Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-43-2012.pdf
PDF · 147.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: HASIT Slovakia, s.r.o., 900 55 Lozorno 932, IČO: 35 755 288, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Ing. R. O. - Stavsystém, miesto podnikania XXX XX S., B.. O.. K. XXXX/XX, IČO: 32 920 423, o zaplatenie 188.223,04 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/226/2007 - 1400 zo dňa 17. 1. 2012, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 154.479,52 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 4.126,40 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.236,48 eur od 31. 10. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.213,57 eur od 7. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.497,71 eur od 9., 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.123,17 eur od 9. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.245,86 eur od 9. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.190,97 eur od 9. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.149,- eur od 11. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.190,97 eur od 11. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.145,77 eur od 11. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 1.249,97 eur od 19. 4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 4.129,62 eur od 11. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.287,84 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.152,23 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.165,14 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.197,43 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.155,46 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.523,54 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.242,63 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.213,57 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 325,21 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 987,52 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.155,46 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.226,49 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.232,95 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.271,69 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.508,85 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.178,06 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.187,74 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.149,- eur od 23. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.307,21 eur od 23. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 23. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.242,63 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.258,78 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.316,90 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.500,94 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 538,61 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 1. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 61,63 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.294,29 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.297,52 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.320,12 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.352,65 eur od
7. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.065,29 eur od 8. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.803,54 eur od 9. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 14. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.297,52 eur od 6. 2. 2007 do zaplatenia, zo sumy 4.226,49 eur od 6. 2. 2007 do zaplatenia, zo sumy 4.145,77 eur od 6. 2. 2007 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadom nároku žalobcu konanie zastavuje. O trovách konania súd rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde dňa 16. 4. 2007 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.670.407,38 Sk s 0,05 % úrokom z omeškania denne z jednotlivých súm tak, ako je už uvedené. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca na základe objednávok dodával žalovanému v priebehu roka 2006 tovary a služby. Žalobca so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu dňa 22. 8. 2005, z ktorej z čl. II. ods. 1 vyplýva, že predávajúci sa zaviazal dodávať kupujúcemu po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy suché omietkové zmesi, lepidlá a škárovacie hmoty v kvalite určenej predávajúcim a za podmienok stanovených v zmluve. Kupujúci sa zaviazal v zmysle citovaného článku predávajúcemu za riadne dodaný tovar platiť cenu, stanovenú v čl. IV. tejto zmluvy. Ako dôkaz predložili kúpnu zmluvu č. 06/003/2005 zo dňa 22. 8. 2005. Žalobca na základe objednávok dodával žalovanému v priebehu roku 2006 tovary a služby. Žalobca si svoj záväzok dodať žalovanému tovary a služby splnil riadne a včas, čo potvrdzujú aj príslušné dodacie listy. Za účelom úhrady dodaných tovarov a služby žalobca vystavoval žalovanému faktúry, ktoré sú uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 27. 6. 2007 pod č.k. 21Rob/138/2007 - 360, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s tým, že ceny, ktorých zaplatenie požaduje, žalobca nepožaduje oprávnene, a to z dôvodu, že množstvo tovarov a v nadväznosti na to ani výška celkových cien vyúčtovaných niektorými faktúrami, nezodpovedá množstvu tovarov skutočne dodaných žalovanému. Na niektorých dodacích listoch, ktoré majú podľa žalobcu potvrdzovať dodanie stavebných materiálov, sa nenachádza pečiatka ani podpis, ktoré by potvrdzovali, že žalovaný predmetný tovar prevzal, pritom žalobca bol zo strany žalovaného upozornený, že osobami oprávnenými preberať tovar za žalovaného sú jedine Ing. R. O. a p. N.. Pokiaľ ide o niektoré faktúry, vyúčtovaná výška cien tovarov dodaných žalovanému nezodpovedá obsahu predchádzajúcich dohôd medzi oprávnenými zástupcami žalovaného a žalobcov týkajúcich sa výšky poskytovaných zľav, ako konkrétne uviedol. Žalobca sa domáha zaplatenia cien za tovar, ktorý mal byť údajne dodaný v mesiacoch november - december 2006, ale v tomto období žalobca nedodal žalovanému žiaden materiál, nakoľko v tomto období už žalovaný nevykonával práce na stavbe, na ktorú mu žalobca stavebný materiál dodával. Žalovaný predmetné faktúry vrátil so žiadosťou o vykonanie opravy fakturovanej ceny tak, aby bola fakturovaná cena len za skutočne dodané množstvo tovaru. Ďalej poukázal na nároky z nájomnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 7. 11. 2005. Mesačne nájomné bolo medzi účastníkmi dohodnuté vo výške 56.950,- Sk bez DPH (1.890,39 eur). Žalobca neuhradil žalovanému sumu 67.770,50 Sk vrátane DPH. S poukazom na uvedené má žalovaný voči žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania zo sumy 67.770,50 Sk od 16. 1. 2007 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že si žalobca svoju povinnosť z tohto právneho vzťahu voči žalovanému nesplnil, uplatňuje žalovaný ako obranu v predmetnom súdnom konaní započítanie týchto svojich nárokov.
