Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Cb-31-2022.pdf
PDF · 111.06 KB
No categories available
17Cb/31/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: Environmentálny fond, IČO: 30 796 491, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, proti žalovanému: OBECNÝ PODNIK SLUŽIEB DUNAJSKÝ KLÁTOV s.r.o., IČO: 43 999 573, so sídlom Kondého ulica 20, Jahodná, o zaplatenie 1.257.520,- € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.257.520,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.257.520,- € od 29.05.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2022 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.257.520,- € s príslušenstvom ako právny nástupca Recyklačného fondu, IČO: 36 062 090, ktorý na základe ust. § 134 ods. 4 písm. a) /v znení od 01.07.2019/ v spojení s § 129 ods. 11 /v znení od 01.01.2016/ zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným z dotačnej zmluvy namiesto Recyklačného fondu. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že jeho právny predchodca Recyklačný fond (v zmluve ako „fond“), IČO: 36 062 090, uzavrel so žalovaným (v zmluve ako „žiadateľ“) dňa 29.04.2016 zmluvu o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. 1278/16/08 v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.08.2016 a dodatku č. 2 zo dňa 29.11.2017 (ďalej len „dotačná zmluva“), na základe ktorej Recyklačný fond poskytol žalovanému účelovú dotáciu vo výške 1.143.200,- € (ďalej len „dotácia“). Žalovaný sa v zmluve zaviazal použiť dotáciu na úhradu nákladov bez DPH spojených s realizáciou projektu č. R. XXXXX/XXXX „Podpora investícií do čistejších technológií so zameraním na ochranu životného prostredia a presadzovanie efektívnosti a inovácie využívania zdrojov spracovaním nie nebezpečných odpadov, dôsledkom ktorých je zníženie vypúšťanie emisií CO2 do ovzdušia“. Žalovaný sa v zmysle čl. IV ods. 8.2 dotačnej zmluvy (v znení jej dodatku č. 2) konkrétne zaviazal prevádzkovať činnosť napĺňajúcu podporovaný projekt a prevádzkovať zariadenia nadobudnuté za použitia prostriedkov z Recyklačného fondu po dobu najmenej do 31.12.2023 a každoročne počas sledovanej doby preukázať zhodnotenie odpadového papiera v uvedenom množstve. Zamestnanci žalobcu vykonali u žalovaného v dňoch 24.06.2020 a 03.07.2020 kontrolu plnenia zmluvných podmienok dotačnej zmluvy, pričom uvedená kontrola skončila vyhotovením správy č. N. XXX/XXXX zo dňa 23.11.2020 so záverom, že žalovaný do konca roka 2019 nesplnil:
- záväzok realizovať v projekte navrhované riešenie do skonštruovania recyklačnej linky a zavedenie výroby ekologického paliva,
- záväzok prevádzkovať činnosť zhodnocovania odpadového papiera napĺňajúcu podporovaný projekt a záväzok prevádzkovania zariadenia nadobudnutých za použitia prostriedkov Recyklačného fondu,
