Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci navrhovateľky: Mgr. K. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. XX, Y., právne zastúpená JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Nám. slobody 12, Humenné, proti odporcovi: E. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T.. L. XXX/XX, C., t.č. G. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, za účasti maloletej L. Q., nar. X. X. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom, o úpravu styku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -321 zo dňa 25.1.2013 , zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zakázal styk odporcu s maloletou L. Q.. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 6. 2012 o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu a súčasne schválil dohodu rodičov o úprave ich rodičovských práv a povinnosti k ich maloletej dcére L.. Styk odporcu s maloletou dcérou L. súd neupravil. Súčasne rozhodol o trovách konania. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd neupravil styk odporcu s maloletou L., bolo podané odvolanie zo strany navrhovateľky. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého výroku rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd má povinnosť rozhodnúť o úprave styku rodičov k dieťaťu, ak sa rodičia nedohodnú. Tým, že neupravil styk odporcu s maloletou L., nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Navrhovateľka navrhla zakázať styk odporcu s maloletou L., a to s poukazom na závery znaleckého posudku PhDr. Y., ktorá odporúča minimálne 2-ročný zákaz styku odporcu s maloletou L.. Od času, čo maloletá je v starostlivosti navrhovateľky, je adaptovaná a v škole dosahuje dobré výsledky. Na naliehanie odporcu navrhovateľka povolila mu telefonické hovory s maloletou, nakoľko mu chýba. S týmto návrhom odporcu navrhovateľka súhlasila. Po telefónnych hovoroch si všimla, že sa zmenilo správanie maloletej k nej, stala sa apatickou. Náhodne si vypočula telefonát otca s maloletou, kde tento na ňu až agresívnym prejavom naliehal, aby sa k nemu vrátila. Po tomto umožnila odporcovi telefonický kontakt už len zriedkavo, aj to v jej prítomnosti a musel byť zapnutý hlasitý odposluch. Snažila sa s odporcom dohodnúť na výchovných pravidlách, avšak to nefunguje. Má za to, že ak by bol povolený styk odporcu s maloletou L., dochádzalo by k manipulatívnemu konaniu odporcu na maloletú L.. Odporca k veci uviedol, že závery znaleckého posudku PhDr. Y. vyznievajú aj v jeho prospech, čo sa týka jeho vzťahu k maloletej L., ktorý je pozitívny, ako aj vzhľadom na názor

maloletej L., že chce žiť s otcom. V tomto smere poukázal na ust. § 24 Zákona o rodine, kde musí byť zachovaná stála väzba hlavne u toho rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy a v tomto smere poukázal aj na to, že je pre neho neúnosné, že zhruba deväť mesiacov už nevidel maloletú a pokiaľ sa s ňou kontaktuje, tak len telefonicky so pusteným hlasitým odposluchom, aby navrhovateľka počula o čom sa rozprávajú. Nie je pravdivé čo uvádza navrhovateľka, že počas telefonátov dochádza k manipulovaniu maloletej, rovnako nesúhlasí ani s názorom, že si dcéru kupuje drahými darčekmi, ktoré ona nedokáže kúpiť. Myslí si, že je v záujme maloletej, aby sa mohla stýkať s otcom. Kolízny opatrovník uviedol, že nemá dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku PhDr. Y., a preto zotrváva v zmysle záverov na zakázaní styku otca s maloletou L.. K veci sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom a uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že zo strany otca, ako aj zo strany starých rodičov, dochádzalo k manipulácii s maloletou dcérou, navrhuje zakázať styk odporcu s maloletou. Je potrebné predovšetkým chrániť záujmy maloletej dcéry. Súd ohľadom zverenia a úpravy styku rodičov s maloletou vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. K. Y., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 78/2011. V znaleckom posudku odpovedala na súdom položené otázky a v ňom uviedla, že aktuálny citový vzťah k matke je negatívny, odmietajúci, dieťa naindukované, že je matkou nemilované, vo vzťahu k otcovi má pozitívny vzťah, nekriticky sa stotožňuje s negatívnym emočným prežívaním otca. Lepšie emocionálne a osobné predpoklady k maloletej sú na strane matky, ktorej osobnosť je emocionálne a sociálne primerane rozvinutá, adaptovaná a ktorá vo vzťahu k maloletej prejavuje vysokú mieru empatie, rešpektuje jej aktuálne prežívanie, neprejavuje sa násilne, rešpektuje jej detskú osobnosť. Materiálne a bytové zabezpečenie majú obaja rodičia vhodné pre výchovu dieťaťa. Maloletá je negatívne ovplyvňovaná otcom voči matke nielen v tom zmysle, že s ním býva, ale tým, že v prostredí otca je dieťa indukované voči matke nekontrolovateľnými vyjadreniami, prenášaním zodpovednosti a viny za rozpad manželstva výlučne na matku. Čím dlhšie je dieťa vo výchovnom prostredí otca, tým viac sa prejavuje jeho negatívny vplyv na emocionálne prežívanie dieťaťa vo vzťahu k matke. Dieťa je intelektovo vyspelé, uvedomuje si, že rozvod

