Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/185/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobcu EUROCOM Z, s.r.o., Paulínyho 4, 040 01 Košice, IČO: 31 688 675, právne zast. JUDr. Klaudia Azariová, advokátka, Kmeťová 26, Košice, proti žalovanému J. V., B - REKLAMA, Štúrova 348/28, 019 01 Ilava, IČO. 41 782 020, právne zast. JUDr. Dušan Divko, AK, ul. Kpt. Nálepku 346 pavilón B, Považská Bystrica, o zaplatenie 7.653,53 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -689 zo dňa 27.06.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -689 zo dňa 27.06.2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 293,96 Eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi istinu 7.653,53 Eur s 13% ročným úrokom z omeškania ročne od 04.11.2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 8.822,05 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta), vo zvyšku žalobu zamietol (druhá výroková veta), konanie o povinnosti žalovanej v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, zdržať sa uvádzania slov „EUROCOM Z, s.r.o., pobočka Ilava vo všetkých svojich obchodnoprávnych úkonoch“ zastavil (tretia výroková veta) a žalovanú zaviazal nahradiť štátu trovy vo výške 71,60 Eur na účet okresného súdu, vedený v Štátnej pokladnici SR, Bratislava, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtá výroková veta).

Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej nárokov z nekalosúťažného konania. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť istinu 7.653,53 Eur s prísl., a tiež žiada, aby súd zaviazal žalovanú zdržať sa uvádzania slov „bývalé priestory EUROCOM Z, s.r.o., pobočka Ilava“ vo všetkých svojich obchodno- právnych úkonoch.

Žalobca uviedol, že počas celej svojej existencie od založenia obchodnej spoločnosti vytváral svoju databázu klientov, ako súbor údajov, systematicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými prostriedkami, čím v zmysle , ako zhotoviteľ databázy, nadobudol osobitné práva. Vrámci databázy uchovával kontaktné údaje ako telefónne číslo, faxové číslo, číslo na mobil, e- mailové adresy na jednotlivých odberateľov. Medzi žalobcom a žalovanou v období rokov 2002 až 2005

bol pracovnoprávny vzťah, počas ktorého žalovaná vykonávala prácu v pobočke žalobcu na Štúrovej 384/28 Ilava, a žalobca pre ňu zabezpečil všetky potrebné podmienky, vrátane osobného počítača s licencovaným operačným systémom a softvérovým vybavením, databázu klientov a iné. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou (dňa 13.06.2005), dňa 01.01.2006 uzavreli účastníci medzi sebou Zmluvu o obchodnom zastúpení, účinnosť ktorej bola predĺžená dodatkom o jeden kalendárny mesiac do 28.02.2006, a počas uvedeného obdobia mala žalovaná, ako obchodný zástupca naďalej k dispozícií celé počítačové vybavenie a teda aj databázu klientov žalobcu, ako aj iné veci a súbory uvedené v Zmluve o obchodnom zastúpení.

Po ukončení obchodného zastúpenia sa žalobca o niekoľko mesiacov dozvedel od svojich klientov, ktorých má v databáze, že žalovaná naďalej oslovovala klientov z databázy žalobcu, čím porušila ustanovenia § 657 Obch. zákonníka, využila údaje vo svoj prospech a v rozpore so záujmom žalobcu ako zastúpeného. Tvrdil tiež, že žalovaná porušila aj čl. 6 ods. 2 Zmluvy o obchodnom zastúpení, keď žalobcovi nevrátila podklady a porušila aj ustanovenie § 73 Autorského zákona o súhlase k extrakcií databázy. Žalobca uviedol, že databáza klientov je skutočnosťou obchodnej a technickej povahy, ktorá má materiálnu hodnotu pre žalobcu, skutočnosti v nej uvádzané nie sú bežne dostupné a preto tvorí predmet obchodného tajomstva. Žalovaná podľa žalobcu naplnila znaky skutkovej podstaty nekalosúťažného konania podľa § 51 Obch. zák., keďže porušila obchodné tajomstvo, ktoré jej bolo zverené žalobcom v rámci pracovného pomeru a neskôr obchodnoprávneho vzťahu (na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení).

Žalobca tvrdil, že slovami „firma ALFA Reklama s.r.o., si dovoluje oznámiť vám, že v priestoroch SAD Ilava (bývalé priestory EUROCOM Z, s.r.o., pobočka Ilava) otvára svoju novú predajňu materiálov a zariadení pre výrobu reklamy“, ktoré žalovaná použila, došlo k naplneniu ďalšej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania, a to jednak klamlivej reklamy v zmysle § 45 Obch. zák., skutkovej podstaty nekalosúťažného konania, spočívajúcom v klamlivom označení služieb v zmysle § 46 Obch. zák., a napokon aj skutkovej podstaty parazitovania na povesti žalobcu v zmysle § 48 Obch. zákonníka.

Žalobca tiež tvrdil, že v období od 01.03.2006 do 20.05.2006 došlo v prevádzke žalobcu v Ilave, v dôsledku nekalosúťažného konania žalovanej k poklesu obratu oproti rovnakému obdobiu v roku 2005, a to v mesiaci marec 2006 bol pokles o 201.086 ,- Sk bez DPH, v apríli 2006 bol pokles o 272.908,- Sk bez DPH a v máji 2006 bol pokles o 295.830,- Sk bez DPH. Žalobca si neuplatňuje vzniknutú škodu v celej výške, ale len vo výške 250.000,- Sk, čo je aj suma, ktorá by prináležala žalobcovi v prípade platného dojednania konkurenčnej doložky, pri porušení ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 250.000,- Sk, pričom zároveň zo Zmluvy o obchodnom zastúpení vznikol žalovanej voči žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny vo výške 19.429,50,- Sk. Po zohľadnení týchto skutočností žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú, nahradiť mu škodu vo výške 230.570,50,- Sk. Počas konania doručil dňa 23.11.2009 žalobca súdu písomné vyjadrenie vo veci, kde okrem nárokov uplatnených v žalobe si žalovanú istinu uplatňoval voči žalovanej aj titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v Zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa 01.03.2006. Ďalej žalobca v priebehu konania upustil od uplatňovaného nároku, týkajúceho sa zdržania uvádzania slov žalovanou ohľadne bývalých priestorov EUROCOM Z, s.r.o., pobočka Ilava, vo svojich obchodnopávnych úkonoch, pričom zároveň rozšíril svoj nárok na úrok z omeškania vo výške 13% ročne z istiny 7.653,54 Eur, od 23.05.2006 do zaplatenia (súd túto zmenu pripustil na pojednávaní dňa 07.06.2012). Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny považoval za dôvodný z titulu náhrady škody, resp. z titulu primeraného zadosťučinenia, ako aj z titulu zmluvnej pokuty pre porušenie zmluvných povinností žalovanej ako obchodného zástupcu.