- množstevný záväzok zhodnotenia odpadového papiera stanovený v tabuľke č. 2 čl. IV ods. 8.2 dotačnej zmluvy, pričom žalovaný tiež nepreukázal fyzickú existenciu časti majetku. V prípade porušenia (okrem iného aj) uvedených podmienok plnenia dotačnej zmluvy bol fond oprávnený v zmysle čl. VI ods. 2 písm. a) dotačnej zmluvy požadovať od žalovaného, aby na vystavenú výzvu zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 20 % zo sumy poskytnutých prostriedkov, pričom fond bol zároveň oprávnený (okrem prípadu, že žalovaný v zmysle výzvy včas zaplatí zmluvnú pokutu) odstúpiť od dotačnej zmluvy v zmysle čl. VIII ods. 1, 2 dotačnej zmluvy. Pri uskutočnenom odstúpení od zmluvy z uvedeného dôvodu bol pritom fond oprávnený v súlade s čl. VIII ods. 3 dotačnej zmluvy požadovať od žalovaného vrátenie celej účelovej dotácie vo výške 1.143.200,- €, a to spolu so zmluvnou pokutou (v tom prípade) vo výške 10 % zo sumy poskytnutých prostriedkov, čo predstavuje sumu 114.320,- €, tzn. fond bol pri odstúpení od dotačnej zmluvy oprávnený požadovať od žalovaného vcelku sumu 1.257.520,- €. Keďže žalovaný podľa vykonanej kontroly porušil uvedené zmluvné podmienky, fond postupoval v intenciách označených zmluvných ustanovení a vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 20 % zo sumy poskytnutých prostriedkov v zmysle dotačnej zmluvy. Žalovaný neprevzal výzvu v odbernej lehote, preto sa táto považovala v zmysle dotačnej zmluvy za doručenú dňom jej vrátenia fondu 16.03.2022. V dôsledku márneho uplynutia výzvou určenej lehoty na úhradu zmluvnej pokuty pristúpil žalobca k odstúpeniu od dotačnej zmluvy, pričom prejav odstúpenia vykonal v zmysle čl. VIII dotačnej zmluvy písomne listom zo dňa 01.04.2022, v ktorom zároveň vyzval žalovaného, aby v súlade s čl. VIII ods. 3 dotačnej zmluvy vrátil žalobcovi účelovú dotáciu vo výške 1.143.200,- € spolu so zmluvnou pokutou 10 % z tejto sumy, t.j. aby mu zaplatil celkovo sumu 1.257.520,- €. Žalovaný poštovú zásielku s predmetným listom neprevzal v odbernej lehote, preto sa táto považovala v zmysle dotačnej zmluvy za doručenú dňom jej vrátenia fondu 28.04.2022. Keďže žalovaný požadovanú sumu 1.257.520,- € neuhradil vo výzve určenej 30-dňovej lehote, žalobca následne podal predmetnú žalobu, ktorou si popri sume 1.257.520,- € uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy odo dňa 29.05.2022 do zaplatenia. Žalobca ešte pred prvým pojednávaním doplnil svoju argumentáciu vyjadrením zo dňa 09.01.2023, v ktorom predložil do konania ročné hodnotiace správy o priebehu realizácie podporovanej činnosti v zmysle zmluvy o poskytnutí prostriedkov RF za roky 2016 až 2021, ktoré mal žalovaný povinnosť predkladať fondu v zmysle čl. IV bod 6 zmluvy. Žalobca súčasne upozornil súd, že na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave sa vedie trestné konanie sp. zn. ČVS: KRP-64/2-VYS-TT-2019 pre trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný žalovaným v súvislosti s predmetnou dotáciou.
2. Dňa 10.02.2023 sa vo veci uskutočnilo (prvé) súdne pojednávanie, na ktorom sa žalovaný (prostredníctvom svojho konateľa) k predmetnej žalobe vyjadril tak, že žalovaný dostal finančné prostriedky ešte z neštátneho fondu (Recyklačný fond), z ktorého prešli kompetencie na terajšieho žalobcu, ktorý následne začal u žalovaného vládny audit. