Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_49C-59-2023.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/59/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: F.. N. Y. H.. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.G. XXX/XX, XXX XX W. proti odporcovi B. P. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX W. o nariadenie neodkladného opatrenia takto,
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude odporca predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch.
II. Súd u k l a d á odporcovi, aby nekontaktoval navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ako aj ani inými prostriedkami.
III. Súd navrhovateľke priznáva proti odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.07.2023 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal odporcovi vstupovať do bezprostrednej blízkosti žalobkyne v mieste jej bydliska alebo na miestach kde sa zdržiava na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a taktiež nekontaktovať navrhovateľku písomne, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
2. V podanom návrhu navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa spoznala v roku 2010. Spoločne a partnerské spolužitie začali tak, že navrhovateľka do Egypta chodila priemerne raz do mesiaca. Rok po zoznámení sa narodila ich spoločná dcéra M.. Keď mala maloletá dva mesiace presťahovali sa do Egypta. Zo začiatku bolo všetko v partnerskom vzťahu v poriadku. Keď mala maloletá dva roky, situácia sa v rodine, ako aj v ich partnerskom vzťahu začala zhoršovať. Odporca stratil prácu a začal užívať hašiš. Pod vplyvom omamných látok sa odporcove správanie rázne zmenilo, začal byť voči navrhovateľke agresívny, často ani nebýval doma, pričom nebol zamestnaný, nemal žiadne peniaze, tieto pýtal od navrhovateľky. Odporcova agresivita sa stupňovala a ich spolužitie sprevádzali čoraz častejšie. Maloletá bola zakaždým prítomná pri hádke, či odporcovom agresívnom správaní, čo nepriaznivo vplývalo na jej psychický vývin. Z dôvodu najlepšieho záujmu maloletej dcéry (ako aj z vlastnej obavy o život) sa navrhovateľka rozhodla z Egypta utiecť spolu s maloletou dcérou späť na Slovensko. Po príchode na územie Slovenska podala navrhovateľka na príslušný súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej M.. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX, zo dňa 21.01.2016 zveril maloletú M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 50,- EUR mesačne. Styk otca s maloletou ostal neupravený. V priebehu vyššie spomenutého konania začala navrhovateľka s odporcom opäť komunikovať. Vnímajúc skutočnosť, že je stále otcom maloletej M. mu navrhovateľka umožnila kontakt s
maloletou prostredníctvom Skype. Takto spolu komunikovali istú dobu, počas ktorej sa jej odporca zdal zmenený. Začal pracovať a prestal užívať drogy (čo na ňom aj bolo vidieť). V máji 2015 sa navrhovateľka rozhodla, že spolu s maloletou opäť odídu na dva týždne do Egypta, kde zostali spoločne žiť až do roku 2018. S odporcom sa rozhodli zosobášiť pričom manželstvo uzavreli v Káhire dňa 26.06.2018. Zo začiatku bolo spolužitie na Slovensku v úplnom poriadku. Odporca si našiel prácu. S príchodom pandémie COVID-19 sa všetko začalo zhoršovať. Odporca prišiel o prácu, začal byť nervózny a znova agresívny a zo dňa na deň chcel odísť naspäť do Egypta. Keď to pandemická situácia dovolila, odporca pendloval medzi Slovenskom a Egyptom. Z Egypta sa vždy vrátil s abstinenčnými príznakmi, nakoľko tam znova užíval hašiš, s čím sa navrhovateľke priznal. Od roku 2022 začal odporca užívať marihuanu aj na Slovensku, čo podporovalo jeho agresívne správanie. Keď nemal drogy, bol nervózny a tak začal piť ešte aj alkohol. V lete v roku 2022 sa odporca tak opil, že v domácnosti zo zlosti všetko rozhádzal, nadával navrhovateľke. Popritom rozhadzoval papiere a hodil svoj telefón o zem. Vyhrážal sa jej, že vezme dcéru, nútil ju, aby jemu ako aj maloletej zakúpila letenku, že on s ňou odíde do Egypta. Odporca sa neustále vyhrážal, že maloletú vezme do Egypta. Posledný krát sa odporca vrátil z Egypta dňa 18.04.2023 s hroznými abstinenčnými príznakmi. Súhlasil však s liečbou závislosti a spolu s navrhovateľkou navštívil psychiatra, ktorý