Vo vyjadrení k odporu žalobca podaním doručeným súdu dňa 31. 8. 2007 uviedol, že podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný mal v prípade, ak sa domnieval, že mu bolo dodané menšie množstvo tovaru ako množstvo medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnuté, podať o tejto skutočnosti žalobcovi správu bez zbytočného odkladu. Žalovaný po doručení príslušných faktúr za dodanie tovaru nenamietal u žalobcu dodanie menšieho množstva tovaru, či dodanie tovaru v nižšej kvalite. Žalobca sa preto domnieva, že argumenty žalovaného uvedené v odpore sú iba účelovými tvrdeniami, v ktorých absentuje akákoľvek bližšia konkretizácia jeho tvrdení. Žalobca predložil na dôkaz tvrdenia o preprave a doručovaní tovaru potvrdenia o doručení tovaru. Podľa žalobcu žalovaný po zapracovaní tovarov dodaných mu v množstve podľa jednotlivých objednávok a v súlade s fakturáciou, vyfakturoval spoločnosti HORNEX a.s. cenu za vykonané diela. V predmetnej cene bola podľa žalobcu zahrnutá aj cena za tovar, ktorý bol žalobcom dodaný žalovanému v množstve podľa jednotlivých objednávok a v súlade s fakturáciou. Žalobca je toho názoru, že tvrdenie o dodaní menšieho množstva tovaru, než bol žalobcom fakturovaný, ide zo strany žalovaného iba o účelovú argumentáciu. Žalobca preto navrhol, aby súd vykonal dokazovanie prostredníctvom oboznámenia peňažného denníka, knihy pohľadávok, knihy záväzkov žalovaného, denníka žalovaného, daňového priznania žalovaného k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2006, daňové priznanie žalovaného k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 06/2006 až 01/2007 vrátane podkladov na jeho zostavenie, z ktorých by bolo možné zistiť, či tovar, ktorý žalovanému zo strany žalobcu nemal byť podľa tvrdenia žalovaného dodaný,
je alebo nie je zahrnutý v uvedených dokumentoch žalovaného. Pokiaľ ide o vznesenú námietku, že oprávnenie preberať tovar mal iba žalovaný a ním splnomocnený p. N., žalobca poukázal na to, že na dodacích listoch žalobcu okrem týchto dvoch je podpísaný aj pracovník žalovaného A. C., ktorý bol oprávnený k prevzatiu tovaru a konal tak v čase, keď na stavbe nebol ani žalovaný a ani p. N.. Žalobca pred podaním žaloby rokoval so žalovaným o možnosti poskytnutia ďalšej dodatočnej zľavy na tovar v prípade, ak tento uhradí svoje záväzky, čím chcel žalobca motivovať žalovaného dobrovoľne splniť záväzky a vyhnúť sa súdnemu sporu, avšak k takejto dohode nedošlo. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca sa domáha zaplatenia cien za tovar, ktorý mal byť dodaný v mesiacoch november - december 2006 a pritom žalobca v tomto období nedodal žalovanému žiaden materiál, nakoľko v tomto období už žalovaný nevykonával práce na stavbe, žalobca namietal nepreukázanie tejto skutočnosti. Započítacia námietka žalovaného je neurčitý právny úkon, nakoľko nie je dostatočne špecifikované, voči ktorým pohľadávkam prejav žalovaného na započítanie smeruje. Žalobca nespochybnil existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi založeného nájomnou zmluvou zo dňa 7. 11. 2005, avšak na existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi v nepomerne vyššej výške, žalobca mal úmysel započítať si pohľadávky žalovaného voči svojím splatným pohľadávkam, o čom žalovaného informoval už v mesiacoch január a marec 2007 a navrhol mu uzavretie dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, avšak bez akejkoľvek reakcie zo strany žalovaného. V priebehu konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a to v sume 33.743,53 eur z dôvodu vykonania jednostranného zápočtu oproti faktúram, ktoré boli vystavované žalovaným žalobcovi na základe nájomnej zmluvy späť aj v časti príslušenstva, čo sa týka úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne z jednotlivých súm uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa. Žalobca zobral čiastočne návrh späť vo výške 33.743,53 eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu si tak žalobca uplatnil istinu na zaplatenie sumy vo výške 154.479,52 eur. Dňa 12. 12. 2011 žalobca zobral čiastočne žalobu späť v časti úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 4.126,40 eur od 19. 11. 2006 do 20. 11. 2006, zo sumy 1.236,48 eur za deň 30. 10. 2006, zo sumy 4.213,57 eur od 5. 11. 2006 do 6. 11. 2006, zo sumy 4.155,46 eur od 12. 11. 2006 do 13. 11. 2006, zo sumy 4.152,23 eur od 12. 11. 2006 do 13. 11. 2006, zo sumy 4.287,84 eur od 12. 11. 2006 do 13. 11. 2006, zo sumy 4.165,14 eur od 12. 11. 2006 do 13. 11. 2006, zo sumy 4.197,43 eur od 12. 11. 2006 do 13. 11. 2006, zo sumy 4.232,95 eur od 19. 11. 2006 do 20. 11. 2006, zo sumy 4.226,49 eur od 19. 11. 2006 do 20. 11. 2006, zo sumy 4.155,46 eur od 19. 11. 2006 do 20. 11. 2006, zo sumy 4.508,85 eur za deň 20. 11. 2006, zo sumy 4.271,69 eur za deň 20. 11. 2006, zo sumy 4.178,06 eur za deň 20. 11. 2006, zo sumy 4.187,74 eur za deň 20. 11. 2006, zo sumy 61,93 eur od 3. 12. 2006 do 4. 12. 2006, zo sumy 4.320,12 eur za deň 4. 12. 2006, zo sumy 4.294,29 eur za deň 4. 12. 2006, zo sumy 4.297,52 eur za deň 4. 12. 2006, zo sumy 3.687,63 eur za deň 9. 12. 2006, zo sumy 3.687,63 eur za deň 4. 12. 2006, zo sumy 4.297,52 eur od 4. 2. 2007 do 5. 2. 2007, zo sumy 4.226,49 eur od 4. 2. 2007 do 5. 2. 2007, zo sumy 4.145,77 eur od 4. 2. 207 do 5. 2. 2007, a to po prepočte správnych dní omeškania. Po tomto čiastočnom späťvzatí a zastavení konania tak žalobca ustálil nárok v časti príslušenstva a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 154.479,52 eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 4.126,40 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.236,48 eur od 31. 10. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.213,57 eur od 7. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.497,71 eur od 9. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.123,17 eur od 9. 11. 2006 od 18. 4. 2008, zo sumy 4.245,86 eur od 9. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.190,97 eur od 9. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.149,- eur od 11. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.190,97 eur od 11. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 4.145,77 eur od 11. 11. 2006 do 18. 4. 2008, zo sumy 1.249,97 eur od 19. 4. 2008 do zaplatenia, zo sumy 4.129,62 eur od 11. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.287,84 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.152,23 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.165,14 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.197,43 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.155,46 eur od 14. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.523,54 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.242,63 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.213,57 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 325,21 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 987,52 eur od 17. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.155,46 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.226,49 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.232,95 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.271,69 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.508,85 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.178,06 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.187,74 eur od 21. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.149,- eur od 23. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.307,21 eur od 23. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 23. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.242,63 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.258,78 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.316,90 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.500,94 eur od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 538,61 eur
od 24. 11. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 1. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 61,63 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.294,29 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.297,52 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.320,12 eur od 5. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.352,65 eur od 7. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.065,29 eur od 8. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 1.803,54 eur od 9. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3.687,63 eur od 14. 12. 2006 do zaplatenia, zo sumy 4.297,52 eur od 6. 2. 2007 do zaplatenia, zo sumy 4.226,49 eur od 6. 2. 2007 do zaplatenia, zo sumy 4.145,77 eur od 6. 2. 2007 do zaplatenia. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu nesúhlasu so započítaním zo strany žalobcu aj napriek tomu, že sám vzniesol započítaciu námietku, a to preto, že si žalobca nesprávne započítal tie faktúry, u ktorých namietal dodacie listy.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo vec uzavrel s tým, že ku každej faktúre, ku ktorej bolo zaujaté stanovisko zo strany žalovaného, prvostupňový súd sa skutkovo vysporiadal so všetkými skutočnosťami namietanými zo strany žalovaného.
