Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-318-2012.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13C/318/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci navrhovateľa Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684 proti odporcom: 1/ P. H., nar. X.X.XXXX a 2/ X. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom O. 5, O., t.č. na neznámom mieste, zastúpení opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II v konaní o zaplatenie 569,93 eura s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 569,93 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.4.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 34 eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V časti o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcom rozsahu žalobný návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.3.2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcov zaplatenia istiny vo výške 569,93 eura spolu s úrokmi z omeškania, a to z titulu užívania bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na ul. O. 5, č. bytu XX v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 bez právneho dôvodu. Navrhovateľ uviedol, že predmetom žalobného návrhu je nedoplatok za užívanie bytu za mesiace 06/2009 a 09 -12/2009 v celkovej výške 158,65 eura (5 x 31.73 eura) a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 vo výške 411,28 eura. V zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. si navrhovateľ uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavajú a žiaden iný ich pobyt súdu sa nepodarilo zistiť, preto im v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil súd opatrovníčku, ktorá ich v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila a ani sa nezúčastnila pojednávania, na ktoré bola riadne a včas predvolaná.
Vo veci tak súd rozhodol, podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov, keďže sa ustanovená opatrovníčka odporcov ani na pojednávanie nedostavila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.1.2008 uzavreli Mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytu a Bytový podnik mesta Košice (právny predchodca navrhovateľa) ako správca bytu na jednej strane a odporcovia v 1. a 2. rade ako nájomcovia na strane druhej, Zmluvu o nájme bytu č. NZ/176/2008/soc. Na základe tejto zmluvy odovzdal prenajímateľ odporcom ako nájomcom prostredníctvom navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu do nájmu byt č. XX na 5. posch. v obytnom dome na O. ul. č. X pozostávajúci z 1 izby, kuchyne a príslušenstva - WC, kúpeľne a pivnice, spolu pre 6 členov domácnosti. Podľa čl. 3. zmluvy nájom bytu bol uzavretý na dobu určitú od 1.1.2008 do 30.6. 2008.
Dňa 27.6.2008 uzavreli Mesto Košice ako vlastník a prenajímateľ bytu a Bytový podnik mesta Košice (právny predchodca navrhovateľa) ako správca bytu na jednej strane a odporcovia v 1. a 2. rade ako nájomcovia na strane druhej, Zmluvu o nájme bytu č. NZ/176 - 2/2008/soc, ktorou prenajímateľ odovzdal odporcom ako nájomcom prostredníctvom navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu predmetný byt č. 14 na 5. posch. v obytnom dome na O. ul. č. X do nájmu aj na ďalšie nasledujúce obdobie na dobu určitú od 1.7.2008 do 31.12. 2008.
Podľa Evidenčného listu pre výpočet nájomného a služieb zo dňa 28.12.2007, podpísanej odporkyňou v 2. rade ako nájomníčkou bytu, v byte mali okrem nej a odporcu v 1. rade bývať aj ich deti: dcéra X., nar. X.X.XXXX, syn P., nar. X.X.XXXX a syn H., nar. X.XX.XXXX.
Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.6.2009 bolo základné nájomné určené vo výške 31,73 eura a zálohové platby výške 18,29 eura.
Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním (dodávky studenej vody, meranie a vyúčtovanie, zrážková voda a elektrina) za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu vznikol nedoplatok vo výške 411,28 eura. Vyúčtovanie bolo splatné do 30 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania. Doručenie vyhotoveného vyúčtovania odporcom navrhovateľ nepreukázal; zásielka, ktorou vyúčtovanie zasielal odporkyni v 2. rade na doručovaciu adresu O. X/XX, Košice, bola mu vrátená späť dňa 29.4.2011 z dôvodu, že adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal.
Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 2130 zo dňa 14.9.2009 vyhotoveného navrhovateľom ako príjemcom platby zaplatila uvedeného dňa odporkyňa v 2. rade do pokladne navrhovateľa v hotovosti sumu 60,02 eura, pričom účel platby bol uvedený ako "X. H., O. X". Podľa potvrdenia príjmu do pokladne zo dňa 14.9.2009 zaplatila odporkyňa v 2. rade sumu spolu 60,02 eura a to ako platbu dopredu na nájomné vo výške 50,02 eura a vo výške 10 eur na vyúčtovanie služieb. T.j. je zrejmé, že ak odporkyňa dňa 14.9.2009 uhradila sumu 50,02 eura „dopredu za nájomné", odporcovia v uvedenom období predmetný byt užívali.