Žalovaná žiadala návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný. Uviedla, že po ukončení pracovného pomeru jej sám žalobca navrhol ďalšiu spoluprácu v oblasti reklamy, ktorú predtým vykonávala u žalobcu v pracovnoprávnom pomere, a aj keď žalovaná mala pripomienky k Zmluve o obchodnom zastúpení predloženej žalobcom, napokon ju podpísala. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu dohodnutú v tejto zmluve vo výške 250.000,- Sk, tvrdila, že zo strany žalobcu bola uzrozumená, že žalobca toto dojednanie považuje len za formalitu a nebude ju od žalovanej vymáhať. Uviedla, že v mesiaci február 2006 konateľka žalobcu žalovanej oznámila, že obchodná spoločnosť ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica odkúpi podstatnú časť tovarových skladových zásob a otvorí si tu svoju pobočku, na základe čoho žalovaná

konateľke žalobcu odovzdala oproti podpisu všetko, čo jej patrilo a zaslala jej aj kancelárske potreby. Konateľka žalobcu následne prišla a z počítača zmazala Windows a všetky programy, ktoré tam mal žalobca nainštalované. Žalovaná uviedla, že po skončení spolupráce so žalobcom začala spolupracovať so spoločnosťou ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica v oblasti samotnej reklamy, a to prenajímanie a vyhľadávanie predajných plôch, bilboardov a ostatných plôch. Uviedla tiež, že priestory, ktoré mala prenajaté žalovaná a v ktorých predtým vykonávala aj činnosť obchodného zástupcu, boli následne prenajaté ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica, do ktorej nastúpila ako zamestnankyňa K. J., ktorá z dôvodu odkúpenia podstatnej časti tovarových skladových zásob žalobcu spoločnosťou ALFA Reklama s.r.o., začala predávať aj reklamné materiály v novo otvorenej prevádzke ALFA Reklamy, Ilava. Žalovaná s prenájmom priestorov prenajala spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., kompletné vybavenie kancelárie vrátane PC, e-mailu, aj telefónnej linky, tel. čísla sa nemenili a boli pôvodné tak, ako boli pridelené spoločnosti žalobcu. Žalovaná tiež dovolila K. J., aby používala jej e-mailovú schránku a to až do vytvorenia vlastnej v počítači žalovanej. Žalovaná namietala, že po 01.03.2006 neoslovovala klientov, ale ich oslovovala spoločnosť ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica a ich pracovníčka p. J., ktorá nevyužívala žiadnu databázu firmy žalobcu. Žalovaná tiež poprela, že by z databázy žalobcu využívala nejaké údaje. Pokiaľ ide o oznámenie o mieste novootvorenej predajne v priestoroch bývalého EUROCOM Z s.r.o., tieto e-mailové správy písala J. za spoločnosť ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica, a podľa žalovanej nemohli v žiadnom prípade poškodiť žalobcu. Žalovaná tiež tvrdila, že nezapríčinila zníženie obratu žalobcu, a už vôbec nie nekalosúťažným konaním. Žalobca sám predal spoločnosti ALFA Reklama s.r.o. svoj sklad v hodnote cca 500.000 ,- Sk, čo zrejme ovplyvnilo aj jeho obrat, avšak s činnosťou žalovanej po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom to nemá nič spoločné. Žalovaná tiež namietala, že sa nedopustila klamlivého označenia tovaru a služieb, ktoré by mali vyvolať mylnú domnienku, že pochádzajú od určitého výrobcu a v žiadnom prípade nenaplnila skutkovú podstatu § 46 a ani § 657 Obch. zákonníka. Žiadala, aby súd návrh zamietol.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchmi svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Skutočnosti, zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 652 ods. 1, § 657, § 672a ods. 1 a 2, § 44 ods. 1, § 51, § 17, § 20, § 53 a § 369 ods. 1 obch. zákonníka.

Nakoľko žalobca v priebehu konania zobral žalobu v časti uloženú povinnosti žalovanej, aby sa zdržala uvádzania slov „bývalé priestory EUROCOM Z, s.r.o., pobočka Ilava“ vo všetkých svojich obchodnoprávnych úkonoch späť, súd podľa a konanie v tejto časti zastavil.

Žalobcom uplatňovaný nárok súd prvého stupňa vyhodnotil v prvom rade ako nárok z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností, dohodnutých v Zmluve o obchodnom zastúpení uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 01.02.2006. Dospel k záveru, že písomná dohoda účastníkov konania v čl. II bod 1. Zmluvy o obchodnom zastúpení ohľadne záväzku žalovanej, že nebude prevádzkovať podnikateľskú činnosť pre žiadnu inú osobu po dobu troch rokov od skončenia obchodného zastúpenia, resp. neuzavrie pracovný pomer u tretej osoby, ktorá podniká v tom istom sektore, je neplatná, nakoľko v uvedenej dohode účastníkov konania nie je konkretizované územie, okruh zákazníkov na tomto území voči ktorým sa má predmetná konkurenčná doložka vzťahovať a presahuje rozsah dohodnutého obchodného zastúpenia podľa čl. I Zmluvy o obchodnom zastúpení. Dojednanie účastníkov konania v zmluve na obdobie troch rokov je v rozpore so zákonom a takto dohodnutá konkurenčná doložka by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného. Súd potom ďalej skúma, či porušenie čl. II bod j) a čl. II bod m) zmluvy v časti zachovávať mlčanlivosť údajov o obchodnej činnosti zastúpeného po dobu troch rokov od skončenia obchodného zastúpenia, mohli byť dôvodom pre uplatnenie žalobcovho nároku na zmluvnú pokutu, dohodnutú v čl. VI bod 3 zmluvy. Súd zistil, že dňom 28.02.2006 zaniklo žalobcovi právo na domáhanie sa zmluvnej pokuty podľa čl. VI bod 3 zmluvy z dôvodu porušenia ustanovení zmluvy, uvedených v tomto článku, naďalej však trvá povinnosť žalovaného zachovávať mlčanlivosť údajov o obchodnej činnosti zastúpeného po dobu troch rokov od skončenia obchodného zastúpenia, ako aj povinnosti uvedené v čl. II bod j), ktoré si účastníci dohodli, že majú trvať aj po ukončení činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného. Ostatné práva a povinnosti z uvedenej zmluvy účastníkom konania zanikli dňom 28.02.2006, ukončením Zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd ďalej tiež konštatoval, že k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, týkajúcej sa zachovávania mlčanlivosti údajov o obchodnej činnosti žalobcu ako zastúpeného po dobu troch rokov od skončenia obchodného zastúpenia (čl. II bod