Zo správy, ktorá bola podaná daňovým úradom vyplýva, že žalovaný si uplatnil odpočet DPH z faktúr žalobcu za rok 2006 a po porovnaní bolo zistené, že si uplatnil odpočet DPH zo všetkých faktúr predložených súdu. Daňovým subjektom bola predložená evidencia záväzkov za žalobcu k 31. 12. 2006. Podľa správy KNAUF Bratislava s.r.o. zo dňa 22. 10. 2007 spoločnosť oznámila, že v termíne od 1. 8. 2006 do 1. 3. 2007 predala firme Ing. Ľ. O. - Stavsystém vrecovaný poter FE50 Largo (vrece = 40 kg) v počte 7 plných návesových súprav s netto hmotnosťou spolu 168 ton. Dopravu tovaru si zabezpečovala firma Ing. Ľ. O. - Stavsystém vo vlastnej réžii, preto nevie s určitosťou povedať, kde vozidla vykladali. Tieto údaje má iba z objednávok a pre všetkých 7 dopráv bola adresa vykládky Ing. R. O. - Stavsystém, Jesenná 18, 08 01 Prešov. Údaje sú aj na prepravných listoch CMR. Žiadne vozidlo podľa CMR nevykladalo na stavbe EURÓPA SHOPPING CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA. Podľa stanoviska HORNEX a.s. zo dňa 27. 6. 2011 na základe Zmluvy o dielo č. 164/2004 zo dňa 7. 3. 2005 v znení jej dodatkov realizovala spoločnosť HORNEX a.s., Agátova 1, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 570 pre investora - spoločnosť EURÓPA SC a.s., Na Troskách 25/14180, Banská Bystrica stavbu EURÓPA SHOPPING CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA. V zmysle Zmluvy o dielo č. pod164/2004/potery uzatvorenej dňa 23. 8. 2006 medzi spoločnosťou HORNEX a.s. ako objednávateľom a Ing. R. O. - Stavsystém, Jesenná 18, 080 05 Prešov, IČO: 32 920 423 ako zhotoviteľom, mal zhotoviteľ začať realizovať dielo - dodávku a montáž poterov a izolácii na stavbe EURÓPA SHOPPING CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA dňa 25. 8. 2006. Dielo malo byť podľa zmluvy zrealizované do 22. 9. 2006. Investorom boli posunuté termíny ukončenia realizácie niektorých častí stavby EURÓPA SHOPPING CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA a práce na diele sa vykonávali aj v roku 2007. Posledné práce na diele realizované podľa zmluvy boli vykonané dňa 16. 2. 2007, o čom svedčí záznam z predmetného dňa v stavebnom denníku. Žalobca ďalej uviedol, že pri väčšine dodávok tovar dodaný žalovanému v čase dodávok žalobca neprodukoval samostatne. Žalovaným požadovaný tovar v čase dodávok produkovala česká sesterská spoločnosť žalobcu HASIT Šumavské vápenice a omítkárny, a.s., IČO: 14 706 776, Česká republika, z výrobného závodu HASIT Brno - Chrlice, Česká republika. Dodávky prebiehali tým spôsobom, že žalovaný si objednal dodávku tovaru u žalobcu, ktorý následne objednal tovar v predmetnej spoločnosti HASIT, Šumavské vápenice a omítkárny, a.s.. Do závodu HASIT Brno žalobca následne vypravil zmluvného prepravcu s cisternovým nákladným vozidlom. Tomuto následne v závode HASIT Brno naložili cisternu s tovarom pre žalovaného a vystavili mu dodací list, v ktorom bol ako príjemca tovaru uvedený žalobca. Následne odovzdal dodací list žalobcovi, ktorý vystavil svoj dodací list, v ktorom je ako príjemca tovaru uvedený žalovaný a tento dodací list spolu s dodacím listom zo závodu HASIT Brno pripojil k faktúre vystavenej žalovanému na dodávku tovaru. Ak je v niektorých listinných dôkazoch uvedený ako dodávateľ tretia osoba, u ktorej žalobca objednával predmetný tovar, nemá táto skutočnosť vplyv na preukázanie dodania tovaru žalobcom žalovanému. Žalobca poukazuje na to, že v priebehu konania sa snažil žalovanému výjsť v ústrety, snažil sa s ním jednať a preto potrebný tovar, zaplatenia ktorého sa domáha žalobca v tomto konaní, doručoval žalovanému v čo najkratších časových intervaloch tak, aby žalovaný mohol nerušene realizovať práce na stavbe EUROPA SHOPPING CENTER. K jednotlivým faktúram žalobca uviedol, že v zmysle opísaného postupu bol dodací list č. 80666934 vystavený zo závodu HASIT Brno, tovar bol dodaný dňa 22. 7. 2006 priamo žalovanému, ktorý podpisom podpísal prevzatie tovaru. Žalobca následne vystavil dodací list č. 80686303 podľa množstva dodaného tovaru a následne vystavil aj faktúru 1004015955, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Týka sa to aj druhých faktúr. Protokol o odovzdaní zo dňa 31. 8. 2006 svedčí o tom, že počnúc týmto dátumom predmetné stroje sa nachádzali
na stavbe žalovaného. Žalobca následne každý mesiac vystavoval žalovanému dodací list k prenájmu strojov za jednotlivé obdobie, ako aj faktúru za prenájom strojov. Na základe opísaných skutočností žalobca vystavil žalovanému ďalšie faktúry, ktorými realizoval dodanie tovaru žalovanému.