rodičov znamená, že nebudú žiť spolu, k matke nestratila citovú väzbu, ale jej súčasný citový vzťah k nej je negatívny v dôsledku indukcie otcom. Navrhovateľka sa stotožnila s obsahom

znaleckého posudku. Odporca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že ho považuje za vypracovaný neodborne a neúplne, nakoľko neobsahuje numerické výsledky použitých psychodiagnostických techník, čím je znemožnené verifikovať správnosť diagnostických záverov a znalkyňa sa taktiež nezaoberala ďalšími otázkami, ktoré vyplynuli z vyšetrenia oboch rodičov. Kolízny opatrovník k znaleckému posudku uviedol, že so závermi znaleckého posudku sa v celom rozsahu stotožňuje. Následne dňa 31. 1. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie znalkyne k otázkam a výhradám odporcu. V čase vyšetrovania maloletá žila u otca a teda sa nemusela adaptovať na nové prostredie, keďže aj predtým tam žila. K otázke odporcu uviedla, že nemá dôvod spochybňovať nezaujaté stanovisko sociálnych pracovníčok, rovnako aj ich nezaujaté hodnotenie situácie, ktorá sa odohrala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné. Zmena v správaní dieťaťa nastala po jeho odchode do G. v júli 2011, nakoľko dňa 15. 8. 2011 maloletá pri psychologickej konzultácii uviedla, že chce zostať s ockom a matku začala odmietať. Reakcie dieťaťa nie sú ničím iným, iba nekritickou identifikáciou s emóciami a názormi otca vo vzťahu k matke. V znaleckom posudku doporučila u maloletej psychologickú intervenciu a u otca taktiež navrhla vyhľadať psychologickú pomoc. Položila tak otázku, či sa realizujú tieto doporučenia. Napokon uviedla, že pomoc starých rodičov pri výchove maloletej bola vítaná, keď bol neprítomný niektorý z rodičov, ale nie je v záujme dieťaťa, aby stará matka suplovala rolu matky, pretože biologická matka je spôsobilá sa o svoje dieťa postarať a má záujem plniť si svoje rodičovské povinnosti. Znalkyňa uviedla, že nezistila žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by mala korigovať závery znaleckého posudku. Keďže navrhovateľka, ako aj kolízny opatrovník navrhli zákaz styku maloletej s odporcom, zároveň odporca sa nestotožnil so závermi znaleckého dokazovania a žiadal kontrolné znalecké dokazovanie, súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania znalkyňou a vypracovaním znaleckého posudku poveril PhDr. K. Y., ktorej opätovne uložil povinnosť zodpovedať na konkrétne otázky, najmä pri odporúčaní zákazu styku otca s maloletou, aký vplyv by zákaz na dieťa mal a či je možné v danom prípade rozhodnúť o striedavej starostlivosti. Znalkyňa súdu doručila doplnok č. 1/2012 k znaleckému posudku č. 78/2011 ňou vypracovaného a zo záverov tohto posudku je zrejmé, že znalkyňa odporúča zákaz styku odporcu s maloletou dcérou minimálne na dobu 2 rokov, a to hlavne z dôvodu, že odporca je emočne a citovo nezrelý, nezvláda rozpad svojho manželstva a negatívne ovplyvňuje dcéru vo vzťahu k matke a manipuluje ju, čo má negatívny dopad na maloletú. Je v záujme maloletej sa s otcom nestýkať, a to hlavne z dôvodu diferenciácie zdravej

osobnosti a očakávanej úpravy emocionálneho vzťahu matky s dcérou, identifikáciou sa maloletej s rolou ženy, úpravy emocionálneho vývinu maloletej, ústupu depresívnych prejavov, naproti čomu, negatívny dôsledok by malo zotrvanie dieťaťa u otca, ku ktorému má vytvorený pasívne závislý vzťah. Znalkyňa taktiež uviedla, že striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy s poukazom na neschopnosť rodičov sa dohodnúť. Najrozhodujúcejším momentom je traumatizácia maloletej z výchovného pôsobenia otca. Vo veci boli vykonané súdom aj listinné dôkazy, a to ich oboznámením. Z takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd vec správne posúdil a mal za nesporné, že v danom prípade je nevyhnutné zakázať styk otca s maloletou L. . Súd dospel k takému záveru predovšetkým s poukazom na závery znaleckého posudku č. 78/11 a doplnkom č. 1/12 k znaleckému posudku č. 78/11 vypracovaných v tomto konaní znalkyňou z odboru psychológie PhDr. K. Y., ako aj zo zhodných výpovedí navrhovateľa, kolízneho