j) a m) zmluvy) došlo, a preto by mal žalobca nárok na náhradu škody za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 373 Obch. zákonníka. Žalovaná v konaní namietala právny dôvod, ale aj výšku škody, na preukázanie škody by súd prvého stupňa preto musel nariadiť znalecké dokazovanie. Nakoľko súd priznal nárok žalobcovi na úhradu žalovanej istiny z iného právneho titulu, nezaoberal sa už ďalej v odôvodnení rozhodnutia otázkou uplatnenia náhrady škody za porušenie zmluvných povinností zo Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2006.

Súd o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie istiny 7.653,53 Eur rozhodol z titulu primeraného zadosťučinenia, ako právneho prostriedku ochrany proti nekalosúťažnému konaniu žalovanej, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná naplnila skutkovú podstatu nekalej súťaže podľa - porušenie obchodného tajomstva.

Súd prvého stupňa skúmal, či žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadne vytváranej databázy klientov (ako súbor údajov systematicky usporiadaných, jednotlivo prístupných elektronickými prostriedkami, v ktorej sa nachádzajú údaje o obchodných menách firiem, ich sídlach, kontaktné údaje na tieto firmy, e-maily, telefónne čísla, všetky nákupné a predajné ceny, nákupné ceny od dodávateľov dodávané pre zákazníkov, fakturačné údaje týkajúce sa klientov vo fakturačnom programe, kde sú zachytené aj zľavy pre zákazníkov, údaje o tom, aké tovary nakupujú zákazníci od žalobcu a ako často, ako aj o tom, ako uhrádzajú platby za tovar) môžu tvoriť predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obch. zákonníka, ako to tvrdil žalobca. Dospel k záveru, že databáza klientov obsiahnutá v účtovných aj iných programoch, nainštalovaných žalobcom pre žalovanú v počítači, ktorý jej prenajal a následne predal pri ukončení spolupráce, má obchodnú povahu, ktorá súvisí s podnikom, a keďže právna úprava pripúšťa exenzívny výklad, súd prvého stupňa má za to, že táto podmienka obchodného tajomstva bola splnená. Súd ďalej skúmal, či tieto skutočnosti majú skutočnú, alebo aspoň potenciálnu materiálnu, či nemateriálnu hodnotu, v čom tiež vychádzal zo širšieho výkladu, podľa ktorého možno takmer každú informáciu v obchodnom styku využiť, a teda má minimálne potenciálnu materiálnu, alebo nemateriálnu hodnotu, a preto považoval za splnenú aj túto podmienku § 17 Obch. zákonníka pri vyhodnocovaní ďalšej podmienky v zmysle § 17 Obch. zák. (skutočnosti, ktoré v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné), kde žalovaná namietala, že názvy firmy, adresy, kontaktné údaje, sú údaje, ktoré sú bežne dostupné na Zlatých stránkach, alebo na internete, alebo ich možno získať iným spôsobom, súd zohľadnil, že okrem základných údajov o jednotlivých klientoch databáza klientov žalobcu obsahovala aj fakturačné údaje vo fakturačnom programe, kde sa nachádzajú fakturačné zľavy zákazníkov pri nákupe tovaru nad určité množstvo, údaje o tom, aký materiál konkrétni klienti od žalobcu nakupovali, akým spôsobom faktúry za tovar uhrádzali, a mal za to, že tieto údaje v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné, sú chránené každým podnikateľom, vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a preto usúdil, že aj táto podmienka bola splnená. K podmienke prejavenia vôle podnikateľa tieto skutočnosti utajovať súd uviedol, že žalobca v čase pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou prejavil vôľu tieto skutočnosti utajovať, a to uložením sankcií za porušenie pracovnej disciplíny priamo vo svojom internom predpise (bod 3 a bod 6 Pracovného poriadku), a v čase trvania zmluvného vzťahu so žalovanou na základe zmluvy o obchodnom zastúpení si upravil vôľu utajovať tieto skutočnosti v Zmluve o obchodnom zastúpení, v článku II (j, k, l, m, n, a pod.). Súd preto pokladal za splnenú aj túto podmienku stanovenú v § 17 Obch.zák. Napokon súd považoval za splnenú aj poslednú podmienku, stanovenú v § 17 (zabezpečovanie utajenia skutočností tvoriacich predmet obchodného tajomstva), a to poskytnutím hesiel pracovníkom v pracovnom pomere, resp. obchodnému zástupcovi na prístup k programom nainštalovaným v počítači. Žalobca poskytol žalovanej heslá, ktoré boli známe len konateľke žalobcu. Poskytnutím týchto hesiel do účtovných programov žalobcu, nainštalovaných v počítači, ktorý následne odkúpila žalovaná, mala žalovaná prístup ku všetkým skutočnostiam, týkajúcich sa obchodného tajomstva žalobcu. Súd na základe týchto záverov údaje obsiahnuté v databáze klientov, a teda v účtovných programoch, nainštalovaných žalobcom v počítači žalovanej, považoval za obchodné tajomstvo žalobcu, aj keď k niektorým údajom (označenie firmy, sídla, e-mailu, telefónu) možno mať výhrady vzhľadom na to, že tieto sú verejne dostupné aj z iných verejných zdrojov.

Súd prvého stupňa sa potom zaoberal hodnotením toho, či zo strany žalovanej došlo k porušeniu obchodného tajomstva v zmysle § 51 Obch.zák. Z vykonaného dokazovania zistil, že v čase pracovnoprávneho vzťahu, ako aj zmluvného vzťahu so žalobcom, žalovaná využívala databázu klientov a účtovné programy nainštalované žalobcom v počítači, ktorý si následne od žalobcu kúpila,

teda obchodné tajomstvo žalobcu jej bolo zverené, alebo sprístupnené, a to najprv na základe pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom a potom na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení.