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky prijal až po preukázaní zhotovenia diela, pričom ich na toto dielo aj v celom rozsahu použil. Aj keď bolo dielo zhotovené, nemohlo dôjsť k jeho uvedeniu do prevádzky, keďže sa medzitým zmenili legislatívne pravidlá a implementáciou príslušných právnych noriem EÚ sa produkt, ktorý by mal žalovaný prostredníctvom vybudovaného diela vyrábať, dostal do kategórie odpadu, hoci tento výrobok priamo z odpadu nepochádza, keďže pochádza z druhotných surovín. Ide o nasledovné dielo: technologická linka na výrobu komponentu zlepšenia výhrevnosti z alternatívnych palív z obnoviteľných zdrojov a taktiež fosílnych palív. Predmetná linka je zhotovená, je umiestnená v sklade, avšak sa žalovanému nepodarilo uviesť túto linku do prevádzky na žiadnom z vytipovaných miest, keďže nikde k tomu nedostal potrebné súhlasy od príslušných orgánov, ktoré zaraďovali žalovaného a ním plánovaný produkt do kategórie priameho odpadu. Žalovaný uviedol, že prekážky, ktoré mu bránili v realizácii projektu a v prevádzkovaní už vyrobeného zariadenia, mal oznamovať žalobcovi resp. ešte jeho právnemu predchodcovi v rámci ročných hodnotiacich správ. Žalovaný k uvedeným dôvodom procesnej obrany predložil dňa 10.03.2023 doplňujúce vyjadrenie, v ktorom dodal, že dotačnú zmluvu berie ako naďalej platnú, keďže len z dôvodov „vis maior“, ako je uvedené v čl. VIII dotačnej zmluvy, došlo k zmenám právnych a legislatívnych ustanovení zo strany Ministerstva životného prostredia SR, ktoré novelizovanými vyhláškami stanovilo nové kritériá, ktoré nezohľadňovali procesy už rozpracovaných projektových zámerov v tejto oblasti a tým znemožnili realizáciu daného zámeru. Ide o zmeny uvedené v § 2 písm. t) vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z. v znení jej novely podľa vyhlášky MŽP SR č. 367/2015 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017
(od 01.05.2020 až po súčasnosť v znení vyhlášky MŽP SR č. 87/2020 Z.z.) v spojení s právnou úpravou stavu konca odpadu upravenou v § 2 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v jeho znení účinnom tiež od 01.01.2017. Podľa predmetných zmien prúd odpadu opotrebovaných pneumatík nebol zahrnutý do novej legislatívy, a tak nedošlo ku stanoveniu stavu konca odpadu pri zhodnocovaní opotrebovaných pneumatík. Z toho vyplynulo, že uhlíková frakcia, ktorá je kľúčovou frakciou komponentu zmiešavania s odpadovým papierom v technologickom zariadení, sa v právnej úprave definuje ako vedľajší produkt, ale s titulom odpad. Žalovaný v rámci jeho prednesu na druhom pojednávaní 19.05.2023 ďalej doplnil, že výrobok - uhlíková frakcia, ktorá vzniká cez termický rozpad odpadu, je definovaná na výstupe ako odpad, čo bránilo žalovanému v napĺňaní požiadaviek zákona o ovzduší pre ďalšie spracovanie a uplatňovanie výrobku na trh. O tejto prekážke sa žalovaný dozvedel v roku 2018, ale žalobcovi ju neoznamoval z dôvodu, že čakal, že táto prekážka odpadne zavedením nového zákona o odpadoch, ktorý bude definovať stav konca odpadu v procese spracovania odpadových pneumatík. Túto prekážku potom žalovaný uvádzal v neskorších ročných správach, avšak bez toho, že by u žalobcu (u fondu) inicioval akúkoľvek zmenu k zmluvnému vzťahu. V dodatočnej lehote, ktorá bola žalovanému poskytnutá podľa správy z auditu z 23.11.2020, sa žalovaný napokon pokúsil o dosiahnutie preklasifikovania predmetného produktu na príslušných úradoch tak, aby ho nebrali ako odpad, avšak neúspešne. Žalovaný na pojednávaní z 19.05.2023 navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním príslušného vyjadrenia k k uvedenej klasifikácii predmetného výrobku od Ministerstva životného prostredia SR.