opatrovníka ako aj prokurátora. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá má vzťah k otcovi pozitívny a jej vzťah k matke je negatívny, odmietajúci matku, avšak v danom prípade sa u maloletej vo vzťahu k matke prejavuje len nekritické stotožňovanie sa s negatívnym emočným prežívaním otca, ktorý na maloletú prenáša vlastnú frustrácie, úzkosť, strach a citovú osamelosť, vyvoláva v nej pocit úzkosti, ukradnutie, únos. Kým maloletá bývala dva roky u matky, maloletá si zachovala pozitívnu citovú väzbu aj voči otcovi. Naproti tomu, zakaždým ako bola maloletá v starostlivosti otca, tento svojím negatívnym ovplyvňovaním maloletej u nej vytvoril a pri každom styku vytvára negatívny vzťah k matke, odmietajúci ju. Zo strany otca dochádza k psychickej manipulácii spochybňujúcej jej bazálnu istotu a pocit bezpečia pri matke a jediný pocit bezpečia ostal u maloletej pri otcovi, ktorý ju nikdy neopustí. Otec takýmito postojmi ohrozuje zdravý psychologický vývin maloletej, čo sa môže prejaviť patologickými, emocionálnymi prejavmi v puberte, adolescencii alebo v dospelosti. Otec nie je motivovaný ani emocionálne primerane vybavený pomôcť v ozdravovaní citového vzťahu dieťaťa k matke. Ide o nezdravú osobnosť závislú od rodičov, svojimi postojmi ju psychicky silno vydiera, je silne citovo frustrovaný, úzkostný, správa sa hysterický, neprijal odchod od manželky a maloletá sa stala nástrojom jeho pomsty k matke. Javí sa nevyhnutné prestať sa takýmito aktivitami a citovo nezraňovať dieťa. Preto je potrebné styk zakázať, a to s ohľadom na zdravý vývoj dieťaťa, a to aspoň po dobu dvoch rokov. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom znalkyne a dodáva, že neobstojí ani obrana otca, že má ústavné právo, ako aj zákonné právo, podieľať sa ako rodič na výchove svojej dcéry a má právo sa s ňou aj stýkať. Znalkyňa uviedla, že zákaz styku je v záujme diferenciácie zdravej osobnosti a možno od neho očakávať úpravu emocionálneho vzťahu matky s dcérou, identifikáciou sa maloletej s rolou ženy, úpravy emocionálneho vývinu maloletej, ústupu depresívnych prejavov. Naopak, negatívny dôsledok by malo zotrvanie dieťaťa u otca, ku ktorému má vytvorený pasívne závislý vzťah. Znalkyňa tiež uviedla, že striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy s poukazom na neschopnosť rodičov sa dohodnúť. Najrozhodujúcejším momentom je však traumatizácia maloletej z výchovného pôsobenia otca. Zo správania otca má súd za nesporne preukázané, že tento zakaždým, ako mu bolo matkou dobrovoľne dovolené sa stýkať, alebo sa s ňou kontaktovať, tento svoje postavenie zneužil a opätovne sa snažil s maloletou manipulovať vo svoj prospech. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukazuje aj na výpis komunikácie otca a jeho rodičov s maloletou, teda starých rodičov z facebooku, doloženej navrhovateľkou, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ako už aj znalkyňa konštatovala, spočívala len v manipulovaní maloletej, emocionálnom vydieraní, oslabovaní pozície matky a spochybňovanie jej lásky k maloletej. Súd vzal pri rozhodovaní o zákaze styku do úvahy aj tú skutočnosť, ktorá súd len utvrdzuje v odôvodnení zákazu styku, kde o správaní otca súdu napovedá aj konanie o výkon rozhodnutia, ktoré prebehlo na prvostupňovom súde, kde matka v dobrej viere zverila maloletú otcovi, ktorý jej následne v rozpore s ich dohodou odmietol vydať a znovu ju manipuloval vo svoj prospech a na neprospech matky. Bola potrebná intervencia súdu a psychológia, aby sa maloletá znova vrátila k svojej matke. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že je v záujme zdravého psychického vývoja maloletej zakázať, aby sa s ňou odporca stýkal. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie zo strany odporcu. Dôvody odvolania opiera o ust. , , a Napadnutý rozsudok súd oprel o znalecký

posudok č 78/11 zo dňa 13. 11. 2011 a doplnok k tomuto znaleckému posudku č. 1/12 zo dňa

