Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-150-2012.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/150/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu O. A., bývajúceho v J., H. Č.. XX, zastúpeného K.. W. N., advokátom, so sídlom v J., F. Č.. X, proti žalovanej O. - I. N., O..I.., I. I. C. D., A. W. Č.. X, o zaplatenie 373,14 eura s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2012 č.k. 18C 8/12-67 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 373,14 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 91,- eur ročne od 17. 3. 2012 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 22,- eur ako náhradu na zaplatenom súdnom poplatku a v sume 143,18 eura ako trovy právneho zastúpenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 373,14 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa. z ustanovenia § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých ustálil, že uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje finančný rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motorového vozidla žalobcu pred poškodením a po jeho oprave, preto túto časť celkovej škody (ktorá zahŕňa aj náklady na opravu motorového vozidla) je potrebné považovať za skutočnú majetkovú ujmu, pretože aj napriek vykonanej oprave, došlo k zníženiu hodnoty motorového vozidla žalobcu práve v dôsledku poškodenia pri dopravnej nehode. Poškodenie tak malo reálny dopad na hodnotu vozidla vo forme jej zníženia. Neprihliadol na námietku žalovanej, že výška škody závisela od rozsahu nákladov na opravu vozidla, keď za rozhodujúcu považoval skutočnosť, že základ nároku žalobcu vychádza z rozdielu všeobecných hodnôt veci pred a po jej poškodení. Zníženie hodnoty veci - motorového vozidla tak v konečnom dôsledku predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, teda zodpovedá pojmu skutočnej škody.
V prípade nároku na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti so zistením rozsahu škody uviedol, že ich výšku žalobca preukázal potvrdením o úhrade v prospech spracovateľa znaleckého posudku, výška odmeny bola ustálená vzájomnou dohodou pri zadaní úlohy na spracovanie posudku a keďže uplatnený nárok bol dôvodný, žalobcovi patrí aj náhrada nákladov spojených so zistením výšky škody.
Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky považoval za dôvodný žalobcom uplatnený úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v priznanej výške podľa ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. S prihliadnutím na spôsob uspokojovania nárokov zo vzniknutej poistnej udalosti, keď si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody zo svojho havarijného poistenia motorového vozidla v spoločnosti J. N. O..I.. ( T..S.. N. Ž. H. N.), ktorá určila rozsah poistného plnenia, náhradu ktorého si následne uplatnila u žalovanej, počiatok omeškania určil v nadväznosti na prvú výzvu žalobcu adresovanú žalovanej na splnenie dlhu, ktorým bolo doručenie žalobného návrhu ku dňu 15.3.2012. Zdôraznil, že poisťovateľ žalobcu vyzval žalovanú, aby priamo žalobcovi poukázal len sumu, o ktorú bol jeho nárok krátený z dôvodu zmluvnej spoluúčasti. Samotný žalobca si pred podaním žaloby žiaden nárok u žalovanej neuplatnil, preto jej ani nevznikla povinnosť poskytnúť viac, než bolo žiadané. Žalovaná bola povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo bola o plnenie požiadaná, t.j. 16.3.2012 a nasledujúcim dňom t.j. 17.3.2012 sa dostala do omeškania. Z týchto dôvodov preto žalobu v časti úroku z omeškania zo sumy 91 eur za obdobie od 26.2.2010 do 16.3.2012 zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. t.j. podľa zásady úspechu v konaní a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady za zaplatený súdny poplatok a náhrady trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku súdu v zamietavom výroku podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať úrok z omeškania v celom uplatnenom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). V odvolaní uviedol, že žalovaná dňa 25.2.2010 ukončila šetrenie poistnej udalosti a listom oznámila, že na jeho účet poukáže náhradu škody za poškodené vozidlo vo výške spoluúčasti v sume 165,97 eura. V prípade správneho a úplného šetrenia poistnej udalosti mu však mala poukázať aj náhradu škody vo výške preukázanej predloženým znaleckým posudkom. Až v takom prípade by sa plnenie žalovanej považovalo za náhradu skutočnej škody v správnej výške. Povinnosť výpočtu výšky skutočnej škody v lehote do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti žalovanej vyplýva priamo zo zákona ( § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z.), preto