3. Žalobca sa k uvedeným dôvodom procesnej obrany žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.03.2023, ako aj prednesmi na pojednávaniach, ktorých podstata spočívala v tom, že podľa názoru žalobcu žalovaný v konaní v dostatočnej miere nepreukázal, či a v akom rozsahu mohli ním uvádzané legislatívne zmeny vplývať na nemožnosť plnenia záväzkov žalovaného z dotačnej zmluvy a podľa toho taktiež nepreukázal, či tieto zmeny zároveň mohli byť považované aj za prekážku pre odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. VIII ods. 2 dotačnej zmluvy, pričom žalovaný taktiež pri tomto dôvode nedodržal oznamovaciu povinnosť, ktorú by mal žalovaný splniť vo vzťahu k fondu v lehote 10 dní od vzniku takej udalosti, ktorá by skutočne tvorila prekážku. Žalovaný takisto nereagoval ani na výzvy žalobcu. Žalobca tiež poukázal na svedeckú výpoveď konateľa žalovaného Petra Lipovského, ktorá je obsiahnutá v uznesení Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave sp. zn. ČVS:KRP-64/2-VYS-TT-2019 zo dňa 26.01.2023, a z ktorej vyplýva, že na neplnenie záväzkov z dotačnej zmluvy mali vplyv iné skutočnosti, nie samotná legislatíva (napr. absencia príslušných povolení na realizáciu prevádzky v areáli spoločnosti LUDOPRINT, a.s., kde mal žalovaný pôvodne prevádzkovať svoju činnosť, na čo však legislatívna zmena nemala žiaden vplyv). Súd v rámci prejednávania veci na ústnom pojednávaní vykonal dokazovanie okrem prednesov strán (ich podstatný obsah vyplýva z predchádzajúcich odsekov odôvodnenia rozsudku) aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä: žaloba č.l. 1-19, jej prílohy
- zmluva o poskytnutí prostriedkov z recyklačného fondu č. 1278/16/08 z 29.04.2016 a jej dodatky č.l z 8.8.2016 a č. 2 z 29.11.2017, správa environmentálneho fondu o finančnej kontrole z 23.11.2020, výzva na úhradu zmluvnej pokuty z 15.2.2022, odstúpenie od zmluvy z 1.4.2022 s obálkami vrátených zásielok neprevzatých v odbernej lehote, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 13.1.2023 č.l. 41-58, vyjadrenie žalovaného z 10.3.2023 č.l. 66 a 67, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 23.3.2023 č.l. 73 až 96). Súd po takto vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci predovšetkým podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (najmä § 261 a nasl., § 269 ods. 2, § 300 a nasl., § 344 a nasl.), a to v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch (najmä § 129 ods. 11) a Občianskeho zákonníka (najmä § 34 a nasl., § 488 a nasl., § 544 a nasl.) zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Žalobca je v zmysle ust. § 134 ods. 4 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch /v znení účinnom od 01.07.2019/ právnym nástupcom pôvodného veriteľa - Recyklačný fond, IČO: 36 062 090, namiesto ktorého vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným z predmetnej dotačnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu (Recyklačný fond) v danom prípade uzavrel so žalovaným ako žiadateľom zmluvu o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. XXXX/XX/XX zo dňa 29.04.2016 podľa § 129 ods. 11 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch /v znení účinnom od 01.01.2016/ a podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v rámci režimu obchodných záväzkových vzťahov v zmysle ust. § 261 a nasl. Obchodného zákonníka - viď úvodnú časť a čl. X ods.
3 zmluvy), ku ktorej boli následne uzavreté dodatky č. 1 zo dňa 08.08.2016 a č. 2 zo dňa 29.11.2017 (č.l. 4-10 spisu). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelovej dotácie žiadateľovi z Recyklačného fondu podľa čl. II dotačnej zmluvy. Keďže v danom prípade ide o zmluvu o poskytnutí prostriedkov (účelovej dotácie) z Recyklačného fondu uzavretú podľa § 129 ods. 11 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, ktorej účastníkom (zmluvnou stranou) bol Recyklačný fond (v likvidácii), účinnosťou ust. § 134 ods. 4 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, t.j. dňom 01.07.2019 vstúpil žalobca do práv a povinností Recyklačného fondu v predmetnom zmluvnom vzťahu, t.j. bol vecne legitimovaný na uplatňovanie a súdne vymáhanie zmluvných nárokov z predmetnej zmluvy podľa § 129 ods. 11 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch /v znení od 01.01.2016/. Uvedený zákonný prevod (prechod) práv a povinností z Recyklačného fondu na žalobcu nespochybňoval ani žalovaný.