31. 5. 2012, ktorý vyhotovila znalkyňa PhDr. K. Y. a v ňom odporučila uložiť zákaz styku otca s maloletou L.. Odporca poukazuje na rozporuplnosť znaleckého posudku. Psychiatrickému vyšetreniu sa podrobila aj maloletá L. Q. a tá sa vyjadrila, že po rozvode by radšej chcela bývať u svojho otca, že ho má rada atď. Aj v závere znaleckého posudku je uvedené, že maloletá má k otcovi pozitívny citový vzťah. V znaleckom posudku je uvedené, že citovaný vzťah maloletej k matke je negatívny, čiže neobstoja závery znaleckého posudku uvedené v jeho doplnku, kde znalkyňa odporúča zákaz styku otca a maloletou L., a to z dôvodu, že otec údajne negatívne vplýva na maloletú vo vzťahu k matke. V týchto konaniach súd musí rešpektovať záujem maloletého dieťaťa, ktorý je stále prvoradý. Veď maloletá má osem rokov, je intelektovo vyspelé dieťa, čo priznáva znalkyňa v posudku a v psychologickom vyšetrení maloletej. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sa od podania návrhu na rozvod od 29. 4. 2011 vážne narušili. Okresný súd rozsudkom zo dňa 10. 5. 2011 sp. zn. zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky. Dňa 3. 7. 2011 matka maloletej odovzdala dcéru L. otcovi a tak mu umožnila tráviť s ňou prázdniny. Vzťahy medzi rodičmi sa vyhrotili, keď otec maloletú dcéru L. odmietol vrátiť matke s tým, že maloletá dcéra sa k nej nechce vrátiť a že chce žiť s otcom v obci G., okr. J.. Matka neskôr podala na otca trestné oznámenie a súčasne aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd otcovi zakázal styk s maloletou dcérou. Návrhu zo strany súdu bolo vyhovené a predbežným opatrením bol upravený zákaz styku otcovi s maloletou dcérou L., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvode vedeného pod sp. zn. . Dňa 13. 4. 2012 súd vykonal výkon rozhodnutia a maloletú dcéru L. odobral otcovi a vrátil matke do osobnej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že maloletá bola u otca so súhlasom matky v čase od 3. 7. do 3. 8. 2011 a od 3. 8. 2011 do 13. 4. 2012 bola u otca proti vôli matky, kedy bola odobratá za prítomnosti predsedníčky súdu. Na Okresnom súde v Humennom prebiehalo viacero konaní, na ktoré bolo poukázané zo strany právneho zástupcu odporcu a vo všetkých konaniach otca maloletej dcéry zastupovala advokátka JUDr. Andrea Slezáková z AK Banská Bystrica. Vo všetkých konaniach súd rozhodoval v neprospech otca maloletej dcéry. Z uvedeného dôvodu sa otec maloletej dcéry obrátil na iných advokátov pri poskytovaní právnych služieb v uvedených veciach. Na súdnom pojednávaní do zápisnice bolo konštatované, že maloletá sama odmieta byť s matkou, chce ostať pri otcovi, takže otec len rešpektoval vôľu maloletej. Týka sa to zápisnice zo dňa 9. 9. 2011, druhá strana, prvý odsek zospodu. Advokát pri výkone advokácie je povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. Čiže neobstojí prípadná právna obrana právneho zástupcu, že bol viazaný príkazmi svojho klienta. Z uvedených dôvodov otec maloletej dcéry zmenil právneho zástupcu, pretože predchádzajúca právna zástupkyňa klienta ubezpečovala, že trestného činu sa nemôže dopustiť, lebo len realizuje vôľu maloletej a ďalej ho utvrdzovala aj v tom, že maloletú dcéru mu nikto nemôže násilným spôsobom odobrať a pod. Z týchto dôvodov zmenil právneho zástupcu a v konaní pred súdom vo veci rozvodu dňa 29. 6. 2012 zmenil celkový postoj k predmetu konania. Matke maloletej dcéry sa ospravedlnil za svoje konanie, hlavne za to, že jej odmietol maloletú dcéru L. dobrovoľne vrátiť po tom, keď mu ju matka odovzdala na letné prázdniny dňa 3. 7. 2011. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že sú splnené podmienky, aby súd uložil zákaz styku otca s maloletou dcérou. Takýto zákaz môže súd uložiť len vo výnimočných prípadoch. V konaní nebolo preukázané, že na maloletej L. bolo bádať, že má strach z otca, alebo že má k nemu negatívny vzťah.