Prvostupňový súd vykonal dôkaz výsluchom žalovaného, ktorý v priebehu vypočutia uviedol, že disponuje listom na svoje tvrdenie ohľadom preberania tovaru, avšak takýto list do spisu nikdy nezaložil. Prvostupňový súd sa v danom prípade vysporiadal skutkovo a právne so vznesenými námietkami žalovaného vznesených voči uplatnenému nároku, pričom v každom ohľade poukazoval na ustanovenie kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ktorá bola uzavretá riadne a platne a kde práva a povinnosti účastníkov v čl. III. a v čl. IV. tejto zmluvy jednoznačne potvrdzujú postup, ktorý zvolil žalobca v danom prípade, pretože každá z faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha z titulu tohto sporu, bola vystavená na základe písomných objednávok žalovaného, pričom účastníci sa dohodli, že kúpna cena dohodnutá v čl. IV. bude uhrádzaná po prevzatí tovaru žalovaným alebo po odovzdaní tovaru na prepravu na základe faktúr vystavených žalobcom s lehotou splatnosti 7 dní odo dňa vystavenia predávajúcim, teda žalobcom, a to na bežný tovar. Pokiaľ žalovaný namietal, že tovar, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha okrem faktúr, ktoré uznal, nebol vyfakturovaný na základe riadne potvrdených dodacích listov, nakoľko podľa zmluvy mal oprávnenie preberať tovar iba žalovaný a ním poverený pracovník S. N.. Toto tvrdenie v priebehu konania nepreukázal. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že oprávnenie na preberanie tovaru mal iba on a p. N.. Takýto doklad do spisu žalovaným nebol nikdy doložený i napriek tomu, že na takýto dôkaz v priebehu konania poukazoval, avšak do spisu na výzvu súdu nezaložil. Ak by tak aj bolo, súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 22. 8. 2005, na základe ktorej žalovaný vykonával dielo pre obchodnú spoločnosť HORNEX, a.s. bola medzi nimi uzavretá dňa 23. 8. 2006 a teda nie je zrejmé, prečo žalovaný až 11. 9. 2006 mal oznamovať žalobcovi, že oprávneným na preberanie tovaru je iba on a p. N., čiže túto skutočnosť oznamoval až po uzavretí zmluvy. Toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené výpoveďou svedkov S. C. a S. N.. Zároveň prvostupňový súd poukazuje aj na ust. § 16 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti je v tomto prípade jednoznačne na strane žalovaného a tento tvrdenú skutočnosť nepreukázal, čiže neuniesol dôkazné bremeno v rozsahu, že iní zamestnanci boli vylúčení z možnosti preberania tovaru u žalovaného. Pokiaľ žalovaný sa bránil v priebehu konania, že rovnaký tovar na túto stavbu bol odoberaný aj od obchodnej spoločnosti KNAUF a.s., avšak zo správy, ktorú súdu táto spoločnosť poskytla, je zrejmé, že rozsah a čas dodávky nemôže v celom rozsahu pokryť tieto dodávky, ktoré žalovaný namieta, resp. dodávky zo strany KNAUF a.s. pre žalovaného neboli zo strany žalovaného ani zo strany KNAUF a.s. tak identifikované, aby bolo možné s presvedčivosťou a istotou usúdiť, v akom objeme aj dodávka z KNAUF a.s. smerovala na stavbu. Spoločnosť KNAUF a.s. dodávala žalovanému liaty poter a vrecovinový tovar, ale nie je zrejmé na akú stavbu, nakoľko žalovaný ich mal rozpracovaných viacero. Prvostupňový súd sa vysporiadal aj s námietkou v obsahu dodacích listov a uvádza, že podkladom na fakturácie dodaného tovaru nebol dodací list, ani podľa zmluvy nie je ním a ani podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Náležitosti dodacieho listu nie sú taxatívne upravené žiadnym právnym predpisom platným v SR. Obchodný zákonníka v rámci § 417 upravuje doklady vzťahujúce sa na tovar pri kúpnej zmluve. V závislosti od tohto ustanovenia platí, že predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré je potrebné na prevzatie užívania tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve, napr. náložný list, skladištný list a pod. Poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku Mária Patakyová a kolektív C-H-BEK 2006 str. 739, z ktorého vyplýva, že sa v danom prípade jedná o doklady, ktoré sú nevyhnutné na prevzatie tovaru, ako náložný list, skladištný list a pod. na užívanie tovaru, návod na obsluhu, montážny návod a pod., alebo doklady určené v zmluve (certifikáty, doklady o zhode a pod.). Určenie dokladov potrebných na prevzatie a užívanie tovaru, ktoré predávajúci odovzdáva kupujúcemu má dispozitívny charakter a zmluvné strany môžu toto ustanovenie vylúčiť alebo určiť okruh týchto dokladov odlišne. V danom prípade je zrejmé, že dodací list nie je dokladom, ktorý si dohodli účastníci v písomne uzavretej zmluve, ani sa nejedná o doklady potrebné na prevzatie a užívanie tovaru. Žalovaný v priebehu konania namietal aj porušenie zákona 222/2004 Z.z., ako aj porušenie Zákona o účtovníctve v súvislosti s vystavenými faktúrami. Prvostupňový súd poukazuje na náležitosti faktúry, ktoré sú upravené v § 71 citovaného zákona a dodací list nie je súčasťou faktúry, iba príloha k tejto faktúre. Ak žalovaný prijal faktúru, mal si hneď včas preveriť správnosť a namietať fakturovanú výšku. Ak prijal faktúry do svojej účtovnej evidencie a nikdy ich nevylúčil a riadne ich v účtovníctve vedie, v žiadnom prípade nemožno k tejto skutočnosti prihliadať, pretože správanie žalovaného v tomto smere je protirečivé. Nedostatok dodacieho listu nerobí
