre maloletého Y., ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Za obdobie od 1.9.2011 do 30.4.2013 otec bol takto povinný zaplatiť výživné na maloletého W. v celkovej výške 1.120,-eur (16 mesiacov x 60,- eur + 4 mesiace x 40,- eur) a na maloletého Y. vo výške 760,- eur (16 mesiacov x 40,- eur + 4 mesiace x 30,- eur), avšak na každé z maloletých detí z titulu výživného

poukázal za toto obdobie sumu 766,- eur. Zročné výživné na maloletého W. preto činí sumu 354,- eur (1.120,- eur - 766,- eur), ktoré odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným v súlade s ustanovením zohľadniac pri svojom rozhodovaní celkovú výšku nedoplatku, ako i zárobkové a majetkové pomery otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pokiaľ ide o maloletého Y., u tohto dieťaťa dlh na výživnom otcovi nevznikol, keď otec na toto dieťa z titulu výživného poukázal sumu 766,- eur oproti majúcemu sa zaplatiť výživnému v celkovej sume 760,- eur.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zrušenie ( ).

Záverom odvolací súd poznamenáva, že na námietku zaujatosti vznesenú otcom po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Adriane Dobiášovej Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd v intenciách neprihliadol z dôvodu, že námietku zaujatosti otec vyvodil z okolností spočívajúcich v postupe uvedenej sudkyne v konaní o prejednávanej veci, keď uvádzal, že konanie bolo vedené neštandardne, do zápisnice sudkyňa uvádzala len skutočnosti, ktoré jej vyhoveli, postupovala neštandardne, neustále od neho žiadala ďalšie listinné dôkazy, čo nasvedčovalo tomu, že je v celom prípade osobne zainteresovaná. Taktiež jeho námietka zaujatosti smerovaná voči celému Okresnému, ako i Krajskému súdu v Nitre neobsahovala ani náležitosti uvedené v a ods. 3 , z ktorého dôvodu nespĺňala náležitosti námietky zaujatosti, a preto na ňu nebolo možné prihliadnuť a vec ani predložiť nadriadenému súdu.

O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.