Opak je pravdou, čo potvrdzuje aj znalecký posudok PhDr. K. Y., kde znalkyňa v závere posudku konštatuje, že maloletá dcéra L. má pozitívny a citový vzťah k svojmu otcovi. V týchto konaniach je stále na prvom mieste záujem maloletého. Zo záverov tohto znaleckého posudku je tiež zrejmé, že maloletá je intelektovo vyspelé dieťa, uvedomuje si, čo rozvod rodičov znamená, že viac nebudú žiť spolu a že obaja sa usilujú o to, komu bude zverená do osobnej starostlivosti. Samotná matka maloletej, ktorá podala návrh na rozvod, v závere návrhu nežiadala, aby súd uložil otcovi zákaz styku s maloletou dcérou, ale aby bol upravený styk otca a maloletou štandardným spôsobom, a to stretávať sa každý druhý víkend v mesiaci. Zároveň poukazuje na výpoveď matky, že i napriek nútenému výkonu rozhodnutia, ktorý sa realizoval 13. 4. 2012, aj napriek krátkemu času, ktorý od vtedy uplynul k dnešnému dňu, môže povedať, že dcéra L. sa vcelku dobre aklimatizovala na zmenené pomery, teda má za to, že v súčasnosti je jej situácia celkom stabilizovaná. Rovnako zmenila školu, do ktorej chodí, kde má už kamarátky, čiže matka si myslí, že je to v poriadku. V danom prípade neobstojí prípadná argumentácia matky, že sa L. ešte neaklimatizovala a že si k nej nevytvorila pozitívny vzťah, ktorý mal negatívne ovplyvňovať otec maloletej dcéry. Dňa 13. 4. 2013 uplynie už doba jedného roka, odkedy súd vykonal rozhodnutie, t.j. odobral maloletú dcéru L. otcovi a vrátil matke do osobnej starostlivosti. Otec maloletej už bol dosť vytrestaný, keď svoju dcéru už rok nevidel. Zároveň poukazuje na § 24 ods. 4 Zákona o rodine, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje

právo maloletého dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom a že vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti dieťaťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Súd sa v každom prípade musí najskôr zaoberať otázkou citových väzieb dieťaťa, no musí brať do úvahy aj ostatné predpoklady rodičov na výkon osobnej starostlivosti o dieťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktorá vychádza z SR, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ide o obojstranné právo. Realizácia styku rodiča s maloletým dieťaťom je významným faktorom ovplyvňujúcim jeho ďalší život. Ústavný súd SR konštatuje, že kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi. Je potrebné, aby v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa súdy dbali za každých okolností na to, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Maloletá L. X. X. XXXX bude mať deväť rokov a zo znaleckého posudku je zrejmé, že je intelektovo vyspelé dieťa. Zo záverov tohto posudku je tiež zrejmé, že maloletá L. má pozitívny a citový vzťah k svojmu otcovi a tento záujem maloletej musí byť prvoradý, čiže neobstojí prípadná argumentácia súdu o potrebe zákazu styku otca s maloletou dcérou s poukazom na závery znaleckého posudku. Odporca poukazuje na rozporuplný znalecký posudok, s ktorým nesúhlasil, najmä so zákazom styku odporcu s maloletou L.. Odvolací súd uznesením č.k. - 308 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd neupravil styk odporcu s maloletou dcérou a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého

stupňa, že jeho povinnosťou bolo rozhodnúť aj o úprave styku rodiča k dieťaťu. Taktiež poukazuje na prieťahy v konaní, lebo konanie o úpravu styku s maloletou L. dodnes nie je právoplatne skončené. Odporca tak nemôže podať nový návrh na úpravu styku s maloletou dcérou L., veď dňa 13. 4. 2013 už uplynie doba jedného roka, čo sa odporca nemôže stretávať so svojou maloletou dcérou L.. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení. V závere odvolania odporca prostredníctvom právneho zástupcu konštatuje, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, ďalej súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ). Napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a vzbudzuje vážne pochybnosti. Vzhľadom na odvolacie dôvody žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa tak, že upraví styk otca s maloletou dcérou L., nar. X. X. XXXX po rozvode manželstva tak, že sa s ňou otec E. Q. môže stretávať každý druhý víkend v mesiaci v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin sa otec maloletej dcéry L. Q. môže s maloletou stretávať každý rok tak, že bude mať maloletú dcéru u seba celý mesiac júl. Otec maloletej dcéry je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletou L. Q. v každom nepárnom roku počas jarných prázdnin a veľkonočných sviatkov, kedy bude mať maloletú dcéru u seba a v každom párnom roku počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov, kedy bude mať tiež dcéru u seba. Matka maloletej dcéry L. Q. je povinná ju pripraviť a odovzdať na styk s otcom v uvedených termínoch. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uvádza, že pokiaľ odporca spolu so svojím právnym zástupcom považuje znalecký posudok za rozporuplný, keďže stavia do rozporu tvrdenia znalkyne o prejavoch citového vydierania a manipulácie a na druhej strane operuje s tvrdeniami pozitívneho vzťahu otca a dcéry. Ako je z kontextu oboch znaleckých posudkov zrejmé, navonok pozitívne hodnotenie odporcovho vzťahu s dcérou, tu iba dokazuje nátlak a vydieranie zo strany otca. Otec prenáša na dieťa vlastné frustrácie, úzkosť, strach a citovú osamelosť, vyvoláva u maloletej pocit úzkosti, obavu z únosu a pod., čím vážne ohrozuje duševný vývoj maloletej dcéry L.. Poukazuje na skutočnosť, že obe súdne znalkyne mali k dispozícii dostatok informácii a reálnych stretnutí, na základe ktorých svoje závery formulovali a zdôvodnili. Odporca spolu s právnym zástupcom sa vo svojom odvolaní opierajú výlučne o záujem dieťaťa, ktorý však z ich strany nadobúda dojem individuálneho uspokojenia odporcu z výhry nad matkou a doslova ukoristením dcéry. Paradoxné sú aj tvrdenia, ktorými

