Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Tv-1-2010.pdf
PDF · 300.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tv/1/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Pavlom Dekánkom v trestnej veci proti obžalovaným V. V., Q. P., V. Y., F. F., V. M. P. D. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.04.2013 v Bratislave, takto
rozhodol:
1/ nrtm. v zál. V. V.
nar. XX.XX.XXXX M. C., trvalé bydlisko Š. Č.. XXX/XX, B., bývalý príslušník Ozbrojených síl SR, v čase skutku služobne zaradený ako vedúci starší inšpektor - špecialista, 3. skupina policajného výkonu oddelenia policajného výkonu II, Ú. M. W. XXXX A., v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 30.11.2009, t.č. v mieste trvalého bydliska,
2/ čat. v zál. Q. P.
nar. XX.XX.XXXX M. A., trvalé bydlisko W. XXXX/XX, A.Á., bývalý príslušník Ozbrojených síl SR, v čase skutku služobne zaradený ako vedúci starší inšpektor - špecialista, 3. skupina policajného výkonu oddelenia policajného výkonu II, Ú. M. W. XXXX A., v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 02.03.2009, t.č. v mieste trvalého bydliska,
3/ nrtm. v zál. V. Y.
nar. XX.XX.XXXX M. W., trvalé bydlisko D. K. Č.. XX/XX, W., bývalý príslušník Ozbrojených síl SR, v čase skutku služobne zaradený ako vedúci starší inšpektor - špecialista, 4. skupina policajného výkonu oddelenia policajného výkonu II, Ú. M. W. XXXX A., v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 30.06.2008, t.č. v mieste trvalého bydliska,
4/ nrtm. v zál. F. F.
nar. XX.XX.XXXX M. C., trvalé bydlisko B. Č. XXXX/XX, A., bývalý príslušník Ozbrojených síl SR, v čase skutku služobne zaradený ako vedúci starší inšpektor - špecialista, 4. skupina policajného výkonu oddelenia policajného výkonu II, U.a, v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 25.01.2008, t.č. v mieste trvalého bydliska,
5/ nrtm. v zál. V. M.
nar. 03.XX.XXXX M. N. Q., trvalé bydlisko Ľ. H. Č.. XXXX/XX, A. - K. M., bývalý príslušník Ozbrojených síl SR, v čase skutku služobne zaradený ako vedúci starší inšpektor - špecialista, 4. skupina policajného výkonu oddelenia policajného výkonu II, Ú. M. W. XXXX A., v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 31.07.2009, t.č. v mieste trvalého bydliska,
6/ nrtm. v zál. D. C.
nar. XX.XX.XXXX M. F. B., trvalé bydlisko A. Č.. XXXX/X, X., bývalý príslušník Ozbrojených síl SR, v čase skutku služobne zaradený ako vedúci starší inšpektor - špecialista, 4. skupina policajného výkonu oddelenia policajného výkonu II, Ú. M. W. XXXX A., v služobnom pomere profesionálneho vojaka do 30.06.2009, t.č. v mieste trvalého bydliska,
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaných V. V., N.. XX.XX.XXXX P. Q. P., N.. XX.XX.XXXX
spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 4 Pv 676/11 pre prečin porušovanie služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
obvinení nrtm. V. V. a čat. Q. P., v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, na území Slovenskej republiky, v rámci používania služobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1,9 TDI 81 kW, VPZ: XX-XXXXX, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 317.828,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 10.549,92 Euro a služobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi 1,4, VPZ: XX-XXXXX, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 218.360,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.248,22 Euro, ktoré im boli pridelené, resp. im boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie, každý samostatne použil necertifikované zariadenie slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré boli vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenili tento ukazovateľ najazdených kilometrov, pričom takýmto spôsobom umelo zvýšili počet najazdených kilometrov na vozidle Škoda Octavia 1,9 TDI 81 kW, VPZ: XX-XXXXX najmenej o 2359 kilometrov a na vozidle zn. Škoda Fabia Combi 1,4 v neustanovenej výške,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaného V. Y., N.. XX.XX.XXXX
spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 4 Pv 676/11 pre prečin porušovanie služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
obvinený nrtm. V. Y. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmú v dňoch 12.02.2007, 05.03.2007, 21.03.2007, 22.03.2007, 23.03.2007, 19.04.2007, 24.04.2007, 15.05.2007, 16.05.2007, 17.05.2007, 11.06.2007, 15.06.2007, 16.06.2007, 26.06.2007, 27.06.2007, 20.08.2007 a 24.09.2007, so služobným motorovým vozidlom zn. BMW 535i, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXKY, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 297.365,-
Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.870,71 Euro, a ďalej v dňoch 03.09.2007, 04.09.2007, 05.09.2007, 06.09.2007, 07.09.2007, 18.09.2007, 20.09.2007 a 21.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,7 T V6 Quatro, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXEY, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 298.886,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.921,20 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlá, ktoré mu boli pridelené, resp. mu boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo a stálo na mieste, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, ďalej kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenie slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 36.188,79 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 1.201,25 Euro,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaného F. F., N.. XX.XX.XXXX
spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 4 Pv 676/11 pre prečin porušovanie služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
obvinený nrtm. F. F. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmä v dňoch 14.3.2007, 30.03.2007, 04.07.2007, 02.07.2007, 23.07.2007, 14.08.2007, 14.09.2007, 19.09.2007 a 27.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,4 V6, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXX E., ku dňu 01.10.2007 v hodnote 240.024,. Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.967,34 Euro, a ďalej v dňoch 16.01.2007, 11.04.2007, 12.04.2007, 16.05.2007, 26.05.2007, 12,06,2007, 16.06.2007, 22.06.2007, 04.07.2007, 27.07.2007, 31.07.2007, 05.08.2007, 13.08.2007, 20.08.2007, 11.09.2007, 24.09.2007 a 25.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. BMW 750iL, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKD, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 485.645,.Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 16.120,46 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlá, ktoré mu boli pridelené, resp. mu boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobom Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8,
Bratislava, škodu vo výške 44.560,33 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 1.479,12 Euro,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaného V. M., N.. XX.XX.XXXX
spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 4 Pv 676/11 pre prečin porušovanie služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
obvinený nrtm. V. M. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmä v dňoch 05.02.2007, 07.02.2007, 08.02.2007, 25.02.2007, 04.03.2007, 26.03.2007, 27.03.2007, 02.04.2007, 05.04.2007, 25.04.2007, 02.05.2007, 09.05.2007, 25.05.2007, 23.05.2007, 04.06.2007, 05.06.2007, 06.06.2007, 07.06.2007, 20.06.2007, 21.06.2007, 22.06.2007, 25.06.2007, 26.06.2007, 16.07.2007, 18.07.2007, 19.07.2007, 20.07.2007, 24.07.2007, 25.07.2007, 26.07.2007, 29.07.2007, 31.07.2007, 01.08.2007, 02.08.2007, 14.08.2007, 15.08.2007, 17.08.2007, 27.08.2007, 28.08.2007, 30.08.2007, 31.08.2007, 10.09.2009, 11.09.2007, 13.09.2007, 14.09.2007, 15.09.2007, 25.09.2007 a 29.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,7 T V6 Quatro , VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXEY, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 298.886,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.921,20 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlo, ktoré mu bolo pridelené, resp. mu bolo rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, ďalej kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedenom vozidle neoprávnene nainštalované, čím v tomto vozidle na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 89.065,73 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 2.956,44 Euro,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku súd obžalovaného D. C., N.. XX.XX.XXXX
spod obžaloby prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, pod sp. zn. 4 Pv 676/11 pre prečin porušovanie služobných povinností podľa § 411 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom sprenevera podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe,
že obvinený nrtm. D. C. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmä v dňoch 01.02.2007, 04.03.2007, 23.03.2007, 29.03.2007, 20.04.2007, 15.05.2007, 01.06.2007, 06.06.2007, 07.06.2007, 20.06.2007, 28.06.2007, 30.06.2007, 10.07.2007, 26.07.2007, 30.07.2007 a 24.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,4 V6, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXCC, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 240.024,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.967,34 Euro, a ďalej v dňoch 26.01.2007, 27.02.2007, 09.03.2007, 20.05.2007, 17.06.2007, 27.06.2007, 07.08.2007, 16.08.2007, 14.09.2007, 17.09.2007, 27.09.2007 a 28.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. BMW 750iL, VPZ: XX- XXXXX, resp. EČV: A. XXXKD, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 485.645,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 16.120,46 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlá, ktoré mu boli pridelené, resp. mu boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, ďalej kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 50.268,58 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 1. 668,61 Euro,
o s l o b o d z u j e
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodené Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova číslo 8, Bratislava zastúpené Mgr. V. V., MO SR, Úrad právnych služieb, Kutuzovova číslo 8, Bratislava s ich nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Obžalovaní V. V. a Q. P. mali podľa obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 20.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, sp. zn. 4 Pv 676/11 spáchať skutok na tom skutkovom základe, že obvinení nrtm. V. V. a čat. Q. P., v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, na území Slovenskej republiky, v rámci používania služobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1,9 TDI 81 kW, VPZ: XX-XXXXX, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 317.828,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 10.549,92 Euro a služobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi 1,4, VPZ: XX-XXXXX, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 218.360,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.248,22 Euro, ktoré im boli pridelené, resp. im boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie, každý samostatne použil necertifikované zariadenie slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré boli vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenili tento ukazovateľ najazdených kilometrov, pričom takýmto spôsobom umelo zvýšili počet najazdených kilometrov na vozidle Škoda Octavia 1,9 TDI 81 kW, VPZ: XX-XXXXX najmenej o 2359 kilometrov a na vozidle zn. Škoda Fabia Combi 1,4 v neustanovenej výške.
Obžalovaný V. Y. mal podľa obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 20.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, sp. zn. 4 Pv 676/11 spáchať skutok na tom skutkovom základe, že obvinený nrtm. V. Y. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmú v dňoch 12.02.2007, 05.03.2007, 21.03.2007, 22.03.2007, 23.03.2007, 19.04.2007, 24.04.2007, 15.05.2007, 16.05.2007, 17.05.2007, 11.06.2007, 15.06.2007, 16.06.2007, 26.06.2007, 27.06.2007, 20.08.2007 a 24.09.2007, so služobným motorovým vozidlom zn. BMW 535i, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXKY, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 297.365,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.870,71 Euro, a ďalej v dňoch 03.09.2007, 04.09.2007, 05.09.2007, 06.09.2007, 07.09.2007, 18.09.2007, 20.09.2007 a 21.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,7 T V6 Quatro, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXEY, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 298.886,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.921,20 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlá, ktoré mu boli pridelené, resp. mu boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo a stálo na mieste, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, ďalej kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenie slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene neinštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 36.188,79 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 1.201,25 Euro.
Obžalovaný F. F. mal podľa obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 20.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, sp. zn. 4 Pv 676/11 spáchať skutok na tom skutkovom základe, že obvinený nrtm. F. F. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmä v dňoch 14.3.2007, 30.03.2007, 04.07.2007, 02.07.2007, 23.07.2007, 14.08.2007, 14.09.2007, 19.09.2007 a 27.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,4 V6, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXX E., ku dňu 01.10.2007 v hodnote 240.024,. Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.967,34 Euro, a ďalej v dňoch 16.01.2007, 11.04.2007, 12.04.2007, 16.05.2007, 26.05.2007, 12,06,2007, 16.06.2007, 22.06.2007, 04.07.2007, 27.07.2007, 31.07.2007, 05.08.2007, 13.08.2007, 20.08.2007, 11.09.2007, 24.09.2007 a 25.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. BMW 750iL, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKD, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 485.645,.Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 16.120,46 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlá, ktoré mu boli pridelené, resp. mu boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobom Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 44.560,33 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 1.479,12 Euro.
Obžalovaný V. M. mal podľa obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 20.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, sp. zn. 4 Pv 676/11 spáchať
skutok na tom skutkovom základe, že obvinený nrtm. V. M. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmä v dňoch 05.02.2007, 07.02.2007, 08.02.2007, 25.02.2007, 04.03.2007, 26.03.2007, 27.03.2007, 02.04.2007, 05.04.2007, 25.04.2007, 02.05.2007, 09.05.2007, 25.05.2007, 23.05.2007, 04.06.2007, 05.06.2007, 06.06.2007, 07.06.2007, 20.06.2007, 21.06.2007, 22.06.2007, 25.06.2007, 26.06.2007, 16.07.2007, 18.07.2007, 19.07.2007, 20.07.2007, 24.07.2007, 25.07.2007, 26.07.2007, 29.07.2007, 31.07.2007, 01.08.2007, 02.08.2007, 14.08.2007, 15.08.2007, 17.08.2007, 27.08.2007, 28.08.2007, 30.08.2007, 31.08.2007, 10.09.2009, 11.09.2007, 13.09.2007, 14.09.2007, 15.09.2007, 25.09.2007 a 29.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,7 T V6 Quatro , VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXEY, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 298.886,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.921,20 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlo, ktoré mu bolo pridelené, resp. mu bolo rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, ďalej kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedenom vozidle neoprávnene nainštalované, čím v tomto vozidle na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 89.065,73 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 2.956,44 Euro.
Obžalovaný D. C. mal podľa obžaloby Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 20.01.2009 v súčasnosti vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I, sp. zn. 4 Pv 676/11 spáchať skutok na tom skutkovom základe, že obvinený nrtm. D. C. v služobnom čase počas výkonu zastávanej funkcie v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007, ale najmä v dňoch 01.02.2007, 04.03.2007, 23.03.2007, 29.03.2007, 20.04.2007, 15.05.2007, 01.06.2007, 06.06.2007, 07.06.2007, 20.06.2007, 28.06.2007, 30.06.2007, 10.07.2007, 26.07.2007, 30.07.2007 a 24.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. Audi A6 2,4 V6, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXCC, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 240.024,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.967,34 Euro, a ďalej v dňoch 26.01.2007, 27.02.2007, 09.03.2007, 20.05.2007, 17.06.2007, 27.06.2007, 07.08.2007, 16.08.2007, 14.09.2007, 17.09.2007, 27.09.2007 a 28.09.2007 so služobným motorovým vozidlom zn. BMW 750iL, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A. XXXKD, ku dňu 01.10.2007 v hodnote 485.645,- Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 16.120,46 Euro, na území Slovenskej republiky, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami použil vyššie uvedené motorové vozidlá, ktoré mu boli pridelené, resp. mu boli rozkazom veliteľa Útvaru vojenskej polície Bratislava určené na používanie a to tým spôsobom, že do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, avšak v skutočnosti vozidlo nejazdilo, ďalej do denníkov vykonaných jázd príslušného vozidla zapisoval údaje o vykonaných služobných jazdách, kedy vozidlo síce jazdilo, avšak zapísané údaje sa nezhodovali so skutočne najazdenými kilometrami, ďalej kupoval pohonné hmoty v čase kedy vozidlo nejazdilo, pričom za účelom zaznamenania a vykázania týchto umelo vytvorených a fiktívne najazdených kilometrov použil necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, ktoré bolo vo vyššie uvedených vozidlách neoprávnene nainštalované, čím v týchto vozidlách na merači najazdených kilometrov umiestneného na prístrojovom paneli vozidla pozmenil počet najazdených kilometrov, pričom získané pohonné hmoty, ktoré natankoval na rôznych čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft a.s. pomocou jemu pridelených tankovacích kariet, si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobil Ministerstvu obrany SR so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, škodu vo výške 50.268,58 Sk, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 1. 668,61 Euro.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných V. V., Q. P.V., V. Y., F. F., V. M. P. D. C.E., B. J.. V. F., T. W., Z. Š., W. K., Q. A., J.. B. Q., T. V., J.. W. S., Q. N., J.. R. V., V. K., T. V., V.. V. V., znalca Ing. V. H., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. za súhlasu procesných strán prečítal výpovede svedkov z prípravného konania a to svedkov Q.. V. Č., C. S., R. M., J.. Š. A., J.. T.