nesplnenie tejto zákonnej povinnosti je spojené s nárokom poškodeného na úrok z omeškania ( § 11 ods. 8 označeného zákona). Zákon neupravuje odlišný postup pre náhradu škody v prípade, ak poškodený svoj nárok najprv uplatní u poisťovateľa, s ktorým má uzavretú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla a až následne požiada poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu prevádzkou vozidla vinníka dopravnej nehody. Žalovaná preto mala pri výkone svojej činnosti postupovať tak, aby poškodenému poskytla poistné plnenie v správnej (úplnej) výške a v zákonom stanovenej lehote. Poistné plnenie žalovanou nebolo uhradené v správnej výške ( nebola mu uhradená škoda za znehodnotenie vozidla), preto sa žalovaná sa tak dostala do omeškania dňom nasledujúcim po ukončení šetrenia poistnej udalosti.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal so všetkými zisteniami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a vec správne právne posúdil, pretože do omeškania sa dostala až doručením výzvy na plnenie prostredníctvom súdu, t.j. doručením žalobného návrhu. Poukázala na to, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci (§ 4 zák. č 381/2001 Z.z.). Zdôraznila, že žalobca si u nich žiaden nárok na náhradu škody samostatne neuplatnil, pretože z dokumentácie odstúpenej
poisťovateľom havarijného poistenia vyplýva, že žiadal iba o náhradu spoluúčasti, ktorú mu aj poukázali.
Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 383,14 eura s 9% úrokom z omeškania zo sumy 91,-eur od 17.3.2012 do zaplatenia. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ohľadom príslušenstva pohľadávky a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalovaná do 17.3.2012 nebola v omeškaní so splnením peňažného záväzku, ktorý následne aj správne právne posúdil ak nárok žalobcu ohľadom príslušenstva pohľadávky v rozsahu 9% zo sumy 91,-eur od 26.2.2010 do 16.3.2012 zamietol.
Ani počas odvolacieho konania nenastali také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu skutkového resp. právneho stavu veci, preto na zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné ak vychádza z názoru, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom 26.2.2010 keď šetrenie poistnej udalosti mala ukončiť dňom 25.2.2010.
Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a/, b/ a d/ ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 16 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 písm. a/ zák.č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, alebo rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.
Podľa § 11 ods. 7 zák.č. 381/2011 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Z citovaného ustanovenia § 11 ods. 8 vyplýva, že poistiteľ má povinnosť zaplatiť a poškodenému vzniká právo na úrok z omeškania v prípade ak do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie a neoznámi poškodenému výšku plnenia. Povinnosť poistiteľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania sa teda viaže na neskončenie prešetrovania a oznámenia poškodenému výšku poistného plnenia za predpokladu, že poškodený oznámil poistiteľovi škodovú udalosť. V prejednávanej veci však tomu tak nebolo.
Z obsahu vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že žalobca ako poškodený škodovú udalosť žalovanej ako poistiteľovi škodcu neoznámil a túto si uplatnil iba v rámci svojho havarijného poistenia. Škodová udalosť vznikla dňa 11.1.2010 a podľa tvrdenia žalobcu žalovaná prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenia ukončila 25.2.2010, preto ani v prípade ak by bolo preukázané, že žalobca škodovú udalosť žalovanej oznámil neuplynula lehota presahujúca tri mesiace pri porušení ktorej vzniká žalovanej ako poisťovateľovi zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. Žalovaná ako poisťovateľ škodcu splnila povinnosť uloženú jej ust. § 6 písm. a/ a oznámila žalobcovi ako poškodenému výšku poistného plnenia a to listom zo dňa 25.2.2010 v sume 165,97 eura.
Žalovaná splnila povinnosť uloženú jej citovaným ustanovením § 6 písm.a/ zák.č. 381/2001 Z.z., preto jej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania (§ 11 ods. 8). Správne však uzavrel súd prvého stupňa, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku až dňom 17.3.2012 t.j. potom, čo dňa 16.3.2012 jej bol doručený žalobný návrh.
Možno preto konštatovať, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. rozsudok v napadnutom výroku potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal úspešný účastník v danom prípade žalovaná, ktorá si však trovy odvolacieho konania neuplatnil a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.