sa otec prezentuje bežne, podľa ktorých je jeho dcéra momentálne vo veku 8,5 roka dospelá a schopná sa o sebe samostatne rozhodovať. Opierať záujem maloletého dieťaťa o vopred naindukovaný umelo vytvorený a na vydieraní založený vzťah však považuje za absurdný. Otec v čase dohody s matkou mal vedomosť o existencii právoplatného rozsudku, čiže v čase, keď maloletá bola u otca proti vôli matky. Maloletá L. bola v uvedenom období u otca v rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné, z čoho pre otca neskôr vyplynuli aj právne dôsledky v podobe obvinenia z marenia výkonu úradného rozhodnutia. Celkovo sa tvrdenia odporcu a jeho právneho zástupcu v tomto smere javia ako rozporuplné. Odporca nerešpektuje fakt, že matka v čase podania návrhu na rozvod chcela situáciu riešiť pokojne, ústretovo, slušne a predovšetkým v záujme maloletej

dcéry. Z tohto dôvodu bol navrhovaný styk s otcom taký, aký bol. Právny zástupca odporcu aj napriek udalostiam, ktoré počas trvania rozvodového konania v žiadnom prípade neboli v prospech maloletej, bezohľadne na ne argumentuje pôvodným návrhom. Trvanie matky na zákaze styku je podoprené aj odporúčaniami znalkyne, ktorá obdobie zákazu styku odporúča po obdobie minimálne 2 rokov. V závere matka konštatuje, že z jej strany bolo snahou to, aby sa spoločná maloletá dcéra vyvíjala zdravo a žila v plnohodnotnom, nezaujatom a výchovne pozitívnom prostredí. Je výlučnou odporcovou zásluhou, že maloletá L. musela byť svedkom vážnych konfliktov, a to aj výkonu súdneho rozhodnutia a musela byť vystavená psychickej manipulácii. Preto považuje zákaz styku maloletej s odporcom za nevyhnutný vzhľadom na jej zdravý budúci vývoj. Existuje preto dôvodná obava, že pri akomkoľvek styku maloletej s odporcom by tento opätovne narúšal jej osobitnú integritu, čím by narúšal jej zdravý a psychický vývoj, a to rozhodne nepovažuje za záujem maloletého dieťaťa. Znalkyňa v znaleckom posudku v otázke psychiatrického posúdenia osobnosti odporcu konštatuje, že v celom osobnostnom vývine sú prítomné črty zmiešanej poruchy osobnosti s narcistickými, pitiatickými prejavmi, senzitívnou vzťahovačnosťou... anamnesticky prítomné prejavy impulzivity, hyperaktivity, sklon k vyhľadávaniu rizikových situácii, skratové riešenia, sociálne nezrelý, výrazne manipulatívny, sebapresadzujúci sa... Najzávažnejšou je manipulácia dcéry hraničiaca až s psychickým týraním (doplnok k znaleckému posudku č. 78/11, strana 9 a 10). Toto konštatovanie znalkyne opierajúce sa o exaktné posúdenie stavu odporcu považuje za obzvlášť závažné v kontexte posúdenia jeho spôsobilosti k tomu, aby bol vôbec niekedy v budúcnosti schopný vnímať svoju dcéru bez potreby manipulácie. V konečnom dôsledku, aby prestal bojovať s matkou, kto dcéru definitívne získa. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Rada pre práva dieťaťa SR podala návrh na jej pripustenie ako vedľajšieho účastníka do súdneho konania č. na strane maloletého dieťaťa. Prvostupňový súd doručil Rade pre práva dieťaťa SR návrh na začatie konania, ako aj rozsudok. Zo strany Rady pre práva dieťaťa SR nebolo zaslané žiadne stanovisko, resp. vyjadrenie. Odvolací súd poukazuje na ust. , že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastňovať konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O pripustení vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V danom prípade Rada vstúpila do konania a o tomto jej vstupe nebolo potrebné rozhodovať. Prvostupňový súd doručil Rade na ochranu práva dieťa rozsudok a návrh. Po doručení uvedených písomností sa Rada nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , Bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podané dôvody odvolania nie sú opodstatnené, z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdzuje podľa ,