K., Q. W., T. Č., T. Š., R. Y., W. M., M.Í. A., K. W., V. A., A.. V. H., V. V., J. K., T. K., Š. C., V. K., M. Š., V. X., V. K., B. E., V.Á. B., Ľ. X., D. N., P. B., V. K., T. V., V. Q., Z. B., F. E., V. K., C. B., M. V., W. Š., T.A. W., F. A., Z. V., V. C., Š. S., K. R., W. K., W. A., V. J., V. A., T. X., V. N., Š. B., Ľ. K.T., T. X., V. F., M. A., Š. G., Q. S., P. G., V. V., V. K., Q. J., V. W., Ľ. A., W. W., W. T.K., A. F., Q. B., T. X., Q. C., Š. H., J.. Q. A., N. A., J.. Ľ. A., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. za súhlasu procesných strám prečítal znalecké posudky z odboru doprava cestná, znalecké posudky z Výskumného ústavu súdnej optiky, znalecké posudky KEÚ PZ z odboru biológia, daktyloskopia, elektrotechnika a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy v trestnom spise a to vyjadrenie znalca Ing. H. k hodnote vozidiel, informácia KEÚ PZ o profile DNA, zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a fotodokumentácia, zápisnice o ohliadke osobných motorových vozidiel, výpisy hovorov a lokalizácie, výkazy PHM, vyhodnotenie prevádzky, jazdné rozkazy a spotreba PHM, rozkazy o vyslaní na služobnú cestu, doklady k servisným prehliadkam, opravám a údržbám vozidiel, prevádzkové zošity a knihy prevádzok vozidiel, zápisnica a protokol o výsledku kontroly zo sekcie kontroly inšpekcie ministerstva obrany, vyčíslenie škody, ako aj všetky ďalšie listinné dôkazy zadokumentované v trestnom spise. Podľa § 270 Tr. por. súd oboznámil i vecné dôkazy a to prevádzkové zošity vojenskej techniky, denníky jázd, krabičky s káblami, klikáta, ako aj všetky ďalšie vecné dôkazy zadokumentované v trestnom spise.
Obžalovaný V. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v období, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku zastával funkciu starší inšpektor vojenskej polície. Uviedol, že v danej dobe nemal pridelené žiadne z uvedených vozidiel, jazdil v podstate na všetkých vozidlách, ktorými disponovala vojenská polícia, bolo to podľa toho, aké úlohy sa mali plniť. Ďalej uviedol, že počas služby u vojenskej polície nikdy nepoužil žiadne zariadenie na úpravu tachometra, nemal žiadnu znalosť o niečom takom ako klikátko, tento výraz počul až v daný deň, kedy sa o tom rozprávalo a do žiadnych z vozidiel vojenskej polície nikdy samostatne nič nemontoval, ani nič v týchto vozidlách neupravoval. Uviedol, že náplňou jeho práce bolo kontrolovanie vozidiel, respektíve vodičov, riešenie dopravných nehôd, priestupkov a okrem toho zabezpečovanie návštev zahraničnej delegácie na Slovensku. Ďalej uviedol, že v konkrétny deň mu vozidlá boli dané do užívania na základe individuálneho ústneho i písomného nariadenia nadriadeného, pričom prevzatie a odovzdanie vozidla proti podpisu sa nepreberalo, fungovalo to tak, že dostal vypísaný jazdný rozkaz, na konkrétny typ vozidla, kde si on vypísal dátum a cieľ jazdy a sám si to podpísal. Uviedol, že vozidlá sa tankovali v kasárňach, vždy keď bolo treba dotankovať vozidlo a ten, ktorý s vozidlom jazdil a keď už bolo málo paliva, tak dotankoval. Ďalej uviedol, že počas delegácií alebo sprevádzaní zahraničných návštev na Slovensku sa spravidla pri dlhších trasách tankovalo na benzínových pumpách, ale s tým, že veliteľ akcie mal tankovaciu kartu a po natankovaní všetkých vozidiel, touto kartou bolo zaplatené. Uviedol, že nakoľko nie je technikom, nemal znalosť, nerozumel tomu k čomu boli vo vozidle rôzne vývody nič mu nepripadalo podozrivé, nakoľko tam boli pozapájané vysielačky, zvukové a svetelné výstražné zariadenia a v niektorých vozidlách boli namontované kamery s počítačom, pričom tieto zariadenia boli vo vozidlách namontované stále, či sa napríklad odpájal počítač, k tomu sa vyjadriť nevedel. Nevedel sa vyjadriť ani k zariadeniu „klikátku“, ktoré malo byť u nich v kancelárii. Ďalej uviedol, že mu do osobnej starostlivosti nebolo zverené žiadne vozidlo vojenskej polície, opravy vozidiel sa vykonávali výlučne v dielňach Policajného zboru SR, nemal k dispozícii tankovaciu kartu, ani žiadna na neho nebola napísaná.
Obžalovaný Q. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že služobne bol zaradený na Vojenskej dopravnej polícii, kde zastával funkciu starší inšpektor, oddelenie policajného výkonu dva. Uviedol, že je nevinný a nevie, čo sa mu kladie v dnešnej dobe za vinu. Ďalej uviedol, že náplňou jeho práce bolo zastavovanie vozidiel, kontrolovanie technického stavu, kontrolovanie potrebných dokladov vodiča, robili sa aj sprievody delegácii. Uviedol, že v rámci plnenia služobných povinností mal pridelené nové vozidlo Octavia, ktoré nebola pomaľovaná nápismi Vojenská polícia. Ďalej uviedol, že toto vozidlo mohol využívať hocikto z oddelenia dopravnej polície a išlo o asi deväť ľudí, pričom toto bolo uvedené v rozkaze Vojenskej polície č. 1, že na predmetnom vozidle môžu jazdiť všetci príslušníci dopravnej polície, pričom vozidlo používali aj iní príslušníci vojenskej polície, ktorí neboli príslušníkmi dopravnej polície a to taktiež bolo uvedené v denných rozkazoch veliteľa. Uviedol, že používanie vozidla v konkrétny deň sa evidovalo priamo na stanovišti dozornej služby, kde boli kľúče od vozidla, kde podpisovali preberanie kľúčov od vozidla a ďalej to bolo evidované v denníku vykonaných jázd. Ďalej uviedol, že kľúče od vozidiel viseli v skrinke na kľúče u dozorného stanovišťa, k tým kľúčom mal prístup hocikto o ktorom dozorný vedel, kľúče mu mohol dať. Uviedol, že stávali sa aj prípady o ktorých vie, že kľúče sa brali i bez podpisu a to napríklad vtedy, keď si po jazde niekto zabudol veci vo vozidle, dozorný mu dal kľúče
bez podpisu, dotyčná osoba si z vozidla vyzdvihla veci a kľúče boli odovzdané dozornému, bolo to možno na dobu okolo piatich minút. Ďalej uviedol, že systém vydávania kľúčov fungoval tak, že v knihe Denník vykonaných jázd bolo uvedené v ten deň, kto má jazdu vykonať, na základe toho si vyzdvihol u dozorného stanovišťa kľúče, kde do knihy zaznamenal dátum a čas vyzdvihnutia kľúčov od konkrétneho vozidla, s kľúčmi sa išlo do autoparku, vykonala sa jazda, po vykonaní jazdy sa vozidlo dalo naspäť do autoparku a po zaparkovaní vozidla sa odovzdali kľúče u dozorného stanovišťa, kde toto odovzdanie sa opätovne potvrdilo podpisom do knihy s uvedením dátumu a času odovzdania kľúčov. Uviedol, že v autoparku bola dvojitá kontrola, kde dozorný autoparku si do svojej knihy zapisoval kedy vozidlo odišlo z autoparku a kedy sa vrátilo.
Ďalej uviedol, že počet najazdených kilometrov v konkrétny deň sa zaznamenával do knihy jázd, kde to podpisoval vodič a veliteľ hliadky. Uviedol, že tankovanie vozidiel prebiehalo v autoparku na pumpe, na základe jazdného rozkazu, pričom on osobne nikdy netankoval na nejakej civilnej pumpe a ani nikdy nepoužil tankovaciu kartu. Ďalej uviedol, že mal oprávnenie jazdiť i na vozidle Škoda Fabia Combi a za celé obdobie čo bol na oddelení s týmto vozidlom jazdil asi pätnásť krát. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by na vozidle Škoda Octavia bol nejaký kábel, na tom vozidle jazdil ako najmladší člen oddelenia, o vozidlo sa staral, umýval som ho, vysával, ale v živote si nevšimol, nevidel, resp. nemá vedomosť o tom, žeby tam niečo také trčalo, nejaké káble, vozidlo vždy fungovalo a keď nefungovalo, odviezlo sa do policajných dielní. Ďalej uviedol, že on osobne ho tam viezol asi dva razy na servisné prehliadky. Uviedol, že vozidlo, ktoré je uvedené v skutku Škoda Octávia 1,9 Tdi VPZ: 55-51510 on pridelené nemal, ale mohol na ňom jazdiť a u tohto vozidla nezaznamenal žiadnu závadu na elektronike, alebo niečo podobné. Uviedol, že na vozidle jazdil buď ako vodič, alebo spolujazdec, pričom spomínané vozidlo mal pridelené do osobnej starostlivosti T. W.. Ďalej uviedol, že zariadenie „klikátko“ nevidel až do doby kedy ich zadržali dňa 1.10.2007, kde im ho vyšetrovateľka ukázala, že toto je to zariadenie na úpravu kilometrov. Uviedol, že toto zariadenie sa našlo v trezore, ktorý bol pridelený jemu, kde si kúpil svoj visiaci zámok. Uviedol, že keď trezor preberal, boli tam zariadenia a veci, bola tam nejaká brašňa, zadné svetlo z Golfu, toto zariadenie tzv. klikátko ako hovoríte a ešte tam boli nejaké papiere, ktoré zobral a dal do spodného šuflíku a viac sa nestaral. Uviedol, že trezor využíval minimálne, mal tam uskladnené náhradné perá a pracovné pomôcky, kľúče od trezoru mal celý čas položené na stole. Uviedol, že pokiaľ v jeho telefóne bola poznámka klikátko išlo o to, že dňa 24.8.2007 mal ísť večer s kamarátmi na víkend na ryby a mal v Bratislave nakúpiť rybárske potreby, rybárske veci a tak isto si mal vyzdvihnúť z opravy, odborne sa to nazýva signalizačné zariadenie pri zábere, a oni tomu dali názov klikátko, pretože keď tam dochádza baterka nepípa to, len to tak ťuká, nevedel, či si kupoval nové, alebo vyzdvihoval z opravy. Ďalej uviedol, že vo výnimočných prípadoch v dennom rozkaze mohlo byť vozidlo pridelené i iným príslušníkom vojenskej polície, pričom sa stávali prípady, že iný príslušník Vojenskej polície bol z uvedenými vozidlami na služobnej ceste aj tri dni a vtedy na základe spomínaného rozkazu mu bolo toto vozidlo pridelené. Uviedol, že vozidlá uvedené v skutku neboli nové, boli jazdené Octávia mala najazdených asi 70.000 km, Fabia to presne uviesť nevedel.
Obžalovaný V. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol zaradený na útvare Vojenskej polície Bratislava ako starší inšpektor skupiny osobnej ochrany a sprevádzania. Uviedol, že by chcel zdôrazniť, že žiadnej trestnej činnosti sa ako príslušník Vojenskej polície nedopustil. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka skutku č. 2 môže uviesť, že bol zaradený tam, ako je uvedené v obžalobe a jazdil s autami BMW a Audi A6. Uviedol, že nikdy nekonal v rozpore so služobnými povinnosťami a nikdy služobné autá nepoužil v rozpore so služobnými povinnosťami. Ďalej uviedol, že jedinou skutočnosťou o ktorú je opretá dôkazná situácia v obžalobe je kniha prevádzky vozidla a znalecký posudok. Ďalej uviedol, že žiadny predpis neupravuje povinnosť vodiča staršieho špecialistu oddelenia osobnej ochrany a sprevádzania viesť knihu prevádzky vozidla. Túto knihu viedol len pre svoju potrebu a za účelom vyúčtovania diét a aj napriek tomu, že to bola kniha zaevidovaná na útvare Vojenskej polície, nebola to kniha zavedená v armáde, ako oficiálny dokument. Vždy do nej zapísal len to, čo v skutočnosti odjazdil a to, kam išiel a koľko bol nútený tankovať. Nikdy sa nestalo, žeby zapísal jazdu a auto v skutočnosti nejazdilo. Uviedol, že pokiaľ sa v obžalobe tvrdí, že zapísané údaje sa nezhodujú so skutočne najazdenými kilometrami, k tomu podá detailné vysvetlenie pri výsluchu znalca. Uviedol, že znalec si knihu prevádzky detailne nenaštudoval, na základe čoho mu vznikli rozdiely pri matematických výpočtoch. Tvrdenie, že kupoval pohonné hmoty v čase, keď vozidlo nejazdilo je klamstvo. Požiadal, aby sa súd detailne oboznámil so správou inšpekcie ministra obrany a s jej závermi a chcel, aby osoby, ktoré vypracovali túto správu, boli vypočuté pred súdom. Ďalej uviedol, že mu nie je známe, prečo táto správa
bola obžalobou ignorovaná, nikde v spise nie je dôkaz o tom, že použil nejaké necertifikované zariadenie, nikdy nepozmenil počet najazdených kilometrov na vozidle a pohonné hmoty, ktoré natankoval vždy použil na jazdu a nie pre vlastnú potrebu i keď tankovacie karty mal k dispozícii. Uviedol, že po každom tankovaní na benzínovej pumpe obdržal bloček a všetky bločky sa na konci mesiaca spolu odovzdávali príslušnému pracovníkovi na ministerstve. Ďalej uviedol, že vozidlá mali pridelené garáže, asi desať, pre vozidlá hlavných funkcionárov ministerstva a príslušní vodiči tam mali prístup. On prebral garáž po predchodcoch a žiadne klikátko do garáže nedával. Nedával do auta ani nič montovať, ani nič také nepoužíval a pokiaľ bolo klikátko nájdené v kufri pri rezerve, to je tak, keď idete k rezerve, zoberiete si čo potrebujete, ostatné veci prehodíte a necháte tak. Uviedol, že nikdy počas jeho pôsobenia nezmenil počet najazdených kilometrov na vozidle ani nikdy nezískal pohonné hmoty pre vlastnú potrebu. Ďalej uviedol, že bol pridelený ako vodič štátneho tajomníka MO SR Ing. Q. A. nepretržite po dobu 24 hodín, vykonával s ním všetky cesty či už služobné, alebo súkromné a všetka jeho činnosť bola vykonávaná na príkaz štátneho tajomníka. Uviedol, že bol ubytovaný vo vojenskej ubytovni Hviezda, vozidlo bolo zaparkované v garáži alebo na vnútornom parkovisku ubytovne Hviezda. Toto parkovisko bolo ohradené a mal vystavené povolenie na parkovanie v tomto priestore. Pri služobných cestách bol ubytovaný v bežných ubytovacích zariadeniach, hotel, penzión, vozidlo bolo podľa možností v hotelovej garáži. Štátny tajomník mal prechodné bydlisko v obci Rusovce. Uviedol, že s vozidlom jazdil i mimo územia SR, prakticky po všetkých okolitých štátoch SR, plus Nemecko, okrem Ukrajiny. Tieto jazdy zaznamenával ako všetky ostatné v knihe prevádzky. Na vozidlá, ktoré sú uvedené v skutku, sa neviedla žiadna evidencia ich jázd, to znamená jazdné rozkazy ani nič podobné, evidenciu si viedol iba on v knihe prevádzky, pričom túto knihu mu nebolo určené viesť podľa žiadneho zákona, vyhlášky, poprípade smernice alebo rozkazu MO SR.