5. V konaní boli súčasne uplatnené dva nároky z dotačnej zmluvy, a to nárok na vrátenie dotácie a súvisiaci nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný jednoznačne porušil, resp. v rokoch 2016 až 2018 a následne v zmysle dodatku č. 2 z 29.11.2017 aj počas celých rokov 2019 až 2022 sústavne porušoval svoj základný zmluvný záväzok, ktorý mu vyplýval z článku IV ods. 8.2 dotačnej zmluvy (v jeho znení podľa dodatku č. 2 z 29.11.2017), a to konkrétne záväzok prevádzkovať činnosť napĺňajúcu podporovaný projekt a prevádzkovať zariadenia nadobudnuté za použitia prostriedkov z Recyklačného fondu po dobu najmenej do 31.12.2023 a každoročne počas sledovanej doby (2019 až 2023) preukázať zhodnotenie odpadového papiera minimálne v množstvách uvedených v tabuľke č. 2 (2019 - 500 t, 2020 - 650 t, 2021 - 830 t, 2022 - 1000 t, 2023 - 1330 t). Táto objektívna skutočnosť bola nesporná aj medzi samotnými stranami sporu, pričom o nej priamo svedčili i listiny, ktoré pochádzali tak od samotného žalovaného /bez ohľadu na to, ktorá strana ich do konania predložila - viď ročné hodnotiace správy o priebehu realizácie podporovanej činnosti v zmysle zmluvy o poskytnutí prostriedkov RF s prílohami za rok 2016 (č.l. 42-48 spisu), za rok 2017 (č.l. 49-50 spisu), za rok 2018 (č.l. 51-52 spisu), za rok 2019 (č.l. 53-54 spisu), za rok 2020 (č.l. 55-56 spisu) a za rok 2021 (č.l. 57-58 spisu)/, ako aj z auditu, ktorý u žalovaného v roku 2020 vykonal žalobca /viď správu z tohto auditu z 23.11.2020 na č.l. 11-14 spisu/. V konaní teda nebol sporný pretrvávajúci stav neplnenia projektu, ktorý bol napokon zistený a potvrdený aj kontrolou vykonanou u žalovaného žalobcom v dňoch 24.06.2020 a 03.07.2020 s výsledkom zachyteným v správe č. RF XXX/XXXX zo dňa 23.11.2020. Podľa uvedených zistení tak bolo nepochybné, že žalovaný do konca roka 2019, ale ani po tom nesplnil svoj zmluvný záväzok realizovať v projekte navrhované riešenie do skonštruovania recyklačnej linky a zavedenia výroby ekologického paliva, ďalej nesplnil ani svoj zmluvný záväzok prevádzkovať činnosť zhodnocovania odpadového papiera napĺňajúcu podporovaný projekt a záväzok prevádzkovať zariadenia nadobudnuté za použitia prostriedkov Recyklačného fondu, a ani množstevný záväzok zhodnotenia odpadového papiera (hrubým písmom sú vyznačené záväzky žalovaného podľa čl. IV ods. 8.2 zmluvy), pričom žalovaný takisto nepreukázal fyzickú existenciu časti majetku (podrobnosti viď v závere str. 5 predmetnej správy na č.l. 13 spisu). Z uvedených listín (čo bolo následne potvrdené aj ústnym prednesom konateľa žalovaného) konkrétne vyplýva, že príslušné technologické zariadenia žalovaného neboli počas trvania zmluvy sprevádzkované (uvedené do prevádzky) a žalovaný tak nezhodnotil počas uvedených rokov žiadne množstvo odpadového papiera.