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa vo veci rozhodoval. V podanom odvolaní otec maloletej poukazuje na znalecký posudok vo veci uloženia zákazu styku odporcu s maloletou, že je rozporuplný. Psychiatrickému vyšetreniu sa podrobila aj maloletá L. Q. a tá sa vyjadrila, že po rozvode by radšej chcela bývať u svojho otca, že ho má rada atď. Z Doplnku č. 1/12 zo dňa

31. 5. 2012 v závere znaleckého posudku č. 78/11 zo dňa 30.11. 2011 je uvedené, že maloletá L. má k otcovi pozitívny citový vzťah. No ďalej je uvedené, že citový vzťah maloletej k matke je negatívny, čiže neobstoja závery znaleckého posudku uvedené v jeho doplnku, kde znalkyňa odporúča zákaz styku otca s maloletou L. a to z dôvodu, že otec údajne negatívne vplýva na maloletú vo vzťahu k matke. V týchto konaniach musí súd rešpektovať záujem maloletého dieťaťa, ktorý je stále prvoradý. Toto stanovisko konštatuje otec maloletej prostredníctvom právneho zástupcu v podanom odvolaní. Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd správne rozhodol, ak zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. Samotné tvrdenie, že dcéra nemá takýto vzťah k otcovi, ako k matke, takýto postoj maloletého dieťaťa je nezdravým postojom a vyplýva z určitého negatívneho postoja jedného rodiča vo vzťahu k druhému rodičovi. Z vykonaného znaleckého dokazovania odvolací súd neusúdil, aby bolo dôvodné takéto správanie sa maloletej dcéry vo vzťahu k matke. Ak sa má rešpektovať záujem maloletého dieťaťa, ktorý má byť stále prvoradý a s ohľadom na vek 8 rokov, odvolací súd konštatuje, že zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že na určité obdobie, vzhľadom na postoj otca vo vzťahu k maloletej, je potrebná úprava ohľadom styku otca s maloletou až zakázaním tohto styku. Zákaz stretávania sa otca s maloletou je výnimočné rozhodnutie súdu. Tvrdenia, že maloletá sa nebojí otca, alebo že má k nemu negatívny vzťah, tieto tvrdenia sú pravdivé. Veď prečo by mala mať strach z otca, ktorý vychádza maloletej v ústrety v každom ohľade, ale je potrebné si položiť otázku, či takýto postoj nie je chorým postojom, ak za každých okolností chce si jeden z rodičov privlastniť maloleté dieťa, ktoré aj keď je intelektovo vyspelé, je ešte nezrelé a nemôže posúdiť čo každý z rodičov prežíva vo vzťahu k nemu. Každý rozvod je zásahom do života maloletého dieťaťa, ak ostane bez druhého rodiča, ale rodičia by sa mali správať tak, aby dieťa nepociťovalo rozvod manželov. Veď rozvod znamená, že manželia prestali spolu žiť, zmenili sa ich životné postoje, ale nie vo vzťahu k maloletej. Maloletá má stále dvoch rodičov, má otca a má matku. Len v prípade, ak títo sa nevedia dohodnúť a ich správanie nezdravo pôsobí na maloleté dieťa, až pri takomto správaní sa rodičov k maloletej musí zasahovať súdny orgán na základe návrhu V tomto konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, vstúpil do konania prokurátor a taktiež dieťa zastupuje kolízny opatrovník a všetky tieto tri zložky súhlasili so znaleckým posudkom, ako aj so zákazom styku otca s maloletou. Nestranné osoby usúdili, že je správne na čas obmedziť styk otca s maloletou dcérou.

V danom prípade rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je vytrestať otca, že sa nemôže stretávať s maloletou, ale je to v záujme maloletej, aby sa skonsolidovali jej citové vzťahy a aby si zvykla na to, že rodičia sú rozvedení a na nové podmienky, v ktorých má žiť do budúcnosti. Je pravdivé tvrdenie, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, čiže s ním nežije v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností a len realizáciou styku s ním dochádza k jeho výkonu, preto je styk rodiča s maloletým dieťaťom významným faktorom ovplyvňujúcim jeho ďalší život. Je potrebné, aby sa rešpektoval nielen záujem maloletého dieťaťa, ale aby sa chránilo aj zo zdravotného hľadiska. Každý zákaz na