Žalobca tvrdil, že od svojich klientov, nachádzajúcich sa vo vyššie uvedenej databáze sa dozvedel, že žalovaná využívala údaje z tejto databázy vo svoj prospech a v rozpore so záujmami žalobcu ako zastúpeného, keď naďalej oslovovala klientov žalobcu z databázy. Súd na základe návrhu žalobcu vykonal v tomto smere rozsiahle dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, výsluchmi svedkov, ako aj listinnými dôkazmi. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná po 01.03.2006 oslovovala klientov žalobcu a ponúkala im tovar predávaný žalobcom, mal súd preukázané z e-mailovej komunikácie žalovanej s podnikateľom W. P. a z výsluchu svedka C. I., BEPA - Reklamná agentúra v Nitre. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj ohľadne činnosti žalovanej v súvislosti s obchodnou činnosťou spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica prostredníctvom pracovníčky K. J., a mal preukázané, že po ukončení obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovanou došlo k odpredaju zásob, ktoré zostali v pobočke žalobcu v Ilave spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., ktorá si v týchto priestoroch otvorila svoju pobočku. Súd prvého stupňa nemal preukázané, že žalovaná sprístupnila databázu klientov aj spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., resp. K. J. tak, ako to tvrdil žalobca, aj keď vykonaným dokazovaním sa nepodarilo objasniť skutočnosť, odkiaľ mala K. J. pri zasielaní e-mailov a oslovovaní klientov hneď po nástupe do pobočky v Ilave, t.j. 01.03.2006 vedomosť o tom, aký materiál klienti žalobcu kupovali, keď v ňou odosielaných e-mailoch sa nachádza najmä tovar, ktorý títo konkrétni zákazníci žalobcu odoberali od žalobcu. Nakoľko však súd nemal túto skutočnosť jednoznačne preukázanú, a to ani na základe nepriamych dôkazov, nezobral ju do úvahy pri rozhodovaní o nároku žalobcu. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že až dňa 07.03.2006 boli z počítača žalovanej odstránené všetky údaje, ktoré súviseli s firmou žalobcu, vrátane databázy klientov, cenníkov a vecí obchodného charakteru, týkajúcich sa žalobcu. Údaje tvoriace obchodné tajomstvo žalobcu boli teda vymazané z počítača žalovanej bežným spôsobom dňa 07.03.2006, pričom súd tiež uviedol, že pomocou rôznych špeciálnych softvérov je možné zmazané súbory obnoviť aj po dlhšej dobe, ako aj to, že žalovaná si do ich výmazu mohla vyhotoviť kópie týchto súborov, táto skutočnosť sa však nedá dokázať. Svedok O. uviedol, že v súvislosti s odstraňovaním údajov z počítača žalovanej dňa 07.03.2006 zistil, že boli vytvorené cesty k exportným súborom dát do nejakého iného súboru, a to predovšetkým z účtovnej databázy, kde sa nachádzajú fakturačné a kontaktné údaje na jednotlivých klientov žalobcu, pričom tieto boli vytvorené po zániku spolupráce medzi účastníkmi konania. Súd výsluchom žalovanej zisťoval, akým spôsobom zabezpečila ochranu databázy žalobcu v počítači, ktorý následne prenajala spoločnosť ALFA Reklama s.r.o., pričom žalovaná, ktorá najprv tvrdila, že si nepamätá, čo bolo zaheslované, a čo žalobcom zaheslované nebolo, po pripomenutí hesla žalobcom potvrdila, že sa jedná o heslo k určitému účtovnému programu a vyslovila pochybnosti o tom, že uvedené heslo patrilo pre operačný systém Windows. Tvrdila, že po ukončení spolupráce so žalobcom heslo nikomu neposkytla, pričom údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti v počítači, ktorý následne prenajala spoločnosti ALFA Reklama s.r.o. neheslovala, a v prípade neposkytnutia hesla žalovanou sa tretia osoba nemohla dostať do účtovných programov, ktoré boli žalobcom odstránené dňa 07.03.2006.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva nie je potrebné preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, ani odplatnosť či neodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca ani znalosť osoby o protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osoby. Rozhodujúci je objektívny výsledok, a to porušenie obchodného tajomstva.

Súd prvého stupňa mal za to, že žalovaná po 01.03.2006 mala zabezpečiť ochranu údajov žalobcu, obsiahnutých v databázach nainštalovaných v počítači žalovanej a neumožniť k nim prístup tretej osobe (spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., ktorej spoločnosti žalovaná prenajala aj počítač v zmysle nájomnej zmluvy). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k výmazu údajov žalobcu z predmetného počítača došlo až dňom 07.03.2006, pričom žalovaná súdu hodnoverným spôsobom nepreukázala, akým spôsobom tretej osobe po dátume 01.03.2006 zamedzila prístup k údajom žalobcu v počítači, čím ohrozila obchodné tajomstvo žalobcu, a to aj vzhľadom na povinnosti, ktoré sa zaviazala plniť aj po ukončení spolupráce so žalobcom v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nezabezpečením týchto informácií v počítači žalovanej, umožnila žalovaná prístup tretej osoby k údajom, tvoriacim obchodné tajomstvo žalobcu, ktoré údaje pravdepodobne aj spoločnosť ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica využila (vzhľadom na obsah e-mailovej korešpondencie zasielanej touto spoločnosťou z e-mailovej schránky žalovanej klientom žalobcu hneď v prvých dňoch po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovanou a v prvých dňoch nástupu spoločnosti ALFA Reklama s.r.o. do bývalých priestorov žalobcu). Súd prvého stupňa mal preto za to, že bola naplnená skutková podstata nekalej súťaže podľa § 51 Obch. zákonníka, na základe čoho osoby, práva ktorých boli nekalou súťažou porušené, alebo ohrozené, môžu sa domáhať, aby sa rušiteľ zdržal tohto konania a odstránil závadný stav, môžu tiež požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a aj vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobca si v tomto konaní z dôvodu nekalosúťažného konania žalovanej uplatnil nárok vo výške 7.653,53 Eur najprv ako nárok na náhradu škody, ktorý v priebehu konania podaním zo dňa 23.11.2009 doplnil tak že si túto sumu uplatňoval aj z titulu primeraného zadosťučinenia. Výšku svojho nároku odvodzoval od enormného poklesu obratu a tržieb sa obdobie po 01.03.2006 do konca roku 2006, oproti rovnakému obdobiu v roku 2005. Z tabuliek predložených žalobcom vyplýva pokles fakturácie od 01.03.2006 u tých istých zákazníkov o 758 faktúr, oproti fakturovaniu v roku 2005, kedy títo zákazníci prestali úplne nakupovať po 01.03.2006, čo je pokles o 73% a celkový pokles fakturácie, kde žalobca započítal aj zákazníkov, ktorí znížili rozsah nákupov u žalobcu, bol vyše 90%; táto suma predstavuje rádovo niekoľko miliónov Sk. Žalobca však vychádzal zo sumy 250.00,- Sk, ktorá bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v zmluve o obchodnom zastúpení ako zmluvná pokuta s tým, že táto podľa neho zodpovedá primeranému zadosťučineniu za porušenie povinností žalovanou, a od tejto sumy odpočítal nárok žalovanej na úhradu odmeny zo zmluvy o obchodnom zastúpení vo výške 19.249,50 Eur, výsledkom čoho je suma 230.570,50,- Sk (7.653,53 Eur).