6. Na základe tohto zistenia o nepochybnom porušení záväzku žalovaného podľa článku IV ods. 8.2 dotačnej zmluvy mal súd zároveň preukázané aj splnenie podmienok na vznik uplatnených nárokov žalobcu (nároku na vrátenie dotácie a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty) podľa s článkom IV ods. 8.2 zmluvy prepojených a súvisiacich častí zmluvy - čl. VIII ods. 1 až 3 a čl. VI ods. 2 písm. a) zmluvy, keďže vznik týchto nárokov bol (priamym) zmluvným následkom porušenia (aj) vyššie špecifikovaného zmluvného záväzku žalovaného podľa čl. IV ods. 8.2 zmluvy (poskytnutie účelovej dotácie vo výške 1.143.200,- € nebolo v konaní sporné). Súd zároveň konštatuje aj zachovanie zmluvne dohodnutého postupu pri uplatňovaní týchto nárokov, pričom v daných súvislostiach poukazuje na vyčerpávajúci opis tohto postupu, ktorý vyplýva zo žaloby, ako aj z odseku 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa tohto fond z dôvodu porušenia zmluvných podmienok podľa čl. IV ods. 8.2 zmluvy vyzval žalovaného podľa čl. VI ods. 2 písm. a) zmluvy na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 20 % zo sumy poskytnutých prostriedkov v zmysle dotačnej zmluvy (podľa čl. III ods. 1 zmluvy ide o sumu 1.143.200,- €, z čoho 20 % tvorí 228.640,- € - k tomu viď výzvu z 15.02.2022 na č.l. 15 spisu). Žalovaný neprevzal výzvu v odbernej lehote (viď obálku vrátenej zásielky na č.l. 16 spisu), preto sa táto považovala v zmysle čl. IX ods. 2 písm. a) dotačnej zmluvy za doručenú dňom jej vrátenia fondu 16.03.2022.
Z dôvodu porušenia, resp. pretrvávajúceho porušovania povinností žalovaného podľa čl. IV ods. 8.2 zmluvy odôvodňujúcich vznik nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. VI ods. 2 písm. a) zmluvy a súčasne z dôvodu, že žalovaný v určenej lehote a ani neskôr nezaplatil uvedenú zmluvnú pokutu, ktorá bola voči žalovanému medzitým uplatnená výzvou žalobcu z 15.02.2022 (k tomu viď obsah čl. VIII bod 2 veta po bodkočiarke), pristúpil žalobca v súlade s čl. VIII ods. 1, 2 dotačnej zmluvy k odstúpeniu od tejto zmluvy písomným listom zo dňa 01.04.2022 (č.l. 17 spisu), v ktorom jasne a zrozumiteľne určil dôvody odstúpenia (vzhľadom na uvedené niet pochýb, že ide o platný právny úkon odstúpenia v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 344 Obchodného zákonníka) a zároveň vyzval žalovaného, aby v súlade s čl. VIII ods. 3 dotačnej zmluvy vrátil žalobcovi účelovú dotáciu vo výške 1.143.200,- € spolu so zmluvnou pokutou 10 % z tejto sumy (platne dohodnutou medzi stranami podľa čl. VIII ods. 3 dotačnej zmluvy v spojení s ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 300 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na existujúci stav porušenia zmluvného záväzku žiadateľa podľa čl. IV ods. 8.2 zmluvy, ktorý bol súčasne dôvodom aj na odstúpenie od dotačnej zmluvy), t.j. aby mu zaplatil celkovo sumu 1.257.520,- €. Žalovaný poštovú zásielku s predmetným listom neprevzal v odbernej lehote (viď obálku vrátenej zásielky na č.l. 18 spisu), preto sa táto považovala v zmysle čl. IX ods. 2 písm. a) dotačnej zmluvy za doručenú dňom jej vrátenia fondu 28.04.2022.