pohľadávku vyfakturovanú faktúrou neexistujúcou, pretože takto si to účastníci neupravili. Dodací list nie je účtovným dokladom ani podľa zmluvy a ani podľa Zákona o účtovníctve. Ak sa účastníci dohodli na tom spôsobe, ako sa bude cena dodaného tovaru fakturovať a dodací list sa v zmluve nenachádza, dôkazné bremeno je na tom, kto faktúru vystavil, aby vedel preukázať oprávnenosť jej vystavenia a dodací list je iba prostriedkom na to slúžiacim. Rovnako nevierohodné bolo správanie žalovaného, ak tvrdil, že dodacie listy, ktoré nie sú podpísané p. N., nesvedčia o skutočných dodávkach vyfakturovaného tovaru, pritom na žalobcom rozsiahlo predložených listinných dôkazoch, ktorými vysvetľoval spôsob dodávania tovaru zo závodu HASIT Brno, sa vôbec nevyjadril tak, aby ich vyvrátil a spochybnil. Čo sa týka náležitosti dodacieho listu, dodací list slúži k odovzdaniu objednaného tovaru ako doklad o odovzdaní a prevzatí tovaru a jeho primárnou úlohou je umožniť kupujúcemu, aby mohol vykonať prevzatie tohto tovaru a presvedčiť sa, či sa jedná o to množstvo tovaru, ktoré je tam uvedené. V danom prípade, ak množstvo tovaru nezodpovedá tomuto dodaciemu listu, nastupuje režim podľa zodpovednosti za vady dodaného diela. Podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Faktúru vyhotoví najneskôr do 15. dní od vzniku daňovej povinnosti. Táto musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k tomu, že žalobca fakturuje aj tie dodávky, ktoré boli uskutočnené po tom, čo už na stavbe nepracoval, toto jeho tvrdenie jednoznačne vyvracia správa HORNEXU a.s.. Rovnako je nepochopiteľné a súdu sa javí nepresvedčivé aj tvrdenie žalovaného, že si faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, riadne zahrnul do svojich účtovných dokladov, do daňového priznania, ako aj to, že si uplatnil odpočet DPH zo všetkých faktúr, o čom svedčí správa Daňového úradu Prešov II. Pokiaľ teda žalovaný takto učinil a namieta oprávnenosť týchto faktúr, sám sa vystavuje posúdeniu svojho konania ako konania v rozpore s poctivým obchodným stykom, keďže uplatnenie odpočtu DPH u týchto faktúr je jednoznačne úkonom prinášajúcim jemu majetkový prospech a žalobcovi popiera jeho právo na zaplatenie kúpnej ceny tovaru. Tak, ako už bolo uvedené, nepresvedčivým sa javí súdu správanie žalovaného, ktorý sa snažil faktúry, ktorých úhrada bola predmetom sporu a u ktorých si uplatnil odpočet DPH, spochybniť tvrdením, že vlastné daňové priznanie za neho podpísal niekto iný, resp. že došlo v tomto smere zo strany neznámeho páchateľa k trestnému činu. Účastníkom sa teda neuberá právo brániť sa, ale toto právo musí byť vyvážené s povinnosťou účastníka vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Keďže teda žalobca zobral žalobu sčasti späť ohľadom jednostranného započítania pohľadávok, pričom aj v tejto časti súd poukazuje na protirečivé a nepochopiteľné správanie žalovaného, keď hneď v prvom vyjadrení k žalobe vzniesol započítaciu námietku, ale keď na základe započítacej námietky žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmlúv za nájom späť, s týmto späťvzatím žaloby žalovaný nesúhlasil. Žalobca si nevie vysvetliť, prečo žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby v tej časti, v ktorej žalobca upravil lehotu omeškania z jednotlivých faktúr, keď pôvodne žaloval úroky aj za tie dni, kedy ešte faktúry neboli v omeškaní. Preto súd konanie zastavil aj v tejto časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby. Súd v rozsahu späťvzatia žaloby konanie zastavil podľa § 96 O.s.p. a vo zvyšku vyhovel oprávnenej žalobe žalobcu s prihliadnutím na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúce úroky z omeškania, pretože účastníci si v zmluve dohodli penále 0,05 % denne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v tomto konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade zložitosť sporu je tým dôvodom, pre ktorý sa súd rozhodol o trovách konania rozhodnúť až po právoplatnosti vo veci samej. Proti rozsudku Okresného súdu v Prešove vydaného dňa 17. 1. 2012 pod sp. zn. 19Cb/226/2007 zo strany žalovaného bolo podané odvolanie, ktoré poukazuje na to, že v tomto konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.. Upozorňuje odvolací súd na skutočnosť, že aj napriek tomu, že súd nižšieho stupňa na pojednávaní dňa 12. 7. 2011 nariadil pribratie znalca z odboru účtovníctva, čoho dôkazom je zápisnica z predmetného pojednávania zo dňa 12. 7. 2011, takéto dokazovanie napokon nikdy uskutočnené nebolo. Túto skutočnosť ani doposiaľ prvostupňový súd nijako nezdôvodnil, napr. na pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2011, čoho dôkazom je aj zápisnica z neho, najmä jej posledná strana - uznesenie týkajúce sa nariadenia znalca bez odôvodnenia zrušil. Znenie uznesenia v písomnej podobe spolu s dôvodmi, ktoré prvostupňový súd v takomto rozhodnutí uviedol, tieto dôvody žalovanému neboli doručené. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaný namieta, že prvostupňový súd nezdôvodnil nevykonanie dôkazov vypočutím všetkých osôb, ktorých podpisy sa nachádzajú na tzv. dodacích listoch predložených žalobcom, napr. osôb, ktoré žalobca vôbec neidentifikoval, resp. tvrdil, že ide o podpisy žalovaného, čo žalovaný odmietol. Taktiež v odvolacích dôvodoch žalovaný namieta, že mu neboli predložené
origináli dodacích listov žalobcom a že mu tieto boli predložené až koncom roka 2011, z ktorých je zrejmé, že väčšina týchto listín buď v origináloch úplne absentujú alebo ide zase iba o kopírovanie listiny, teda listiny bez originálnych podpisov a pečiatok. Dáva odvolaciemu súdu do pozornosti otázky, na ktoré prvostupňový súd neodpovedal, že akým spôsobom okrem žalobcom predložených tzv. dodacích listov preukazoval žalobca, že dodal na jeho adresu tovar v množstve, objeme a druhu, v akom ho fakturoval, akým iným spôsobom teda žalobca predložil oprávnenosť ním vystavených faktúr a v tomto konaní namietaných faktúr? Z čoho vychádzal prvostupňový súd pri ustálení skutočne dodaného množstva, objemu a druhu, keď žalobcom predložené dodacie listy nezohľadnil? Ak ich zohľadnil, podľa čoho určil, že ide o pravé, nie napr. falšované listiny? Poukazuje pritom aj na fakt, že väčšina žalobcom predložených dodacích listov, a to aj tých, ktoré označil ako dopravné doklady, resp. doklady