Súd prvého stupňa vzhľadom na zistené skutočnosti, na základe ktorých mal preukázané nekalosúťažné konanie žalovanej mal za to, že uplatňovaný nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 7.653,53 Eur je primeraný, a preto tento nárok žalobcovi priznal. Nakoľko žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie žalovanej sumy aj titulom náhrady škody a aj titulom nároku na primerané zadosťučinenie, pričom ponechal na úvahe súdu, ktorý právny prostriedok žalobcovi prizná, súd vzhľadom na jednoduchšie preukazovanie výšky ujmy žalobcu rozhodol o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi predmetnú istinu z titulu primeraného zadosťučinenia. K nekalosúťažnému konaniu došlo konaním žalovanej po 01.03.2006, a v súlade s § 397 a § 393 ods. 1 § 398 Obch. zákonníka, by premlčacia lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula dňom 01.03.2010. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody priamo v žalobe podanej na súd dňa 05.06.2006, a nárok na primerané zadosťučinenie v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.11.2009, teda počas plynutia premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa preto k námietkam žalovanej ohľadne premlčania nároku žalobcu neprihliadol.

Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že vzhľadom na zmluvný vzťah so žalobcom sa nemohla dopustiť nekalosúťažného konania, súd prvého stupňa poukázal na to, že od 01.01.2006 bola žalovaná podnikateľkou aj v predmete činnosti, reklamná, propagačná a inzertná činnosť, pričom činnosť v oblasti reklamy vykonávala od 01.01.2006 do 28.02.2006 v prospech žalobcu. V prípade konkurenčného konania žalovanej počas zmluvného vzťahu od 01.01.2006 do 28.02.2006 by prichádzala do úvahy aplikácia ustanovení , ktorý upravuje obchodné zastúpenie, a po 01.03.2006 žalovaná v zmysle živnostenského oprávnenia bola oprávnená vykonávať činnosť v oblasti reklamy, teda v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech. V súťažnom vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami alebo službami, ale aj súťažitelia s rozdielnymi výrobkami a službami. Žalovaná sama na súde uviedla, že po 01.03.2006 vykonávala určité činnosti v oblasti reklamy, aj keď sa týkali výroby reklamy pre spoločnosť ALFA Reklama s.r.o., ktorá v období nekalosúťažného konania žalovanej bola konkurenčnou firmou spoločnosti žalobcu.

Žalobca tiež žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 13% úroku z omeškania od 23.05.2006, súd však vzhľadom k tomu, že žalobca si úroky z omeškania uplatnil až podaním doručeným na súd dňa 04.11.2011 a nie v podanej žalobe, pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania, vychádzal z

ustanovenia § 397 Obch. zákonníka a priznal žalobcovi nárok na 13% úrok z omeškania z priznanej istiny len od 04.11.2007 až do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia. V zmysle súd tiež zaviazal žalovanú nahradiť trovy štátu vo výške 71,60 Eur, ktoré boli štátom uhradené v súvislosti s dokazovaním a výsluchom svedkov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

Žalovaná namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila tiež, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v zmysle § 157 ods. 2 riadne nezdôvodnil, čím podľa nej porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa žalovanej nedostatočné a ťažko preskúmateľné.

Žalovaná namietala, že aplikácia autorského zákona () v súvislosti s právnou ochranou žalobcu, ako zhotoviteľa databázy nemôže prichádzať do úvahy, nakoľko zhotoviteľom podľa autorského zákona môže byť len občan a nie právnická osoba. Žalovaná tiež nesúhlasí so záverom súdu v tom, že na základe pracovnej zmluvy mala uzavretú konkurenčnú doložku, nakoľko z právneho hľadiska konkurenčná doložka ako osobitný, zabezpečovací právny prostriedok zamestnávateľa podľa nie je možný, a právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdal svojho práva je podľa neplatný.

Za neplatné považuje žalovaná aj dojednania v Zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa 01.01.2006, pokiaľ žalovanej zakazujú po dobu troch rokov po skončení obchodného zastúpenia vykonávať určitú činnosť, nakoľko dojednania o trojročnej lehote odporujú § 672a ods. 1 Obch. zákonníka.

Žalovaná tiež tvrdila, že ona spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica nesprístupnila databázu. Žalobca, keď odpredal zásoby spoločnosti ALFA Reklama s.r.o. vedel, že táto spoločnosť bude pokračovať v Ilave v jeho činnosti, a ak mal záujem databázu zlikvidovať, mal ju zlikvidovať ku dňu 28.02.2006, kedy skončilo obchodné zastúpenie.

