Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/215/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s. r. o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO 44 518 684 proti povinnému: 1. E. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Č.. X, 2. O. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, pre vymoženie sumy 2.027,88 eur (61.092,-- Sk) s prísl. a trov exekučného konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. -25 zo dňa 22. 10. 2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku č. III o trovách exekúcie.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana, Čajakova č. 1 vyhovel. Súd poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú, so sídlom Hlavná č. 115, Košice, a to do právoplatnosti uznesenia, vykonávaním exekúcie pôvodne vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana pod sp. zn. EX 1892/2008. Pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova č. 1, Košice priznal trovy exekúcie vo výške 51,66 eur.

V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že uznesením zo dňa 25. 11. 2010 č. k. -12 pripustil zmenu na strane oprávneného tak, že z konania vystúpil oprávnený: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, a na jeho miesto do konania vstúpil: Bytový podnik mesta Košice s. r. o., Južné nábrežie č. 13, Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 02. 2011 a stalo sa vykonateľným: Nový oprávnený návrhom zo dňa 31. 03. 2012 požiadal súd o zmenu súdneho exekútora tak, aby súd ďalším výkonom exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Hlavňovú so sídlom Hlavná č. 115, Košice.

Keďže súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by nebolo možné návrhu oprávneného vyhovieť, rozhodol tak, že žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovuje, a zároveň poveril nového súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie od právoplatnosti uznesenia s tým, že účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) účinnej do 30. 04. 2008 na sumu 114,06 eur.

Pri posudzovaní trov exekúcie súd vychádzal z uplatnených úkonov a hotových výdavkov uvedených vo vyúčtovaní súdneho exekútora. Avšak čo sa týka výšky náhrady trov exekúcie pôvodného povereného exekútora súd postupoval podľa vyhlášky MS SR č. účinnej od 01. 05. 2008, keďže predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 05. 12. 2008. Súd priznal pôvodnému poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 51,66 eur.

Súd citoval ust. § 6, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky a § 44 Exekučného poriadku. V zmysle ust. § 14 ods. 1 cit. vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti minimálnu zákonnú odmenu vo výške 33,19 eur. Ďalej súd exekútorovi priznal podľa ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky náhradu hotových výdavkov vo výške 10,01 eur (za poštovné 8,35 eur a spotrebný kancelársky materiál 1,66 eur). Súd zároveň priznal exekútorovi náhradu 20 % DPH zo sumy, v akej mu bola priznaná výška trov exekúcie, a to DPH vo výške 20 % zo sumy 43,20 eur (33,19 eur +10,01 eur) vo výške 8,46 eur.

Za nedôvodnú považoval súd požiadavku exekútora na cestovnú náhradu vo výške 11,10 eur, keďže zo spisu nevyplýva využitie jeho motorového vozidla pri pracovnej ceste. Súd sa tiež nestotožnil s vyčíslením odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 6 vyhlášky vo výške 33,19 eur za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, a to s poukazom na skutočnosť, že len samotné zriadenie exekučného záložného práva, ako zabezpečovacieho inštitútu nie je predpokladom uplatnenia odmeny podľa ust. § 6 cit. vyhlášky, pretože musí dôjsť aj k reálnemu vykonaniu exekúcie spôsobom - predajom danej nehnuteľnosti. Súd však z exekučného spisu súdneho exekútora nezistil, že by súdny exekútor nehnuteľnosti povinného aj predal, čím by mohol pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní z výťažku z predaja uspokojiť.

Pri posudzovaní toho, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie súd vychádzal z toho, že za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku odmena pôvodného exekútora s vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, teda podľa ust. § 14 a § 15 vyhlášky. Keďže v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie a v budúcnosti môže nastať situácia, za ktorej bude musieť uhrádzať trovy exekúcie oprávnený, súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora uhradené z výťažku predmetnej exekúcie vedenej súdnym exekútorom povereným pokračovať vo výkone exekúcie. Po tom, ako tento exekútor vymôže príslušnú sumu zodpovedajúcu trovám exekúcie, priznaným pôvodnému exekútorovi, bude povinný túto sumu poukázať pôvodne poverenému exekútorovi.