dopravy, sa nenašli v spise v origináloch, len v kópiách a žalobca ich v origináloch ani na adresu žalovaného, ani na výzvu súdu, nezaložil. V odvolaní poukazuje aj na faktúry, ktoré sú bez akéhokoľvek podpisu, objednávok, resp. dodacích listov. Má za to, že žalobca od samého začiatku trpí dôkaznou núdzou a nepreukázal opodstatnenosť svojich finančných nárokov uplatňovaných v podanom návrhu. Žalobca, ako aj prvostupňový súd si neuvedomili, že dôkazná povinnosť spočíva predovšetkým na žalobcovi, a to pokiaľ ide o preukázanie opodstatnenia vystavenia namietaných faktúr, ako aj preukázania reálnosti dodávok nimi účtovaných a rovnako aj preukázanie oprávnenosti osôb, ktorým žalobca tovar údajne dodal a pravosti ich podpisov. Žalobca nepredložil tvrdenie, že mal vedomosť o tom, že osoby podpisujúce dodacie listy sú oprávnené na uvedené úkony. Taktiež označení svedkovia nevedeli svoje oprávnenie ničím preukázať. Rámcová kúpna zmluva uzatváraná medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne určila osobu kupujúceho, avšak neuvádza v nej, že by za túto osobu mohli tovar preberať iné osoby, s výnimkou vodičov dopravy kupujúceho. Absencie dôkazu o oprávnení iných osôb na preberanie tovaru, ako je osoba uvedená v rámcovej kúpnej zmluve so žalobcom, nemožno podľa názoru žalobcu vyvodiť záver, že ak takýto dôkaz chýba, boli oprávnené úplne všetky osoby, ktoré označí žalobca alebo ktoré sa sami označia za oprávnené. V danom prípade nie je možné aplikovať ani § 16 Obchodného zákonníka, ktorý jasne hovorí o prevádzke a nie o inom mieste a o prípade, ak tretia osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená, čo rozhodne nie je tento prípad, keď žalobca už v rámcovej zmluve mal jasne identifikovanú fyzickú osobu kupujúceho a tovar podľa nej mohol vydať ešte dopravcovi kupujúceho, iným osobám nie. Časť faktúr žalovaný uznal a tieto aj uhradil, avšak žalobca do dnešného dňa nepreukázal, voči akým konkrétnym iným pohľadávkam tento objem financií prijatých od žalovaného zúčtoval. Prvostupňový súd nepovažoval za potrebné tieto skutočnosti skúmať, a to dokonca ani vtedy, keď sa ukázalo, že na účet žalobcu neboli finančné prostriedky poukázané s udaním konkrétnych pohľadávok, resp. faktúr, ale bližšie neurčené a žalobca len sám túto sumu na akési ním tvrdené predchádzajúce pohľadávky zúčtoval. V podanom odvolaní poukazoval na faktúry, ktoré boli ním uznané. Taktiež namieta, že tvrdenia žalobcu, že žalovaný materiál, resp. materiál ním dodávaný, upotrebil výhradne na diele EURÓPA SHOPPING CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA, je nepravdivé, účelové, hrubo zavádzajúce, čo možno vidieť už so žalobcom doložených faktúr a dodacích listov, ktoré uznal. A tiež tvrdenie žalobcu, že materiál dodával žalovanému s dodacími dokladmi od svojho dodávateľa vystavenými na obchodné meno samotného žalobcu a bolo to obvyklé, je podľa menovaných faktúr a dodacích dokladov k ním priložených vyvrátené. Preto má žalovaný za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil dôkazy a tým vytvoril spoločensky nebezpečný precedens. Je neprijateľné a nemá ani oporu v zákone, aby podnikateľský subjekt preukazoval skutočné dodanie tovaru listinami o nákupe tovaru u svojho dodávateľa. Doklad o nákupe tovaru nestačí na preukázanie reálnej dodávky tohto tovaru ďalšiemu subjektu. Množstvo žalobcom skutočne dodaného tovaru nie je možné odvodzovať akýmikoľvek špekulatívnymi prepočtami realizovanej plochy diela v Banskej Bystrici, ani započítaním či spochybňovaním dodávok rovnakého druhu od iných dodávateľov ako je žalobca. Dôkazné bremeno je na žalobcovi a tento je povinný preukázať každú jednotlivú dodávku, ktorú žalovaný namieta. Väčšina listín, ktoré žalobcom bola predložená ako dôkaz o dodaní tovaru žalovanému, označil ako dodacie listy, ktorými jednoznačne nemôže žalovanému preukázať skutočne nadobudnutie tovaru, a to z dôvodov, že nie sú vystavené na obchodné meno žalovaného, vystavovateľom je iný subjekt, s ktorým žalovaný neobchodoval, dátum dodania tovaru sa líši od dátumu zdaniteľného plnenia na žalobcom vystavených faktúrach, žiadne číslo odlišné od čísla dodacieho dokladu, ktorý je uvedený na žalobcom vystavených faktúrach, čísla nemožno priradiť k daňovým dokladom pre odlišnosť od čísla dodacieho dokladu. Listinou, ktorou nie je možné bez pochybnosti preukázať nadobudnutie tovaru, nie je možné bez pochybnosti preukázať dodanie tovaru, prípadne prevod vlastníckych práv k tovaru. Mylné je aj tvrdenie prvostupňového súdu, že žalovaný nikdy v priebehu sporu netvrdil, že tieto faktúry, ktoré už boli uhradené žalobcovi v objeme cca 3.000.000,- Sk, boli vystavené na
základe takých dodacích listov, u ktorých ani jednu z vád, ktoré vytýka dodacím listom pripojeným k faktúram, ktoré sú predmetom tohto sporu, nebolo. Spor sa netýka iných ako žalovaných faktúr, a preto je potrebné preukazovať dodávky predovšetkým z nich. Žalovaný niekoľkokrát uviedol, že na účet žalobcu síce poukázal finančné prostriedky, nie však proti konkrétnym faktúram, teda nie je možné tvrdiť, že ak žalobca namieta, že uhradil týmito prostriedkami nejaké z faktúr, vytavených na základe dodacích listov s vadami alebo irelevantných dodacích listov, že je to tak správne, má sa to správne prijať a že žalovaný nič proti tomu nenamietal. Naopak, od začiatku konania žalovaný žiadal, aby žalobca doložil všetky doklady, na základe ktorých zúčtoval finančné prostriedky ním poukázané na jeho účet, ako to uviedol už aj vo svojich písomných vyjadreniach v konaní a taktiež v tomto odvolaní. V odvolaní žalovaný namieta pravosť podpisu na dodacom liste, z tohto dôvodu nárok žalobcu plynúci z faktúry č. 1004016569 vo výške 54.333,05 Sk neuznáva. Zároveň neuznáva faktúry č. 1004015567, 10040115661, 1004015673, 1004015675, 1004015676, 1004015736, 1004015742, 1004015745, 1004015746, 1004015785, 1004015804, 1004015806, 1004015818, 1004015820, 1004015849, 1004015851, 1004015894, 1004015955, 1004015957, 1004015958, 1004015959, 1004016004, 1004016005, 1004016006, 1004016059, 1004016089, 1004016114, 1004016117, 1004016118, 1004016163, 1004016169, 1004016441, 1004016445, 1004016446, 1004017579, 1004017580, 1004017581, 1004016504 a žalovaný opätovne zdôrazňuje, že rovnako ako pri ostatných dodávkach tovaru, obchodoval aj v tomto prípade so žalobcom na základe dvojstrannej kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalobcom dňa 22. 