Obžalovaný F. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikdy nič nespreneveril ani nezneužil, ako je uvedené v obžalobe. Uviedol, že na svoje služobné zaradenie si už presne nespomína, lebo to bolo dávno, na jeho presný názov, ale náplňou jeho činnosti bola ochrana a sprevádzanie určených osôb. Za týmto účelom mal pridelených niekoľko služobných vozidiel a to BMW 750, Autobus Karosa LC 735, Nissan Patrol a Audi A6. Na každé vozidlo sa viedla kniha prevádzky, do knihy si každý vodič písal kam išiel a to i podpisoval. Uviedol, že sa nevie vyjadriť ku káblom, vývodom, klikátku, vozidlá chodili do značkového servisu. Uviedol, že nijak nemanipuloval s káblami, maximálne nimi hýbal, keď mu nesvietil maják, do systému vozidla nezasahoval. Uviedol, že nikdy nepoužil zariadenie „klikátko“ a nevedel, že by ho použil niekto z kolegov. Uviedol, že bol pridelený ako vodič Náčelníkovi generálneho štábu Ľ. A., ktorému bol priamo podriadený, pričom na vozidlách BMW a Audi mohol jazdiť hocikto s ich oddelenia, pričom vozidlá boli pridelené jemu a C. a pokiaľ oni nemohli, mohol na týchto vozidlách jazdiť i niekto iní. Stalo sa to viackrát, napríklad K. jazdil s delegáciou. O tom, že môže okrem ich dvoch na vozidlách jazdiť niekto iný rozhodoval náčelník oddelenia kpt. V. F., pričom evidenciu jázd mali viesť nadriadení a to už spomínaný V. F. a nadriadený nad ním, či to robili, uviesť nevedel a ani už nevedel uviesť ich mená. Uviedol, že keď preberal vozidlá BMW a Audi, obe mali najazdené niečo vyše 200 000 km a boli garážované na MO SR, prístup tam mal hocikto, bola tam diera v plote, resp. bránka, kľúče od garáží prevzal, len mu ich dali, fyzicky ju neprevzal, garáž sa nepečatila
a v garáži boli ešte veci po predošlých kolegoch. Uviedol, že mal tankovaciu kartu na Slovnaft pumpu, benzín bral vonku a naftu aj vonku aj vnútri. Vo výnimočných prípadoch, keď nefungovali terminály na Slovnafte tak natankované PHM zaplatil v hotovosti zo svojich peňazí a potom to vybavil. Nebolo možné ušetriť nejaké PHM, to čo na pumpe natankoval, musel zaplatiť. Uviedol, že nepoužil nijaké zariadenie s ktorým by bolo možné pozmeňovať na vozidle počet najazdených kilometrov, ani nijako nevykazoval jazdy, keď vozidlo nejazdilo. Uviedol, že pri jazdách nikdy nedodržiaval predpísanú rýchlosť, každé vozidlo má podľa vojenského prepisu stanovenú predpísanú spotrebu, ak túto spotrebu nespĺňa, tak predpis stanovuje, že toto vozidlo má byť vyradené z prevádzky v ozbrojených silách. Uviedol, že nevie presne uviesť, či uvedené vozidlá sa vošli do týchto limitov spotreby, ale boli nato ľudia, ktorí to mali kontrolovať, pričom inšpekcia ministra zistila, že na vozidlách mal úsporu. Uviedol, že vozidlo sa využívalo i pre potreby sekretariátu, pričom sa nikdy nestalo, že by nebol k dispozícii generálnemu štábu. Uviedol, že jazdy vykazoval tak, že ráno vyšiel z garáže, zapísal si dátum a hodinu výjazdu, keď bol v Bratislave, písal som iba Bratislava mesto, keď išiel mimo Bratislavu, písal okresy, do ktorých išiel. Uviedol, že niekedy denne jazdil i s tromi autami a do každého auta zapísal koľko s ním najazdil kilometrov, pričom sa niekedy mohlo stať, že keď z vozidlom išiel na krátku cestu, napr. umyť ho, alebo do servisu, tak tieto kilometre pripísal pri ďalšej jazde. Uviedol, že evidencia prejazdu vozidiel a čipovanie
cez bránu sa robilo tak, že na 95% otvárala rampu služba a ak tam náhodou nebola a ponáhľal sa, čipovou kartou som si otvoril sám. Išlo o čipovú kartu, ktorá bola určená na jeho vstup do objektov ministerstva, neslúžila však k evidencii vozidla, tú kartu mal on ako osoba, nie ako vozidlo. Uviedol, že sa mohlo stať, že v kancelárii boli viacerí, zobral kartu niekoho iného a utekal preč. Nikdy sa neevidovali pri hlavnom vchode, keď opúšťali objekt útvaru, že odchádzajú, nič nepodpisovali. Uviedol, že vlastnil asi tri telefóny, vždy všetky telefóny zo sebou nemal, stalo sa, že niektorý zabudol, lebo mal i svoj, niekedy omylom zobral i kolegov telefón.
Obžalovaný V. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nastúpil na druhú skupinu sprevádzania v roku 2006, vozidlo prevzal ako používané, o nejakých klikátkach, alebo úpravách tachometrov na vozidle nevedel. Uviedol, že jazdy vykonával štandardne podľa potrieb štátneho tajomníka, samozrejme aj mimo jeho vedomia, nakoľko musel vykonávať rekognoskácie trás, v kritických situáciách sa používal maják, pričom úlohou bolo čo v najkratšom čase prepraviť chránenú osobu do miesta určenia. Ďalej uviedol, že sa nehľadelo na spotrebované PHM, dbalo sa na bezpečnosť a rýchlosť, pri čakaní na chránenú osobu sa nemohol od vozidla vzdialiť, často krát si vo vozidle prikuroval. Uviedol, že sa vykonávali časté jazdy do miesta bydliska štátneho tajomníka, jeho okolia, často krát tie jazdy vykonával aj sám, nakoľko v mieste bydliska mal pridelené a zagarážované služobné vozidlo vo vlastnej garáži, vozidlo bolo ministerstva. Ďalej uviedol, že ako osobný šofér a ochranka mali od týchto vozidiel a od garáže kľúče, s vozidlami jazdili iba vo výnimočných prípadoch, čo sa týka servisu, súčasťou ochrany bolo i to, aby vykonávali kontrolu týchto jemu pridelených vozidiel, nakoľko išlo o vojenský majetok, preto samostatne jazdili i do miesta jeho prechodného pobytu. Uviedol, že cesty boli vykonávané do Púchova i do Rusoviec, aby to upresnil, čo sa týka pridelených vozidiel, tak sa chodila kontrolovať iba Octávia, ako už uviedol do Púchova, do Rusoviec chodili kontrolovať objekt, v ktorom býval štátny tajomník, pričom toto všetko mu vyplývalo so služobného zaradenia. Ďalej uviedol, že ďalšie jazdy boli vykonávané ako jazdy, kde boli zaradený do kolóny na ochranu chránených osôb, zahraničných delegácií, bolo to na príkaz nadriadeného V. F., o týchto jazdách štátny tajomník ani nemusel vedieť. Uviedol, že mali pridelené čipové karty, ktoré slúžili na to, aby sa dostali do objektu k vozidlám, bolo ich niekoľko v kancelárii, karty mávali na stole, keď niekam šiel, zobral si kartu, nemusela byť jeho, dostal sa k vozidlu, keď s vozidlom vychádzali mimo objekt MO SR, pri vchode im služba automaticky otvárala závoru, ktorú oni čipovali svojou kartou, išlo o to, že ich poznali, ako ochrankárov chránených osôb, poznali tiež vozidlá. Uviedol, že to isté sa týka aj telefónov, služobné telefóny, ktoré mali pridelené mávali na stole v kancelárii, často krát sa stalo, že zobral služobný telefón kolegov, ktorý po vykonaní jazdy mu potom vrátil, pre neho bolo dôležité pred jazdou mať kartu a telefón. Uviedol, že čo sa týka denníku jázd, ten bral ako svoj osobný plán, okrem vykonaných jázd tam zapisoval i iné údaje, napr. kedy nefungovali terminály na pumpách, jeho jazdy nad 5 hodín, ktoré sa museli spätne uverejniť v rozkaze, zapisoval tam i kedy bol použitý maják a iné údaje pre jeho zapamätanie a jazdy, ktoré vykonal vždy zapísal do knihy prevádzky vozidla, mesačne robil vyhodnotenie týchto jázd, spolu s blokmi od PHM ich odovzdal zodpovednému pracovníkovi ministerstva, meno si už nepamätá. Ďalej uviedol, že čo sa týka tankovania PHM často krát sa stalo, že natankované PHM platil z vlastných peňazí, z dôvodu nefunkčnosti terminálov, alebo karty na PHM a toto potom riešil s pánom A., kde si nechával bloky preplatiť. Stávalo sa, že pán A. nebol prítomný a to bolo i v čase, ako je mu kladené za vinu v obžalobe, že vykonal jazdu s vozidlom, kontrolu v Rusovciach a rekognoskáciu terénu, pričom chcel vozidlo dotankovať na Bajkalskej, nefungoval tam terminál, pohonné hmoty zaplatil z vlastných peňazí a nakoľko bol pre mňa vysoký dátum, na inej pumpe zistil, že karta funguje, tak si to refundoval tak, že za presne tú istú sumu, ktorú zaplatil za PHM si natankoval PHM pre vlastnú potrebu. Uviedol, že na uvedených vozidlách mohol jazdiť i pán Y. i nikto iný. Ďalej uviedol, že on väčšinou jazdil na Audi a pán Y. na BMW, nikdy neriešili to, kto s akým vozidlom pôjde, vždy to bolo podľa potrieb štátneho tajomníka. Uviedol, že zariadenie s káblami a koncovkami v priehradke vedľa vodiča našiel po prevzatí vozidla, nevie kto ho tam dal, akým spôsobom. Nevie k čomu slúžilo, ani sa o to nezaujímal, ani nikto z jeho kolegov. Uviedol, že vozidlo prevzal tak, že od pána Č. si prevzal kľúče od vozidla a od garáže a v kancelárii spísali zápisnicu o odovzdaní a prevzatí vozidla. Pred podpisom zápisnice to prebiehalo asi tak, že pán Č. mu ukázal akým spôsobom sa dostanem do garáže, boli tam spolu, zisťoval ktorý to je kľúč od garáže, garáž otvoril, ukázal mu tam stojace vozidlo, že to je ono, garáž zatvoril a išli spísať záznam. Oboznámil ho s tým, komu treba odovzdávať bloky od tankovania, mesačný výkaz, s menami funkcionárov, odovzdal mu tankovaciu kartu s PIN kódom k nej. Nikto z nadriadených nemal pripomienky k evidencii, ktorú o vozidle viedol. Dokonca asi rok pred naším zadržaním bola vykonaná z nadriadeného stupňa práve kontrola vedenia evidencie o vozidlách a neboli zistené žiadne nedostatky
ani jemu osobne nebolo nič vytknuté. Pracovný čas spravidla trval od 03.00 hod. ráno do 23.00 hod. alebo aj do 24.00 hodiny v noci. Uviedol, že nedodržiaval povolenú maximálnu rýchlosť, niekedy to bolo na hranici bezpečnosti, skoro vždy používali výstražné majáky a zvukové zariadenia, nakoľko do predpísaného času musel byť v mieste určenia. Niekoľkokrát sa stalo, keď mal podozrenie, že sa na neho lepia nejaké vozidlá, alebo niekoľkokrát prechádzajú okolo, opisoval si EČV, tieto potom lustroval a často krát vyšlo, že išlo o vozidlá MO SR. O týchto skutočnostiach oboznámil i štátneho tajomníka, ale nie vždy. Fyzicky ho nikto nežiadal ani nekontroloval jeho, ani vozidlo. Ďalej uviedol, že zahraničné služobné cesty sa vykonávali sa do Rakúska na letisko, do Maďarska - Hejce, do Poľska, to je tak čo si spomína. Uviedol, že nikdy mu v značkovom servise nikto neoznámil, žeby došlo k neodbornému zásahu do vozidla. Nikdy sa neobohatil o pohonné látky.
Obžalovaný D. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že môžem sa vyjadriť k tým jazdám, ktoré sa mu kladú za vinu, je ich asi 25, ktoré boli špecifikované znalcom, že boli prekročené kilometre. Znalec bral iba trasu od - do a nebral do úvahy kilometre najazdené v tej oblasti na zabezpečenie chránenej osoby alebo jej akcie. Uviedol, že to fungovalo asi tak, že chránená osoba sa prepravila do mieste určenia, ale v tomto mieste bolo potrebné zabezpečiť ďalšie aktivity, alebo činnosť podľa potrieb chránenej osoby, takže v mieste určenia sa za týmto účelom najazdilo množstvo kilometrov navyše, nemohli mať nadčasy, lebo zamestnávateľ im ich nemohol preplácať. Nikto od nich nežiadal nejakú knihu evidencie jázd, prioritou bolo zabezpečiť chránenú osobu. Uviedol, že čo sa týka garáží tak pred nimi garáž aj vozidlá užívalo ďalších 6 ľudí, čo sa týka strojčeka, ktorý sa tam našiel, o tom on nič nevie. Ďalej uviedol, že čipové karty sa menili, boli viacerí v kancelárii a pri tankovacích kartách sa stávalo, že nefungovali a bola tichá dohoda s náčelníkom PHM, že sa natankuje za vlastné peniaze a nafta sa potom vyberie do bandasiek. Toto sa stávalo hlavne vtedy, keď bola nejaká akcia a muselo sa natankovať. Ďalej uviedol, že čo sa týka tankovania PHM, jemu sa stalo dvakrát, že musel tankovať za vlastné, riešil to telefonátom s náčelníkom PHM, vtedy tankoval do vozidla a potom za kartu natankoval do bandasky v tej iste sume pre vlastnú potrebu. Uviedol, že mu boli pridelené vozidlá BMW 750, Audi A6, Nissan Patrol, evidenčné čísla však už nevedel, na týchto vozidlách jazdil on a F., im tieto vozidlá boli pridelené. Na týchto vozidlách mohli jazdiť aj tretie osoby, keď oni neboli prítomní, či sa to niekde evidovalo to uviesť nevedel. K veciam, ktoré boli vo vozidlách nájdené, kábliky, klikátka, nevedel o tom nič. Uviedol, že v týchto vozidlách netrčali žiadne kábliky, to by nemohli voziť funkcionárov, ako by to vyzeralo. Uviedol, že krabička nájdená v garáži, takých tam bolo viacej, bola mu ukázaná až vyšetrovateľom, nevedel sa k tomu vyjadriť. Ďalej uviedol, že servisnú kontrolu vozidiel robili autorizované servisy, s ktorými malo MO zmluvu, nebolo mu nikdy signalizované zo strany servisu, žeby došlo k neodbornému zásahu do elektroinštalácie, alebo k inému zásahu do vozidla, nejaké elektronické závady na vozidle boli, ale nevedel sa k tomu bližšie vyjadriť, nevenoval tomu pozornosť. Uviedol, že vozidlo BMW bol rok výroby 2000 alebo 2001 a malo najazdených viac ako 100.000 km, prebral ho v roku 2005. Audi A6 bol rok výroby 2000 alebo 2001, malo najazdených zhruba 40.000 km keď ho prebral v roku 2002, alebo 2003. Vozidlo Audi mal prvýkrát pridelené v roku 2003 asi pol roka, potom ho odovzdal a opätovne mu toto isté vozidlo bolo pridelené v roku 2005. Ďalej uviedol, že nikde nebolo upravené žiadnym predpisom ako sa denník vykonaných jázd má viesť. Uviedol, že čo sa týka preberania garáže bolo to len na základe ústneho príkazu nadriadeného, ktorý uviedol od koho má garáž prevziať, nerobila sa kontrola tam nachádzajúceho sa inventára, medzi sebou si navzájom od garáže odovzdávali len kľúče, nebol spísaný žiadny zápis. Uviedol, že do denníku jázd kilometre, ktoré v skutočnosti najazdené neboli, nezapisoval, nepoužíval a neinštaloval do vozidla necertifikované zariadenie na úpravu stavu tachometra, nespreneveril nijaké finančné prostriedky týkajúce sa tankovania, alebo PHM, nie je si vedomý, žeby bez oprávnenia použil služobné vozidlo, alebo finančné prostriedky, nie je pravda to, čo je mu v obžalobe kladené za vinu.