Ak však bude v budúcnosti exekučný súd rozhodovať o zastavení exekúcie a trovy pôvodného exekútora ešte nebudú vymožené, rozhodne exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie aj o tom, kto je povinný zaplatiť trovy exekúcie pôvodného exekútora vo výške stanovenej týmt uznesením.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti III. výroku uznesenia súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote ( veta prvá ) odvolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Namietal, že exekútorovi boli priznané trovy exekúcie vo výške (poštovné 1 €, kancelárske potreby 1,66 eur, poštovné 2 x 1,47 € = 2,94 €, poštovné 3 x 1,47 € = 4,41 €, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie o spôsobe exekúcie 3 x 3,32 € = 9,96 €), spolu vo výške 19,97 € + 20 % DPH, a to predovšetkým z dôvodov, že uplatnené náklady na doručovanie zásielok oprávneným sú neopodstatnené, nakoľko oprávnený si preberá zásielky osobne v úrade súdneho exekútora, a z toho dôvodu žiada súd preveriť, či súdny exekútor si uplatnil poštovné práve pre účely doručovania súdnych zásielok oprávnenému a v akom rozsahu. Zároveň podotkol, že súdny exekútor si položky - doručenie exekučného príkazu a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie vo svojej špecifikácii neuplatnil a teda mu tieto boli priznané nad rámec.

Oprávnený ďalej uviedol, že na strane 3. uznesenia bola zrejme chybou v počítaní uvedená nesprávna suma, keď namiesto 3 x 3,32 eur malo byť uvedené 9,96 eur a nie 13,28 eur, ako je to v špecifikovanom rozhodnutí špecifikované.

Uviedol, že súdny exekútor mu nepoukázal žiadne vymožené sumy a predpokladá, že si ponechal odmenu podľa § 16 ods.1 vyhlášky a okrem nej si uplatnil aj odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, a preto odmena podľa § 16 ods. 1 vyhlášky mu neprináleží. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiadal súd o preverenie skutkového stavu a navrhol odvolaniu celkom vyhovieť.

K odvolaniu sa v zákonnej lehote súdny exekútor a ani povinný nevyjadrili.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. .

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05. 12. 2008. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne ak pri posudzovaní trov exekúcie vychádzal z uplatnených úkonov a hotových výdavkov uvedených vo vyúčtovaní súdneho exekútora podľa vyhlášky MS SR č. účinnej od 01. 05. 2008.

Odvolací súd námietku oprávneného na nedôvodne priznanú odmenu za úkony - vypracovanie exekučného príkazu a vypracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie považuje za čiastočne oprávnenú.

Ide totiž o úkony exekučnej činnosti charakterizované v ust. § 15 ods. 1 písm. c/ a d/, ktoré sa do odmeny exekútora započítavajú, a to aj napriek tomu, že boli exekútorom vo špecifikácii označené inak. Pokiaľ však ide o samotný výpočet, týkajúci sa úkonov paušálnej odmeny priznanej exekútorovi v celkovej výške 13,28 eur tak, ako to je uvedené v napadnutom uznesení, oprávnený tento namietal nesprávne. V uznesení boli totiž chybou v písaní nesprávne ozančené 3 úkony, avšak z ďalšieho textu je zrejmé, že ide o 4 úkony odmeňované paušálnou odmenou (t. j. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a zisťovanie platiteľa mzdy/ zamestnávateľa povinného). Preto bola exekútorovi správne priznaná paušálna odmena vo výške 13,28 eur. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor bol vylúčený z exekučného konania (§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky), paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti je zákonom stanovená v minimálnej výške na 33,19 eur.

Taktiež odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku oprávneného, aby súd preveril, či si súdny exekútor ponechal časť vymoženej sumy na úhradu jeho trov. Vysporiadanie vymoženej sumy je vecou strán, ktorých sa toto týka, a to súdneho exekútora a oprávneného a súd v tomto štádiu do týchto vzťahoch zo zákona nevstupuje.

Celkom teda súd prvého stupňa dôvodne priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,66 eur (33,19 + 10,01 + 20 % zo sumy 43,20).

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.