7. Súd na základe uvedeného mal za to, že v danom prípade vzniklo žalobcovi v súlade s vyššie označenou zmluvnou úpravou a citovanými zákonnými ustanoveniami pri platnom a účinnom odstúpení od dotačnej zmluvy právo požadovať vrátenie prostriedkov poskytnutých žalovanému titulom účelovej dotácie z Recyklačného fondu zmluvou o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu č. XXXX/XX/XX v znení dodatku č. 1 zo dňa 08.08.2016 a dodatku č. 2 zo dňa 29.11.2017, a to spolu so zmluvnou pokutou dohodnutou stranami v čl. VIII ods. 3 dotačnej zmluvy pri existencii porušenia povinností žalovaného podľa čl. VI ods. 2 písm. a) zmluvy, ktoré porušenie zároveň malo za následok odstúpenie od zmluvy fondom v zmysle čl. VIII ods. 1, 2 dotačnej zmluvy. Keďže žalovaný požadovanú sumu 1.257.520,- € (1.143.200,- € + 114.320,- €) žalobcovi dobrovoľne neuhradil v lehote určenej listom fondu z 01.04.2022 v trvaní 30 dní od doručenia tohto listu (k čomu podľa vyššie uvedeného došlo 28.04.2022), súd žalobcovi priznal tento nárok ako v plnom rozsahu opodstatnený týmto rozsudkom. Súd zároveň v zmysle ust. § 365 a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny v zákonnej výške 9 % ročne vzhľadom na nepochybné omeškanie žalovaného s plnením svojho peňažného záväzku, a to odo dňa 29.05.2022 (deň nasledujúci po uplynutí 30-dňovej lehoty na zaplatenie pohľadávky podľa výzvy fondu z 01.04.2023) až do zaplatenia (výrok I).
8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného uvedenú v odseku 2 odôvodnenia rozsudku, súd sa ohľadom dôvodov tejto procesnej obrany stotožnil so stanoviskom žalobcu, a teda že žalovaný v konaní v dostatočnej miere nepreukázal, či a v akom rozsahu (by) mohli ním uvádzané legislatívne zmeny vplývať na nemožnosť plnenia záväzkov žalovaného z dotačnej zmluvy, a tak zároveň nepreukázal ani to, či (by) sa tieto zmeny mohli zároveň považovať aj za prekážku pre odstúpenie od zmluvy žalobcom v zmysle čl. VIII ods. 1 dotačnej zmluvy (v podobe neodvrátiteľnej udalosti nemajúcej pôvod na strane žiadateľa - vyššia moc, zmena právnych predpisov). Súd zhodne so žalobcom posúdil argumentáciu žalovaného podľa odseku 2 odôvodnenia rozsudku ako zmätočnú a nekoherentnú v porovnaní s textom vyššie označených ustanovení všeobecne záväzných predpisov / najmä § 2 písm. t) vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z. v znení jej novely podľa vyhlášky MŽP SR č. 367/2015 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 (od 01.05.2020 až po súčasnosť v znení vyhlášky MŽP SR č. 87/2020 Z.z.) a § 2 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v jeho znení účinnom od 01.01.2017/, a to z dôvodu, že žalovaný vo svojej argumentácii používa iné výrazy ako napr. uhlíková frakcia, opotrebovaná pneumatika, k čomu potom objektívne nie je možné zaujať vecné stanovisko. Súd však v daných súvislostiach považoval za rozhodujúcu tú skutočnosť, že uvedené legislatívne zmeny (pokiaľ by prekážkou sprevádzkovania príslušného technického zariadenia skutočne mali byť tieto zmeny, čo však nebolo v dostatočnej miere preukázané) už platili v čase uzavretia dodatku č. 2 k zmluve dňa 29.11.2017, a teda v tom čase (od toho času) už ani teoreticky nemôžeme hovoriť o udalosti, ktorá by mohla byť (v budúcnosti) považovaná žiadateľom za neodvrátiteľný / nepredvídateľný dôvod vis maior, pričom práve aktívnym konaním žalovaného pri uzavretí a podpise uvedeného dodatku č. 2 boli už v čase existencie predmetných legislatívnych zmien dohodnuté s fondom nové podmienky možného naplnenia projektu až od roku 2019. Prípadné nedostatočné vedomosti žalovaného ohľadom faktickej možnosti / nemožnosti naplnenia predmetu dodatku č. 2 v čase jeho uzavretia a podpisu pritom takisto nemožno považovať za dôvod, ktorý by nemal mať pôvod na strane samotného žiadateľa
