Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-592-2012.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/592/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne P. X., nar. XX.X.XXXX, invalidnej dôchodkyne, bytom H. X/XX, H. X., zastúpenej F.. N. M., nar. XX.X.XXXX, bytom L. F. Č.. XX na základe plnej moci, proti žalovanému P. O., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX/X, P. A. W., zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuschovou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o náhradu škody nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žalobu žalobkyne z a m i e t a .
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému náhrady škody nemajetkovej ujmy v celkovej čiastke 30.000,00 € v súvislosti so škodou, odškodnením za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia a odstraňovaním jeho následkov, ako aj za sťaženie spoločenského uplatnenia pre nepriaznivé životné úkony z poškodenia a pre uspokojenie životných a spoločenských potrieb. Žalobkyňa svoju žalobu zo dňa 12.11.2012 odôvodnila tým, že dňa 26.2.2010 cestovala autobusom zn. KAROSA ev. č. Q. XXX Y. z Košíc do miesta trvalého bydliska. V obci Krásnohorské Podhradie, okr. Rožňava okolo 13:25 hod. vodič nákladného motorového vozidla zn. DAF FT ev. č. O. XXX Y. s návesom ev. č. O. XXX V. P. O. (pod vplyvom alkoholu) nedodržal bezpečnostnú vzdialenosť pre ním jazdiaceho nákladného motorového vozidla zn. DAF FT ev. č. W. XXX I. s návesom ev. č. W. XXX V., narazil do zadnej časti návesu, čím vozidlo posunul dopredu a to narazilo do zadnej časti autobusu, v ktorom sa nachádzala žalobkyňa, pričom týmto utrpela pohmoždenie hlavy v oblasti spánkovo temennej v pravo, podvrtnutie a vykĺbenie krčnej chrbtice a puknutie krčnej medzistavcovej platničky s dobou liečenia od 26.2.2010 do 26.4.2010. Následkom uvedenej dopravnej nehody sa žalobkyni zhoršil zdravotný stav po psychickej stránke, čo doložila lekárskou správou Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach, psychiatrická ambulancia, zo dňa 25.10.2012. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody má toho času veľké bolesti medzi lopatkami a stres z nehody zhoršil aj liečbu epilepsie, ktorou trpí. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložila lekársku správu Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach, poradne EMG a ochorenia svalstva, zo dňa 26.10.2012. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, spracovaného a vydaného podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ozmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. zo dňa 6.11.2012 bolo jej poškodenie zhodnotené na 130 bodov.
Žalobkyňa v neposlednom rade v žalobe poukázala aj na skutočnosť, že žalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona a vykonával ju v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí a spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví. Uvedeným skutkom spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, za čo bol Okresným súdom v Rožňave č. konania: 1T/173/2010-148 odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na jeden a pol roka. Tým istým rozsudkom Okresný súd odkázal žalobkyňu podľa § 288 ods. 1 Tr. Poriadku s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Žalobkyňa zdôraznila, že sa jej zhoršil po nehode život, čo vyplýva najmä zo zhoršenia jej zdravotného stavu v súvislosti s častejšími epileptickými záchvatmi, ktoré po nehode pretrvávajú. Poukázala na skutkový stav, že došlo k dopravnej nehode 26.2.2010, ktorú zavinil žalovaný, na základe čoho bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom s tým, že žalobkyňa utrpela pri tejto dopravnej nehode pohmoždenie hlavy v oblasti spánkovo temennej vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, povrazový vertrogénny bolestivý syndróm, prasknutie medzistavcovej platničky. Predložila aj lekársku správu od Leteckej vojenskej nemocnice, a.s. Košice ohľadom jej zhoršeného zdravotného stavu. Ďalej uviedla, že sa zhoršil jej zdravotný stav aj po psychickej stránke. Má od nehody stres a tento stres jej zhoršil aj liečbu epilepsie. Zároveň má bolesti v chrbtici.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Potvrdil tú skutočnosť, že trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1 T 173/2010 z 28.12.2010 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Tr. zákona . Rovnako je pravdou, že žalobkyňa bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Podľa žalovaného je však žaloba neurčitá, keďže z nej nie je možné zistiť, koľko zo žalovanej sumy žalobkyňa požaduje titulom škody na zdraví, koľko titulom bolestí spôsobených liečením, koľko a z akých dôvodov došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia a koľko a z čoho pozostáva uspokojenie životných a spoločenských potrieb. Žalobca navyše podotkol, že žalobkyňa je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom jej zdravotný stav bol daný už pred dopravnou nehodou.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov a oboznámil sa aj s predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Žalobkyňa k svojmu zdravotnému stavu uviedla, že pred nehodou mala, vzhľadom na jej diagnózy, zlepšený zdravotný stav. Nemusela chodiť s doprovodom, avšak po nehode sa to zmenilo. Opäť musí chodiť s doprovodom, má epileptické záchvaty, ktoré sa jej predĺžili, teda sú častejšie a dlhšie trvajú. Musela začať chodiť k psychologičke aj k psychiatričke, nakoľko má menšiu fóbiu z nehody, ktorá sa stala. Nevie spávať a zdôraznila, že má fóbiu, pretože kamióny nemôže vidieť. Takisto berie väčšie množstvo liekov a cíti sa celkovo horšie od inkriminovanej dopravnej nehody. Čo sa týka cestovania, musí raz do mesiaca chodiť do Košíc, s čím má momentálne problém, najmä keď prechádza cez obec Krásnohorské Podhradie, kde sa nehoda udiala. Chodí autobusom alebo autom, ale stále musí ísť s doprovodom. Pociťuje problémy aj pri väčších nákupoch, pretože tam, kde je viacej ľudí, jej zvykne byť zle a predtým jej už zle nebývalo. Nevie sa celkovo sústrediť a pociťuje úzkosť.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že s uplatnenou sumou nesúhlasí, nakoľko z doteraz predložených dôkazov nie je možné zistiť, čo si žalobkyňa uplatňuje. Nespochybnil skutočnosť, že žalobkyňa má určitý nárok na odškodnenie z titulu dopravnej nehody, avšak jeho výška je sporná. Ohodnotenie vo výške 130 bodov obsahuje len ohodnotenie prasknutia medzistavcovej platničky, čo však z lekárskych správ nevyplýva, čiže toto je v rozpore. Naviac poukázal na to, že žalobkyňa trpela viacerými diagnózami už aj pred nehodou. Pri epilepsii sa pacientovi poškodzuje mozog a preto tento stav nemôže napredovať k lepšiemu, ale len k horšiemu.
Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 5.3.2013 vyplýva, že navrhol, aby súd predmetnú žalobu zamietol, pretože je síce pravda, že žalobkyni niečo patrí, avšak nie z jeho strany. Žalovaný uviedol, že v danom konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom. Uvedené tvrdenie zdôvodnil tým, že k dopravnej
nehode zo dňa 26.2.2010 došlo v situácii, kedy žalovaný ako šofér z povolania zamestnaný v spoločnosti PESCH TRANS s.r.o., Hviezdoslavova 14, Moldava nad Bodvou riadil v pracovnej dobe nákladné motorové vozidlo zn. DAF FT ev. č. O. XXX Y. s návesom ev. č. O. XXX V. patriace jeho vtedajšiemu (aj terajšiemu) zamestnávateľovi, pričom si plnil pracovné povinnosti. O pravdivosti týchto tvrdení doložil žalovaný aj fotokópiu výpovede konateľa spoločnosti PESCH TRANS s.r.o. zo dňa 23.8.2010 v trestnom konaní. Z vyššie uvedeného a s odkazom na zákonné znenie § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, má žalovaný za to, že žalobkyňa žaluje v tomto konaní nesprávny subjekt, a preto bez ohľadu na prípadnú dôvodnosť jej nároku, by bolo jeho priznanie voči osobe žalovaného v rozpore s hmotným právom.
Žalobkyňa k námietke pasívnej legitimácie uviedla, že žalovaný je zodpovedný za náhradu škody nakoľko riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu a ťažké ublíženie na zdraví nevinným cestujúcim. Preto trvala na tom, že žalovaný je v plnej miere zodpovedný za spôsobenie ťažkého ublíženia na zdraví a preto správne od neho požaduje náhradu škody.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu škody nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,00 € nie je v danom prípade dôvodný, a to v dôsledku námietky pasívnej legitimácie žalovaného, pretože žalovaný v tomto prípade nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu, že vykonával prácu pre svojho zamestnávateľa. Súd s ohľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 citovaného §-u škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
V ustanovení odseku 2 § 420 OZ je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Terajšie znenie odseku 2 ustanovuje, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru.
Skutočnosť, že zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému je právnická osoba alebo fyzická osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti, ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. To znamená, že zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi, ktorý môže voči nim uplatniť pracovnoprávny regres.
V konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že nie je možné odškodniť žalobkyňu zo strany žalovaného, pretože tento vystupoval v čase dopravnej nehody, z ktorej vzišla žalovanej vyššie špecifikovaná škoda, iba v postavení zamestnanca právnickej osoby, čo jednoznačne preukazuje aj potvrdenie vtedajšieho zamestnávateľa žalovaného o tom, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti PESCH TRANS s.r.o. ako vodič nákladného motorového vozidla DAF s ev. č. O. XXX Y. s návesom ev. č. O. XXX V., a to v čase od 20.11.2008 do 28.2.2010.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie. V danom prípade je však prekážkou priznania nároku žalobkyne zo strany žalovaného neodstrániteľná podmienka, ktorá vyplýva priamo zo zákonného znenia § 420 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. To znamená, že žalovaný, ako zamestnanec právnickej osoby, za škodu spôsobenú podľa OZ nezodpovedá, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 150 ods. 1 OSP. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd nepriznal inak úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný spôsobil žalobkyni ublíženie na zdraví a žalobkyňa sa mohla dôvodne domnievať, že je zodpovedný za náhradu škody, avšak v konaní bolo preukázané, že žalovaný v čase vzniku dopravnej nehody svoju činnosť vykonával ako zamestnanec. Preto súd trovy konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.