Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/85/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti povinnému Dunajškrob Fatra, a.s., so sídlom Jegorovova 37, 975 51 Banská Bystrica, IČO: 36 532 398 (t.č. neexistujúci právny subjekt), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimír Klinec, Exekútorský úrad so sídlom Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. Ex 12/10 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 192,79 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. júla 2012 č.k. -34 v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. júla 2012 č.k. -34 v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu podľa ustanovenia odseku 1, písm. h) (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo mal preukázané z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. -56 z 23.01.2012, ktorým súd zrušil povinného bez likvidácie. Súd ďalej zistil z aktuálneho výpisu z Obchodného registra, že spoločnosť povinného bola dňom 06.04.2012 vymazaná z Obchodného registra.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, okresný súd o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,61 Eur. Priznané trovy súdneho exekútora pozostávali z paušálnej odmeny vo výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 12,78 Eur a z dane z pridanej hodnoty 20 % vo výške 6,64 Eur.

Proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Zároveň poukázal na možnosť a nie povinnosť súdu v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného za predpokladu, že v rámci náležitej starostlivosti mohol predvídať zastavenie exekúcie z niektorého z dôvodov uvedených v Exekučnom poriadku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnený mal za to, že v zmysle uvedenej ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Prešove neboli splnené zákonné podmienky na to, aby ho súd zaviazal na náhradu trov súdnemu exekútorovi, nakoľko oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nepredpokladal, že dôjde k zániku povinného. Na základe uvedeného oprávnený

navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, že súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu oprávneného sa podaním zo dňa 05.11.2012 vyjadril súdny exekútor, v ktorom uviedol, že s napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasí a preto navrhol napadnutý výrok ako vecne správny potvrdiť.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podaním zo dňa 03.02.2010 požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo výške 192,79 Eur s príslušenstvom a okresný súd vydal dňa 11.02.2010 pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 051733*. Súdny exekútor dňa 21.05.2012 doručil súdu podnet oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že pokiaľ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a sú splnené všetky zákonné podmienky, súhlasí s tým, aby súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňom 06.04.2012 vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor v podaní zároveň navrhol, aby súd na náhradu trov exekúcie, ktorých výška vyplýva zo špecifikácie, zaviazal oprávneného. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora vo výške 52,61 Eur zaviazal podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti povinného Dunajškrob Fatra, a.s., so sídlom Jegorovova 37, 975 51 Banská Bystrica, IČO: 36 532 398 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súd Banská Bystrica v odd.: Sa vo vložke č.: 807/S odvolací súd zistil, že spoločnosť povinného bola ku dňu 06.04.2012 vymazaná z obchodného registra ex offo. Z ďalších právnych skutočností uvedených vo výpise vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica č.k. -56 zo dňa 23.01.2012, ktoré sa stalo právoplatným dňa 20.03.2012, obchodnú spoločnosť Dunajškrob Fatra, a.s., so sídlom Jegorovova 37, 975 51 Banská Bystrica, IČO: 36 532 398 zrušil bez likvidácie.

Podľa platného a účinného ku dňu 20.10.2009 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať podľa písmena g) §-u 57 ods. 1) Exekučného poriadku prichádza do úvahy, ak pokračovanie v nej by sa priečilo zásadám exekučného konania. Zákon takéto dôvody nešpecifikuje, avšak za takýto dôvod treba považovať aj existenciu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorým je aj nespôsobilosť byť účastníkom konania. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie, a to okrem iného

aj preto, že dôvody, pre ktoré bola exekúcia zastavená môžu mať význam pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

Podľa veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi priznáva právo na náhradu trov exekúcie, ktoré v zásade uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovuje § 203 Exekučného poriadku, ktorý dáva súdu možnosť v prípade zastavenia exekúcie uložiť povinnosť na náhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, a to v prípade, že zastavenie exekúcie zavinil. V odseku 2 cit. ust. upravuje povinnosť znášať trovy exekúcie oprávneným, ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd rozhodol správne, keď napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nemajetnosť povinného pritom vyplýva zo skutočnosti, že zániku povinného predchádzalo zrušenie spoločnosti bez likvidácie, pričom ust. a predpokladajú, že likvidácia spoločnosti sa nevyžaduje v prípade, ak spoločnosť nemala žiadny majetok, resp. nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Povinný zanikol výmazom z obchodného registra potom, ako bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -56 zo dňa 23.01.2012 zrušený bez likvidácie. Dôvodom pre zastavenie exekúcie tak bola aj samotná neprípustnosť vedenia exekúcie, keďže v konaní nastala neodstrániteľná prekážka konania, a to strata spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania, na čo okresný súd v odôvodnení rozhodnutia o zastavení exekúcie nepoukázal. Exekučný súd preto musel pri rozhodovaní o trovách exekúcie prihliadnuť na obidva dôvody, pre ktoré mohla byť exekúcia zastavená, a teda nielen na odsek 1 ust. §-u 203, ale aj na odsek 2 uvedeného ustanovenia, z ktorého vyplýva povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Na základe vyššie uvedených dôvodov okresný súd správne rozhodol, keď na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal podľa Exekučného poriadku oprávneného, a preto odvolací súd jeho uznesenie podľa ust ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.