vzhľadom na podnikateľské riziko a predpokladaný zvýšený stupeň odbornej starostlivosti pri konaní a rozhodovaní podnikateľského subjektu žiadajúceho o dotáciu v danej špecifickej oblasti. Žalovaný pritom podľa poslednej vety čl. VIII ods. 2 zmluvy znášal v daných otázkach ako žiadateľ dôkazné bremeno. Žalovaný taktiež pri ním tvrdenej prekážke nedodržal oznamovaciu povinnosť, ktorú by mal žalovaný splniť vo vzťahu k fondu v lehote 10 dní od vzniku takej udalosti, ktorá by skutočne tvorila prekážku pre následné uskutočnenie odstúpenia od zmluvy žalobcom. Tvrdenú prekážku oznamoval žalovaný fondu prvýkrát až 30.01.2020 v rámci jeho hodnotiacej správy za rok 2019, pričom počas celej doby trvania zmluvy neinicioval žalovaný akúkoľvek zmenu v predmetnom zmluvnom vzťahu s fondom za účelom odstránenia tvrdenej prekážky (žalovaný v konaní ani netvrdil opak, pričom podľa poslednej vety čl. VIII ods. 2 zmluvy znášal ako žiadateľ dôkazné bremeno v danej otázke). Zo svedeckej výpovede konateľa žalovaného Petra Lipovského, ktorá je obsiahnutá v uznesení Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave sp. zn. ČVS:KRP-64/2-VYS-TT-2019 zo dňa 26.01.2023 pritom vyplýva aj to, že na neplnenie záväzkov z dotačnej zmluvy do roku 2019 vrátane mali vplyv iné skutočnosti, nie samotná legislatíva (a to najmä absencia príslušných povolení na realizáciu prevádzky v areáli spoločnosti LUDOPRINT, a.s., kde mal žalovaný pôvodne prevádzkovať svoju činnosť, na čo však uvedená legislatívna zmena nemala priamy vplyv). Nutnosť posunutia projektu na rok 2019 práve z uvedeného iného dôvodu potvrdil aj samotný konateľ žalovaného v rámci svojho prednesu na pojednávaní 19.05.2023. Z uvedených dôvodov teda súd v danom prípade nevzhliadol žiadnu neodvrátiteľnú udalosť v zmysle čl. VIII ods. 2 dotačnej zmluvy, a teda žiaden dôvod, pre ktorý by mohla byť spochybnená platnosť a oprávnenosť odstúpenia žalobcu od dotačnej zmluvy.
9. Záverom súd poznamenáva, že súd už nepripustil žiadne ďalšie návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania (a tieto návrhy v závere pojednávania zamietol), pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. K predloženému návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania vyžiadaním príslušného vyjadrenia k argumentácii žalovaného od Ministerstva životného prostredia SR súd uvádza, že vzhľadom na vyššie popísanú konštrukciu povinností a záväzkov žalovaného obsiahnutú priamo v uzavretej dotačnej zmluve, a to za stavu dostatočného preukázania ich porušenia podľa vyššie uvedených záverov, už považoval súd vykonanie tohto dôkazu za nehospodárne a nadbytočné, keďže také vyjadrenie by nemohlo mať priamy vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci vrátane záverov súdu obsiahnutých v odseku 8 odôvodnenia rozsudku. Súd preto tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho plného úspechu vo veci, avšak nakoľko žalobca výslovne uviedol, že nepožaduje od žalovaného náhradu trov konania, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).