Svedok Ing. V. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, čo je predmetom konania a išlo o jeho podriadených. Uviedol, že od januára 2007 do januára 2008 bol ustanovený na funkciu vedúci starší dôstojník - špecialista na riaditeľstve Vojenskej polície Trenčín. Nadriadeným niektorých z obžalovaných bol v roku 2006 a priamo ako náčelník skupiny riadil ich činnosť. Uviedol, že obžalovaný F. bol vodičom - ochrancom náčelníka generálneho štábu OS SR, vykonával dve funkcie v jednej osobe, pričom každá zo svojich častí funkcie mala špecifikum, ako vodič bol zodpovedný za prepravu, za prevádzku vozidla, technický stav a ako ochranca bol zodpovedný za bezpečnosť náčelníka generálneho štábu. Uviedol, že táto funkcia, byť v jednej osobe, je byť sluhom dvoch pánov, pretože on ako náčelník skupiny ho riadil po odbornej stránke, sledoval fond pracovného času a odborný výkon oboch funkcií aj
ako vodiča, aj ako ochrancu. Na druhej strane presný program náčelníka GŠ nebol verejne známy, aj keď sa nejednalo o utajovanú skutočnosť, ale dopredu nehovorili kam pôjdu, preto bol vlastne riadený aj kanceláriou náčelníka generálneho štábu. Bolo to tak, že bol plán na jeden týždeň, ale vždy denne ho kancelária upresňovala, takže on vedel iba konkrétny deň kde pán F. je a čo robí. Uviedol, že vykonával činnosť i pre sekretariát náčelníka generálneho štábu a to napríklad kuriérna pošta a rôzne ďalšie záležitosti. Ďalej uviedol, že pán F. používal viacero motorových vozidiel, jedno z nich, ktoré bolo pridelené priamo na výkon funkcie náčelníka GŠ, v prípade potreby aj záložné vozidlo, ako vodič bol poverený o starostlivosťou o referentské vozidlo NGŠ, to znamená vozidlo, ktoré mal náčelník GŠ pridelené pre seba, nevedel, kde ho parkoval, či ho parkoval v priestoroch MO SR, resp. kde, ale vozidlo používal i v mieste trvalého bydliska - náčelník GŠ, vtedy to bol pán A.. Uviedol, že vie o ďalších dvoch špeciálnych vozidlách typu Nissan, vybavených špeciálnym zariadeným, ktoré pán F. viedol. Uviedol, že vozidlá o ktoré sa pán F. staral, parkovali v garážach v objekte MO SR, nevedel, kto má do týchto priestorov prístup, lebo vozidlá nepatrili Vojenskej polícii. Uviedol, že vozidlo pridelené na prepravu náčelníka GŠ a referentské vozidlo používal iba pán F. a tie dve špeciálne vozidlá i iní príslušníci Vojenskej polície. Ďalej uviedol, že obžalovaný C. bol rovnako jeho poriadený, mal rovnakú funkciu vodič
- ochranca náčelníka GŠ s rovnakou pracovnou náplňou, pričom využíval vozidlá pridelené náčelníkovi GŠ. Uviedol, že obaja sa striedali v používaní vozidiel striedali v týždennom rytme. Ďalej uviedol, že jedno vozidlo nemohli obaja používať v jeden deň, ale stávalo sa napríklad, že náčelník GŠ mal prevoz do Košíc, to znamená, že napríklad F. poslal deň predtým do Košíc a C. druhý deň ráno odviezol náčelníka GŠ na letisko a druhé auto ho čakalo v Košiciach. Uviedol, že vozidlá boli pridelené na meno vodiča , ktorí mali podpísanú hmotnú zodpovednosť. Uviedol, že všetci boli poučený, že prednostne sa tankuje v objekte MO SR, čiže v kasárňach, ale v prípade žeby boli mimo objektu kasární alebo výdajňa nebola otvorená, boli vybavený tankovacími kartami od firmy Slovnaft, ktoré mohli používať výhradne na čerpacích staniciach tejto firmy. Uviedol, že karty boli prideľované prednostne k vozidlám, ale ak vznikla potreba dotankovania, mohli ju použiť aj na iné vozidlo s tým, že doklad o tankovaní priložili v jazdnému rozkazu. Ďalej uviedol, že technik útvaru týždenne vyhodnocoval prevádzku vozidiel podľa jazdných rozkazov, vznikali aj nadspotreby, ale boli to nadspotreby zapríčinené tým, že výrobca vodidla udával priemernú spotrebu v bežnej prevádzke vozidla, avšak tieto vozidlá jazdili podstene iným štýlom. Uviedol, že samotné jazdy týchto vozidiel sa nijako nekontrolovali. Uviedol, že údržba vozidiel sa vykonávala v špecializovaných servisoch. Ďalej uviedol, že jazdy sa vykonávali na príkaz funkcionárov MO SR, vodiči museli tieto príkazy plniť, okrem toho boli povinní vykonávať rekognoskáciu podľa programu funkcionára, ako príklad uviedol, že náčelník GŠ letel do Košíc a vedelo sa, že bude mať program aj v Žiline, vozidlo bolo poverené i vykonaním rekognoskáciou trasy do Žiliny, pričom do denníka jázd sa zapisovali len trasy z miesta A do miesta B. Uviedol, že sa mohlo stať, že cesta do Košíc, ktorá má cca. 400 km mohla mať aj dĺžku 600 km, bolo to hlavne z dôvodu, že cesta nemusela ísť najkratšou trasou, ale náčelník GŠ si mohol vykonať rôzne kontroly rôznych útvarov, tým pádom sa táto trasa predĺžila a o tomto vodič nemusel vedieť. Uviedol, že do denníka jázd bolo povinnosťou vodiča zaznamenať len štart a cieľ cesty. Ďalej uviedol, že pán Y. a pán M. počas jeho pôsobenia v roku 2006 boli pridelení na funkciu vodič - ochranca pre činnosť štátneho tajomníka MO SR, pričom ich činnosť sa odlišovala sa len v rozdielnej podriadenosti kancelárie, pričom režim bol de facto rovnaký. Uviedol, že najväčší rozdiel bol v tom, že náčelník GŠ sa zaujímal o činnosť podriadených vojenských útvarov a štátny tajomník viac o program vlády, teda náčelník GŠ nemal toľko zahraničných služobných ciest ako štátny tajomník. Uviedol, že ak osoba sediaca na zadnom sedadle povedala, že ideme doľava, bez ohľadu na počet najazdených kilometrov vodič - ochranca musel ísť doľava. Ďalej uviedol, že záväzný pokyn na jazdu vyplýval z funkčných povinností, program chránenej osoby tvoril plán výjazdu ale v rámci vlastnej jazdy už smer korigovala chránená osoba. Ďalej uviedol, že chránená osoba keď bola doma, mala svoj program, v čase osobného voľna nemusela byť vozená stále, a príslušníci viazaný plnených funkčných povinností museli vykonávať starostlivosť o vozidlá a museli za zúčastňovať všetkej odbornej prípravy, výcviku v rámci útvaru, ale na vyžiadanie chránenej osoby kedykoľvek mu musel byť vodič - ochranca v dispozícii aj s vozidlom a v niektorých prípadoch aj dvaja vodiči - ochrancovia. Uviedol, že zahraničné služobné cesty boli organizované vždy za použitia jedného vodiča a jedného vozidla, pričom uviedol príklad, odletu z letiska Schwechat, kde pán štátny tajomník bol z miesta A na Slovensku odvezený na letisko, vykonal svoju zahraničnú aktivitu a informoval prostredníctvom kancelárie alebo priamo vodičom o termíne svojho návratu a oni boli povinný ho tam čakať a priviesť na Slovensko. Ďalej uviedol, že podľa okolností vykonávali službu v týždni jeden a druhý mal voľno pretože o chránenú osobu sa staral jeden, druhý nemusel plniť tieto funkčné povinnosti aj keď mal mnoho ďalších. Uviedol, že z vozidlami Audi a BMW neboli žiadne problémy boli pravidelne servisované a kontrolované v autorizovaných servisoch a kontrolované boli aj na útvare, pričom neboli hlásené žiadne zásahy do elektroniky vozidiel. Ďalej
uviedol, že z titulu funkcie, ktorú vykonával bol nadriadený i pánovi V., pričom si nepamätal, či mal alebo nemal pán V. priamo pridelené vozidlo, ale služobné vozidlo pre plnenie funkčných povinností určite využíval. Uviedol, že čo sa týka evidencie kilometrov a vykonaných jázd, tak na evidenciu jázd boli určené denníky vykonaných jázd a na spotrebu pohonných hmôt slúžili jazdné rozkazy. Uviedol, že jeho povinnosťou v roku 2006, ako náčelníka skupiny bolo kontrolovať tieto denníky a jazdné rozkazy a kontroloval to i technik útvaru, kvôli evidencii spotrebe najazdených kilometrov a PHM. Ďalej uviedol, že evidencia zmien trás sa neviedla, pretože v kolonkách bolo len miesto výjazdu a miesto príjazdu a trasa mohla byť uvedená v poznámke. Uviedol, že musel sedieť počet kilometrov na začiatku a na konci, s údajom na tachometri. Ďalej uviedol, že zmenu trasy mal oprávnenie kontrolovať on, resp. počet kilometrov s plánovanou trasou a v týždenných vyhodnoteniach dostával informácie o tom, prečo boli jazdy vykonané a za akým účelom, toto dostával od vodičov pri kontrole denníku vykonaných jázd. Uviedol, že jediná nezrovnalosť v denníkoch jázd bola nadspotreba zapríčinená spôsobom jazdy, pričom rozdiel bol v percentách, ani nie v desiatkach percent. Uviedol, že k vozidlám okrem knihy prevádzky bol vydávaný i jazdný rozkaz, do ktorého sa však cesty nezapisovali, zapisoval sa tam počiatočný stav tachometra a konečný stav tachometra, ktorý musel sedieť s knihou prevádzky a jazdný rozkaz slúžil iba na to, aby mohlo byť vozidlo dotankované.
Svedok T. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho zaradenie bolo inšpektor dopravnej polície u VP Bratislava a jeho kolegami boli P., V. a predtým i M.. Uviedol, že mal som pridelené služobné motorové vozidlo Škoda Octávia, na EČ si nepamätá, ktoré bolo využívané aj inými príslušníkmi polície, ktorí boli príslušníci VP Bratislava a vozidlo parkovalo v autoparku v priestoroch útvaru, na ulici Za kasárňou. Ďalej uviedol, že nebola to garáž, bol to priestor na parkovanie áut, bolo to parkovisko, kde bol vrátnik, ktorý mal na starosti vstup a výstup vozidiel, súčasťou tohto autopraku bola aj stanica PHM, kľúče od vozidla boli u dozorného útvaru VP, mal k nim prístup každý príslušník VP. Uviedol, že servis vozidiel sa vykonával iba v dielňach MV SR na Sklabinskej ulici v Bratislave, bolo to na základe riaditeľstva polície. Uviedol, že na hliadkovanie mali pridelené dve vozidlá a pridelené mali podľa potreby i viac vozidiel, či už pomaľované, alebo nepomaľované, bolo to podľa kolóny, alebo druhu akcie, tieto vozidlá boli ako doprovodné a boli pridelené príslušníkovi VP. Ďalej uviedol, že vo vozidlách boli vysielačky, ktoré sa počas jeho pôsobenia menili, vozidlá mali majáky, keď sa tieto zariadenia menili, po výmene vysielačiek vedel, že ostalo kopu káblov, ktoré viseli kade-tade možne. Uviedol, že pán V. mal pridelené vozidlo, ale na tomto vozidle mal oprávnenie jazdiť podľa potreby aj iný príslušník VP, systém bol taký, že kto na vozidle jazdil, vypísal si do knihy jázd jazdu, počiatočný a konečný stav tachometra, koľko a kde jazdil a koľko natankoval PHM. Ďalej uviedol, že s kartou PHM sa nestretol, bola pridelená osobe, ktorá zabezpečovala doprovod, veliteľovi akcie zvyčajne, výhradne sa však vozidlá VP tankovali na útvare a keď boli mimo posádky Bratislava vozidlá sa tankovali ak to bolo možné u iných útvarov. Uviedol, že si nepamätá situáciu, že by sa niekedy tankovalo na civilnej pumpe. Ďalej uviedol, že bol prítomný pri prehliadke miestnosti, kde mal vyhradené skrine, zvršky, uniformy a pracovný stôl a pridelený trezor. Videl na druhý deň videozáznam bezpečnostnej kamery po tom, čo sa vrátili zadržaní na útvar, videl vojsť kukláčov do priestoru útvaru, ako sa dohadujú s veliacim dôstojníkom, najproblémovejší úsek bol ten, kde videl, ako zamaskované osoby vošli do ich kancelárie, zdržali sa tam asi dve minúty, potom vyšli von a potom sa začala prehliadka so zúčastnenými osobami. Táto prehliadka so zúčastnenými osobami sa nezačala hneď ako zamaskované osoby vyšli z ich kancelárie, ale asi až po pol hodine alebo hodine, oni v tej dobe boli zadržaní na učebni. Uviedol, že žiadali i záznam tohto videozáznamu, avšak veliteľ útvaru im ho odmietol poskytnúť. Kanceláriu mal s V. V., s P., Z. Š. P. V. X.. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by nejakým spôsobom malo byť manipulované na vozidlách s tachometrom.
Svedok Z. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, pracoval som ako inšpektor na skupine dopravnej polície, pán P. a pán V. boli moji kolegovia. Uviedol, že mal pridelené vozidlo Škoda Fabia Combi a mohli ho využívať aj iní príslušníci Vojenskej polície na služobné účely. Vozidlo bolo parkované v autoparku na mieste určenom na parkovanie, kľúče sa uschovávali u veliaceho dôstojníka VP Bratislava a ku kľúčom mal prístup ktokoľvek si ich zobral. Uviedol, že spravidla vozidlo bolo tankované v tom istom autoparku, kde bolo parkované, pretože súčasťou bola i stanica PHM, konkrétne toto vozidlo bolo minimálne tankované na civilnej pumpe. Ďalej uviedol, že údržba a servis vozidla v tom čase sa vykonávala v policajných dielňach MV SR. Uviedol, že keď prišiel k VP, tak vozidlá boli v tom stave v akom boli, boli v nich vysielačky a výstražné rozhlasové zariadenia, vo vozidlách boli naťahané káble hocikade, sami technici, ktorí tam montovali prídavné zariadenia podľa neho ani nevedeli čo robia, káble
trčali kade tade, aj v servise pri prehliadkach sa ich pýtali, načo tie káble slúžia. Ďalej uviedol, že v jednom vozidle boli dve vysielačky, ktoré mali fungovať nezávisle od seba, avšak nefungovali, snažili sa to vtedy opraviť, ale i tak sa im to nepodarilo, tieto závady sa riešili cez technika objednávku a prostredníctvom dielní MV SR, ktorí si na to najímali subdodávateľov. Uviedol, že dňa 1.10.2007 na učebňu útvaru prišiel nový veliteľ útvaru ppplk. V., ktorý im bol predstavený, asi po 15 minútach prišli do učebne príslušníci PZ - kukláči, kde ich vyzvali, aby odovzdali všetky osobné veci, následne im boli prečítané obvinenia a začaté trestné stíhanie vo veci, boli poučení ako obvinení, následne stáli na chodbe pri učebni a čakali na pokyny vyšetrovateľa, uviedol im, že sa budú vykonávať naše osobné prehliadky a prehliadky nebytových priestorov, našich kancelárii. Ďalej uviedol, že tieto prehliadky sa vykonávali jednotlivo za prítomnosti zúčastnených osôb, ktoré on nepoznal a za účasti zástupcu veliteľa útvar Ing. K.. Uviedol, že videl i záznam z prehliadky, jedna vec ho tam zaujala, okrem výkonu celej tej akcie a to je vec, že jemu pridelenej kancelárii, do tejto kancelárie vstúpili asi tri osoby, ešte predtým ako tam vstúpili oni, uviedol to, že tam boli iné osoby skôr, ako tam boli oni s vyšetrovateľom a nezúčastnenými osobami. Uviedol, že kanceláriu užívali pán V., P., W., A. a on. Ďalej uviedol, že pojem klikátko mu bol známy až potom, ako mu to bolo oznámené vyšetrovateľom pri výsluchu. Uviedol, že kľúče od vozidla boli u veliaceho dôstojníka, kde bola kniha na prevzatie kľúčov, k vozidlu bol riadne vypísaný jazdný rozkaz a denník vykonaných jázd, evidencia sa viedla tým spôsobom, že keď si ráno prevzal vozidlo, pozrel na konečný stav v knihe jázd a na stav tachometra na vozidle, či tieto údaje sedia. Ďalej uviedol, že on kontrolu stavu tachometra nevykonával, vždy iba porovnal stav tachometra s posledným záznamom v knihe jázd. Uviedol, že nikdy sa nestalo, žeby tieto údaje nesedeli, vždy ale pred jeho jazdou do knihy jázd bol povinný zapísať počiatočný stav tachometra. Ďalej uviedol, že keď bolo toľko prístrojov vo vozidle, dve vysielačky, výstražné rozhlasové zariadenie, tak asi preto tam boli tie káble. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by niekto manipuloval s tachometrom.
