Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_10C-44-2013.pdf
PDF · 79.29 KB
No categories available
10C/44/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom v Piešťanoch, Sad A.Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovanému Š.M. N., W.. X.X.XXXX, W. F. Š., V. XXX, I. Y., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Obcou Šútovo, v konaní o zaplatenie 1688,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 1.688,77 eur spolu s 18,40% ročným úrokom zo sumy 1.223,08 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a 8%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.223,08 eur od 24.9.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 636,77 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Roman Kvasnica s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, vedený v L. L. E..L.. Č. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.10.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1688,77€ spolu s 18,40%-ným úrokom ročne z omeškania ročne zo sumy 1.223,08 eur od 24.9.2012 do zaplatenia a 8%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.223,08 eur od 24.9.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 21.8.2006 poskytla žalobkyňa žalovanému ako dlžníkovi úver a to miniúver do 10.minút v celkovej výške 30.000,-Sk s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby do konečnej splatnosti úveru vo výške 18,40% ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať po 834,-Sk mesačne splátkami zročnými vždy k 20.-temu dňu kalendárneho mesiaca pričom prvá splátka bola dohodnutá k 20.9.2006 a posledná k 20.8.2011. Úrok z omeškania bol v zmysle uzavretej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok banky, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou dohodnutý vo výške, ktorá bola zverejnená bankou v sadzobníku úrokových sadzieb účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve o úvere dohodnutá na 25,19% ročne. Žalovaný však prestal svoj dlh splácať v mesiaci marci 2009, kedy zaplatil poslednú splátku vo výške 8,24€ ku 20.2.2009. Okrem toho splátky od mesiaca september 2006 uhrádzal väčšinou s oneskorením, prípadne v sume nižšej, než bola zmluvne dohodnutá výška mesačnej splátky. Vzhľadom k uvedenému a v súlade s uzavretou zmluvou o úvere a s ustanovením § 330 ods.2 Obchodného zákonníka následne zaplatené splátky dlhu žalobkyňou boli započítané na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu pohľadávky. K 23.9.2012 dosiahla výška splatného dlhu žalovaného sumu 1688,77€ a táto suma pozostáva z istiny vo výške 1223,08€, úrokov vo výške 248,58€, vyčíslených z istiny 1223,08€ za obdobie od 21.8.2011 do 23.9.2012 pri sadzbe 18,45% ročne, úrokov z omeškania vo výške 217,11€, vyčíslených od poslednej splátky dlhu, teda od 21.2.2009 do 23.9.20212. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky bola sadzba úrokov z omeškania vo výške 8% ročne. Listami z 11.4.2011 a 23.6.2011 vyzvala žalobkyňa žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval, bola žalobkyňa nútená obrátiť sa žalobou na súd.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nedržiava v mieste svojho trvalého bydliska a iné miesto jeho pobytu sa ani po rozsiahly šetreniach, ktoré súd vo veci vykonal, zistiť nepodarilo.
Súd preto žalovanému ustanovil opatrovníka pre konanie podľa § 29 ods.2 O.s.p. v osobe Obce Šútovo, kde mal žalovaný naposledy trvalé bydlisko, ktorý potom žalovaného v konaní zastupoval.
Opatrovník žalovaného sa však k žalobe nevyjadril.
Na pojednávaní dňa 24.4.2013 súd potom vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do súdneho spisu, predovšetkým výpisu z obchodného registra žalobkyne, čítaním zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX, ktorú účastníci konania podpísali 21.8.2006, obchodných podmienok žalobkyne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, výpisu z bankových kníh žalobkyne, čítaním výpisu z úveru a prehľadu o transakciách na úverovom účte odo dňa poskytnutia úveru do 31.5.2012, čítaním zo sadzobníka úrokových sadzieb žalobkyne platných do 31.12.2011, a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný skutkový stav, tvrdený žalobcom.