8. 2005. Nešlo teda o žiadnu inú zmluvu, ani o konkludentnú dohodu, ani o výhradné dodávanie materiálu na stavbu EURÓPA SHOPPING CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA. Žalovaný poukazuje aj na to, že zo strany žalobcu neboli uhradené účtované ceny nájomného za obdobie september 2006 až júl 2007 podľa nájomnej zmluvy zo dňa 7. 11. 2005 v celkovej výške 51.740,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Pokiaľ ide o zastavenie konania, žalovaný nesúhlasí so zastavením konania preto, lebo žalobca započítal uplatneným protinávrhom faktúry bez dodacieho krytia, na základe čoho požadoval konanie v zodpovedajúcej časti zastaviť, teda nepostavené na reálnom plnení, čo si žalovaný myslí, že je to vážny dôvod, na ktorý súd nižšieho stupňa vôbec neprihliadal. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 13Cb/226/2007 - 1400 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že žalobu odvolací súd v celom rozsahu zamieta ako nedôvodnú.
K podanému odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany žalobcu. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V podanom vyjadrení ďalej poukazuje na to, že žalovaný vo svojom odvolaní namieta nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru účtovníctva. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Keďže súd uznesením na pojednávaní dňa 25. 10. 2011 nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru účtovníctva zrušil, nie je potrebné sa touto otázkou ďalej zaoberať. Ďalším odvolacím dôvodom je nevykonanie dokazovania vypočutím všetkých osôb, ktoré žalovaný navrhoval. Žalobca poukazuje opäť na to, že súd má možnosť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zároveň žalobca uvádza, že v tomto konaní súd prvého stupňa vykonal skutočne veľmi rozsiahle dokazovanie, vypočul veľké množstvo svedkov, medzi ktorými boli všetky osoby, ktoré boli v relevantnom kontakte so skutkovými okolnosťami prejednávanej právnej veci a ich výpovede, ako aj predložené listinné dôkazy, dostatočným spôsobom opísali skutkový stav, na základe ktorého sa žalobca domáhal nároku voči žalovanému v tomto konaní. Žalovaný postupne a pravidelne navrhoval vykonávanie nových dôkazov, čo je podľa žalobcu jasným úmyslom čo najviac oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Dňa 7. 11. 2011 žalobca osobne doložil do spisu originály všetkých listín, ktoré v priebehu konania doložil v kópiách, a to najmä dodacích listov, záznamov o preprave tovaru, z ktorých vyplýva dodanie tovaru žalobcom žalovanému, čo konečne potvrdzuje aj žalovaný sám vo svojom odvolaní, keď uvádza, že sa s týmito mal možnosť oboznámiť. Originály týchto listín sú aj v súčasnosti založené v súdnom spise. Žalobca tvrdí, že dodanie tovaru žalovanému v tomto konaní jednoznačne bolo preukázané. Pokiaľ v odvolacom dôvode žalovaného bolo poukázané na niektoré skutočností spojené s niektorými faktúrami, žalobca uvádza, že sám žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a žalobca má za to, že s týmito tvrdeniami sa už súd prvého stupňa v dostatočnej miere oboznámil a vysporiadal ku dňu vynesenia rozsudku v predmetnej právnej veci. Aj tvrdenia žalovaného uvádzané v bode IV. jeho odvolania, žalobca uvádza, že žalovaný už opakovane uviedol počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého stupňa oboznámil a vyhodnotil ich. Žalobca v podanom vyjadrení poukazuje aj na neunesenie dôkazného
bremena zo strany žalovaného, ak v priebehu pojednávania dňa 15. 4. 2008 v súvislosti s realizáciou anhydritových podláh uviedol, že tieto anhydritové podlahy realizoval sčasti s materiálom, ktorý nakúpil u spoločnosti HASIT Slovakia, s.r.o. a sčasti materiálom iného pôvodu, avšak v priebehu prvostupňového konania a ani v odvolaní nepoukázal a nepreukázal nákup anhydritového materiálu od inej spoločnosti ako od žalobcu. Žalovaný zrealizoval pre spoločnosť HORNEX a.s., so sídlom Agátova 1, 841 01 Bratislava celkom 20.400 m2 liatych anhydritových podláh o hrúbke 45 mm, čo zodpovedá množstvu dodaného tovaru o hmotnosti 1.652,4 ton. Túto skutočnosť potvrdzuje svedeckou výpoveďou na pojednávaní aj stavbyvedúci na predmetnej stavbe Ing. Z. C.. Podľa vedomosti žalobcu jedinou spoločnosťou, ktorá pre žalovaného dodávala tovar na predmetnú stavbu, bola spoločnosť KNAUF Bratislava s.r.o, so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 348 505, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., v odd. Sro, vložka č.: XXXX/B (ďalej len KNAUF Bratislava, s.r.o.). Táto dodávka žalovanému bola dodaná ako vrecovaný tovar v celkovej hmotnosti spolu 168 ton, ako to vyplynulo aj z doterajšieho dokazovania vo veci. Túto skutočnosť potvrdzuje už aj spomínaná výpoveď Ing. C. na pojednávaní dňa 25. 10. 2011. Žalobca tvrdí, že predloženými listinnými dôkazmi je možné preukázať nadobudnutie tovaru žalovaným. Tvrdenia žalovaného v odvolaní v bode VIII. sú podľa žalobcu protichodné. V konečnom dôsledku to znamená, že žalobca si uplatnil odpočet DPH, ktorá mu podľa logického predpokladu žalobcu bola zo strany príslušného daňového úradu vrátená, avšak túto DPH neuhradil žalobcovi a zadržiava túto čiastku u seba. Z tvrdenia žalovaného vyplýva, že ide o uplatnenie odpočtu DPH, ktorú si uplatnil súc zavedený samotným žalobcom, že namietané faktúry sú v poriadku. Tieto faktúry má riadne zaúčtované a zdanené on sám. Je to v protiklade s tvrdením, ktoré žalovaný predniesol na pojednávaní dňa 7. 