Svedok W. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastával funkciu zástupcu veliteľa útvaru VP Bratislava. Priami nadriadenými obžalovaných boli náčelníci skupín, potom náčelníci oddelení a potom on. Uviedol, že prevádza vozidiel sa vyhodnocovala mesačne v rozboroch veliteľa, tento rozbor pripravoval on, a podklady mal od náčelníkov skupín a oddelení v niektorých prípadoch boli vyhodnocované aj nadspotreby. Ďalej uviedol, že na každom oddelení, boli vozidlá, ktoré mali nadspotrebu ale aj úsporu PHM, to záviselo od druhu prevádzky, servis a údržba vozidiel VP značky Škoda boli vykonávané v policajných dielňach PZ v Rači. Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by obžalovaní V. P. P. v období od 1.1.2006 do 1.10.2007 nejakým spôsobom porušili svoje služobné povinnosti vo vzťahu k motorovým vozidlám, nepamätal si, žeby boli porušené nejaké predpisy s prevádzkou a s údržbou vozidiel. Ďalej uviedol, že pred zásahom polície neboli s prevádzkou vozidiel žiadne problémy, boli pravidelne vykonávané tematické kontroly a všetko bolo v poriadku, neboli žiadne problémy ani nedostatky. Uviedol, že v deň zásahu príslušníci útvaru boli zhromaždený na učebni, došiel nový veliteľ aj s veliteľom VP, boli najskôr u seba, tam prebehli základné organizačné záležitosti, a šiel späť na učebňu. Ďalej uviedol, že z tej učebni ho zavolali k veliacemu dôstojníkovi, že je tam nejaký problém a tam za mrežou stáli nejaký policajti. Uviedol, že prehliadky sa vykonávali v kanceláriách a potom v garážach kde boli vozidlá, vyšetrovateľ ho požiadal, aby bol ako nezúčastnená osoba a s príslušníkmi PZ chodili po jednotlivých kanceláriách. Ďalej uviedol, že všetkých tých prehliadok sa zúčastnil, aj v garážach, na ministerstve nie, na ministerstve nebol, tam prišiel až keď bol koniec. Uviedol, že počas celého dňa kedy prehliadky prebiehali, tak v jednom priestore predtým než začala táto prehliadka, videl niekoho vchádzať a vychádzať z priestorov kancelárie vojenskej dopravnej polície. Ďalej uviedol, že systém prehliadok bol taký, že sa nevykonávali jedna za druhou, ale boli medzi prehliadkami pauzy, riešila sa činnosť VP, ani on vždy nemohol byť k dispozícii vyšetrovateľovi, tak to riešil s ním a to tak, že keď vznikol služobný problém, bolo potrebné ho vyriešiť a až potom pokračovali prehliadky, na tomto bol dohodnutý s vyšetrovateľom, že to takto bude. Uviedol, že keď sa spýtal vyšetrovateľa, že čo hľadajú, on mi povedal, že nejaké zariadenia, keď sa ho spýtal aké, povedal mu, to uvidíte. Ďalej uviedol, že tieto prehliadky prebiehali od rána až do noci dňa 01.10.2007, keď malo prísť k prehliadkam priestorov kancelárie dopravnej polície, bolo to po vyššie uvedenej pauze medzi prehliadkami a ako sa vracal na učebňu, videl z priestorov kancelárie dopravnej polície vychádzať tri osoby, v tej dobe prehliadka tej kancelárie ešte nebola vykonaná. Uviedol, že keď sa pýtal vyšetrovateľa čo to boli za osoby, čo tam robili a či je to v poriadku, vyšetrovateľ to zahovoril s tým, že tam boli sekundu. Ďalej uviedol, že si ešte pamätá, že na druhý deň, príslušníci dopravnej polície riešili s veliteľom kamerový záznam, ktorý sníma chodbu, chceli to vidieť, nevedel, či tento záznam videli, vedel, že to riešili s veliteľom, už s tým novým, pplk. V. a nevedel, ako to dopadlo. Uviedol, že prehliadky
aut prebiehali tak, že na autách sa pootvárali, bočné dvere, policajti prehľadávali autá a policajti im v motorovej časti ukázali, že tu je to, takto to povedali, nejaká skrinka tam bola, keď sa pýtal čo to je, oni povedali, že to slúži na úpravu počtu kilometrov a pýtali sa ho, že ako to že nevieme, že to tam je. Ďalej uviedol, že do tých vozidiel boli montované rôzne zariadenia, vysielačky, výstražné zariadenia, nikto z nich na útvare nebol mechanik, aby posúdil či to tam patrí, alebo nie, vozidlá chodili do policajných dielní, ani odtiaľ nebolo nič hlásené. Uviedol, že pri prehliadke vozidiel, keď zdvihli kapotu, ohliadajúci sa popozeral do motorovej časti a hneď ukázal a povedal, tuto to je, bolo to viditeľné, keď sa ho pýtal, ako vie, načo to slúži a či je mechanik, povedal, že mechanik nie je, ale vie, že je to tá krabička, nehovoril konkrétne, že je to klikátko. Ďalej uviedol, že má dojem, že takéto niečo bolo nájdené i pod palubnou doskou v inom vozidle, bolo to na vozidlách len v priestore Dukelských kasární. Uviedol, že vie, že tieto zariadenia boli nájdené na všetkých vozidlách, ktoré vydal, ale už si nepamätal, či ich bolo 5 alebo 6. K činnosti obžalovaných pána Y. a pána M. uviedol, že vykonávali ochranu a zabezpečovali ochranu týchto funkcionárov podľa ich pokynov. V súvislosti s ochranou týchto funkcionárov im nevydával žiadne pokyny, vydával im však rozkazy na zabezpečovanie iných činností, doprevádzanie zahraničných delegácií, finančných hotovostí, na to boli určovaný v rozkaze. Uviedol, že neriadil ich činnosť spojenú s úlohou vodiča-ochrancu, keďže jazdili na vozidlách, ktoré nepatrili útvaru VP. Uviedol, že systém prevádzky vozidiel náčelníka GŠ, štátneho tajomníka a podobne nebol na útvare VP stanovený, predpisy týkajúce sa prevádzky vozidiel VP túto činnosť nezahŕňali. Ďalej uviedol, že prevádzku vozidiel hlavných funkcionárov zabezpečovala Hospodárska správa MO SR a čo sa týka vedenia dokumentácie týchto vozidiel, tak na útvare nemali dosah na to, aby kontrolovali ich činnosť. Uviedol, že keďže považoval za potrebné mať prehľad aj o činnosti svojich príslušníkov vykonávajúcich ochranu a sprevádzanie hlavných funkcionárov, tak v roku 2007 cestou riaditeľa VP vyžiadal rokovanie s týmito hlavnými funkcionármi, aby sa skonkretizovala a ujasnila aj ich pôsobnosť ako VP v rámci tej ich činnosti, do konca roka 2007 sa stretnutie uskutočnilo, ale relevantný výsledok z toho nebol, takže počet hodín, koľko odpracovali a kam jazdili chcel aby schvaľovali títo funkcionári alebo kancelárie a toto nebolo zabezpečené. Uviedol, že až neskôr niekedy asi v roku 2008, 2009 došlo k čiastočným zmenám, avšak ani potom nebol možné doložiť konkrétnu činnosti týchto vodičov. Ďalej uviedol, že oprávnenosť jázd a reálne použitie týchto vozidiel mali schvaľovať tí, ktorí im vydávali úlohy, čo sa týka tých jázd, to znamená tí hlavný funkcionári alebo nejaká osoba poverená z ich kancelárie, lebo len oni s nimi jazdili. Uviedol, že sa robili mesačné rozbory a zároveň aj mesačné hlásenia na nadriadený stupeň, podklady mal od náčelníkov skupín, on to iba zosumarizoval, niektoré vozidlá vykazovali nadspotrebu, niektoré úsporu, robili sa potrebné opatrenia, ale v globále celoročne vozidlá celkovo vykazovali úsporu PHM, výkazy hlásili na nadriadený stupeň. Uviedol, že pokiaľ bolo zistené, že vozidlo má nadspotrebu v dôsledku kratších trás, urobilo sa opatrenie, vozidlo sa určilo na dlhšiu jazdu, aby sa nadspotreba eliminovala, pokiaľ by v hláseniach mali nejaké problémy, z nadriadeného stupňa by k nim bola poslaná kontrola.
Svedok Q. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nemôže vyjadrovať k činnosti Vojenskej polície, tam nepracoval, pracoval na úrade logistiky, môžem sa teda vyjadriť k štyrom vozidlám, ktoré vozili náčelníka GŠ a štátneho tajomníka. Uviedol, že bude to zhodné u všetkých vozidiel, vodiči dostali od neho platobné karty Slovnaft, a.s., dostali ich proti podpisu a boli poučení mesačne odovzdávať výkaz nákupu PHM spolu s potvrdenkami z čerpacej stanice. Ďalej uviedol, že on potvrdenky konfrontoval s faktúrou a dal príkaz na uhradenie faktúry, nakúpené pohonné hmoty sa evidovali v evidencii pohonných hmôt. Uviedol, že pokiaľ sa týka prevádzky techniky tých štyroch vozidiel, tak túto neriešil on, ale riešil to odbor dopravy MO SR, na tento odbor odovzdávali vodiči záznamy o odovzdaných kilometroch a taktiež čerpaní PHM a tento odbor potom vyhodnocoval efektívnosť prevádzky. Uviedol, že obžalovaní boli dosť rozbehaní, nie vždy stihli v termíne odovzdať príslušné doklady, myslel, že sa to odovzdávalo do 10 v mesiaci, oni to niekedy odovzdávali neskôr. Ďalej uviedol, že každá platobná karta mala tzv. kredit, nepamätal si aký, mohlo to byť 10 až 15.000,- Sk, toto bol limit na týždeň, vodiči pre štátneho tajomníka najazdili dosť kilometrov. Uviedol, že sa stávalo, že tento týždenný limit nepostačoval, stávalo sa preto, že nakupovali pohonné hmoty i za vlastné peniaze, oni mu potom odovzdali účtenky a tieto musel likvidovať - preplatiť im to. K úspore a nadspotrebe vozidiel sa nevedel vyjadriť, myslel si, že v tej dobe tieto vozidlá, pretože boli novo zavedené do armády, nemali presne stanovenú normu spotreby PHM ale mali stanovenú spotrebu vozidiel približného typu. Ďalej uviedol, že výrobca uvádzal spotrebu inú ako bola spotreba podľa noriem armády, pričom bola podstatne nižšia. Uviedol, že tieto vozidlá mali výnimku, jazdili vyššími rýchlosťami s použitím výstražných zariadení a nejazdili teda v optimálnej prevádzke, preto bola u nich spotreba vyššia ako udával výrobca. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k
tomu, či mali úsporu alebo nadspotrebu. Uviedol, že vodičom hovoril takú zásadu, že pred samotným čerpaním majú platobnú kartu na príslušnej čerpacej stanici skontrolovať, či je možné ňou zaplatiť a pokiaľ sa nedá, tak ísť na druhú čerpaciu stanicu.
Ďalej uviedol, že vie o tom, že boli prípady, hlavne na východnom Slovensku, že nie na všetkých staniciach boli terminály na zaplatenie kartou. Uviedol, že zo začiatku zavedenia kariet o čom ale nevedeli, medzi 5 a 6 hodinou Slovnaft sťahoval dáta a vtedy sa nedalo kartou platiť. Ďalej uviedol, že si pamätá, že vodiči mu asi 3 až 4 krát telefonovali, že na čerpacej stanici padol systém a nedá sa zaplatiť, v tomto prípade to museli riešiť hotovostnými platbami. Uviedol, že postup bol taký, ako už uvádzal, došli ku mne s bločkom a on im ich preplatil. Uviedol, že nemal právo pozerať do knihy jázd, táto bola evidovaná u vojenskej polície, jeho kontrola spočíva v tom, že faktúry ktoré mu chodili zo Slovnaftu každú jednu kontroloval s predloženými účtenkami od vodičov.
Svedok Ing. B. Q. vo dvojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonávali kontrolu prevádzky, techniky, spotreby PHM, dochádzky do zamestnania. Uviedol, že prevádzka motorových vozidiel mala byť evidovaná podľa interných smerníc. Ďalej uviedol, že pri kontrole boli zistené nedostatky, ktoré konzultovali i s vedúcim kontrolórom i zodpovednými funkcionármi, ktorí prevádzku riadili. Uviedol, že nedostatky, ktoré zistili uviedli do protokolu, pričom vedúcemu kontrolovaného subjektu určili, aby prijal opatrenie na odstránenie nedostatkov uvedených v protokole o kontrole. Ďalej uviedol, že tam pracovala kontrolná skupina v zložení pán Q. na kontrolu PHM a mazadiel, pán Q. a pán K., pričom pán Q. podrobne sledoval denníky jázd, spotrebu a záležitosti týkajúce sa PHM. Uviedol, že najazdeným kilometrom sa venoval on a pán Q., spolu to kontrolovali. Ďalej uviedol, že pripúšťa, že počas kontroly opomenuli nejaké významné skutočnosti a neuviedli ich ja napriek zisteniam do protokolu, mohlo sa teda stať, že do zápisu o kontrole i zabudli niečo napísať, avšak pokiaľ mal vedomosť, zo strany kontrolovaného subjektu nebola vznesená žiadna námietka. Uviedol, že to funguje tak, že kontrolovaný kontroluje tých čo kontrolujú, mohlo sa stať i to, že neboli zistené všetky nedostatky. Ďalej uviedol, že v tomto prípade bolo pravdepodobne kontrolované obdobie od január 2007 až september 2007 a kontrola mu bola uložená jeho generálnym riaditeľom, pričom si myslí, že táto kontrola bola vykonaná na základe žiadosti OČTK. Uviedol, že pripúšťa, že do záverov protokolu o kontrole sa dostali i údaje, ktoré mohli byť spôsobené chybou niektorého z kontrolórov. Ďalej uviedol, že akceptovali pri kontrole i to, že vozidlo začalo jazdu v jeden deň, ukončilo ju druhý deň a v ten druhý deň bolo i dotankované a v knihe jázd sa to neobjavilo, pričom toto sa stávalo bežne. Uviedol, že ku konkrétnym prípadom, ktoré sú uvedené v protokole o kontrole sa vyjadriť nevie.
