Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-187-2013.pdf
PDF · 97.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľa: F. Č. B. - Q. F., IČO: XX XXX XXX, V. Z. Č.. X, B., zastúpený: LEGAL CARTEL s. r. o., IČO: 36 677 175, Ľubinská ul. č. 18, Bratislava, proti odporcovi: F. Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R.. Č.. X, B., o zaplatenie istiny 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. januára 2013, č. k. 42C/115/2012-96, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu istinu 93,- eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 13.08.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 2 písm. am) zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 2 písm. k), § 43 ods. 1, 4, 5, § 141 ods. 5 písm. b), zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3d ods. 3, § 3d ods. 5 písm. d), § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 1a ods. 2, § 2 ods. 2, § 6 ods. 2, § 2 ods. 1, 4 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovateľ ako správca cesty, z ktorej bolo odstránené vozidlo odporcu je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie v danom spore, avšak nakoľko pri odstránení vozidla odporcu nebol dodržaný postup v súlade s ust. § 43 zák. č. 8/2009 Z. z., keď o odstránení vozidla nerozhodol správca cesty, ale príslušník mestskej polície, pohľadávka uplatnená v konaní na náhradu nákladov spojených s odstránením vozidla nemá zákonný podklad. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že ust. § 43 zák. č. 8/2009 Z. z. je normou verejného práva, ktorá podľa svojho výslovného znenia neumožňuje správcovi cesty preniesť zmluvou oprávnenie k fyzickému odstráneniu vozidla na inú osobu a z dôvodu, že ide o verejnoprávny charakter normy, pri jej aplikácii vznikajú medzi správcom cesty a prevádzkovateľmi motorových vozidiel verejnoprávne vzťahy a nie vzťahy spadajúce do súkromného práva a preto odtiahnutie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie správcu cesty podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Poukázal na skutočnosť, že správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výkon tejto moci. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu žiadne jeho trovy nevplývali.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov celého konania. Poukázal na skutočnosť, že výkonom správy sa rozumie zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a použitím logického výkladu ust. § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a § 43 ods. 4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. je nutné prijať záver, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu, v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky a jeho hlavným účelom je, aby bolo vozidlo odstránené z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov. Uviedol, že účelom tejto úpravy je zabezpečenie existencie účinného prostriedku na zabezpečenie bezpečnej cestnej premávky, ergo „výkon správy“ a priamym dôsledkom prísne formalistického a gramatického výkladu je ochromenie hlavného účelu týchto zákonných ustanovení. Navrhovateľ poukázal na to, že zákonodarca nechcel predmetným zákonným ustanovením prikázať obciam, aby zakladali špecializované právnické osoby, ale im prikázať, aby bolo entitami, ktoré dohliadajú a starajú sa o to, aby bola cestná premávka bezpečná a plynulá a aby za zabezpečenie tejto úlohy prebrali zodpovednosť priamo zo zákona. Vytkol prvostupňovému súdu ignoráciu skutočnosti, že bol porušený zákon, že bola ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, keď v odôvodení svojho rozhodnutia tvrdí, že zákon porušený bol, bola ohrozená plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, avšak navrhovateľ nezaložil právnickú osobu a hoci existuje aj iný spôsob ako „vykonávať správu“ a „odstrániť vozidlo“, tento spôsob využitý byť nemôže. Uviedol, že súd prvého stupňa túto konštrukciu zdôvodňuje formalisticky a gramaticky odporujúc účelu zákona a pravidlám logiky. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že výkon správy „odstránenie vozidla odporcu“ bol zabezpečený navrhovateľom a nie obchodnou spoločnosťou C. K. T.. Q.. a do práv a povinností odporcu ako prevádzkovateľa motorového vozidla zasiahol navrhovateľ ako správca komunikácie a nie uvedená obchodná spoločnosť. Navrhovateľ uviedol, že jeho poverenie na zabezpečenie odstraňovania vozidiel zo dňa 20.10.2009 je platné a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, pričom oprávňuje príslušníka mestskej polície na rozhodovanie o odstraňovaní motorových vozidiel.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny a odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech.
Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí [§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla odporcu dňa 09.11.2006].
Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 Cestného zákona).
Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené (§ 3d ods. 5 písm. d/ Cestného zákona).
Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 Cestného zákona).
Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia (§ 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla odporcu dňa 28. 7. 2011).
Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky (§ 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z.).
Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty (§ 43 ods. 5 zák. č. 315/2009 Z.z.).
Z citovaných ustanovení Cestného zákona a zákona o premávke na pozemných komunikáciách je nepochybné, že správa verejných komunikácií patrí jednoznačne do oblasti správneho práva a rovnako, že správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu je tu orgánom verejnej správy.
Vyplýva z nich rovnako, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená, je v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone 8/2009 Z. z. (predtým zák. č. 315/1996 Z.z.) oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 5 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. (predtým ust. § 124 ods. 6 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z.), podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky a gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., tzn., že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.
Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.
Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom.
Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal.
Z ust. § 3d Cestného zákona a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., však nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty, s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej.
Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo 70/2003 uviedol, že odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona a pretože § 43 zákona o premávke na pozemných komunikáciách spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla), takéto opatrenie vzhľadom na povahu vzťahov, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.
Z Dodatku č. 3 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006 uzavretej medzi navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou C. K. T.. Q.., ako príkazníkom vyplýva (preambula), že navrhovateľ v roku 1992 zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu V., ktorej predmetom činnosti okrem iného bola aj správa a údržba miestnych komunikácií III. a IV. triedy v územnom obvode F. Č. B. - Q. F. a, že v tomto územnom obvode bolo dňa 28.07.2011 odporcovi odtiahnuté motorové vozidlo na základe Rozhodnutia o odstránení vozidla a že odstránenie (odtiahnutie) vykonala spoločnosť C. K. T.. Q.. Na základe zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby, uzavretou dňa 23.10.2006 medzi rozpočtovou organizáciou F. Č. B. - Q. F. V. B. - Q. F. a obchodnou spoločnosťou T. Q.. Q.. J.. H.., vykonávala obchodná spoločnosť T. Q.. Q. J.. H.. odstraňovanie motorových vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky a nakoľko uznesením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti B. - Q. F. č. XXX/XXXX zo dňa 04.11.2008 bola rozpočtová organizácia V. ku dňu 31.12.2008 zrušená, prešli všetky práva a povinnosti na F. Č. B. - Q. F. a obchodná spoločnosť T. Q.. Q. J.. H.. zmluvou o predaji časti podniku predala časť podniku, ktorého predmetom bol výkon odťahovej služby obchodnej spoločnosti C. K. T.. Q.., ktorá sa stala jej právnym nástupcom. V danej právnej veci je podstatná tá skutočnosť, že odťah vykonala spoločnosť C. K. T.. Q.. (nie F. Č. B. - Q. F.), ktorá uzavrela zmluvu č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby s rozpočtovou organizáciou V., pričom právomoc správcu komunikácie (t. j. ani rozhodovanie o odstránení vozidla, ani oprávnenie na jeho odstránenie), nie je možné zmluvou preniesť na tretí subjekt, v tomto prípade spoločnosť C. K. T.. Q.., a preto takúto zmluvu je potrebné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že vozidlo v danom prípade nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý na to bol oprávnený v zmysle § 43 ods. 1, 4 zák. č. 8/2009 Z. z. Z. z. v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona, uvedená spoločnosť vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom a preto nemá navrhovateľ právo požadovať od odporcu náhradu nákladov za tento úkon a v konaní nie je aktívne legitimovaný.
Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená ( 3d ods. 5 písm. c/ zák. č. 315/1996 Z.z.).
S poukazom na uvedené nebol správca komunikácie (V. B. - Q. F. ako právnická osoba zriadená obcou za účelom správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy) oprávnený zveriť správu pozemných komunikácií inému subjektu. Pokiaľ teda správca komunikácie zveril zmluvou výkon núteného odťahu obchodnej spoločnosti T. Q.. Q. J..H.., postupoval v rozpore so zákonom č. 135/1961 Zb., dôsledkom čoho je neplatnosť Zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka a následne na spoločnosť C. K. T.. Q.., ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Vzhľadom na okolnosť, že odťah bol vykonaný v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nemohla vzniknúť odporcovi povinnosť na náhradu nákladov takto neoprávnene vykonaného núteného odťahu a správcovi komunikácie nemohla na základe neplatnej zmluvy vzniknúť pohľadávka na zaplatenie náhrady nákladov tohto nezákonného odťahu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správnym, avšak jeho odôvodnenie správne nie je z dôvodov uvedených vyššie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.