mu predpísal lieky, pričom sľuboval, že už sa chce zmeniť, nechce užívať drogy a prosil navrhovateľku o pomoc. Navrhovateľka sa snažila nájsť odporcovi arabsky alebo aspoň anglicky hovoriaceho terapeuta, čo však nakoniec odporca zrušil a po dvoch týždňoch prestal užívať predpísané lieky a následne sa opäť vrátil k užívaniu návykových látok. Odporca bol znova agresívny voči navrhovateľke ako aj voči maloletej dcére. Osočoval ich rôznymi vulgarizmami, kolísali mu emócie, menili sa mu z ničoho nič nálady. Posledný incident, ktorý prinútil navrhovateľku podať tento návrh sa stal dňa 21.07.2023. V tento deň spolu ako rodina (navrhovateľka, odporca a maloletá dcéra) spolu s krstnou matkou išli na dedinské slávnosti. Odporca však ešte pred tým, ako prišli na slávnosti išiel sám do krčmy, kde požil alkoholické nápoje. Keď sa k nim znova pripojil, bolo vidieť, že už má vypité a začal byť agresívny aj na svoje okolie. Odporca sa však doma znova vytočil, začal zvyšovať hlas, vyhrážal sa im, že ich obe zabije a je mu jedno, či pôjde do väzenia. Začal so všetkým trieskať a búchal do dverí. Maloletá M. od strachu plakala v obývačke tak, že sa až nevedela nadýchnuť. Navrhovateľ neustále kričal, že majú zavolať políciu, a ak ju nezavolajú, pôjde von a niečo spraví, aby zavolal políciu niekto iný. V tom momente sa navrhovateľka bála zavolať o pomoc, pretože mala strach, že reálnym konaním (teda že zavolám políciu) v manželovi vzbudí ešte väčšiu agresivitu. Vyhrážal sa jej, že jej môže kedykoľvek dať tabletku, aby na 24 hodín zaspala a unesie jej dcéru. Z dôvodu strachu o vlastný život a o život maloletej M., navrhovateľka vzala z domu základné veci, pasy a odišla ku svojej krstnej mame. Odporca ju ráno kontaktoval, pričom incident zo dňa 21.07.2023 len zľahčoval. Odporca jej písal správy cez messanger, v ktorých sa jej vyhrážal, že jej podpáli všetky papiere v dome, obviňoval ju, že mu zobrala 30 000 EUR (ktoré samozrejme nemal) tvrdil, že je jej vina, že ho vyhodili z práce.
3. Voči odporcovi sa začalo trestné stíhanie pre prečin "nebezpečné vyhrážanie" podľa ust. § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom bol zadržaný a obmedzený na osobnej slobode. Následne bol odporca vykázaný na dobu 14 dní zo spoločného obydlia, ktoré je v rodinnom dome na ulici O. XXX/ XX, W..
4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 01.08.2023 súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia voči maloletej vylúčil na samostatné konanie.
5. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila rodný list maloletej, sobášny list účastníkov konania, Uznesenie ORPZ v Senci, Obvodného oddelenia Policajného zboru ČVS: E.-XXX/SC-X.-XXXX zo dňa 22.07.2023, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.07.2023, Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2016, Úradný záznam spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok dňa 28.07.2023.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP. prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. K návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza súd nasledovné:
18. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách predbežných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
19. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
20. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáva, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g) a h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. l CSP sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
23. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu ,ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne.
24. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
25. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
26. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd vzhliadol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.
27. Súd nevyhovel návrhu v časti uloženia povinnosti odporcovi nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť 100 metrov, pretože má za to, že vzdialenosť 10 metrov je postačujúca na to, aby nedošlo k ohrozeniu telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal voči odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 334 C.s.p..