Svedok T. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával funkciu vodič na doprave a sprievodoch Vojenskej polície a predtým funkciu technika útvaru. Uviedol, že kontrola stavu tachometrov sa vykonávala pri mesačných uzávierkach PHM a najazdených kilometrov, robilo sa to mesačne a ročne a odovzdávalo sa to nadriadenému stupňu a to na riaditeľstvo Vojenskej polície. Ďalej uviedol, že denné záznamy boli evidované v zázname výjazdu vozidiel, začiatok a koniec jazdy, evidovalo sa to u dozorného autoparku, alebo dozorného útvaru Vojenskej polície. Uviedol, že každé vozidlo malo tzv. kartu výjazdu, kde sa údaje o dennom výjazde zaznamenávali, pričom povinnosťou vodiča bolo nahlásiť buď dozornému autoparku alebo dozornému útvaru Vojenskej polície, že odchádza na jazdu, vodič nič do karty nezapisoval, len bol povinný čas výjazdu a čas návratu nahlásiť. Uviedol, že do záznamu výjazdu vozidiel sa zapisoval stav tachometra iba po ukončení jazdy, teda konečný stav. Ďalej uviedol, že po ukončení každej jazdy malo byť vozidlo dotankované na útvare vo výdajni PHM, keď bolo vozidlo mimo útvaru, tankovalo sa tankovaciou kartou o čom sa zapísal záznam do jazdného rozkazu a spoločne pri koľkých kilometroch ku karte a vyúčtovaniu sa priložil bloček z čerpacej stanice. Uviedol, že vozidlá neboli vybavené kanistrami a preto nebola možnosť tankovať do kanistrov. Ďalej uviedol, že vozidlá štátneho tajomníka a náčelníka GŠ nebolo pridelené k Vojenskej polícii ale úradu logistiky a složieb MO SR, mali vlastné tankovacie karty, tankovali i v útvarovej výdajni PHM, mali ale podobný systém, ako vozidlá Vojenskej polície. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či i tieto vozidlá mali povinnosť hlásiť výjazd dozornému autoparku. Ďalej uviedol, že vozidlá Vojenskej polície boli servisované v značkových servisoch, pokiaľ boli v záruke a potom v dielňach MV SR, pričom mu neboli hlásené nejaké neobvyklé zásahy do týchto vozidiel. Uviedol, že kľúče od vozidiel boli uložené u dozorného útvaru a jeden kľúč od vozidla mal on. Ďalej uviedol, že u vozidiel sa vykonávali kontroly najazdených kilomatrov raz mesačne, pričom kilometre a spotreba sedeli, pokiaľ vozidlá vykazovali nadspotrebu, pri dlhších jazdách sa táto nadspotreba vyrovnala a vždy sedel počet najazdených
kilometrov s počtom natankovaných litrov PHM vo vozidle. Uviedol, že vozidlo Škoda Fabia Combi bola Vojenskej polícii pridelená z oddelenia ochrany objektov MO SR.
Svedok Ing. W. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastával funkciu riaditeľa odboru dopravy. Uviedol, že k používaniu a evidencii vozidiel boli dva typy používania motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že prvý typ bol ten, že mali vedené motorové vozidlá na útvare a používali sa na základe plánu výjazdu a týždenných jazdných rozkazov a druhý spôsob bol ten, že vozidlá mali prevzaté konkrétne osoby, boli to vojenskí policajti a jazdili pre potreby nadriadených orgánov, funkcionárov MO SR, autá im boli priamo určené na ich používanie a nikomu inému. Bolo to tak, že títo vojenskí policajti pracovali v zmenách, mali vozidlo prevzaté dvaja až traja, striedali sa a s vozidlom jazdili len pre konkrétneho funkcionára, ktorému vozidlo bolo pridelené. Tieto vozidlá boli zaradené do permanentného výjazdu, 24 hodín denne. On nemal možnosť kontrolovať pri týchto vozidlách, kde sa pohybujú, u vozidiel sa kontroloval iba počiatočný stav kilometrov na začiatku mesiaca a potom konečný stav kilometrov na konci mesiaca. Nemal právomoc kontrolovať aké jazdy funkcionári vykonávajú. Uviedol, že vojenskí policajti mu neboli pridelení, jemu boli len hospodársky pridelené vozidlá, vodiči mali tzv. knihu jázd, čo tam ale písali, k tomu sa vyjadriť nevedel, ale predpokladal, že ich nadriadení vedeli, kde sa v konkrétny deň nachádzajú. Uviedol, že na vozidlách sa s určitosťou nepoužívali necertifikované zariadenia. Keďže hospodársky boli vozidlá pridelené jemu, bolo vhodné, aby prevádzku týchto vozidiel riadil jeden človek, čiže on. Keďže vodiči jazdili pre uvedených funkcionárov MO SR, z jeho strany nebolo možné ich kontrolovať a to z dôvodu, že vozidlá boli zaradené do permanentného výjazdu a koľko krát ani funkcionári podľa neho nevedeli v daný deň kam pôjdu. Dokázal kontrolovať svojich vodičov, ktorí boli jemu pridelení, ale z jeho strany vodiči pridelení vyššie menovaným funkcionárom sa ani kontrolovať nedali. Uviedol, že keď sa spýtal na nadspotrebu vodičov, odpoveď bola taká, že keď funkcionár nariadil, že chce byť na určitom mieste v konkrétnom čase, vtedy sa na spotrebu nehľadelo, samozrejme na tieto vozidlá norma bola, ale vzhľadom k postaveniu vodičov, títo mali povolenie jazdiť i vyššími rýchlosťami a vtedy spotreba išla hore. Jediné, čo vytkol vodičom bolo to, že keď boli na služobnej ceste, stávalo sa ku koncu mesiaca, že mu neskôr priniesli knihu jázd a on nemohol mesiac uzavrieť, evidenciu knihy jázd však viedli na Vojenskej polícii. Uviedol že nikdy nebol ako prevádzkovateľ vozidiel upozornený zo servisu o neoprávnenom zásahu do vozidla, jeho elektroinštalácie, alebo niečo podobné. Nikdy ani neriešil to, že by vodiči, ktorí funkcionárov vozili nejakým spôsobom neoprávnene použili vozidlo v rozpore so služobnými predpismi. Uviedol, že garážové priestory boli pridelené pre vojenskú políciu, videl i nejaké staré zápisy, garáže boli pridelené pre konkrétne vozidlo a nie pre vodiča. Videl zápisy o odovzdaní a prevzatí garáži, on ale počas svojej funkcie, žiadne takéto zápisy nevyhotovoval a nevedel o tom, žeby garáže boli pridelené konkrétnym osobám.
Svedok Q. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vojenský policajt, vedúci starší inšpektor, špecialista a všetci obžalovaní boli jeho kolegovia. Uviedol, že dochádzka vodičov sa kontrolovala tak, že sa zapísali do zošita a potom veliaci dôstojník si zapísal všetkých, ktorí sú v práci, kniha jázd sa po vykonanej jazde odovzdávala veliacemu dôstojníkovi. Keď sa napr. robili sprievodné akcie, veliteľ akcie z toho urobil úradný záznam o priebehu akcie a i o tom, koľko sa najazdilo kilometrov. Uviedol, že nevie, či veliteľ po každej jazde fyzicky kontroloval stav tachometrov oni mu nadiktovali stav, ale či to on kontroloval podľa knihy a tachometru to uviesť nevedel. Uviedol, že sa nevie vyjadriť ku kontrole vodičov, ktorí vozili náčelníka generálneho štábu a štátneho tajomníka, oni mali inú pracovnú dobu, začínali skoro ráno, končili neskoro večer, koľko krát sa ani nestretli. Ďalej uviedol, že nevie nič o používaní necertifikovaných zariadení vo vozidlách.
Svedok Ing. R. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastával funkciu náčelníka služby dopravnej polície a v tom čase boli jeho podriadení pán P. a pán V.. Uviedol, že prideľovanie vozidiel bolo zverejňované v rozkaze veliteľa na daný rok. Ďalej uviedol, že jedno vozidlo mali pridelené i viacerí a čo sa týka používania vozidiel, tieto mohli používať viacerí, teda aj tí, ktorým vozidlo pridelené nebolo, prideľovanie vozidiel bolo riešené tak, že týždeň dopredu sa spracoval plán výjazdov a to, kde vozidlo môže ísť a kto s ním môže ísť, takto to bolo riešené. Uviedol, že pokiaľ sa vyskytla neplánovaná akcia mimo týždenného plánu výjazdu, realizoval sa výjazd mimo plán, kde muselo byť uvedené, kam to vozidlo ide a muselo to byť schválené veliteľom útvaru, ktorý i sám podpisoval jazdné rozkazy. Ďalej uviedol, že výjazdy mimo plán vždy musel schváliť veliteľ útvaru, mali povinnosť kontrolovať jedenkrát do týždňa denníky vykonaných jázd, či súhlasia s jazdnými rozkazmi a taktiež so stavom tachometrov,
denne sa to nerobilo, nebol na to čas, jednotýždňový interval kontroly bol optimálny. Uviedol, že kontroloval i výdaj PHM papierovo pri týždenných a mesačných výkazoch, približne kontroloval spotrebu, či najazdené kilometre sedia s natankovanými hmotami, túto kontrolu vykonával i technik útvaru. Uviedol, že čo sa týka fyzickej kontroly tankovania PHM, tak toto nekontroloval, to by sa ani nedalo. Uviedol, že ich vozidlá sa tankovali vždy vo vojenskom útvare, pokiaľ boli vonku na nejakej akcii, tankovali sa i na benzínovej pumpe a to tak, že veliteľ mal tankovaciu kartu, vozidlá sa dotankovali a veliteľ to kartou platil za všetkých. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka kanistrov, nevie o tom, žeby sa do kanistrov tankovalo, nebolo to ani potrebné, vozidlá kanistrami vybavené neboli. Uviedol, že nevie o tom, že by boli porušované služobné predpisy, keby o tom vedel, z titulu jeho funkcie by to bol povinný riešiť, avšak ani jeden z nich nebol priestupkovo riešení, čo sa týka pána P., mal začiatočnícke problémy, čo sa týka výkonu polície, ale nenazval by som to problémami, ale začiatočníckou nevyzrelosťou, ale čo sa týka starostlivosti o vozidlo, to bolo vždy na špičkovej úrovni. Ďalej uviedol, že pán V. bol na skupine jeho pravá ruka, zastupoval ho v neprítomnosti, mohol sa na neho absolútne spoľahnúť, tak po odbornej stránke a vo vzťahu k plneniu povinností bol profesionál. Uviedol, že vykonával kontroly podľa hliadkovej knihy, boli stanovené body, kde sa má hliadka nachádzať v daný čas a na akom mieste, robil tieto nématkové kontroly, nikdy nemal žiadny problém s tým, že hliadka nebola tam, kde mali byť, keď hliadka musela opustiť miesto, ktoré bolo stanovené, napr. pri riešení priestupku, bola povinná mu to oznámiť, alebo veliacemu dôstojníkovi, nikdy sa mu nestalo to, žeby hliadka nebola tam, kde má byť. Uviedol, že vozidlá boli servisované v dielňach PZ na Sklabinskej ulici a neboli mu hlásené nejaké neobvyklé zásahy do motorových vozidiel, vozidlá boli zaparkované v priestoroch autoparku Dukelských kasární na odstavnej ploche, neskôr mali garáže. Ďalej uviedol, že autopark bol oplotený, do autoparku mal prístup každý a taktiež i k vozidlám, kto sa do autoparku dostal, vstup do autoparku bol iba pre tých, ktorí sa preukázali buď knihou jázd alebo jazdným rozkazom, aká však bola prax, k tomu sa vyjadriť nevedel.
Svedok V. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ozbrojených silách zastával funkciu náčelník oddelenia policajného výkonu číslo dva. Uviedol, že obžalovaní pán P. a pán V. a neskôr, asi od marca 2007 aj všetci ostatní boli jeho podriadení. Uviedol, že dochádzka sa evidovala tak, že bežný štandard bol ten, že na každej skupine si náčelník viedol svoju evidenciu, on viedol evidenciu za celé oddelenie, kde sa zapisovalo, kde príslušníci sú, bolo to potrebné preto, že pokiaľ boli napr. na služobnej ceste, mali nárok na preplatenie služobnej cesty a toto sa i zverejňovalo v dennom rozkaze veliteľa útvaru vojenskej polície. Uviedol, že evidencia dochádzky sa viedla u všetkých príslušníkov VP rovnako, resp. na jeho oddelení, prax bola taká, že vo štvrtok mával poradu, kde sa upresňovali veci na budúci týždeň, zmeny sa vždy uverejňovali v rozkaze a pokiaľ niektorí z príslušníkov napr. mal byť v práci v Bratislave, ale odišiel s funkcionárom mimo, v dochádzke sa toto opravilo a to sa potom zverejňovalo v dennom rozkaze. Ďalej uviedol, že ako nadriadený kontroly jázd nevykonával, nebol k tomu kompetentný, vykonávali sa iba kontroly, keď vodič mal ísť do servisu, či tam skutočne išiel, alebo či čakal v miestnosti, v ktorej čakať mal. Uviedol, že si nemohol dovoliť kontrolovať náčelníčka generálneho štábu ani štátneho tajomníka, či išli tam, kam mali ísť. Uviedol, že nevie nič o tom, že by sa mali vo vozidlách používať necertifikované zariadenia, dozvedel sa o tom, až keď bol vykonaný zásah polície. Ďalej uviedol, že vozidlá sa tankovali tankovali vo výdajni PHM v Dukelských kasárňach, keď bola nejaká akcia, vodičom sa vydali jedna alebo dve karty, aby mohli natankovať na civilnej pumpe, toto ale bolo len vo výnimočných prípadoch. Uviedol, že služobné motorové vozidlá pridelené funkcionárom sa využívali i do kolón, alebo pre nejaké iné účely, ako doprovod delegácií, keď nemali dostatok limuzín, ako doprovodných vozidlá. Ďalej uviedol, že si nespomína, že by niekedy riešil prípady, žeby vodiči použili vozidlá v rozpore so služobnými predpismi, ani si nespomína, že by na vodičov boli nejaké sťažnosti. Uviedol, že vodiči, ktorí sa zúčastnil úspešnej akcie boli riešení písomnou pochvalou, iná možnosť nebola.
Svedok T. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastával funkciu náčelník 4. skupiny policajného výkonu Vojenskej polície Bratislava a okrem P. a V. mi boli podriadený všetci ostatní obžalovaní. Uviedol, že jeho úlohou bolo zabezpečiť výjazdy vozidiel podľa požiadaviek a čo sa týka samotných jázd, vodičov si riadili osoby, ktorým boli pridelené. Ďalej uviedol, že v tej dobe sa neviedli nejaké písomné záznamy o jazdách, on v tej dobe žiadnu kontrolu jázd nerobil, ani nevedel, žeby ju niekto robil. Uviedol, že o vozidlách, ktoré neboli vozidlami Vojenskej polície neviedol žiadnu evidenciu, ani čo sa týka samotného tankovania. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by vodiči používali vo vozidlách nejaké necertifikované zariadenia.
Svedok-poškodený Mgr. V. V., zástupca MO SR, Úrad právnych služieb, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nevie bližšie vyjadriť k vzniknutej škode, nevedel, či bola zverejnená v rozkaze a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či bola vytvorená komisie na riešenie vzniknutej škody. Uviedol, že spočiatku bola predpokladaná výška škody 1 milión Sk, ale k tomu, to a kedy určil výšku tejto škody sa vyjadriť nevedel. Ďalej uviedol, že škodu si uplatnili na základe údajov, ku ktorým dospel vyšetrovateľ na základe znaleckého posudku a reálnosti vykonaných jázd a normy spotreby PHM. Uviedol, že k súdnemu spisu nemal prístup, nemohol si overiť pravdivosť údajov, vychádzal len z toho, čo mu nadiktoval vyšetrovateľ a prokurátor. Ďalej uviedol k osobe obžalovaného V., že vzhľadom k tomu, že vyšetrovateľovi sa nepodarilo určiť škodu, ktorú mal obžalovaný, nevedel posúdiť či svojím konaním MO SR nejakú škodu vôbec spôsobil. Uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či reálne niečo chýbalo na službe PHM u MO SR a či vôbec nejaká škoda vznikla.