Súd mal nepochybne preukázané uzavretie platnej úverovej zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX medzi účastníkmi konania, ktorou bol žalovanému, ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 30.000,-Sk. Šlo o „Miniúver do desať minút“ s pevnou úrokovou sadzbou 18,4% ročne, ktorý bol bezhotovostne jednorázovo poskytnutý na účet žalovaného, uvedený v úverovej zmluve, poplatok za správu úveru bol dohodnutý na 160,-Sk mesačne, výška splátky bola dohodnutá vo výške 834,-Sk mesačne so splatnosťou prvej splátky k 20.9.2006 pri konečnej splatnosti úveru k 20.8.2011 pri mesačnej periodicite splátok splatných vždy k 20.-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Celkový počet splátok bol dohodnutý na 60.. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 25,19% ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov, sadzobník a podmienky banky. V zmysle článku 6.týchto všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru mala banka právo účtovať úroky z omeškania, ktorých výšku oznamovala zverejnením. Podľa zverejnených úrokových sadzieb, platných do 31.12.2011 banka účtovala od 1.5.2011 8%-ný úrok z omeškania ročne.
Z prehľadu o splácaní úveru bolo zrejmé, že žalovaný úver riadne nesplácal a že poslednú splátku zaplatil tak, ako uviedol žalobca v žalobe 20.2.2009.
Z prehľadu o splácaní úveru, z ktorého vyplýval aj spôsob úročenia úveru, pripisovania úrokov z omeškania bolo potom zrejmé, že nesplatená istina úveru k 23.9.2012 predstavovala sumu 1223,08€, riadne úroky 248,58€ a nezaplatené úroky z omeškania sumu 217,11€, spolu pohľadávka žalobkyne predstavovala sumu 1688,77€.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je plne dôvodná a preto jej vyhovel. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny a dohodnutých úrokov nachádza právnu oporu v ustanoveniach § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.), ktorým sa spravujú vzťahy medzi účastníkmi.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Nárok na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods.1 Obchodného zákonníka.
Úroková sadzba úrokov z omeškania bola v súlade s ustanovením § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinným v čase vzniku omeškania žalovaného so splácaním úveru ale aj v období, keď žalovaný prestal úver splácať vôbec, teda v marci 2009.
Podľa ustanovenia § 369 ods.1 Obchodného zákonníka vo vtedy platnom znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve; ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Dohodnutá úroková sadzby úroku z omeškania, požadovaná bankou nedosahovala ani limity, stanovené vyššie spomínanými predpismi občianskeho práva, keďže žalovanému bol poskytnutý spotrebný úver.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu v sume 101,--€ a z trov právneho zastúpenia vypočítaných a priznaných podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 534,77€. Trovy právneho zastúpenia ozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za tri úkony právnej služby po 81,33€ a to príprava a prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby a účasť dňa 24.4.2013 na pojednávaní súdu. K týmto úkonom patrí aj paušálna náhrada režijných výdavkov právneho zástupcu žalobcu z toho za prvé dva úkony právnej služby po 7,63€ a za posledný úkon právnej služby po 7,81€. Cestovné náhrady právneho zástupcu žalobcu pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu v deň pojednávania a späť predstavovali 88,35€. Cesta bola vykonaná motorovým vozidlo ev.č.T. XXX-F. vo vzdialenosti 2x144 km, suma základnej náhrady pri počte 288 km x 0,183€ predstavuje 52,70 eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 8,9 litra/100 km a pri cene 1,391€/1 liter predstavuje sumu 35,65€. Právnemu zástupcovi žalobcu patrí aj náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie 2x 100 minút, čo predstavuje sedem začatých polhodín a pri náhrade 13,01€ za jednu začatú polhodinu predstavuje náhrada za stratu času 91,07€. Spolu s 20% DPH potom predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 535,77 eur a trovy konania celkovo sumu 636,77 eur a žalovaný je povinný ich žalobcovi nahradiť podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. na účet jeho právneho zástupcu
- advokátskej kancelárie.
Poučenie:
Proti rozsudku na základe uznania nároku, ktorým súd rozhodol o istine a úrokoch z omeškania, nie je odvolanie prípustné. Odvolaním možno napadnúť len výrokovú časť rozsudku o náhrade trov konania v lehote do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.