6. 2011, kde uviedol, že som si vyžiadal daňové priznanie z daňového riaditeľstva, kde som objavil daňové priznanie, ktoré nebolo podané mnou, ale bol sfalšovaný podpis, ktoré v podstate predložil aj do tohto pojednávania. Aj pokiaľ ide o vystavené faktúry, s ktorými sa nestotožnil žalovaný, žalobca má za to, že nárok žalobcu na úhradu faktúr je dôvodný v celej výške. Na uvádzané skutočnosti v odvolaní žalovaný aj s poukazom na vykonané dokazovanie počas konania pred súdom prvého stupňa, žalobca má za to, že žalobcov nárok je dôvodný vo výške, v akej ho vyčíslil vo svojom podaní zo dňa 9. 12. 2011 a súd prvého stupňa o podanom návrhu na začatie konania rozhodol správne, keď vo veci vydal rozsudok dňa 17. 1. 2012. Žalovaný vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými sa nevysporiadal súd prvého stupňa a aj z tohto dôvodu žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčísli v lehote 3 dní.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Výnimkou by mohli byť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podaným odvolaním bol napadnutý celý rozsudok súdu prvého stupňa. Po preskúmaní podaného odvolania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd sa stotožňuje s vykonaným dokazovaním a s vyhodnotením vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva na dodávku tovaru. Tento dodávaný tovar bol v zmysle kúpnej zmluvy pre žalovaného dodávaný. Z obsahu sa zisťuje, že dodaný tovar bol žalobcom vyfakturovaný a faktúry za každú dodávku prevzal žalovaný. Nebolo preukázané v priebehu konania, aby žalovaný namietal, resp. vrátil nesprávne vyúčtované nároky uvádzané vo faktúre. Naopak, všetky faktúry boli prevzaté a zaúčtované do účtovníctva žalovaného a bol uplatnený aj odpočet DPH na daňovom úrade, čo bolo preukázané správou z daňového úradu. Ak žalovaný nesúhlasil s niektorou faktúrou, ktorú prevzal a mal voči nej výhrady a disponoval dôkazmi, ktoré svedčili o tom, že takéto množstvo tovaru nebolo dodané, povinnosťou žalovaného bolo uplatniť si zodpovednosť za vady z nesprávne uplatneného nároku. Takéto konanie zo strany žalovaného odvolací súd pri preskúmavaní veci nezistil. Opak je pravda. Samotný žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na to, že zaplatil finančný obnos bez bližšej špecifikácie a priradenia k niektorej faktúre. Potom je len pochopiteľné, že žalobca preúčtoval finančné prostriedky, ktoré mu boli dané na účet, na jednotlivé faktúry podľa svojho vlastného uváženia. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, ktorá je uplatnená ako odvolací dôvod, že tovar na pracovisku mohol preberať iba žalovaný a p. N.. Toto tvrdenie bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou, ktorú odvolací súd uznáva za vierohodnú a má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ak nedoložil dôkaz o tom, že vedeli ostatní zamestnanci
na tejto stavbe, že nemôžu prevziať tovar od dodávateľa, t.j. od žalobcu. I napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že takýmto dôkazom disponuje, ani v podanom odvolaní takýto dôkaz nepredložil. Potom je na mieste použitie ust. § 16 Obchodného zákonníka pri preberaní tovaru od dodávateľov. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca nezaplatil nájomné, pretože odvolací súd zistil, že došlo k započítaniu pohľadávok vo výške nájomného vo vzťahu k dlhu žalovaného, včítane aj úrokov z omeškania. O túto sumu bola ponížená pohľadávka žalobcu proti žalovanému z titulu kúpnej zmluvy. Všetky dôkazy potrebné pre správne rozhodnutie vo veci boli zo strany prvostupňového súdu vykonané. Je logické, že na správnosť vystavenia faktúry nie je potrebné zo žiadneho hľadiska vykonávať znalecké dokazovanie. To, ako má byť vyhotovená faktúra, vyplýva jednoznačne zo zákona a tým, že by bolo vykonané zbytočné znalecké dokazovanie, by sa navýšili iba trovy konania, ktoré by znášala povinná osoba, ktorá zapríčinila takéto trovy konania a došlo by zbytočne k prieťahom konania. Aj v tomto prípade odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Vykonané dokazovanie, tak ako už bolo konštatované, bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými faktúrami a tak ako už bolo konštatované, ak boli faktúry pojaté do účtovníctva, neboli reklamované, čiže nebola uplatnená zodpovednosť za vady vyplývajúce z nesprávne vyhotoveného dokladu, ak si uplatnil žalovaný DPH z takejto faktúry, potom odvolací súd nevidí logičnosť v tom, aby nárok vyplývajú z faktúry patril žalovanému a takýto doklad je správny na takéto uplatnenie nároku, avšak znášať zodpovednosť z tohto dokladu vo vzťahu k žalobcovi je namietaný žalovaným ako nesprávny. Tvrdenia žalovaného v odvolacom konaní v podanom odvolaní nie sú opodstatnené. Prvostupňový súd ku každej faktúre zaujal stanovisko. Právom žalovaného bolo v priebehu prvostupňového konania rozporovať jednotlivé nesprávne tvrdenia súdom prvého stupňa a nie až v odvolacom konaní. Toto právo žalovanému vyplýva z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a o týchto svojich právach bol súdom poučený. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu, nebolo potrebné vypočúvať všetky osoby, ktoré sú podpísané na dodacích listoch, pretože v danom prípade je podstatné ust. § 16 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdzuje podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Stotožňuje sa v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, o týchto rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.