Súd zo svedeckých výpovedí svedkov JUDr. V. Č., C. S., R. M., J.. Š. A., J.. T. K., Q. W.Č., T. Č., T. Š., R. Y., W. M., M. A., K. W., V. A., A.. V. H., V. V., J. K., T. K., Š. C., V. K., M.Í. Š., V. X., V. K., B. E., V. B., Ľ. X., D. N., P. B., V. K., T. V., V. Q., Z. B., F. E., V.Š. K., C. B., M. V., W. Š., T. W., F. A., Z. V., V. C., Š. S., K. R., W. K., W. A., V. J., V. A., T. X., V. N., Š. B., Ľ. K., T. X., V. F., M. A., Š. G., Q. S., P. G., V. V., V. K., Q.N. J., V. W., Ľ. A., W. W., W. T., A. F., Q. B., T. X., Q. C., Š. H., J.. Q. A., N. A., J.. Ľ.T. A., ktoré prečítal postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. za súhlasu procesných strán na hlavnom pojednávaní nezistil žiadne skutočnosti relevantné pre trestné konanie. Svedkovia väčšinou zhodne popisovali režim činnosti príslušníkov Vojenskej polície, evidencie vozidiel, jednotlivých jázd, tankovanie osobných motorových vozidiel, nevedeli sa vyjadriť ku konkrétnostiam, o tzv. „klikátkach“ sa dozvedeli až po zásahu polície, pričom nemali vedomosť, že by sa takéto necertifikované zariadenia u Vojenskej polície používali. Vyššie uvedení svedkovia k jednotlivým skutkom neuviedli žiadne relevantné dôkazy, ktoré by akokoľvek usvedčovali obžalovaných.
Znalec Ing. V. H., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že do konania bol pribratý uznesením vyšetrovateľa o pribratí znalca. Uviedol, že podklady na vypracovanie znaleckého posudku obdržal od vyšetrovateľa v celom rozsahu a či sa ich rozsah zhodoval objemovo s celým spisovým materiálom, prípadne nie, to nevedel. Uviedol, že pre podklady si bol autom bolo to 4-5 krabíc v októbri roku 2007 v období medzi 1.10.2007 a 05.11.2007, kedy bola prvá ohliadka. Uviedol, že cieľom jeho návštevy bolo aby som si prevzal spisy, bol i v opravovniach MV SR, zbežne sa oboznámil s vecou, bol tam preto, aby si mohol vytvoriť koncept ohliadky, ktorá samotná trvala potom 8 hodín. Ďalej uviedol, že už na tejto prvej návšteve v Bratislave si zobral podklady od vyšetrovateľa, pričom na prípade pracovali aj operatívne skupiny, on sa s nimi potom ešte stretol v Bratislave, pretože analitici na Prezídiu na odbore ÚBOK pripravovali pre neho rešerš jazdných výkazov, pretože tých jazdných výkazov bolo také kvantum, že v priebehu práce na posudku požiadal vyšetrovateľa, aby zabezpečil takýto úkon v čom mu bolo vyhovené a vlastne takýmto spôsobom boli doplnené podklady v posudku. K osobe obžalovaného Y. znalec uviedol, že v znaleckom posudku vychádzal zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody, pričom pripustil, že v posudku sa nachádza nesprávne meno, ale vylúčil, že by čokoľvek z uvedených skutočností nemalo oporu v konkrétnej zápisnici, teda pripustil, že došlo k omylu z jeho strany, je chyba v mene nie však v obsahu, pričom prípadná zámená mien alebo omyl z nej plynúci je podľa jeho názoru skutočnosť jednoducho a kedykoľvek odstrániteľná a nemá väčší dopad na prípadný verdikt súdu. Ďalej uviedol, že z jednotlivých prehľadov, ktoré mu spracovali analytici boli vybraté také položky, ktoré vykazovali znaky zjavného nesúladu voči obvyklej vzdialenosti udávanej cesty a vo výkaze jazde uvedený počtom najazdených kilometrov. Uviedol, že on nepovažuje za rozpor, a nebolo ani jeho cieľom hodnotiť prípadne skúmať či je každá jedna položka na kilometer presná, pretože bol toho názoru, že to technicky ani nie je možné. Ďalej uviedol, ak je v prehľade jázd jednoznačne uvedená jazda Bratislava
- Púchov - Bratislava, má za to, že tá cesta sa teda odohrala medzi týmito dvomi cieľmi tam a späť a ak sa cesta mal skladať z viacerých, k čomu sa on vyjadriť nevedel, tak v takom prípade bol toho názoru, že je vecou právneho posúdenia aký záver bude v danej parciálnej položke prijatý a aká váha jej tým bude prisúdená. Uviedol, že prípadné rozpory s jazdami a knihou jázd považuje za vec právnej povahy a pokiaľ k nezrovnalostiam došlo smerovalo by to iba k tomu, že chyba by v takom prípade nastala na strane analytikov, ktorí pre neho tieto prehľady pripravili. Ďalej uviedol, že podklady mu boli dodané analytikmi, tieto výstupy však boli prevzaté jednak po dohode s vyšetrovateľom a predpokladal že i za súhlasu dozorujúceho prokurátora v štádiu šetrenia veci a teda nie je toho názoru, že by mal ďalej akokoľvek skúmať ich pravosť či obsah, pretože ak by tomu tak malo byť, tak to by ako znalec nikdy nemohol vychádzať zo žiadnej zápisnice, keďže pri jej vyhotovení osobne nebola a v prípade že sú tam
rozpory nemôžem za ne niesť zodpovednosť. Uviedol, že jeho úlohou bolo vždy riešiť technickú stránku a podstatu veci, akékoľvek interné smernice alebo či už nižšie alebo vyššieho rádu sú dokumentmi právnej povahy a rovnako tak ako mu v prípade dopravnej nehody neprísluší posudzovať konanie účastníkov súlad vo vzťahu k zákonu o cestnej premávke tak bol presvedčený, že ani
v tomto prípade mu to neprináleží a neprináležalo. Ďalej uviedol, že jeho úlohou bolo identifikovať či a na ktorých vozidlách mohli byť vykonávané manipulácie s údajmi tachometra, akým spôsobom to mohlo prebiehať. Uviedol, že k tomu, či prípadne nejaká cesta vôbec uskutočnená byť mohla k tomu sa nemôže a nedokáže vyjadriť nikdy a to ani na základe akokoľvek detailne popísanej knihy jázd. Ďalej uviedol, že každý tachometer v akomkoľvek vozidle na svete vykazuje vždy plusovú chybu je tomu zrejme tak z hľadiska bezpečnosti alebo ochrany vodiča, neexistuje prístroj a technické meranie, ktoré nemá chybu, to je ktoré je zhodné na, ktoré má absolútnu zhodu so skutočnosťou, akékoľvek meranie je vždy iba v rámci dostupných technických možností priblížením sa skutočnosti a ako súčasť akéhokoľvek seriózneho merania dokonca i meracieho prístroja je zmienka o potenciálnej chybe, takže chyba z hľadiska vlastnej podstaty nie z hľadiska kvantifikovaného rozmeru je prirodzenou súčasťou merania udávaná výrobcom 5%. Uviedol, že či bolo jeho povinnosťou preskúmať úplne všetky možné podklady k tomu sa jednoznačne vyjadriť nevedel, jeho povinnosťou bolo, oboznámiť sa s tými pokladmi, ktoré sú mu dané k dispozícií a v primeranej miere podľa vlastného uváženia, vlastných vedomostí a úrovne všeobecného poznania, pričom bol presvedčený, že s týmito povinnosťami som sa primeranom rozsahu vysporiadal. Ďalej uviedol, že toto znalecké skúmanie bola tímová práca, spoločne s vyšetrovateľom a dozorujúcim prokurátorom skúmal iba podklady, ktoré dostal od vyšetrovateľa prípade na pokyn prokurátora. Uviedol, že mal k dispozícií tie časti, ktoré v znaleckom posudku vymenoval, ktoré zrejme vyšetrovateľ samostatne po prípade po dohode s prokurátorom považovali za dôležité aby sa s nimi oboznámil. Ďalej uviedol, že tento postup nepovažuje za neštandardný, pretože akýkoľvek spis vždy obsahuje listinné dokumenty, ktoré sú pre jeho prácu niekedy absolútne nedôležité a teda zrejme neexistoval dôvod, prečo by sa s nimi mal oboznamovať a prečo by mu štát mal zato platiť. Uviedol, že s výnimkou bodu 226 kde uviedol, že pripúšťa, že tam došlo k jeho chybe zo strany uvedeného mena, nie však ďalej uvedených skutočnosti, zotrváva na podanom znaleckom posudku v plnom rozsahu doplnený so všetkými skutočnosťami na hlavnom pojednávaní a nemá dôvod svoje závery meniť ani inak dopĺňať.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. V. H., znalcom z odboru doprava cestná súd zistil, že bol vypracovaný na základe uznesenia o pribratí znalca. Zo znaleckého posudku vyplýva, že najskôr vykonal dňa 05.11.2009 za prítomnosti vyšetrovateľa ohliadku desiatich zaistených motorových vozidiel Útvaru vojenskej polície Bratislava v priestoroch opravovní MV SR v Bratislave, pričom súčasne v rámci ohliadky vozidiel bola vykonaná lokalizácia necertifikovaných zariadení slúžiacich k pozmeňovaniu údajov merača najazdených kilometrov. Vo vozidlách, kde bolo takéto zariadenie lokalizované bola vykonaná skúška jeho funkčnosti a o skúškach boli vypracované úradné záznamy, kde podľa znalca išlo necertifikovanými zariadeniami o umelé
navyšovanie najazdených kilometrov. Znalec sa týmto podrobne zaoberal v znaleckom posudku v kapitolách 3.7.1 a 3.7.2, pričom podkladom pre tieto výpočty boli i výkazy o prevádzke vozidiel, ktoré znalec analyzoval a zistil väčší počet zjavne nesprávnych záznamov spočívajúcich v nesprávnom uvedení vzdialenosti jednotlivých trás uskutočnenými medzi jednotlivými mestami. Podľa znalca rozdiel medzi reálnou a vykazovanou vzdialenosťou konkrétnych cieľov cesty predstavuje s pravdepodobnosťou hodnotu o ktorú bol stav tachometra pomocou príslušných necertifikovaných zariadení navýšený. Znalec ohľadom skutočného počtu najazdených kilometrov na vozidlách kde bolo lokalizované necertifikované zariadenie určeného na pozmeňovanie údajov tachometra uviedol, že u vozidla Audi A6, EČV: A.-XXXCC bolo vyčíslené umelé navýšenie počtu najazdených kilometrov v rozsahu najmenej 5027 až 9112 km, ďalej u vozidla Audi A6, EČV:A.-XXXEY bolo vyčíslené umelé navýšenie počtu najazdených kilometrov v rozsahu najmenej 12620 až 17209 km, ďalej u vozidla BMW 535i, EČV: A.-K. bolo vyčíslené umelé navýšenie počtu najazdených kilometrov v rozsahu najmenej 8293 až 10268 km a u vozidla BMW 750, EČV: A.-XXXKD bolo vyčíslené umelé navýšenie počtu najazdených kilometrov v rozsahu najmenej 9498 až 14422 km. U vozidla Škoda Octavia, VPZ: XX- XXXXX bol výpočtom určený minimálny počet navýšených km v intervale najmenej 2359 až 2369 km. Znalcova analýza výkazov o prevádzke vozidiel Audi A6 2,4 V6, EČV: BA-158CC; Audi A62,7 T V6 Quattro, EČV:A.-XXXEY; BMW 535i, EČV: A.-K. a BMW 750iL, EČV: A.-XXXKD za rok 2007 bola tiež podkladom pre určenie výšky škody, ktorá mala nastať v príčinnej súvislosti s konaním obvinených M., F., Y. P. C..
Z odborného vyjadrenia znalca v odbore doprava cestná, Ing. V. H. zo dňa 29.01.2008 súd zistil, že vozidlo Škoda Fabia Combi 1,4, VPZ:53-419l1, VIN: C., bolo ku dňu 01.10.2007 ohodnotené na sumu 218.360,- SK, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.248,22 Euro. Vozidlo Škoda Octavia 1,9 TDI 81 kW, VPZ: XX-XXXXX, VIN: C., bolo ku dňu 01.10.2007 ohodnotené na sumu 317.827,- SK, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 10.549,92 Euro. Vozidlo BMW 535i, VPZ:XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKY, VIN: G., bolo ku dňu 01.10.2007 ohodnotené na sumu 297.365,- SK, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.870,71 Euro. Vozidlo Audi A6 2,7 T V6 Quattro, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXEY, VIN: G., bolo ku dňu 01.10.2007 ohodnotené na sumu 298.886,- SK, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 9.921,20 Euro. Vozidlo Audi A6 2,4 V6, VPZ: 51-25175, resp. EČV: A.-XXXCC, VIN: G., bolo ku dňu 01.10.2007 ohodnotené na sumu 240.024,- SK, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 7.967,34 Euro. Vozidlo BMW 750iL, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKD, VIN: G., bolo ku dňu 01.10.2007 ohodnotené na sumu 485.645,- SK, čo po prepočte podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 16.120,46 Euro.
Zo znaleckého posudku č. 016/01110/2008 znaleckej organizácie VÚSO bolo zistené, že v mobilnom telefóne zn. Nokia 6233, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol zaistený od obvineného Q. P., bola v pamäti tohto telefónu uložená pripomienka a to v znení „klikátko a veci". Uložená bola dňa 24.08.2007 o 07:55 hod.
Z ostatných znaleckých posudkov znaleckej organizácie VÚSO súd nezistil iné skutočnosti relevantné pre trestné konanie.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, č.p.: PPZ-1482/KEU-SL-EXP-2008, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza, zo dňa 30.01.2008 súd zistil, že ku skúmaniu boli predložené nasledovné predmety: l. čierna krabička s tromi ks káblikov žltej farby, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora - tzv. „klikátko“ (vec odňatá dňa 01.10.2007 ako stopa č. 2. pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej v Bratislave, Za kasárňou č. 3, v objekte MO SR v kancelárii č. XXX v trezore Q. P.); 2. čierna krabička s tromi ks káblikov žltej farby, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora, s nalepenou modrou páskou na konektore - tzv. „klikátko“ (vec odňatá dňa 01.10.2007 ako stopa č. 2 pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej v Bratislave, na ul. Kutuzovovej, v garáži č. 9 MO SR, v šuflíku drevenej skrinky); 3. čierna krabička s tromi ks káblikov žltej farby, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora - tzv. „klikátko“ (vec zaistená ako stopa č. 1 dňa 01. 10. 2007, pri obhliadke osobného motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: A.-XXXEY vykonanej v Bratislave, na ul. Kutuzovovej 8, v objekte MO SR); 4. čierna zástrčka do autozapaľovača so štítkom NOKIA, so žltou LED diódou a čiernym zatočeným káblom, ktorý je ukončený okrúhlou koncovkou - tzv. „klikátko“ (vec vydaná V. Y. dňa 01.10.2007 v Bratislave na ul. Kutuzovovej, v objekte MO SR, pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. BMW 535i, EČ: BA-444KY); 5. čierna krabička s tromi ks káblikov žltej fary, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora s nalepenou čiernou páskou na konektore - tzv. „klikátko“ (vec odňatá dňa l. 10.2007 ako stopa Č. l, na ul. Kutuzovovej, v garáži Č. 9 MO SR, v šuflíku drevenej skrinky). Vyššie uvedené predmety predložené na skúmanie boli znalcami KEÚ PZ označené ako stopa č. l až č. 5. Skúmaním stôp č. 2, č. 3, č. 5 bola dokázaná príslušnosť bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu ľudského pôvodu. Zo sterov zaistených zo stôp č. l, č. 4 a strihov zaistených zo stôp č. 2, č. 3, č. 5 bola izolovaná a analyzovaná DNA. Kvantifikáciou izolovanej DNA nebola v stopách č. l, č. 4 zistená prítomnosť dostatočného množstva vhodného biologického materiálu potrebného na úspešné vykonania DNA analýzy. DNA profily zistené zo strihov zaistených zo stôp č. 2, č. 5 pochádzajú minimálne od troch osôb a preto ich nie je možné použiť na individuálnu identifikáciu. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 3 pochádza od osoby mužského pohlavia. Porovnaním bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru od osoby V. M..