Podľa Zoznamu spracovaných PPPU odovzdaných banke na pripísanie súm na účet uhradila odporkyňa v 2. rade z adresy O. 5, Košice navrhovateľovi poštovými peňažnými poukazmi dňa 14.1.2009 sumu 60 eur, dňa 19.2.2009 sumu 60 eur, dňa 16.3.2009 sumu 60 eur, dňa 15.4.2009 sumu 60 eur, dňa 7.5.2009 sumu 60 eur a dňa 8.6.2009 sumu 60 eur, t.j. opätovne z predložených listinných dôkazov je možné vyvodiť, že odporcovia predmetný byt na O. X v Košiciach užívali aj po zániku nájmu dňa 31.12.2008, keďže odporkyňa poukazovala platby s uvedením takej svojej adresy.
Z písomného Hlásenia o uvoľnení bytovej jednotky zo dňa 22.9.2010 vyplýva, že 1 - izbový byt o obytnej ploche 18,16 m2 s vedľajšou plochou 21,12 m2 nachádzajúci sa v Košiciach, na ul. O. č. 5, č. bytu XX, na V. posch. bol odporcami ponechaný opustený. Kľúče podľa zápisu boli odovzdané dňa 22.9.2010.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Podľa ust. § 710 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom od 1. januára 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi Mestom Košice ako vlastníkom a prenajímateľom bytu a právnym predchodcom navrhovateľa ako správcom bytového fondu Mesta Košice na strane jednej a odporcami ako nájomcami na strane druhej boli podpísané dve nájomné zmluvy na prenájom 1 - izbového bytu nachádzajúceho sa v Košiciach na O. ul. č. 5, č. bytu XX, na V. posch. na dobu určitú od 1.1.2008 do 30.6.2008 a následne na dobu určitú od 1.7.2008 do 31.12.208. Uplynutím dohodnutej doby nájmu dňom 31.12.2008 nájom predmetného bytu zanikol. Odporcovia od nasledujúceho dňa 1.1.2009 naďalej byt užívali bez právneho titulu a to až do jeho opustenia dňa 22.9.2010. Byt navrhovateľovi riadne neodovzdali, ale ho ponechali opustený. Od zániku nájmu bytu až do prevzatia opusteného bytu navrhovateľom dňa 22.9.2010 odporcovia užívali predmetný byt bez právneho titulu. Za užívanie bytu v čase od 1.1.2009 do 31.12.2009 navrhovateľovi za jeho užívanie riadne nezaplatili, čím sa ne jeho úkor bezdôvodne obohatili. Bezdôvodné obohatenie vzniklo tým, že odporcovia bez právneho dôvodu bezplatne užívali predmetný byt a nezaplatili obvyklú cenu nájomného za takýto byt za mesiace 06 a 09
- 12/2009, ktorá bola určená sumou 31,73 eura /mesačne a ani nezaplatili sumu 411,28 eura ako cenu poskytnutých služieb v súvislosti s užívaním predmetného bytu v období od 1.1.2009 do 31.12.2009, na zaplatenie ktorej sumy ich navrhovateľ vyzval vyhotovením vyúčtovania za vyúčtovacie obdobie od 1.1.2009 do 31.12009. Celkom vzniklo odporcom bezdôvodné obohatenie vo výške 569,93 eura. Súd preto zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške navrhovateľovi, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo.
Navrhovateľ nepreukázal relevantnú výzvu, ktorou by odporcov v 1. a 2. rade bol vyzval na vydanie vyššieuvedeného bezdôvodného obohatenia. Súd preto vyhodnotil, že relevantnou výzvou odporcom na vydanie vyššieuvedeným spôsobom vzniknutého bezdôvodného obohatenia bolo až doručenie žalobného návrhu, s presne špecifikovanou sumou bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním bytu bez platenia obvyklých mesačných platieb a platieb za služby spojené s bývaním. Žalobný návrh bol preukázateľným spôsobom doručený do vlastných rúk opatrovníčke odporcov dňa 4.4.2013. V nasledujúci deň tak odporcovia mohli navrhovateľovi plniť a márnym uplynutím lehoty na plnenie dňa 5.4.2013, t.j. od nasledujúceho dňa 6.4.2013 sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd priznal navrhovateľovi aj ním uplatnený nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 569,93 eura, ale až odo dňa 6.4.2012 a to v zákonnej výške 8,75 %, t.j. o osem percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania t.j. k 6.4.2013, kedy bola táto základná sadzba ECB vo výške 0,75 %.
V prevyšujúcom rozsahu súd žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z o meškania z vyššieuvedených dôvodov zamietol.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona vo veci bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, keďže jeho neúspech spočíval len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva uplatnenej pohľadávky. Vzniknuté trovy navrhovateľa spočívajú v trovách zaplateného súdneho poplatku vo výške 34 eur, ktoré sú odporcovia povinní mu nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., alebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).