Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Cob-7-2013.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/7/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Dopravný záchranný systém Prima TAXI, s.r.o., Tbiliská 2, 831 06 Bratislava, IČO: 35 933 186, právne zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Kamenár, Šafárikova 4931/24, 940 62 Nové Zámky, IČO: 44 925 972, právne zast.: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 2.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/138/2012-52 zo dňa 05.11.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/138/2012-52 zo dňa 05.11.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,--eur s 9% ročnými úrokmi z omeškania od 01.02.2012 do zaplatenia. V dôvodoch rozsudku poukázal na vykonané dokazovanie a po citovaní ustanovení § 269 ods. 2, § 302, § 544 ods. 1, 2, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zo zisteného skutkového aj právneho stavu vyvodil právny záver, podľa ktorého účastníci uzavreli zmluvu o spolupráci a partnerstve pri zabezpečení individuálnej prepravy cestujúcich ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom predmet svojich záväzkov určili dostatočne. Predmetná skutočnosť v konaní sporná nebola. Rovnako nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 14.12.2011 zmluvu vypovedal. V konaní súd riešil ako spornú skutočnosť, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných povinností v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol nárok na uplatnenú sankciu - písomne dohodnutú zmluvnú pokutu, a to podľa čl. XI. bol 2 zmluvy. Vykonaným dokazovaním, a to najmä z výpovede účastníkov súd zistil, že žalovaný vykonával pre žalobcu prepravu osôb na základe zmluvy a pokynov žalobcu. Bolo nesporné, že počas doby, po ktorú žalovaný pracoval pre žalobcu, t. j. 3 dni, žalovaný jazdil na základe pokynov žalobcu, resp. pokynov dispečera žalobcu bez toho, aby mu na konkrétne prepravy boli dané písomné objednávky zo strany žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že túto skutočnosť zistil až následne, a preto bez písomnej objednávky prepravy nevykonával, súd neakceptoval. V konaní bolo jednoznačne a nesporne zistené, že žalobca a následne na základe zmluvy so žalobcom aj žalovaný vykonával „taxi službu“ v meste Bratislava. Podľa obchodných zvyklostí zachovávaných v tomto obchodnom odvetví je zrejmé, že taxi služba je objednávaná najčastejšie (ak nie výlučne) telefonicky a nie na základe písomných objednávok. Súdu sa preto javí neakceptovateľné tvrdenie žalovaného, že očakával písomné objednávky na vykonanie jednotlivých prepráv. Podľa názoru prvostupňového súdu mal v danom prípade žalovaný postupovať podľa čl. V. bod 14 zmluvy, t.j. podľa rozpisu služieb žalobcu. Predmet činnosti podľa zmluvy bol nesporný už pri samotnom uzatváraní zmluvy a túto skutočnosť obaja účastníci potvrdili. V konaní nebolo zistené a túto skutočnosť žalovaný ani netvrdil, že by v čase uzatvárania zmluvy nemal spôsobilosť na právne úkony, resp. že by zmluvu podpísal v tiesni, pod nátlakom a pod. a že by jeho zmluvná voľnosť bola akýmkoľvek spôsobom obmedzená. Taxislužbu je potrebné vnímať ako službu, ktorá v priebehu krátkeho časového úseku zabezpečí momentálnu potrebu zákazníka prepraviť sa z bodu A do bodu B a nie ako službu, ktorú si zákazníci objednávajú výlučne z dlhodobého
hľadiska a s dlhodobým časovým predstihom. V tejto súvislosti súd považuje za neakceptovateľné aj tvrdenie žalovaného, že písomné objednávky bol počas plynutia výpovednej lehoty pripravený prijímať prostredníctvom internetu a telefónu, pričom sa v uvedenom čase zdržiaval aj v Nových Zámkoch alebo aj v Miloslavove, a to napriek skutočnosti, že taxislužbu, resp. prepravu osôb mal zabezpečovať výlučne v meste Bratislava. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že podľa výpisu zo ŽR žalovaného mal žalovaný predmet podnikania „cestná motorová doprava vykonávaná osobnými vozidlami do 9 miest na sedenie“ s dátumom vzniku oprávnenia 27.12.2011, teda až po dátume uzavretia zmluvy so žalobcom. Za nemenej významný fakt súd považuje aj skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy neupozornil žalobcu na svoj zdravotný problém - vrodenú tupozrakosť ľavého oka. Spôsob zániku záväzkového vzťahu bol účastníkmi zmluvne dohodnutý v čl. VIII. zmluvy, pričom podmienky zániku neboli zo strany žalovaného dodržané. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný prestal vykonávať v zmluve dohodnutú činnosť pred uplynutím 90 dňovej výpovednej lehoty. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho povinností vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu. V súvislosti so žiadosťou žalovaného, ktorá sa týkala zníženia zmluvnej pokuty súd uvádza, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán. Medzi účastníkmi bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Napriek skutočnosti, že zo samotnej zmluvy nie je zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti, súd nezistil skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala moderovať výšku zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka. Súd zastáva názor, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté povinnosti v dôsledku čoho považoval nárok žalobcu za dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky z omeškania aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. V konaní bolo nesporne zistené, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 11.01.2012 do dátumu 31.01.2012, a teda dňom 01.02.2012 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 1% a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje práve úrokovú sadzbu 9% a žalovaný je preto povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania práve vo výške 9%. Pokiaľ ide o účastníkmi navrhované doplnenie dokazovania svedeckými výpoveďami svedkov K., I. a I. súd tento návrh zamietol z dôvodu, že svedkovia mali svojimi výpoveďami preukázať spôsob jednania medzi účastníkmi. Svedecké výpovede navrhovaných svedkov súd v danom prípade pri posudzovaní uplatňovaného nároku nepovažoval za právne významné a za také, bez ktorých by nebolo možné vo veci rozhodnúť.
Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietal, resp. zníži výšku zmluvnej pokuty, alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu skutkovému záveru keď konštatoval, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté povinnosti. Žalovanému plneniu zmluvných povinností bránila prekážka v podobe absencie písomnej objednávky žalobcu v zmysle čl. III. zmluvy. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že objednávkou má byť rozpis služieb a tieto dva pojmy robia ustanovenia zmluvy neurčitými a nezrozumiteľnými a teda aj neplatnými. Žalovaný si príslušné ustanovenia zmluvy vykladal tak, že v danom prípade malo ísť o riadnu písomnú objednávku žalobcu s uvedeným obsahom a rozsahom objednaného plnenia, prijatie ktorej by žalovaný žalobcovi potvrdil.
Podľa žalovaného bolo povinnosťou žalobcu preukázať v konaní právne relevantným spôsobom, kedy a aké konkrétne zmluvné povinnosti žalovaný neplnil, čo však žalobca nepreukázal. Žalovaný nesúhlasí ani s výškou uloženej zmluvnej pokuty, keďže táto je neprimeraná. Konajúci súd sa náležitým spôsobom nezaoberal žiadosťou žalovaného o zníženie zmluvnej pokuty, zdôvodnenie nemožnosti moderovania vysokej zmluvnej pokuty je nedostatočné a teda rozsudok je nepreskúmateľný. Preto základné právo žalovaného na súdnu ochranu nebolo naplnené reálnym obsahom.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť, keďže sa s ním stotožnil. Nakoľko žalovaný počas plynutia výpovednej doby predmet plnenia riadne neposkytol, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. XI. bod 2 zmluvy. Časový rozsah, v akom mal žalovaný vykonávať predmet plnenia bol zverejnený na informačnej tabuli v sídle prevádzky objednávateľa podľa
čl. V. bod 14 zmluvy. V súvislosti s primeranosťou zmluvnej pokuty žalobca poukázal na dôvody rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/176/2011 súhlasiac s jeho argumentáciou.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach určených rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. XI ods. 2 z dôvodu porušenia čl. VIII. účastníkmi uzavretej zmluvy. Súd prvého stupňa žalobe vyhovel považujúc za preukázané porušenie zmluvných povinností žalovaným.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spolupráci a partnerstve pri zabezpečení individuálnej prepravy cestujúcich zo dňa 08.12.2011. Touto zmluvou žalovaný, ako poskytovateľ prevzal záväzok (čl. III. predmet zmluvy), že počas platnosti zmluvy bude na vozidle poskytnutom objednávateľom (žalobcom) vykonávať pre objednávateľa prepravu klientov počas doby a v rozsahu uvedenom v písomnej objednávke z určeného nástupného miesta na miesto prepravy. Listom zo dňa 14.12.2011 zaslal žalovaný žalobcovi písomnú výpoveď zmluvy dôvodiac tým, že pri zriaďovaní záležitosti zistil okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na zmenu pokynov od žalobcu. V liste žalovaný poukázal na odmietnutie komunikácie zo strany žalobcu v súvislosti s výpoveďou zmluvy. Listom zo dňa 19.12.2011 žalobca vyzval žalovaného na plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Žalovaný v reakcii dňa 23.12.2011 (plnenie zmluvy - odpoveď) žalobcovi oznámil, že nie si vedomý neplnenia zmluvy poukazujúc na čl. III. zmluvy. Uviedol, že písomná objednávku mu do dnešného dňa nebola doručená. Zmluvné podmienky neporušil a žalobcu upozornil, že nekonkretizoval v čom si neplní svoje povinnosti. Žalobca dňa 11.01.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia čl. VIII. zmluvy, konkrétne žalovaného upozorňujúc, že zmluvný vzťah mohol byť ukončený len výpoveďou po uplynutí výpovednej doby 3 mesiace. Na porušenie tejto povinnosti je zmluvne viazaná sankcia podľa čl. XI. ods. 2, konkrétne zmluvná pokuta 2.000,--eur.