Žalovaná nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi priznal uplatňovaný nárok z titulu primeraného zadosťučinenia s tým, že sa nebude zaoberať otázkou uplatnenia náhrady škody, a poukázala na to, že žalobca si uplatňoval náhradu škody, ktorú však nepreukázal a limitoval ju na dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú však súd vyhlásil za neplatnú. Podľa žalovanej mala byť škoda preukázaná, čo do základu a výšky, žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a preto by mal byť jeho nárok zamietnutý. Pokiaľ teda súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu z titulu primeraného zadosťučinenia, rozhodol tak podľa žalovanej v rozpore s , v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, len ak mohlo konanie začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Žalovaná ďalej poukazovala na Obch. zákonníka, ktoré ustanovenie je generálnou klauzulou nekalej súťaže a vymedzuje pojmové znaky každého nekalosúťažného konania, ktoré musia byť naplnené v každom prípade osobitnej skutkovej podstaty, teda aj porušenia obchodného tajomstva ( Obch. zákonníka). Podmienky generálnej klauzuly nekalosúťažného konania v zmysle Obch. zákonníka majú byť splnené kumulatívne, čo však v prípade účastníkov konania podľa žalovanej splnené nie je, nakoľko účastníci sporu nie sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu v hospodárskej súťaži už len vzhľadom na predmet činnosti, ktorý majú v obchodnom a živnostenskom registri. Postavenie účastníkov konania je na trhu rozdielne, nie je medzi nimi vzájomný súťažný vzťah, a preto podľa žalovanej chýba jeden z predpokladov na vymedzenie nekalosúťažného konania. Žalovaná ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že v odôvodnení neuviedol, akými kritériami sa riadil pri stanovení výšky

nemajetkovej ujmy, a preto je jeho rozhodnutie v tomto smere tiež nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je podľa nej zrejmé, o aký konkrétne usvedčujúci dôkaz, a to najmä za stavu výpovede svedkyne J., súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie, keď svedka W. P. ani nevypočul a vychádza len z čestného vyhlásenia, pričom z výpovede svedkyne J. vyplynulo, že žiadnu databázu žalobcu neposkytla inej osobe ani spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica.

Žalovaná rozhodne nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že porušila § 657 Obch. zákonníka, ako obchodná zástupkyňa, pretože pokiaľ ide o obchodného partnera W. P., nekonala v rozpore so záujmami žalobcu, ale kontakt na menovaného vykonala ešte v prospech žalobcu, keď odpovedala na jeho e-mailový dopis. Poukazovala ďalej na to, že aj sám súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemal preukázané, že žalovaná sprístupnila databázu klientov žalobcu spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., Považská Bystrica, resp. jej pracovníčke K. J., s čím žalovaná súhlasí. Pokiaľ teda súd prvého stupňa komunikáciu s W. P. vyhodnotil mylne, nesúhlasí žalovaná s jeho postupom v tom, že sa rozhodol bližšie nezaoberať výsluchmi ostatných svedkov a vyhodnotením ich svedeckej výpovede. Práve tento postup súdu prvého stupňa považuje žalovaná za porušenie práva na riadny proces a odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom, nakoľko bez riadneho odôvodnenia nevie ako sa brániť proti záverom súdu prvého stupňa. Žalovaná tvrdil, že väčšina svedkov, vypočutých pred súdom potvrdila obranu žalovanej. Výpoveď svedka C. I. - BEPA - Reklamná agentúra Nitra, považuje žalovaná za výpoveď účelovú, nakoľko na čestnom prehlásení uviedol osah, slová a aj jazykové výrazy totožné s prehlásením ďalších subjektov a svedok vypovedal, že mu to pripravil jeho právnik. Poukázala tiež na to, že C. I. v čestnom vyhlásení uviedol, že na vedomosť o tom, že prebieha tento spor, svoju svedeckú výpoveď však oprel len o telefonickú a e-mailovú komunikáciu, a uviedol, že žalovaná sa mu pri telefonickom kontakte mala prezentovať ako obchodný zástupca spoločnosti ALFA Reklama s.r.o. a mala mu ponúkať materiály, ktoré predtým objednávala od žalobcu, a keď žalovaná toto poprela ako vymyslené, svedok nepredložil iný dôkaz. Žalovaná preto uviedla, že podľa nej čestné vyhlásenia spoločnosti TRIKA s.r.o. Sliač, FORSAN s.r.o. Trenčín, a aj BEPA - Reklamná agentúra C. I., ktoré sú totožné, vyhotovovala jedna osoba, čo mohol zabezpečiť len žalobca, ktorý vedel o čísle súdneho konania. Žalovaná tvrdil, že nesprostredkovala s C. I. obchod pre žiadny subjekt po dátume 01.03.2006 a menovaný obchodoval mimo žalovanej.

Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ ide o zmluvný vzťah so žalobcom, tento bol problematický, keď žalobca žalovanej v januári 2006 predkladal zmluvu nevyváženú s pokutami a podľa žalovanej s nezmyselnými požiadavkami z jeho strany, a keď napokon žalovaná nechcela zmluvu podpísať, žalobca ju presvedčil aby ju podpísala len na jeden mesiac v súvislosti s vyskladnením tovaru žalobcu z priestorov bývalej pobočky žalobcu v Ilave. Napokon materiál, ktorý sa nachádzal v priestoroch tejto pobočky odkúpila firma ALFA Reklama s.r.o., s ktorou podľa žalovanej mal spolupracovať aj žalobca. Žalovaná tiež nesúhlasí s výpočtami obratov a údajnom poklese ziskov, preukazovaných žalobcom v spore v roku 2006, keď žalobca si bol dobre vedomý, že sám predáva veľa tovaru firme, ktorá ho bude ďalej predávať, čím dobrovoľne vytvoril miesto pre vlastnú konkurenciu, a napokon za to žaluje žalovanú. Žalobca sám zatvoril Ilavskú pobočku, čo logicky znamenalo zmenšenie obratu aj zisku, za čo žalovaná nezodpovedá.

Namietala, že podľa dohody s konateľkou žalobcu mala si táto údajne z počítača prísť odstrániť databázu už koncom februára, napokon k tomu došlo až 07.03.2006, keď prišla spolu s C. O. a zmazala s jeho pomocou všetko, čo bolo v počítači, ktorý už v tom čase patril žalovanej. Namietala tiež, že pri odovzdávaní vecí patriacich žalobcovi zo skladov, nevznikol jediný problém, žalovanej nebolo oznámené, že by C. O. našiel nejaké exporty databáz z počítača tak, ako to neskôr tvrdil na súde, nevznikol žiaden problém a nič sa ani neriešilo. Žalovaná tvrdila, že ona žiadne súbory z počítača neexportovala, výpoveď svedka O. považuje za osočovanie a klamstvo. Žalovaná rozhodne namieta, že by ukradla nejaké databázy, resp. že by databázy posunula nejakej inej firme, či už ALFA Reklama s.r.o., alebo inej, ani databázy žalobcu nezneužila vo svoj ani iný prospech. Žalovaná nemôže byť zodpovedná za to, že konateľka žalobcu I. mala prísť údaje z počítača vymazať do konca februára, urobila tak však až 7. marca, čo nebolo vinou žalovanej.