Z výsledkov DNA analýzy súd zistil, že DNA profily biologického materiálu zaisteného otermi zaistených necertifikovaných zariadení sa v niektorých prípadoch zhodujú s porovnávajúcimi vzorkami DNA obžalovaných.
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, č.p.: PPZ-1482/KEU-BA-EXP-2008, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická elektrotechnika, zo dňa 21.04.2008 súd zistil, že ku skúmaniu boli predložené predmety zaistené pri prehliadke iných prietotov a pozemkov: 1. čierna krabička s tromi ks. káblikov žltej
farby, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora - tzv. "klikátko", (vec odňatá dňa 01.10.2007 ako stopa č. 2, pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej v Bratislave, Za kasárňou č. 3. v objekte MO SR, v kancelárii č. XXX v trezore Q. P.; 2. čierna krabička s tromi ks. káblikov žltej farby, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora, s nalepenou modrou páskou na konektore
- tzv. „klikátko" (vec odňatá dňa 01.10.2007 ako stopa č. 2, pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej v Bratislave, na ul. Kutuzovovej, v garáži č. 9 MO SR, v šuflíku drevenej skrinky; 3. čierna krabička s tromi ks. káblikov žltej farby, prelepená čiernou páskou, s vývodom do konektora, s nalepenou modrou páskou na konektore - tzv. "klikátko" (vec odňatá dňa 01.10.2007 ako stopa č. 1, pri obhliadke osobného motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: A.-XXXEY vykonanej v Bratislave, na ul. Kutuzovovej 8, v objekte MO SR; 4.čierna zástrčka do autozapaľovača, so štítkom NOKIA, so žltou LED diódou a čiernym zatočeným káblom, ktorý je ukončený okrúhlou koncovkou - tzv. "klikátko" (vec vydaná V. Y. dňa 01.10.2007, v Bratislave, na ul. Kutuzovovej 8, v objekte MO SR, pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. BMW 535i. EČ: A.-XXXKY; 5.čierna krabička s tromi ks. káblikov, prelepenými červenou páskou, s vývodom do konektora, s nalepenou červenou páskou na konektore - tzv. „klikátko“ (vec odňatá dňa 01.10.2007 ako stopa č. 1, pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej v Bratislave, na ul. Kutuzovovej, v garáži č. 9 MO SR, v šuflíku drevenej skrinky. Laboratórnym skúmaním zaistených stôp bolo zistené presné zloženie a funkčnosť zaistených stôp.
Z ostatných znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava súd nezistil iné skutočnosti relevantné pre trestné konanie.
Zo zadovážených údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré boli získané na základe príkazov Vojenského obvodového súdu Bratislava na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, súd zistil uskutočnené telefonické hovory a SMS správy obvinených V.Z., P., M., F., Y. P. C., pričom boli zistené aj lokalizácie týchto hovorov na území Slovenskej republiky.
Z listinných dôkazov, výkazov PHM od decembra 2005 do augusta 2007 na osobné motorové vozidlá zn. BMW 750iLA, EČV: A.-XXXKD, zn. AUDI A6 2,4 EČV: A.-XXXCC, zn. BMW 535i, EČV: A.-XXXKY a zn. AUDI A6 2,7 EČV: A.-XXXEY súd zistil, kedy a kde obvinení M., F., Y. P. C. tankovali pohonné hmoty do služobných motorových vozidiel.
Z listinných dôkazov, prevádzkových zošitov a kníh prevádzky za obdobie od januára 2007 do októbra 2007 osobných motorových vozidiel zn. BMW 750iLA VPZ:50-58035, resp. EČV: A.-XXXKD, zn. AUDI A6 2,4 VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXCC, zn. BMW 535i, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKY a zn. AUDI A6 2,7 VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXEY; Noriem spotreby osobných motorových vozidiel zn. BMW 750iLA VPZ:XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKD, zn. AUDI A6 2,4 VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: BA-158CC, zn. BMW 535i, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXKY a zn. AUDI A6 2,7 VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.- XXXEY ako aj z mesačných výkazov prevádzky za obdobie od januára 2007 do októbra 2007 osobných motorových vozidiel zn. BMW 750iLA VPZ:XX-XXXXX, resp. EČV: A.- XXXKD, zn. AUDI A6 2,4 VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXCC, zn. BMW 535i, VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.- XXXKY a zn. AUDI A6 2,7 VPZ: XX-XXXXX, resp. EČV: A.-XXXEY súd zistil skutočnosti o pohybe obvinených v určitom čase.
Z listinného dôkazu - Protokol o výsledku kontroly MO SR, Sekcia kontroly - inšpekcia ministra obrany, Č.:SEKO-IMO-OdKaI-18-1112008-K, zo dňa 22.05.2008, súd zistil, že táto bola zameraná na kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov pri zabezpečovaní prevádzky automobilovej techniky, jej vyhodnocovaní a evidencií administratívnych pomôcok a na dodržiavanie služobnej disciplíny príslušníkmi vojenskej polície. Kontrolovaným subjektom bol Útvar Vojenskej polície Bratislava a kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 01.01.2007 do 30.09.2007 na dodržanie ustanovení Rozkazu ministra obrany č. 89/1995 a smernice na prevádzku pozemnej výzbroje a techniky v rezorte ministerstva obrany. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že pre vozidlá zabezpečujúce činnosť kancelárií štátneho tajomníka MO SR a náčelníka generálneho štábu OS SR boli zavedené "knihy prevádzky dopravného prostriedku poznávacej značky", ktoré sú odlišné od denníka vykonaných jázd v tom, že v denníku vykonaných jázd je uvádzaný počiatočný a konečný stav počítadla kilometrov, kým v knihe prevádzky sa zaznamenáva iba celkový počet ubehnutých kilometrov. O používaní kníh prevádzky dopravného prostriedku nepojednáva žiadny normatívny akt ani interný predpis. Vykonanou kontrolou zistené nedostatky boli uložené kontrolovanému subjektu tieto odstrániť.
Z listinného dôkazu - Výpisy platobných tankovacích kariet spoločnosti Slovnaft, a.s. súd zistil presné časy tankovania pohonných hmôt do pridelených služobných motorových vozidiel a rovnako aj množstvá natankovaných pohonných hmôt.
Zo záznamom vyšetrovateľa PZ k analýze zabezpečených podkladov súd zistil, že vyšetrovateľ PZ súhrnne preskúmal všetky písomné podklady zadovážené v trestnom konaní a to najmä výpisy platobných tankovacích kariet spoločnosti Slovnaft, a.s., výpisy zo zošita stálej služby - prehľad činnosti 4. skupiny policajného výkonu, Oddelenia policajného výkonu II, ÚVP Bratislava, výkazy práce príslušníkov oddelenia policajného výkonu, ÚVP Bratislava za obdobie od januára 2007 do októbra 2007, výpisy použitia čipových identifikačných kariet príslušníkov vojenskej, výkazy PHM od decembra 2005 do augusta, normy spotreby, mesačné výkazy prevádzky uvedených vozidiel za obdobie od januára 2007 do októbra 2007.
K osobe obvineného V. V. súd zistil, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, pričom sa neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Priestupkovo riešený nebol. Zo služobného hodnotenia súd zistil, že dosahoval dobré výsledky.
K osobe obvineného Q. P. súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Nemá záznam v evidencii priestupkov. Zo služobného hodnotenia súd zistil, že dosahoval dobré výsledky, bol sedemkrát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol.
K osobe obvineného V. Y. súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo riešený nebol. Zo služobného hodnotenia súd zistil, že dosahoval dobré výsledky, bol tridsaťjedenkrát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol.
K osobe obvineného F. F. súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo riešený nebol. Zo služobného hodnotenia súd zistil, že dosahoval dobré výsledky, bol tridsaťjedenkrát disciplinárne odmenený, potrestaný nebol.
K osobe obvineného V. M. súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo riešený nebol. Zo služobného hodnotenia súd zistil, že dosahoval uspokojivé výsledky.
K osobe obvineného D. C. súd zistil, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, pričom sa neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Priestupkovo riešený nebol. Zo služobného hodnotenia súd zistil, že dosahoval dobré výsledky.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súvislostiach a dospel k záveru, že skutky v bode 1 až 5 tak, ako sú uvedené v obžalobe Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2019 sa nestali. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že predmetné skutky sa mali stať v období najneskôr od 01.01.2006 do 01.10.2007 na Útvare vojenskej polície Bratislava. Obžalovaní V. V., Q. P., V. Y., F. F.N., V. M. P. D. C., ako príslušníci Vojenskej polície Bratislava mali v tomto období na služobných osobných motorových vozidlách použiť necertifikované zariadenia slúžiace k pozmeňovaniu údajov zobrazených na merači najazdených kilometrov, vykazovať jazdy, ktoré nevykonali, používať tankovacie karty na tankovanie pre osobnú potrebu a takto spôsobiť škodu Ministerstvu obrany SR. Z vykonaného dokazovania však vyplynuli viaceré nezrovnalosti. Predovšetkým je potrebné poukázať na výpovede obžalovaných na hlavnom pojednávaní, ktorí toto konanie popreli a neboli si vedomí spáchania žiadnej trestnej činnosti. Tvrdenie obžalovaných mal súd preukázané svedeckými výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní, ktorí skoro zhodne uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by u Útvaru Vojenskej polície Bratislava dochádzalo k umelému navyšovaniu najazdených kilometrov, akémukoľvek pozmeňovaniu údajov na merači najazdených kilometrov alebo tankovaniu pohonných hmôt pre vlastnú potrebu. Tu súd poukazuje na podrobné výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní, ktorí podrobne popísali činnosť príslušníkov Vojenskej polície a ich služobné povinnosti a nikto z vypočutých svedkov žiadnym spôsobom či už priamo, alebo nepriamo neusvedčoval obžalovaných. Je potrebné uviesť, že obžalovaní plnili úlohy vyplývajúce im zo služobného zaradenia a veľakrát tieto úlohy boli špecifické súvisiace s činnosťou najvyšších funkcionárov Ministerstva obrany SR. Súd je toho názoru, že celé vyšetrovanie v prípravnom konaní bolo zamerané na znalecké dokazovanie a jeho závery. Tu je však potrebné uviesť, že znalecký posudok z odboru doprava cestná síce bol vypracovaný štandardným spôsobom, avšak podľa názoru súdu, na základe nesprávnych vstupných údajov. Sám znalec Ing. V. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe údajov, ktoré mu
poskytol vyšetrovateľ, teda nejakej analýzy, pričom žiadnym spôsobom nekonfrontoval poskytnuté údaje so spisovým materiálom, hlavne pri stanovovaní dĺžky jednotlivých jázd z miesta A do miesta B s denníkmi vykonaných jázd alebo jazdnými rozkazmi. Preto podľa názoru súdu vznikli nezrovnalosti, ktoré znalec vo svojom posudku označil ako nesprávne uvedenú vzdialenosť. Tu je treba uviesť, že obžalovaní vykonávali jazdy na základe potrieb vysokých funkcionárov Ministerstva obrany SR a podľa ich vyjadrení i podľa vyjadrení svedkov, často sa stávalo, že z plánovanej trasy odbočili na základe pokynu funkcionára a tým došlo k navýšeniu najazdených kilometrov. Čo sa týka samotných necertifikovaných zariadení, tzv. „klikátok“, ktoré mali obžalovaní používať na služobných motorových vozidlách na navýšenie počtu najazdených kilometrov, táto skutočnosť tiež nebola preukázaná ani jednému s obžalovaných a nebolo ani preukázané, že by sa takéto zariadenia na služobných vozidlách mali používať v dobe spáchania skutkov. Bolo síce preukázané, že uvedené zariadenia sa našli pri prehliadkach kancelárii, garáží a vozidiel, pričom podľa názoru súdu s poukazom na výpovede obžalovaných a svedkov tieto prehliadky neboli vykonané celkov v súlade zo zákonom, avšak bolo tiež preukázané, že vozidlá mali oprávnenie používať viacerí príslušníci Vojenskej polície a to v dobe, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutkov a i predtým. Súd poukazuje i na Protokol o výsledku kontroly MO SR, Sekcia kontroly - inšpekcia ministra obrany, kde neboli komisiou zistené žiadne závažné nedostatky súvisiace s evidenciu vozidiel a spotreby PHM, teda nebola zistená žiadna škoda. K samotnej evidencii vozidiel, ich prevádzky, súd zistil, že táto bola nedostatočná už zo strany samotnej organizácie Útvaru Vojenskej polície. Štandardne boli vedené týždenné plány výjazdu, jazdné rozkazy, denníky vykonaných jázd, služobné cesty boli zverejňované v rozkazoch, je otázne, do akej miery si nadriadení plnili svoje služobné povinnosti vo vzťahu k obžalovaným, ako ich usmerňovali a kontrolovali. Zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí boli obžalovaným nadriadení však vyplýva, že u obžalovaných nedochádzalo žiadnym spôsobom k porušovaniu služobných povinností. Boli vykonávané kontroly jázd, spotreby PHM a to najmenej raz mesačne, výsledky sa hlásili nadriadenému orgánu a neboli zistené žiadne nezrovnalosti či už v počte najazdených kilometrov, alebo spotreby PHM. Pokiaľ by k tomu došlo, podľa názoru súdu bolo povinnosťou zodpovedných funkcionárov Ministerstva obrany SR stanoviť komisiu na vyšetrenie spôsobenej škody, čo v tomto prípade nebolo a nebolo tomu tak ani vtedy, keď vyšetrovateľ ustálil škodu, ktorá mala Ministerstvu obrany vzniknúť. Je teda otázne, či vôbec nejaká škody vznikla, keď Ministerstvo obrany si uplatnilo nárok na náhradu škody len podľa toho, čo uviedol vyšetrovateľ a škodu nebola doložená žiadnym iným dôkazom. Podľa názoru súdu na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní je nesporné, že skutky v bode 1 až 5 tak, ako sú uvedené v obžalobe Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, sp. zn. OPv 385/07 zo dňa 15.01.2019 sa nestali.
Vzhľadom k tomu, že na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo odstrániť rozpory v skutkových zisteniach a je pochybnosť v tom, či vôbec zo strany obžalovaných došlo k spáchaniu nejakej trestnej činnosti, ktorá by mal za následok také konanie obžalovaných, ako je to uvedené v skutkoch obžaloby, súd obžalovaných V. V., Q. P., V. Y., F. F., V. M. P. D. C. v zmysle ustanovenia § § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova číslo 8, Bratislava zastúpené Mgr. V. V., MO SR, Úrad právnych služieb, Kutuzovova číslo 8, Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, pokiaľ sa ho oprávnená osoba predtým výslovne nevzdá. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať obžalovaný do výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Poškodený môže podať odvolanie do výroku o náhrade škody. Prípadné odvolanie je možné podať v určenej lehote u podpísaného súdu v 4-roch vyhotoveniach.