Žalovaný počas celého konania pred súdom prvého stupňa a aj ako podstatný odvolací dôvod v rámci svojej obrany uvádzal, že vo vzťahu k žalobcovi neporušil zmluvné povinnosti.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca požadoval zaplatenie žalovanej sumy ako zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z čl. III. ods. 1 zmluvy žalovaným. Z formulácie predmetného článku je nepochybné, že predmet zmluvy, teda prepravu klientov má žalovaný realizovať „počas doby a v rozsahu“ uvedenom v písomnej objednávke. Napriek absencii písomnej objednávky, na ktorú žalovaný poukazoval, súd prvého stupňa nepovažoval túto okolnosť za podstatnú. Podľa jeho názoru uvádzanom v dôvodoch rozsudku, mal žalovaný postupovať podľa čl. V. bod 14 zmluvy, ktorý sa týka rozpisu služieb. Z predmetného ustanovenia zmluvy však nevyplýva pre žalovaného žiadna povinnosť, keďže pojem „poskytovateľ“ (žalovaný) sa v tom bode nevyskytuje a zo znenia ani nevyplýva náväznosť na písomnú objednávku, na základe ktorej mal žalovaný plniť predmet zmluvy.
Okrem vyššie uvedeného, žalobcom uplatnená sankcia - zmluvná pokuta 2.000,--eur má vyplývať z čl. XI. bod 2 zmluvy. Tento článok však má náväznosť na porušenie povinnosti uvedenej v čl. III. ods. 1, alebo čl. VIII. ods. 2 - teda bez odkazu na čl. V., bod 14. Odvolací súd už poukázal na znenie čl. III. ods. 1, pokiaľ však ide o čl. VIII. ods. 2, odvolací súd podotýka, že takéto ustanovenie sa v účastníkmi uzavretej zmluve nenachádza.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil a dal do vzájomných súvislostí jednotlivé ustanovenia zmluvy. Nedostatočne odôvodnil, prečo považoval porušenie predmetu zmluvy (čl. III.) žalovaným za jednoznačné, napriek tomu, že plnenie bolo podmienené písomnou objednávkou žalobcu. V prejednávanej veci pritom vzhľadom na krátky čas (3 dni) nemožno poukazovať na prax, ktorú účastníci mali medzi sebou zavedenú.
Odvolací súd rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil, keďže súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Jeho povinnosťou po vrátení veci (§ 221 ods. 2 OSP) je dôsledne posúdiť akú povinnosť a kedy žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, vyplývajúcu zo zmluvy, porušil, berúc do úvahy aj plnenie povinností žalobcu, ktorý mal vytvárať pre žalovaného „potrebné podmienky pre splnenie jeho záväzku“ (čl. VI., bod 1). Súd prvého stupňa by mal zhodnotiť aj tú dôležitú okolnosť, s akou odbornou starostlivosťou žalobca uzatváral so žalovaným zmluvu, keď dňa 08.12.2011 žalovaný nemal v predmete svojho podnikania predmet činnosti potrebný pre uzatvorenie zmluvy o spolupráci a partnerstve.
Ak súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere opätovne dospeje k záveru o dôvodnosti uloženia zmluvnej pokuty, bude jeho povinnosťou zaoberať sa primeranosťou zmluvnej pokuty. Odôvodnenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého „napriek skutočnosti, že zo samotnej zmluvy nie je zrejmá hodnota a význam zabezpečovacej povinnosti, súd nezistil skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala moderovať jej výšku“, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka doplnené ustanovením § 300-302 Obchodného zákonníka dáva zmluvným stranám pri jej dojednaní značnú voľnosť. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená jej určitosťou a zrozumiteľnosťou (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jej výška by mala byť primeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Ak teda dohoda o zmluvnej pokute je platná, je povinnosťou súdu pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a týmto konkrétnym okolnostiam podriadiť svoje rozhodnutie.
Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.