Pokiaľ aj žalobca mal v počítači patriacom žalovanej vytvorenú nejakú databázu, žalovaná ju nezneužila a neposkytla ju inej osobe, a ani sa sama na nej neobohatila, nikoho žiadnym spôsobom z tejto databázy

neoslovovala. Tvrdila, že aj zo svedeckej výpovede K. J. je zrejmé, že pri otvorení predajne ALFA Reklama s.r.o. oslovovala všetkých, ktorých našla v Zlatých stránkach aj v zozname spoločnosti ALFA Reklama s.r.o., pričom menovaná už pred touto prácou pracovala v reklamnej firme v Bratislave a odtiaľ poznala viaceré firmy, či už z Bratislavy, alebo aj z celého Slovenska. Tvrdila, že každá firma má svoje databázy a všetky firmy nakupujú u viacerých dodávateľov, takže žiadna firma sa nedá pomenovať že patrí k niekomu a že u niekoho iného nemôže nakupovať. Pokiaľ aj žalovaná mala v počítači akékoľvek údaje, nie je to dôkazom o tom, že ich nejakým spôsobom zneužila, nie si je vedomá takej svojej činnosti.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním zo dňa 08.08.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože tento je podľa neho vecne správny.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací vec prejednal podľa a bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa a bolo miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu primeraného zadosťučinenia pre nekalosúťažné konania žalovanej, spočívajúce v porušení obchodného tajomstva. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol v tomto prípade v rozpore s a neprekročil nárok žalobcu. Žalobca si žalobou, podanou na súd prvého stupňa dňa 15.06.2004 uplatnil právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom nároku na náhradu škody, spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovanej, a počas konania podaním zo dňa 10.11.2009 (doručené súdu prvého stupňa dňa 23.11.2009) podrobnejšie právne zdôvodnil svoj nárok z titulu nekalosúťažného konania žalovanej s tým, že žalovanú sumu okrem nároku na náhradu škody žiadal priznať aj titulom primeraného zadosťučinenia v peňažnom vyjadrení, a to na základe rovnakých skutkových okolností, ako ich uviedol v žalobe.

Nakoľko súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody za porušenie povinnosti žalovanej zo zmluvy o obchodnom zastúpení ( v spojitosti s a nasl. ), odvolací súd sa nezaoberal námietkami žalovanej, týkajúcich sa platnosti jednotlivých ustanovení zmluvy o obchodnom zastúpení a ich porušenia zo strany žalovanej. Súhlasí však so záverom súdu prvého stupňa v tom, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná porušila svoje povinnosti dohodnuté v článku II., bod j) a n) Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 01.01.2006, uzavretej medzi žalobcom ako zastúpeným a žalovanou ako obchodným zástupcom, v ktorých sa zaviazala zachovávať mlčanlivosť o údajoch o obchodnej činnosti žalobcu po dobu troch rokov od skončenia obchodného zastúpenia, resp. neinformovať bez súhlasu žalobcu o údajoch, týkajúcich sa činnosti žalovanej pre žalobcu po ukončení obchodného zastúpenia.

Súd prvého stupňa pri zdôvodňovaní svojho rozsudku nevychádzal z Autorského zákona, ani zo , odvolací súd preto nemá dôvod zaoberať sa námietkami žalovanej v tomto smere.

Podľa § 44 ods. 1 Obch. zák., nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa § 44 ods. 2 Obch. zák., nekalou súťažou podľa ods. 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušovanie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Podľa § 51 Obch. zák., porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo (§ 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:

a) Tým, že sa mu tajomstvo zverilo, alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov), na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi, alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,

b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

Podľa § 17 Obch. zák., predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej, alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Podľa § 53 Obch. zák., osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa ohľadne toho, že databáza klientov vytvorená žalobcom a obsiahnutá v účtovných aj iných programoch, nainštalovaných žalobcom pre žalovanú v počítači, spĺňa podmienky obchodného tajomstva žalobcu v zmysle § 17 Obch. zákonníka, ktorý vymedzuje obchodné tajomstvo ako nehmotný statok, ktorý prináleží k podniku a je predmetom práva podnikateľa, proti porušeniu alebo ohrozeniu, ktorého prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje ( ).

Správny je aj záver súdu prvého stupňa, že k porušeniu obchodného tajomstva žalobcu zo strany žalovanej došlo v hospodárskej súťaži, a to v období po ukončení Zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, ktorá bola ukončená k 28.02.2006. Pod pojmom hospodárska súťaž sa rozumie podnikanie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom dosiahnuť zisk, a teda predstihnúť iné subjekty, pričom v súťažnom vzťahu môžu byť nielen súťažitelia s podobnými výrobkami, alebo službami, ale aj s rozdielnymi výrobkami a službami. Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti jednotlivých subjektov, súčasťou tejto záruky však nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti, ale ani záruka, že podnikateľ bude mať vo svojej činnosti úspech. Hospodárska súťaž v trhovom hospodárstve je založená na voľnom vstupe na trh a na rovnosti pravidiel správania sa na tomto trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže, ktorí nesmú účasť na súťaži zneužívať (§ 41 Obch. zákonníka). Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konania (§ 42 a nasl. Obch. zákonníka), ktoré je zákonom zakázané (§ 44 a nasl. Obch. zákonníka). Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, žalovaná bola v zmysle živnostenského oprávnenia oprávnená vykonávať podnikateľské činnosti v oblasti reklamy, v zmysle platnej právnej úpravy bola preto tiež súťažiteľom v hospodárskej súťaži.