úpravu styku je zákazom na neurčito, avšak ak sa zmenia pomery, nie je dôvod neupraviť úpravu styku otca s maloletou. Zo znaleckého posudku vyplýva, že zákaz styku, tohto času na prechodnú dobu, je dôvodný a pre zdravý vývin dieťaťa nevyhnutný. Predpokladá sa aspoň 2-ročný zákaz styku otca s maloletou, pretože treba vytvoriť časový priestor tak pre dieťa, ako aj pre otca, aby sa so situáciou rozpadu rodiny vyrovnali a aby maloletá dostala možnosť samostatne, spontánne sa citovo prejaviť voči matke, bez negatívneho ovplyvňovania druhými a pocitom, že tým ublíži svojmu otcovi. Pozitívny výsledok zákazu možno očakávať v smere úpravy emocionálneho vzťahu matky a dcéry, možnosti identifikácie maloletej s rolou ženy, úpravy emocionálneho vývinu maloletej, ústupu depresívnych prejavov. Z takéhoto rozhodnutia možno očakávať primerané detské aktivity o vývin primeraných rovesníckych relácií, ktoré doteraz absentovali u maloletej. Negatívny dôsledok by malo zotrvanie dieťaťa v súčasnej situácii, a to pretrvávajúci pobyt u otca. Maloletá má k otcovi vytvorený pasívny závislý vzťah, ktorý ju psychicky traumatizuje a práve zákaz styku s otcom by mohol priniesť očakávanú diferenciáciu zdravej osobnosti dieťaťa. V danom prípade podľa súdnej znalkyne, aktuálna striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy vzhľadom na postoj rodičov, že títo sa nevedia dohodnúť, ide o ich nejednotnosť vo výchovnom pôsobení na maloletú a tiež vzhľadom na zásahy starých rodičov, ako aj vzdialenosť miesta bydlísk rodičov. Súdna znalkyňa striedavú osobnú starostlivosť neodporúča. Rozhovorom s otcom maloletej znalkyňa zistila, že čo sa týka otca, ten je závislý na svojich rodičoch, nie je zdravou a zrelou osobnosťou, svojím pôsobením dieťa psychický týra a vydiera. Je citovo frustrovaný, úzkostný a správa sa hysterický. Má strach z osamelosti, odpadáva, čo prenáša na maloletú. Dieťa je

nástrojom pomsty proti matke maloletej. Ani starí rodičia vhodne nevplývajú na maloletú, snažia sa ju emocionálne vydierať, oslabovať pozíciu matky, spochybňovať jej lásku k maloletej. Je nutné prestať s takýmito aktivitami a citovo nezraňovať dieťa. Manipulatívna láska tlačí dieťa do závislosti, regresu. Pre zdravý vývin maloletej sa vyžaduje plná identifikácia so ženskou rolou, primerané kontakty s rovesníkmi, diferencovaná záujmová sféra a pozitívne sebaprijatie. Súdna znalkyňa má za to, že úloha matky pre ďalší zdravý citový a osobnostný vývin maloletej je nezastupiteľná. Dieťa je depresívne, bezbranné, nemá kamarátky, svojím prežívaním patrí do sveta starých ľudí, je prostriedkom pre výkon potrestania matky (toto hodnotenie platilo v čase vypracovanie znaleckého posudku).

Pokiaľ odvolací súd uznesením č. k. - 308 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd neupravil styk odporcu s maloletou dcérou a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, zrušujúcim uznesením odvolací súd iba vytkol súdu prvého stupňa, že jeho povinnosťou bolo rozhodnúť aj o úprave styku rodičov k dieťaťu. Odvolací súd nezaujal právny názor k tomu, ako má prvostupňový súd vo veci rozhodnúť, majúc na zreteli to, že v danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie a zo

znaleckého dokazovania vyplýva určitý návod pre rozhodnutie vo veci úpravy styku rodiča k maloletej. Je pravda aj to, že o úprave styku, resp. o zákaze styku sa rozhoduje v čase, keď už uplynul jeden rok od vykonania znaleckého dokazovania znalkyňou, avšak súd rozhodol na základe zistených skutočností znaleckým posudkom tak, že zakázal styk otca s maloletou i napriek tvrdeniam otca o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z SR, ako aj z iných právnych predpisov. Toto všetko je pravdivé tvrdenie, avšak nič nebráni otcovi maloletej po zmene podmienok podať nový návrh na úpravu styku s maloletou.

Z dôvodov ohrozenia zdravého psychického vývinu dieťaťa, čo sa môže prejaviť až patologickými emocionálnymi prejavmi v puberte, adolescencii alebo v dospelosti, bolo potrebné pre predídenie týmto javom, aby mala maloletá určitý čas, aby sa vo vzťahu k matke skonsolidovala, keďže otec nie je motivovaný, ale ani emocionálne primerane vybavený pomôcť k ozdraveniu citového vzťahu dieťaťa k matke. Preto bolo potrebné tento vzťah upraviť tak, ako rozhodol súd prvého stupňa zákazom styku. S poukazom na znalecké vyšetrenie, že na čas po rozvode má matka lepšie citové a osobnostné predpoklady pre zdravý psychický vývin maloletej, aj s poukazom na pohlavie, kde je potrebná jej vnútorná identifikácia so ženskou rolou v ďalšom citovom a osobnostnom vývine, odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol a z tohto dôvodu, tak ako už bolo uvedené, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdzuje.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa cez tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.