Nekalá súťaž je upravená v ako konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž

sa zakazuje. Ustanovenie § 44 ods. 1 Obch. zákonníka upravuje takzvanú generálnu klauzulu nekalej súťaže, čo je všeobecné ustanovenie, ktoré vymedzuje pojmové znaky každého nekalosúťažného konania. Na generálnu klauzulu nekalej súťaže nadväzuje ustanovenie § 44 ods. 2 v ktorom je obsiahnutý demonštratívny výpočet niektorých typických podstát konania nekalej súťaže (v písm. (g ods. 2 sa uvádza porušovanie obchodného tajomstva, podrobnejšia úprava ktorého je v § 51 zákona). Pokiaľ bude naplnená niektorá z osobitných skutkových podstát uvedených v § 44 ods. 2, bude mať protiprávne konanie zároveň aj znaky generálnej klauzuly (na druhej strane, pokiaľ dôjde ku konaniu, ktoré nenapĺňa znaky niektorej z osobitne upravených skutkových podstát, môže ísť napriek tomu o nekalú súťaž pokiaľ konanie obsahuje znaky všeobecnej skutkovej podstaty, obsiahnuté v § 44 ods. 1). Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že konaním žalovanej bola naplnená skutková podstata nekalej súťaže podľa § 51 Obch. zákonníka, ide o nekalú súťaž aj v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 44 ods. 1.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením a závermi súdu prvého stupňa v tom, že žalovaná tým, že nezabezpečila informácie o databáze žalobcu v počítači, umožnila prístup tretej osoby k údajom, tvoriacim obchodné tajomstvo žalobcu, ktoré údaje pravdepodobne aj spoločnosť ALFA Reklama, spol. s.r.o., Považská Bystrica (tretia osoba) využila. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil v tomto smere obsah e-mailovej korešpondencie, zasielanej touto spoločnosťou z e-mailovej schránky žalovanej klientom žalobcu hneď v prvých dňoch po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovanou a v prvých dňoch nástupu spoločnosti ALFA Reklama, spol. s.r.o. do bývalých priestorov žalobcu (po 28.02.2006). Súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď okrem iných dôkazov prihliadol k e-mailovej komunikácií žalovanej s podnikateľom W. P. a k svedeckému výsluchu podnikateľa C. I., BEPA - Reklamná agentúra v Nitre. K námietkam žalovanej v odvolaní uvádza, že nevidí pochybenie súdu prvého stupňa v tom, že sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal bližšie hodnotením výsluchov ostatných svedkov. Zo spisu je zrejmé, že niektoré zo svedeckých výpovedí síce nepreukazovali tvrdenia žalobcu, ale na druhej strane ani nevyvracali skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa preukázané na základe iných dôkazov (e-mailová komunikácia žalovanej s W. P., výpoveď C. I., BEPA - Reklamná agentúra v Nitre). Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď ostatné svedecké výpovede v odôvodnení svojho rozhodnutia spomínal, napokon ich však nevyhodnotil. Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že z výpovedí ostatných svedkov nemal preukázané, že ich kontaktovala práve žalovaná, resp. sa nevedeli vyjadriť k osobe, ktorá ich s ponukami výrobkov kontaktovala, nevyvracia, ale ani nespochybňuje to skutočnosti, zistené dokazovaním, a to aj z korešpondencia s W. P. a zo svedeckého výsluchu svedka I., ktoré dokazovanie sa týkalo skutočností, ku ktorým došlo v súvislosti s nimi osobne. Žalovaná skutočnosti, zistené uvedeným dokazovaním tiež nevyvrátila, iba tvrdila, že klamú.

Žalovaná v konaní na súde prvého stupňa nepreukázala, že informácie o databáze žalobcu v počítači zabezpečila pred prístupom tretej osoby. Pokiaľ skutočne boli už pred ukončením spolupráce medzi účastníkmi konania problémy, ako to uvádza žalovaná aj v odvolaní, žalovaná, a to aj vzhľadom na záväzky, ktoré pre ňu vyplývali zo zmluvy o obchodnom zastúpení (okrem povinnosti zachovávať mlčanlivosť, resp. neinformovať, aj záväzok vrátiť do 10 dní po ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení všetky podklady žalobcovi), sama vo vlastnom záujme mohla zabezpečiť, aby tretie osoby nemali prístup k údajom o databáze žalobcu, pokiaľ tieto neboli odovzdané žalobcovi, resp. neboli z jeho strany z počítača odstránené. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by bola za účelom zabezpečenia týchto údajov podnikla nejaké konkrétne opatrenia.

Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva nie je potrebné preukazovať úmysel žalovanej, ani zavinenie z jej strany, ani vedomosť o protiprávnosti konania, rozhodujúci je objektívny výsledok, a to samotné porušenie obchodného tajomstva. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa v tom, že zo strany žalovanej k porušeniu obchodného tajomstva žalobcu došlo, keď nezabezpečením informácií o databáze žalobcu v počítači umožnila prístup tretej osoby k tejto databáze, čo bolo preukázané ponukami zo strany tejto tretej osoby (ALFA Reklama, spol. s.r.o.) na predaj výrobkov klientom žalobcu.

Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravosti týchto dôkazov, nepredpokladá, že by sa svedkovia ako C. I., alebo C. O. vedome dopustili trestného činu krivej výpovede. Na druhej strane žalovaná, ako

účastníčka konania môže v podstate beztrestne tvrdiť, že svedecká výpovede, alebo čestné prehlásenia sú nepravdivé. Je na súde, aby vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil správne a dostatočne.

Odvolací súd preto nesúhlasí ani s námietkami žalovanej v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnené.

Odvolací súd považuje za dostatočné aj odôvodnenie súdu prvého stupňa pri zdôvodnení výšky primeraného zadosťučinenia, priznaného žalobcovi v sume 7.653,53 Eur, a to bez ohľadu na to, že žalobca pri určovaní tejto výšky vychádzal zo sumy zmluvnej pokuty, dohodnutej medzi účastníkmi konania v Zmluve o obchodnom zastúpení. V oblasti nekalej súťaže je niekedy ťažké zistiť, aká je skutočná ujma, ktorá poškodenému vznikla, a práve preto primerané zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch môže byť pre poškodeného satisfakciou za stav, ku ktorému došlo. Zatiaľ čo pri priznaní nároku na náhradu škody, priznaná náhrada škody odškodňuje v podstate všetku spôsobenú škodu, poskytnuté zadosťučinenie v peniazoch bude spôsobenú ujmu nahrádzať vždy iba primerane. Posudzuje sa pritom primeranosť zadosťučinenia z pohľadu poškodeného, prípadné dopady na ekonomickú, resp. finančnú situáciu osoby rušiteľa nie sú právne relevantné. Po zhodnotení všetkých známych okolností prípadu, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý titulom primeraného zadosťučinenia zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 7.653,53 Eur, vrátane úrokov z omeškania.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi prisúdená náhrada trov konania vo výške 293,96 Eur predstavuje odmenu za zastupovanie právnym zástupcom, ktorá bola určená v zmysle Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 237,34 Eur, plus režijný paušál vo výške 7,63 Eur, spolu za úkon 244,97 Eur, čo po zvýšení o 20% DPH (48,99 Eur) predstavuje sumu 293,96 Eur. Podľa je žalovaná žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinná uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.